Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 12, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 24C/237/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716214163
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716214163.3

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce samosudcom JUDr. Andrejom Radomským v právnej veci žalobcu: I.e, proti
žalovanému: JK.e , o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n

e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.09.2016, doplneným
dňa24.10.2016domáhal,abysúdzaviazalžalovanéhonanáhraduškodyzdôvodu,žežalovanýžalobcu
bezdôvodne napadol a nabil na ceste, obmedzil ho na osobnej slobode a tým mu spôsobil ujmu na zdraví
spojenú s finančnými výdavkami, ktoré mali spočívať vo výdavkoch na cestovné a následnú liečbu.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 25.11.2016 a 10.02.2017 v
ktorom poprel tvrdenie žalobcu o fyzickom útoku na jeho osobu a všetky tvrdenia označil za nepravdivé.

3.Súdnadeň12.06.2017nariadilpredbežnéprejednaniesporu,naktorésadostaviliobesporovéstrany.

4. Podľa ust. § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „ OZ“) , každý je povinný
počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

5. Podľa ust. § 420 ods. 1 až 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa

tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

6. Podľa ust. § 168 ods. 2 CSP, sk nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na predbežné prejednanie sporu
ustanovenia o pojednávaní.

7. Podľa ust. § 171 ods. 2 CSP, ak je to možné a účelné, súd môže na predbežnom prejednaní rozhodnúť
vo veci samej.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán avšak nemohol vykonať dokazovanie
listinnými dôkazmi z dôvodu, že žalobca súdu žiadne listinné dôkazy nepredložil. Na základe uvedeného
zistil nasledujúci skutkový stav:9. Na predbežnom prejednaní veci žalobca uviedol, že dňa 25.6.2016 bol na dvore, keď počul, že mama
kričí na ceste, lebo vedel, že sa ide prejsť s ich psom. Mama kričala na pomoc a kričala, aby ju niekto
nechal na pokoji. Vybehol na cestu a videl som, ako žalovaný matku bije palicou. Teda jej bežal v ústrety,

aby mu palicu vytrhol, aby ju nebil. Keď tam došil začal žalovaný mlátiť aj jeho, pričom ho udrel tri krát.
Potom ako ho tretí krát udrel sa palica zlomila na jeho pravej ruke. Na to ho kopol nohou do jeho nohy,
pričom ho za nami následne teda za ním a za matkou hádzal kamene, pričom jedným kameňom matku
trafil do chrbta. Nakoniec ešte žalovaný zo zeme dvihol zelený sĺpik a hodil ho za nimi.

10. Na predbežnom prejednaní veci žalovaný uviedol, že to čo uvádzala žalobkyňa je lož. A všetko čo
žalobkyňa hovorí podľa žalovaného nie je pravdou. Zároveň žalovaný uvádza, že nemá k tomu viacej čo
dodať, pretože on so žalobkyňou ani jej matkou nebol. Zároveň žalovaný uvádza, že matka žalobkyne
mala psa, pes sa zamotal, matka žalobkyne spadla a túto udalosť žalovaný videl. Žalovaný uvádza, že
nedošlo k fyzickému kontaktu medzi ňou a žalobkyňou a jej matkou, pričom jej matku iba vyháňal od
bráničky nech ide preč, pričom v rámci komunikácie podľa jeho tvrdenia samotná matka žalobkyne ho

strčila pri akejsi studni kde spadol a udrel si rameno. Podľa tvrdenia žalovaného matka žalobkyne mala
v ruke palicu a chcela mu vybiť oči, pričom žalovaný túto palicu, ktorú mala matka žalobkyne uchopil do
ruky, vytrhol jej ju a vravel jej, aby odišla preč. Matka žalobkyne zobrala z akejsi garáže palicu a chcela
ho udrieť, pričom následne od matky zobrala palicu žalobkyňa. Podľa názoru žalovaného táto žaloba
bola podaná z pýchy a to z dôvodu, že žalobkyňa a jej matka si myslia, že sú najlepší ľudia.

