Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 19, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114011169
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114011169.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 19. júna

2017 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku súd obžalovaného M. D., nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom
S., t. č. bytom D. A. Č.. XX, Y.. W. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm.
j) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že v období od 1.12.2013 - doposiaľ v D. A., Y.. W. a
inde, si ako zákonný otec mal. N.R. D.., N.. XX.XX.XXXX, V.. M. D.., N.. XX.XX.XXXX P. V.. Y. D.., N..
XX.X.XXXX, z nedbanlivosti neplnil vyživovaciu povinnosť, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Prešov,

sp. zn. 29P 230/12 zo dňa 24.1.2013, právoplatným dňa 23.3.2013, zaviazaný prispievať na ich výživu
sumou 70,- Eur mesačne na každé dieťa a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
oprávnenej K. S., N.. XX.XX.XXXX, počnúc právoplatnosťou rozsudku, čím takto matke maloletých detí
dlhuje na výživnom za vyššie uvedené obdobie vrátane augusta 2014 celkovú sumu vo výške 1.890,-
Eur, pričom si túto zákonnú povinnosť ďalej neplnil, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch za taký čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T 110/13 zo dňa
25.11.2013, právoplatným dňa 31.12.2013,

o s l o b o d z u j e,
nakoľko trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryPrešovpodalnaobvinenéhoM.D.obžalobuprevyššieuvedenýskutok,
ktorý kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného M. D., poškodenej K. S.,

ako aj listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že nechce urobiť ani jedno z vyhlásení uvedených v § 257
ods. 1 Trestného poriadku a vypovedal, že je pravda, že neprispieva, od roku 2011 je nezamestnaný,
nepoberá od štátu ani cent, žiadnu dávku a keď mal nejaké peniaze, ktoré si požičal, tak dal všetko
deťom. Podal si aj návrh na zníženie výživného. Je zaregistrovaný, že si hľadal prácu, pričom nie je

to len na regionálnej úrovni, ale celoeurópskej. Myslel si, že si nájde prácu, preto aktívne spolupracuje
aj s úradom práce, sám bol aj v Hágu si vybaviť registračné číslo. Ďalej uviedol že berie, že neplatí
výživné, ale to je podľa neho chyba v systéme. Ďalej pokračoval, že pracoval v W. v roku 2011 a potom
na dohodu a od kedy prestal pracovať na dohodu v W., nemá žiadny príjem, peniaze si požičiava odotca alebo od mamy, mama je už dôchodkyňa, pracuje na skrátený úväzok, otec čaká na operáciu kĺbu,
stále spolupracuje s úradom práce. Obžalovaný ďalej popísal ako si hľadá prácu intenzívne a čo sa týka
výživného, keď môže, tak si požičia a dá ich deťom a to tak, že ich dáva na exekútorsky účet. K dôvodu

skončenia pracovného pomeru v W. uviedol, že oni boli s ním spokojní, len on vždy chodil s deťmi k
lekárovi, lebo manželka žila na vysokej úrovni, on bol ako taký tajtrlík na všetko, vtedy bolo aj menej
práce v W. a sa s majiteľkou dohodol, že nebude na stály úväzok, ale zoberie aj prácu na dohodu,
lebo z jednej strany bol aj tlačený, lebo prišiel nový majiteľ a on tam chcel živnostníkov a ten čas, ktorý
strávi na dohodu, že využije napr. s deťmi keď sú choré, lebo manželka bola nezamestnaná, tak on

chodil s deťmi k lekárovi, aby ona nabehla na kolobeh, aby si našla prácu. Nie je jednoznačné, podľa
obžalovaného, že len z jeho strany dal výpoveď, tam je viac aspektov, pričom bolo to myslené tak, že by
bol flexibilnejší, keď mu jedna práca neponúka toľko práce, tak môže využiť inú. V tom manželka začala
pracovať v R. E. na stanici, v podstate sa to otočilo tak, že nevedel o ničom cez prázdniny, že nechodila
aj týždeň k deťom domov, on ju aj hľadal, čo bol strašný problém v súkromnej firme, že mu nepovedali
kde je, vtedy mal aj strach o manželku, ale potom to už prišlo návrh na rozvod. Obžalovaný dodal, že

