Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611010167
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4611010167.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.
Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovaného X. A. , pre prečin výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a iný prečin, o odvolaní obžalovaného X. A. proti
rozsudkuOkresnéhosúduTopoľčanyz03.07.2014,sp.zn.2T/78/2011,naverejnomzasadnutíkonanom
v Nitre 04. decembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného X. A. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci samosudkyňou rozsudkom z
03.07.2014, sp. zn. 2T/78/2011 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného X. A. (ďalej len
„obžalovaný“) vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona

na tom skutkovom základe, že:

dňa 04.10.2010 približne o 12.00 hod. na ceste pred domom číslo 374/11 na Partizánskej ulici v
Solčanoch, okres Topoľčany, po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadol poškodeného A. U.
tak, že ho udieral rukou do hornej časti tela so slovami: „Ty sa mi budeš vyhrážať a nadávať mi, však
neboj sa, ja aj tak poviem, že ty si ma začal napádať! Ty špinavý kokot a teraz poviem, že si ma Ty

napadol!“, po páde poškodeného na zem, ho udieral päsťami do hlavy a tela, matka obžalovaného
F. A. poškodeného udierala do tela taškou a francúzskou barlou a následne ho napádal obžalovaný
X. A. taškou, ktorú vybral z auta, potom obžalovaný X. A. s F. A. nastúpili do motorového vozidla,
chceli z miesta odísť, pričom pri obchádzaní ďalšieho vozidla vyšiel obžalovaný X. A. na chodník, na
ktorom už sedela poškodená O. U., ktorú prednou časťou vozidla tlačil po chodníku a až potom, čo
poškodená kričala, začal autom cúvať a z miesta činu odišiel inou cestou, čím svojim konaním spôsobil

poškodenému A. U. zranenia - stav po otrase mozgu, pomliaždenie hlavy v oblasti temena v strede bez
poškodenia lebečných kostí, plošnú odreninu v oblasti čela vľavo, pomliaždenie prednej stehy hrudnej
obojstranne so zlomeninou 4. rebra vľavo, pomliaždenie chrbta vľavo pri lopatke, pomliaždenie ľavého
ramena a odreniny lakťov a kolien vyžadujúce si liečenie v dĺžke 2 - 3 týždne a poškodenej O. U.
spôsobil zranenie - pomliaždenie v oblasti oboch stehien, v oblasti bedrovo - krížovej vpravo, početné
krvné podliatiny pravého stehna a pravého boku, odreniny v oblasti ľavého stehna s dobou liečenia od

04.10.2010 do 21.10.2010.

Za tieto prečiny súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému podľa § 156 odsek
1 Trestného zákona za použitia § 41 odsek 1 Trestného zákona a s použitím § 38 odsek 2, odsek 4
Trestného zákona (po nezistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 Trestného zákona a po zistení
jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno h/ Trestného zákona) úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere jeden rok a dva mesiace, výkon ktorého podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu na dva roky.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
poškodenej právnickej osobe Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. so sídlom v Bratislave vo výške
211,72 - eur.

Ďalším výrokom napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku
odkázal poškodené fyzické osoby A. U., narodeného XX.XX.XXXX a O. U., narodenú XX.XX.XXXX,
obaja bytom Q., X. číslo XXX/XX s ich uplatnenými nárokmi na náhradu škody na občianske súdne
konanie .

Napadnutý rozsudok bol obžalovanému oznámený vyhlásením v jeho prítomnosti (a v prítomnosti jeho
obhajcu) na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 03.07.2014. Obžalovaný ihneď
po jeho vyhlásení, teda včas podal proti nemu odvolanie napádajúc výroky o vine, treste, náhrade škody
ako i konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo.
Prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie aj zdôvodnil, a to písomným podaním doručeným súdu
prvého stupňa 09.09.2014, v ktorom v podstate zopakoval svoje obhajobné tvrdenia, podrobne

uviedol jednak priebeh vykonania a obsah jednotlivých dôkazov, jednak poukázal na rozpory v nich,
namietajúc aj (a predovšetkým) správnosť a úplnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa majúcich
neopodstatnene viesť k odsudzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku. V posledne naznačenej
súvislosti mal za to, že súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil dôkazy v jeho prospech, pričom
pre potreby rozhodnutia o jeho vine v prejednávanej veci bolo toto dostatočným dôvodom na vznik