11. Súd poukazuje na skutočnosť, že žaloba bola podaná už za účinnosti CSP. Ak súd na prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia
vo veci samej. Civilný sporový poriadok upravuje zákonnú koncentráciu konania v zmysle ust. § 154
CSP, keď prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr

do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí a sudcovskú koncentráciu konania, pričom
túto rozdeľuje na prospektívnu a retrospektívnu. Pri sudcovskej koncentrácii konania lex generalis
predstavuje ust. § 153 ods. 1 veta druhá CSP a lex specialis predstavuje ust. § 167 ods. 3 a ods. 4
CSP a to pri replike a duplike sporových strán, keď žalobca má povinnosť uviesť ďalšie skutočnosti a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; pričom na neskôr predložené a označené skutočnosti

a dôkazy už súd nemusí prihliadnuť. Súd pritom žalobcu poučil o následkoch sudcovskej koncentrácie
konania. V predmetnom konaní bol žalobca vyzvaný aby preukázal predmetné skutočnosti. V danom
prípade je možné použiť aj retrospektívnu sudcovskú koncentráciu konania na základe ktorej v zmysle
ust. § 153 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana

mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Zároveň je v danom prípade možné použiť aj prospektívnu sudcovskú koncentráciu
konania v zmysle ust. §181 ods. 4 CSP v spojení s ust. § 167 ods. 3 a ods. 4 CSP, podľa ktorého

ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a
označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto
povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy
prihliadať.Týmniesúdotknutéustanovenia§153a154.Vprvomradeskutočnostiuvedenévpísomnom
podaní žalobcu mohol žalobca predložiť súdu už so samotnou žalobou, respektíve v lehote stanovenej

súdom. Žalobca tak neučinil ani v žalobe a ani v súdom stanovenej lehote. Z uvedeného dôvodu súd na
prostriedky procesného útoku žalobcu v podaní neprihliadol.

12. Zároveň možno konštatovať, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a následne ani bremeno
dôkazné.

13. Vymedzenie predmetu dokazovania vo veľkej miere závisí od strán sporu a od ich povinnosti tvrdenia
a dôkaznej povinnosti. Bez tohto aby žalobca uviedol skutkové tvrdenia súd nemôže vo veci rozhodnúť,
lebo nebude môcť vykonať podriadenie skutkového deja pod príslušnú právnu normu, teda nebude
môcť aplikovať právo. Následne musí strana uniesť bremeno tvrdenia, ktoré je okrem iného vymedzené

hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný vzťah medzi stranami.

14.Súdpoukazujenaskutočnosť,žezákladnounormouupravujúcoubremenotvrdeniaapreukazovania
je ustanovenie civilného sporového poriadku podľa ktorého strany sú povinné označiť dôkazy napreukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom
konaní, teda povinnosť označiť dôkazy a svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení

nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takéhoto rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ( napríklad aj v
tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov je pre stranu
nepriaznivé rozhodnutie.

15. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť predmetné dôkazy musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti stranou

tzv. bremena tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinností tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla v konaní
najavo spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva

potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok
pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti,
potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, pri určovaní hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena,
t.j. okruh skutočnosti, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané a jednak nositeľa dôkazného bremena.

16. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalobné, resp. žalovaného právo musí tvrdiť žalobca,
zatiaľ čo okolnosti tohto práva vylučujúce sú záležitosťou žalovaných. Bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť,
teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej ktorej

strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, teda pravidlo, že neexistencia niečoho majúca
trvajúci charakter sa v zásade nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal
reálne neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

17. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol

bremeno tvrdenia a následné bremeno dôkazné. Z uvedeného dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

18. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný bol v konaní úspešnejší. O nároku na náhradu trov konania
preto súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, keďže neúspešný žalobca právo na

náhradutrovkonanianemá.Zároveňsamotnýnároknanáhradutrovkonaniaúspešnejšiehožalovaného
nepriznal z dôvodu, že žalovaný náhradu trov v konaní nepožadoval, pričom možno konštatovať, že zo
súdneho spisu mu žiadne trovy ani nevyplývajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti mu súd nárok na nich v
konečnom dôsledku argumentum a contrario nepriznal a to aj z dôvodu, že civilnom sporovom konaní
nemožno ohľadne trov konania priznať potencionálny nárok (ktorý by mohol neskôr po rozhodnutí súdu

o trovách konania zo spisu vyplývať), ktorý v čase rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strana
sporu sama nepožaduje a súbežne zo súdneho spisu v čase rozhodnutia zároveň nemožno vyvodiť
jeho existenciu. Teda ak takýto nárok vystupuje v pozícii iba eventuálneho uplatnenia práva úspešnej
sporovej strany.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§
362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods.1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.