návrh na rozvod podala jeho exmanželka. K stretávaniu s deťmi od obdobia 1.12.2013 uviedol, že sa od
začiatku snažil zachovať chladnú hlavu, snažil sa, aby deti mali obidvoch rodičov, ich chcel zo začiatku
aspoň na víkend, ale potom začali vzájomné napádania, do čoho sa zapojila aj jej rodina, on sa snažil
komunikovať, aj v škole bol, ale bolo tam strašné napádanie. Dodal, že vie, že chcel mať rodinu deti,
keby mal položiť život za deti, tak ho položí a kvôli tomu nechodí za deťmi, aby nevznikali vždy problémy.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj poškodená K. S., ktorá vypovedala, že od apríla 2013,
obžalovaný zaplatil 3x po 90,- Eur, v roku 2013 zaplatil raz, v septembri 2014 zaplatil 270,- Eur cez
exekútora, apríl, máj, jún 2013 zaplatil po 90,- Eur a v septembri 2014 sumu 270,- Eur, nijak inak si
neplní vyživovaciu povinnosť na tri maloleté deti. Poškodená ďalej vypovedala, že o deti sa nezaujíma,

nekontaktuje ich, nenavštevuje. Kontakt obžalovanému s maloletými deťmi nezakazuje a dodala, že aj
pri rozvode navrhovala striedavú starostlivosť, aby ich mali obidvaja, ale on sa toho vzdal. K návrhu
na rozvod uviedla, že ho podala ona z dôvodu dlhodobých nezhôd v manželstve, príkazov, zákazov
a psychického terorizovania jej osoby. Podľa poškodenej obžalovaný ukončil pracovný pomer v W. z
dôvodu, že mal exekútorov zo živnosti, z čias predtým ako bol zamestnaný v W., kde sa vysoko zadĺžil

a siahli mu na mzdu a rozviazal pracovný pomer a pracoval na dohodu, kde bola suma 100,- Eur, ale
dostával toľko, koľko zarobil. Po nejakom čase tá dohoda padla a už tam prestal chodiť. Ona v roku
2010 začala pracovať na dohodu a od roku 2011 vo firme R. a rozvádzali sa v roku 2013 a momentálne
pracuje vo firme S. od septembra a pracuje ako operátor vo výrobe s trojsmenou prevádzkou, kde ako
matka troch detí musí pracovať na tri smeny, aby mala príjem a počas toho ako je v nočnej, je s deťmi

opatrovateľka, ktorú si musí zaplatiť. Jej mesačný príjem je do 500,- Eur, je to podľa toho, či robí nadčasy,
maximálne 520,- Eur a potom má to náhradné výživné vo výške 210,- Eur, rodinné prídavky vo výške
66,- Eur. K výdavkom poškodená uviedla, že inkaso je 320,- Eur, 100,- Eur je škola, družina a strava
na všetky tri deti, podľa toho ako jej vychádzajú smeny, od 60-100,- Eur je opatrovateľka a potom je to
strava, oblečenie, ak sú deti choré, tak je to potom 50,- Eur v lekárni. Ďalej k výdavkom uviedla, že ďalej

sú to výdavky na kontroly u lekárov, 4x ročne dcéra u neurológa, kde 10,- Eur je jedno vyšetrenie, čiže
40,- Eur, 30-40,- Eur dá na lieky na epilepsiu, kardiológa navštevujú všetci raz ročne, spolu 30,- Eur,
45,- Eur je v septembri doplatok na anglický jazyk na učebnice, 60,- Eur ZRPŠ + triedny fond, čo sa
platí sa 2x ročne, čiže 120,- Eur na všetky deti. Ona platí svoj MHD lístok do práce, to je 16,- Eur a jej
dcéra navštevuje tanečný krúžok, to je 10,- Eur mesačne. Poškodená ďalej dodala, že jej manžel chodil

