Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 23, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/302/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614211374
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614211374.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému L. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom
Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 23413/14 o vymoženie sumy

964,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k.
5Er/628/2014-13 zo dňa 13. februára 2015 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 5Er/628/2014-13 zo dňa 13. februára 2015 v druhej výrokovej
vete z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím okresný súd rozhodol o tom, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, nie je

vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 23413/14 z dôvodu, že v danom prípade
neexistujú dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti a nestrannosti. Zároveň druhou výrokovou vetou
zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
pod sp. zn. EX 23413/14.

V odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. vydaný, pod sp.
zn. SR 05563/08 dňa 30.07.2008. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere zo
dňa 12.10.2007 uzavretej medzi oprávneným a povinným, súčasťou ktorej sú Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré v bode 17 upravili rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré
vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným

súdom.

Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so
zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.
Súd vyhodnotil zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom,

na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere uzavretú podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a teda ide o vzťah medzi
spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej. Z uvedených dôvodov na daný
právny vzťah aplikoval aj zákonné ustanovenia, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy, teda § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej nekalé podmienky upravené v čl. 2 písm. a) a čl.

3 bod 1 a 3 sú tie, ktoré neboli individuálne dohodnuté a medzi ktoré podľa Prílohy k nej, bod 1 písm. q)
patrí aj podmienka, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániťv uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od
spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne v rozhodcovskom konaní.

Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru ako súčasti zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka
koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písmene q) bode 1 Prílohy k Smernici v tom
význame, že rozhodcovské konanie nebolo dohodnuté ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo

zmluvy. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude
mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským a civilným súdom bude takmer vždy
veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka
zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie
žaloby zo strany dlžníka. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za zrejmé, že oprávnený od počiatku
sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli

tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, a to za účelom minimalizácie nákladov
oprávneného a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou
doložkou,napriekjejformálnemuzneniu,reálnedochádzaknarušeniuSmernicousledovanejrovnováhy
medzizmluvnýmistranami,atovneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsavtakejtosituácii,atovzhľadom
na značnú vzdialenosť miesta konania, ako aj vzhľadom na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá

možnosť relevantne proti návrhu brániť, resp. zúčastniť sa konania. V konečnom dôsledku k takémuto
závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v Smernici dochádza už aj samotnou
skutočnosťou, že spotrebiteľovi zo zákona nie je daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu
na rozhodcovskom súde domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska tak,
ako je to priznané v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je

takáto rozhodcovská doložka vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy.

Rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, pretože zakladá značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko nebola spotrebiteľom osobitne

vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch nedobrovoľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Rozhodcovské konanie sa tak uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, a preto
rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom. V dôsledku
toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný, a preto žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej

činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Súd okrem § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK,
s čím oprávnený nesúhlasil. Mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne

aplikoval právny predpis napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť
exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť,
ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne
preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného

titulu tak ako ich vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej
stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný
súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, ktoré súd aplikoval v
napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok,
a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia

exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo
je v rozpore s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK

spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok,
a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto
môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania

o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a
účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, nakoľko
v prejednávanej veci bola podkladom pre rozhodcovské konanie samostatná a individuálne dohodnutá
Rozhodcovská zmluva, ktorá v článku II odsek 2, veta druhá upravila možnosť ktorejkoľvek zmluvnej
strany podať žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu na všeobecný súd. Z uvedeného je zrejmé, že
povinnémunebolaodňatámožnosťobrátiťsavprípadeakýchkoľvekspornýchotázoknavšeobecnýsúd.

K právnemu názoru okresného súdu ohľadne znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie
sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka oprávnený
poukázal na dôvodovú správu, v zmysle ktorej je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť
sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci podľa názoru oprávneného okresný súd konal nad rámec
zákonných ustanovení.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu

na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 20.05.2014 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne
bola okresnému súdu dňa 16.07.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave vydaný dňa 30.07.2008 pod sp. zn. SR
05563/08. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere, ktorú oprávnený a
povinný uzavreli dňa 12.10.2007. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky
upravenej v čl. 17 Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť Zmluvy o úvere.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva,
a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4

Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konaťa rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a ani nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže

exekúciuzastaviť.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdpovažujeodvolaciunámietkuoprávneného,podľa
ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď posudzoval súladnosť
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa
23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v

súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,
prektorýbybolopotrebnéužzačatéexekučnékonaniezastaviť“.Ústavnýsúdvnadväznostinauvedené
poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3
Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997
uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke

formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že okrem rozhodcovského rozsudku a Všeobecných
podmienokposkytnutiaúverusavňomnenachádzažiadeninýrelevantnýdoklad,preukazujúciuzavretie

záväzkového vzťahu, z ktorého je potrebné vychádzať pri hodnotení právneho vzťahu medzi účastníkmi
z hľadiska posúdenia, či v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah alebo nie a či bola rozhodcovská
zmluva resp. doložka dohodnutá platne.

Vyhodnotenie rozhodcovskej doložky okresným súdom tak, že bola dojednaná v rozpore s právnymi

predpismi upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a že jej dojednanie je neplatné a predstavuje
neprijateľnú podmienku, ako aj že exekučný titul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia
zmluvy a v rozpore so zákonom, ktoré je pre posúdenie prípustnosti vedenia exekúcie najdôležitejšie
je podľa právneho názoru odvolacieho súdu predčasné, nakoľko len z dokladu preukazujúceho vznik
záväzkového vzťahu, ktorý sa ani v predloženom spise nenachádza, nie je možné posúdiť, či v danom

prípade ide o spotrebiteľský vzťah.

Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd rozhodol vo veci predčasne,
nakoľko z dokladov, ktoré posudzoval, nemohol skutkový stav veci kvalifikovane zistiť. Napadnuté
uznesenie v druhej výrokovej vete preto podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa ods. 2 citovaného

ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní skúmať, či vzťah medzi oprávneným a povinným je
spotrebiteľským vzťahom a či spadá pod režim právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľov.
Po doplnení skutkového stavu súd prvého stupňa bude pokračovať v konaní ako súd exekučný,

prihliadne pritom k zisteným skutočnostiam a vo veci opätovne rozhodne. V prípade, že sa jedná medzi
oprávneným a povinným o spotrebiteľský vzťah, zistí, či bola medzi nimi uzavretá rozhodcovská zmluva
resp. doložka a v nadväznosti na rovnovážnosť vzájomných práv a povinností v nej dohodnutých posúdi
aj jej platnosť a účinky tak, aby bolo možné právne vyhodnotiť, či na jej základe bola daná právomoc
rozhodcovského súdu vec prejednať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.