Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/405/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414214364
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414214364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: S. G. S., nar. XX.
XX. XXXX, bytom L. E. XX, L., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom
Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO:35807598,ozaplateniesumy1089,74eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6C/187/2014 - 58 zo dňa 08. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., IV., V. p o t v r z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu vo výroku III. o d mi e t a .

III. Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie I. zamietol návrh žalovaného
na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I., II. uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni
sumu 1 089,74 eur s príslušenstvom, III. vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol, IV. uložil povinnosť
žalovanému nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia a V. uložil povinnosť žalovanému zaplatiť
súdny poplatok zo žaloby. V odôvodnení rozsudku zamietnutie návrhu žalovaného na postúpenie veci

Okresnému súdu Bratislava I. odôvodnil poukazom na to, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy,
kedy sa miestna príslušnosť spravuje okrem ustanovení § 84 a § 85 ods. 2 O. s. p. (zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov) o všeobecnej miestnej príslušnosti aj
ustanovením § 87 písm. f) O. s. p. Pri uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 1 089,74
eur s príslušenstvom, poukázal na ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ Zákon o spotrebiteľských úveroch“) s tým, že účastníkmi

uzavretá zmluva o úvere datovaná dňom 30. 11. 2011 neobsahuje RPMN, termín konečnej splatnosti
úveru ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. j), f) a i) Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Žalobu žalobkyne zamietol len v rozsahu uplatneného príslušenstva nad
rámec priznaného úroku z omeškania, vzhľadom na právnu úpravu úrokov v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 3 O. s. p., kde žalobkyni ako účastníčke neúspešnej v pomerne nepatrnej časti priznal voči
žalovanému plnú náhradu trov právneho zastúpenia. Povinnosť žalovanému zaplatiť súdny poplatok zo

žaloby uložil s odôvodnením podľa § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

2. Proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu (aj vo výroku o zamietnutí žaloby žalobkyne vo
zvyšku) podal odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvejinštancie na ďalšie konanie. Namietol posúdenie zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
nakoľko zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne
vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Uviedol, že predložená zmluva nie je zmluvou o

spotrebiteľskom úvere, nakoľko žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon povolania. Podľa
názoru žalovaného, dojednaný úkon nie je neprimerane vysoký, že by odporoval zásadám poctivého
obchodného styku. Žalovaný s odbornou starostlivosťou s prihliadnutím na dobu, výšku úveru, príjem
spotrebiteľa a účel poskytnutého úveru uzatvoril zmluvu o úvere a oboznámil žalobkyňu s jej jednotlivými
ustanoveniami. Všeobecné určenie neplatnosti zmluvy, tak ako určil prvostupňový súd je v hrubom

rozpore s právami veriteľa, ktoré mu priznáva platná legislatíva. Podľa názoru žalovaného rozsudok
je nepreskúmateľný a voči žalovanému došlo k odopretiu možnosti konať pred súdom. Argumentáciu
súdu, ktorou rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok, považuje žalovaný za nepostačujúcu.
Žalovaný sa nestotožnil ani s rozhodnutím súdu o úhrade trov konania a súdnym poplatkom, nakoľko
vo veci ešte nebolo vydané právoplatné rozhodnutie a žalovaný trvá na tom, že nejde v tomto prípade
o spotrebiteľa.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako
vecne správny.

4. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ktorý

zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“).

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, postupoval v zmysle § 470 ods. 1 CSP, viazaný
rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti vo výrokoch I., II., IV., V.
potvrdil ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP a vo výroku III. odmietol odvolanie žalovaného
v zmysle § 386 písm. d) CSP.

7. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd ako súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie vo veci, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a rozhodnutie náležite odôvodnil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhdnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzuje len na
skonštatovanie správnosti dôvodov s doplnením ďalších dôvodov.