s deťmi k lekárovi občasne, on vtedy pracoval v W. na dohodu a ona keď mala rannú smenu, tak bol
doobedu s nimi doma, keď boli chorí, ale to už boli po ošetrení, lebo na ošetrení bola ona, keď prišla z
práce, on išiel na tu svoju prácu poobedňajšiu a stávalo sa tak, že keď prišla ráno po nočnej, bola s nimi
doma, lebo on išiel do práce, čiže nespala a potom išla na nočnú. Svedkyňa uviedla, že je pravda, že
deti nevidel, ale nie je pravda, že mu to zakazovala. Aj pri rozvode mu chcela sudkyňa určiť nejaký ten

víkend, tak ako sa určuje, ale on povedal, že nie a potom to nie je ani upravené. Počas tých troch rokov
videl deti podľa svedkyne dvakrát. K spôsobu dostávania finančných prostriedkov svedkyňa uviedla, že
tých 90,- Eur posielal šekovou poukážkou a tých 270,- Eur to bolo cez exekútora.

Bola dopočutá poškodená K. S., ktorá k otázke výživného vypovedala, že obžalovaný platí sedem
mesiacov po sebe v plnej výške, platbou cez exekútora, kde ďalej uviedla, že v 10. mesiaci zaplatil
1.100,- Eur naviac.Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých zistil
nasledovné:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 29P 230/12-79 zo dňa 24.1.2013 bolo manželstvo
obžalovaného a poškodenej rozvedené a všetky tri deti - mal. N., V.. M. P. V.. Y. boli zverené do osobnej
starostlivosti matky a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu mal. N.R., V.. M. P. V.. Y. každému
sumou vo výške 70,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou

výroku o rozvode manželstva, kde rozsudok ohľadne tohto výroku nadobudol právoplatnosť dňa
23.3.2013.

Boli oboznámené jednotlivé doklady o postupnom uhrádzaní výživného za predmetné obdobie zo strany
obžalovaného.

Z oznámenia JUDr. Svätoslava Mruškoviča zo dňa 7.3.2017 vyplýva, že obžalovaný, ako povinný, odo
dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie prostredníctvom exekútorského úradu uhradil platby v
celkovej výške 9. 826,50,- Eur a tieto boli následne v plnej výške poukázané na účet matky oprávnených

detí. Z oznámenia ďalej vyplýva, že k dňu 7.3. 2017 je uhradené celkové výživné pre maloleté deti a
bežné výživné za mesiac marec 2017.

Podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 26.5.2017 poškodená K. S. oznámila, že obžalovaný nemá
voči jej osobe, ako zákonnému zástupcovi maloletých detí, žiaden dlh na výživnom.

Boli oboznámené aj doklady o úhrade výživného prostredníctvom exekútorského úradu zo dňa
24.4.2017, 24.5.2017, ako aj zo dňa 12.6.2017.

Na základe takto vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že v tomto prípade došlo k zániku trestnosti

činu, lebo obžalovaný dodatočne uhradil dlžné výživné pred tým, než sa súd odobral na záverečnú
poradu a trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky. Pri rozhodovaní sa súd riadil nasledovnou
úvahou:

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný uhradil dlžné výživné v celej výške, čo bolo
preukázané predovšetkým oznámením JUDr. Svätoslava Mruškoviča, ako aj písomným prehlásením
poškodenej K.N. S., s čím korešpondujú aj oboznámené doklady o postupnom uhrádzaní výživného,
preto boli splnené zákonné podmienky zániku trestnosti činu podľa § 86 písm. a) Trestného zákona,
lebo trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a obžalovaný svoju povinnosť dodatočne splnil skôr,

ako sa súd odobral na záverečnú poradu.

Keďže uhradením dlžného výživného došlo k zániku trestnosti činu, súd rozhodol tak, ako je to uvedené
vovýrokuaobžalovanéhospodobžalobyoslobodilpodľa§285písm.f)Trestného poriadku,lebozanikla

trestnosť činu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.