dôvodných pochybností o tom, či zažalovaný skutok mohol spáchať, preto za daných okolností malo byť
uplatnené pravidlo „in dubio pro reo“.
Zo všetkých týchto dôvodov obžalovaný Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhol,
podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/ Trestného poriadku napadnutý
rozsudok zrušiť a postupom podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátiť súdu prvého stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu považujúc napadnutý
rozsudok za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Poznamenal, že súd mal úhrnný trest ukladať v zmysle

ustanovenia § 364 odsek 1 Trestného zákona a nie podľa § 156odsek 1 Trestného zákona, pretože
prísnejším je trestný čin výtržníctva, avšak uvedomujúc si, že v dôsledku odvolania prokurátora toto
pochybenie v odvolacom konaní už nie je možné napraviť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridŕžajúc sa písomne vypracovaných

dôvodov odvolania podaného za obžalovaného navrhol rozhodnúť tak, ako je to v ňom uvedené.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa pripojil k vyjadreniu svojho obhajcu.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Podľa § 317 odsek 2 Trestného poriadku (v znení účinnom od 01.09.2011) ak bolo podané odvolanie v
prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný vinným, a odvolací súd tento výrok nezrušuje,
preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú
vo výroku o vine svoj podklad.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaných ustanovení Trestného poriadku, odvolací súd
preskúmal výrok o vine napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolanie obžalovaného vzhľadom na
obsah jeho odôvodnenia smerovalo a následne aj výrok o treste a výrok o náhrade škody napadnutého
rozsudku a napokon aj správnosť postupu konania všetkým týmto výrokom napadnutého rozsudku
predchádzajúceho, nezistiac žiadne také, odvolaním obžalovaného týmto výrokom napadnutého

rozsudku ani konaniu im predchádzajúcemu nevytýkané chyby, ktoré by mohli odôvodniť podanie
dovolania pre niektorý z dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného poriadku.Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd ďalej a predovšetkým zistil, že už orgánmi
činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli
objasnené všetky základné skutočnosti a okolnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z

ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/ až písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa
potreboval pre svoje rozhodnutie o vine obžalovaného, o uloženom mu treste a o poškodenými
uplatnených nárokoch na náhradu škody spôsobenej im trestným činom obžalovaného.

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných

ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
takých závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by mohli mať vplyv na
zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv obžalovaného na
obhajobu.

V tejto súvislosti a poukazom na odvolací návrh obžalovaného zrušiť napadnutý rozsudok aj podľa § 321

odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, považuje odvolací súd za potrebné upozorniť, že obžalovaný v
písomnýchdôvodochnímprotinapadnutémurozsudkupodanéhoodvolaniakonaniupredchádzajúcemu
napadnutému rozsudku nevytkol žiadnu takú chybu, ktorá by v prejednávanej veci mala mať vplyv na
zistenie skutkového stavu veci alebo v dôsledku ktorej by bolo došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu.

Skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku preto aj z dôvodov
vyššie uvedených vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania
a zodpovedajú aj všetkým kritériám uvedeným v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku (§ 321
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).

Aj v tejto súvislosti a tiež s poukazom na odvolací návrh obžalovaného zrušiť napadnutý rozsudok aj
podľa § 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, považuje odvolací súd za potrebné upozorniť, že
obžalovanýanivrámcipostupusúduprvéhostupňanahlavnompojednávaníuskutočnenom03.07.2014
podľa § 272 odsek 2 Trestného poriadku, ani v písomných dôvodoch ním proti napadnutému rozsudku
podaného odvolania nemal žiadne návrhy na vykonanie resp. doplnenie dokazovania v prejednávanej

veci.

Súd prvého stupňa k týmto skutkovým zisteniam dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade
s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda jednotlivo aj
v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku).