11. Okresný súd žalobu žalobkyne správne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

(§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

12. Okresný súd správne zmluvu o úvere uzavretú medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom dňa 30. 11. 2011 považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Správne poukázal na ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, čo je potrebné rozumieť spotrebiteľskou zmluvou, a ktorá fyzická osoba je

spotrebiteľ. Okresný súd dostatočným spôsobom odôvodnil aj svoj záver, že i keď v zmluve o úvere
je uvedené, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon povolania, len na základe takejto
skutočnosti nemožno vyvodiť záver, že zmluva nemá spotrebiteľský charakter tak, ako to tvrdí žalovaný.
Z odôvodnenia rozhodnutia jasne a logicky vyplýva, že žalobkyňa bola na materskej dovolenke, a
preto jej súd uveril, že si nebrala úver na účely povolania a že zmluvný formulár ani nevypĺňala. Aj to

tohto dôvodu neobstojí obrana žalovaného, že vstupoval do zmluvného vzťahu v dobrej viere o jeho
„nespotrebiteľskej“ povahe. Aj z charakteru zmluvy je zrejmé, že ide o vopred pripravenú formulárovú
zmluvu. Navyše od 01. 05. 2014 nadobudol účinnosť zák. č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri
predaji tovaru alebo poskytovanie služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretejmimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol
novelizovaný aj zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a to konkrétne § 52 ods. 2, kde na konci sa
pripojila veta, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Nakoľko
Občiansky zákonník k tomuto ustanoveniu nemá prechodné ustanovenia, od účinnosti tohto zákona
platí, že na spotrebiteľské vzťahy sa vždy použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka.

13. Odvolací súd sa preto nestotožňuje ani odvolacou námietkou žalovaného, že uvedená zmluva o

úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a že na daný vzťah bolo potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka. Rozsudok okresného súdu v tomto rozsahu nie je možné považovať za
nepreskúmateľný. Žalobkyňa jednoznačne má postavenie spotrebiteľa, vzájomný vzťah účastníkov je
občianskoprávnym vzťahom, na ktorý je potrebné aplikovať a vždy prednostne použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a to aj v súlade s uplatnením právnych noriem a cieľom ochrany spotrebiteľa.
Pokiaľ medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, takúto zmluvu je potrebné

považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upravuje zák. č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

14. Okresný súd v odôvodnení rozsudku správne poukázal aj na závery vyplývajúce z ustanovenia
§ 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Došiel k
správnemu právnemu záveru, že pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. j), f) a i) v rozsahu RPMN, termínu končenej splatnosti a úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru, takto poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd

v rozhodnutí riadne odôvodnil aj priznané úroky z omeškania, preto odvolací súd rozsudok okresného
súdu vo výroku, ktorým zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 089,74 eur s
príslušenstvom potvrdil ako vecne správny.

15. Žalovaný podal odvolanie voči celému rozsudku okresného súdu, teda aj voči výroku, ktorým bol

návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I. zamietnutý. V tomto rozsahu však
žalovaný svoje odvolanie neodôvodnil, zo strany odvolacieho súdu pochybnosti o správnosti právneho
záveru okresným súdom nevznikli, preto bol rozsudok okresného súdu aj vo výroku I. potvrdený ako
vecne správny. Žalovaný podal odvolanie však aj proti rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba
žalobkyne vo zvyšku zamietnutá (III. rozsudku okresného súdu). V tomto rozsahu však žalovaný bol

úspešný, preto ním podané odvolanie odvolací súd musel odmietnuť v zmysle § 386 písm. b) CSP ako
odvolanie podané neoprávnenou osobou.

16. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách konania (IV. rozsudku
okresného súdu). Okresný súd správne o trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods.

3 O. s. p. kde žalobkyni, ktorá mala vo veci úspech síce len čiastočný, ale jej neúspech bol len v
pomerne nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov konania. V čom by mala spočívať nesprávnosť tohto
rozhodnutia okresného súdu, žalovaný v odvolaní ani neodôvodnil.

17. Žalovaný podal odvolanie aj voči výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bol zaviazaný na

povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 65,- eur na účet súdu, ktorý tiež bližšie
neodôvodnil. Okresný súd správne vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je v konaní oslobodená od
súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov v znení účinnom v čase rozhodovania, uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok
z návrhu na začatie konania žalovanému v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona. Aj v tejto časti preto

rozsudok okresného súdu bol potvrdený ako vecne správny.

18. Žalobkyňa v odvolacom konaní bola úspešná, preto jej prináleží právo na náhradu trov odvolacieho
konania v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).