V tejto súvislosti a poukazom na písomné dôvody odvolania obžalovaného aj odvolací súd dospel k
záveru, že vykonaním všetkých, v prejednávanej veci dostupných dôkazov ani ohľadne skutkovej otázky
páchateľa zažalovaného skutku, nezostali žiadne také dôvodné pochybnosti, ktoré by opodstatňovali

aplikáciu jedného z dvoch pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania
uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku (v ktorom je upravená prezumpcia neviny), ktorým je pravidlo
„in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného“.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného

poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o
ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa
aj odvolací súd bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na správne a

úplné, poukazuje nepovažujúc za potrebné tieto žiadnym spôsobom pozmeniť alebo doplniť, pretože ani
písomné odôvodnenie obžalovaným proti výroku o vine napadnutého rozsudku smerujúceho odvolania
neobsahuje ani pokiaľ ide o správnosť hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa, ani pokiaľ ide o jeho
právne úvahy, ktorými sa spravoval keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení
Trestného zákona v otázke viny, žiadne relevantné skutočnosti a okolnosti.

Preto (a z dôvodov vyššie uvedených) aj odvolací súd z tých istých dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v
odôvodnení napadnutého rozsudku mal za bez dôvodných pochybností zistené a preukázané, že v
prejednávanej veci zažalovaný skutok sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že ním naplnil všetky zákonnéznaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a to
tak po objektívnej, ako aj po subjektívnej, naviac nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke,

pretože aj vzhľadom na spôsob vykonaniu činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného jeho závažnosť rozhodne nie je s poukazom na ustanovenie
§ 10 odsek 2 Trestného zákona nepatrná (§ 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku).

Z dôvodov vyššie uvedených a tiež z úplných právnych úvah obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku, pri takomto nepochybne správnom právnom posúdení v prejednávanej veci zažalovaného
skutku obžalovaného, súd prvého stupňa obžalovanému ukladal s použitím § 38 odsek 2, odsek 4
Trestného zákona (po opodstatnenom nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení
§ 36 Trestného zákona a tiež po opodstatnenom zistení jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37
písmeno h/ Trestného zákona) a s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia
slobody v rámci trestnej sadzby ustanovenej v § 156 odsek 1 Trestného zákona (šesť mesiacov až

dva roky ), ( ako správne poznamenal zástupca krajského prokurátora trest mal byť ukladaný podľa
ustanovenia § 364 odsek 1 Trestného zákona, keďže za tento prečin možno uložiť trest odňatia slobody
až na tri roky ) a to po zvýšení jej dolnej hranice (podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona ) o jednu tretinu,
teda v rámci trestnej sadzby jeden rok až dva roky.

Keďže súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 odsek
1 Trestného poriadku tiež správne a úplne uviedol aj všetky ostatné skutočnosti a okolnosti, ktoré mal
za preukázané, svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov vykonaných v súvislosti s
výrokom napadnutého rozsudku o treste uloženom obžalovanému a tiež právne úvahy, ktorými sa pri
tom spravoval, na tieto odvolací súd stotožniac sa s nimi iba poukazuje, nepovažujúc za potrebné ich

ani doplniť ani pozmeniť, pretože ani obžalovaný v odôvodnení ním podaného odvolania neuviedol ani
v tomto smere žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo právne úvahy (§ 321 odsek 1 písmeno
b/ Trestného poriadku).

Z dôvodov vyššie uvedených mal aj odvolací súd za to, že obžalovanému napadnutým rozsudkom

uložený trest je tak čo do druhu (podmienečný trest odňatia slobody) ako aj výmery (v polovici takto
zákonom ustanovenej trestnej sadzby), a tiež určenia dĺžky skúšobnej doby (bezprostredne na dolnej
hranici jej výmery ustanovenej v § 50 odsek 1 Trestného zákona na jeden rok až päť rokov) primeraný
spôsobu spáchania činu, jeho následku, zavineniu obžalovaného, nezistenej poľahčujúcej okolnosti a
zistenejpriťažujúcejokolnosti,osobeobžalovaného,jehopomeromamožnostiamnápravy(§34odsek4

Trestného zákona) a následne podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona tiež spôsobilý na dosiahnutie účelu
trestu, a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu
spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a
zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou (§ 321 odsek 1 písmeno

e/ Trestného poriadku).

Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku napadnutého rozsudku o náhrade škody, ktorý je tiež
zákonný a správny (§ 321 odsek 1 písmeno f/ Trestného poriadku).

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno
a/ažpísmenof/Trestnéhoporiadku,ktorébyodôvodňovaliakúkoľvekzmenuvýrokuovine,alebovýroku
o treste alebo výroku o náhrade škody odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu prvého

stupňa v jeho prospech, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že
nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).