Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 12, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/281/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213215340
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213215340.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa rozhodcovského konania: Rapid life životná

poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, v konaní zastúpený MST PARTNERS,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Laurinská č.3, Bratislava, IČO:36 861 545 proti odporkyni
rozhodcovského konania: N. E., I.. XX.X.XXXX, G. Z. N. I. X. Č.. XXX, v konaní zastúpená JUDr.
AndreouKoczkás,advokátkousosídlomElektrárenskáč.3,Komárno,zaúčastivedľajšiehoúčastníkana
strane odporkyne rozhodcovského konania: Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov, so sídlom
Škultétyho č.3, Košice - Staré mesto, IČO: 42 249 708, v konaní zastúpený JUDr. Darinou Solárovou
advokátkou so sídlom Škultétyho č.3, Košice, o návrhu odporkyne rozhodcovského konania /žalobkyne/

na zrušenie rozhodcovského rozsudku, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/3408/2012 zo dňa
19.1.2012.

Odporkyni z rozhodcovského konania náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ z rozhodcovského konania je povinný zaplatiť na č. účtu : 0020545761, kód banky :

6500, VS: 2629145216, ŠS: 4244357215, KS. 0999, IBAN: SK3665000000000020545761, SWIFT :
P0BNSKBA súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa z rozhodcovského konania sa žalobou došlou súdu dňa 17.7.2013 domáhala zrušenia
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice č. 3C/3408/2012 zo dňa 19.1.2012. Zároveň navrhla odložiť jeho
vykonateľnosť až do právoplatného rozhodnutia o veci samej. V žalobe uviedla, že dňa 21.6.2013
jej bol doručený rozhodcovský rozsudok, ktorým jej bola uložená povinnosť do piatich dní od
doručenia rozsudku zaplatiť navrhovateľovi sumu 147,93 Eur a trovy rozhodcovského konania vo
výške 276,-Eur. S týmto rozsudkom nesúhlasí, nakoľko ako účastníčka rozhodcovského konania nebola

predvolanáanivypočutá,arbitrážnysúdrozhodovalvýlučnenazákladelistinnýchdôkazovpredložených
navrhovateľom. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, text doložky je uvedený v
osobitných zmluvných dojednaniach k Poistnej zmluve ako súčasť všeobecných zmluvných podmienok
(ďalej len VOP) a tak isto je predformulovaný aj v časti XV. VOP. Nemala možnosť ovplyvniť obsah
poistnej zmluvy a pokiaľ sa chcela vyhnúť arbitrážnemu konaniu, nemala podpísať nie len VOP, ale
ani osobitné zmluvné dojednania (ďalej len OZD) a dokonca ani samotnú poistnú zmluvu. Formuláciou
rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov zmluvy v jej neprospech ako

spotrebiteľa. Táto doložka ju núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a vzdať sa práva na spravodlivý
proces pred nezávislým súdom. Má za to, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej
doložkyodporujenielenzákonu,aleajdobrýmmravom.Tátozmluvnápodmienkaužbolarozhodnutiami
viacerých súdov z dôvodu neprijateľnosti určená za neplatnú. K samotnému nároku uplatneného vrozhodcovskom konaní uviedla, že túto neuznáva, poisťovni ničím nedlhuje. Aj po zániku poistnej zmluvy
až do apríla 2015 na základe trvalého príkazu bola poukazovaná z jej účtu v peňažnom ústave na účet
poisťovne poistné v mesačnej výške 16,74 eur, preto nielenže nedlhuje na poistnom, ale poisťovňa

získala na jej úkor bezdôvodné obohatenie v sume takmer 1.000,- Eur.

Uznesením z 12.11.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre súd odložil vykonateľnosť
predmetného rozhodcovského rozsudku až do právoplatného skončenia konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vedenej pod sp. zn. 10C/281/2013.

Navrhovateľ z rozhodcovského konania dňa 23.12.2013 podal rozsiahle vyjadrenie k návrhu, v ktorom
namietal absenciu zákonných náležitostí žalobného návrhu, neurčitý žalobný petit, nepravdivé opísanie
rozhodujúcich skutočností. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom
konaní, pričom včas podaným odporom zo strany dlžníčky by došlo k jeho automatickému zrušeniu.
Zastával názor, že rozhodcovská doložka dojednaná v poistnej zmluve účastníkov konania je platným

dojednaním, je v súlade so zákonom, s ustanovením § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka a Smernicami
Rady93/13/EHS.Dojednanierozhodcovskejdoložkybolovýsledkomslobodnéhorozhodnutiapoistníka,
ktorý mohol túto podmienku ovplyvniť, aj vylúčiť nepodpísaním OZD bez toho, že by týmto bol
ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu. Tým, že obe zmluvné strany prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú
zmluvu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, čo vylučuje, aby rozhodcovská

doložka bola považovaná za neprijateľnú a neplatnú podmienku. Žalobu navrhol zamietnuť aj z dôvodu
novelizácie exekučného poriadku s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/214/2011. Poukázal
na bod 3 OZD č. 02/2008, v ktorom je upravená rozhodcovská doložka s tým, že pre účely, aby
nebola spochybnená individuálnosť jej dojednania je v bode 4 týchto OZD dohodnuté, že poistník má
možnosť v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy písomne odmietnuť rozhodcovskú doložku. Teda

odporkyni z rozhodcovského konania bolo dané na výber, aby v prípade, že podpísala tieto dojednania,
tieto aj odmietla. V zázname o základných požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 25.2.2010,
odporkyňa z rozhodcovského konania prehlásila, že bola oboznámená o okolnostiach týkajúcich sa
predmetného poistného vzťahu, pričom v tomto formulári je viacero potvrdení, ktorými odporkyňa z
rozhodcovského konania deklarovala, že bola oboznámená s obsahom celého poistného vzťahu. Preto

je toho názoru, že v danom prípade bola rozhodcovská doložka individuálne dohodnutá a nebola
nekalá. K samotnému rozhodcovskému konaniu uviedol, že rozhodcovský súd na základe svojho
štatútu postupoval tak, ako postupujú všeobecné súdy pri vydávaní platobných rozkazov a odporkyňa z
rozhodcovského konania mala možnosť rozhodcovský rozsudok napadnúť opravným prostriedkom, čo
však neurobila. Preto nesúhlasil s tým, že odporkyni z rozhodcovského konania bola odňatá možnosť

konať pred súdom. Nie je pravdou, že by v rozhodcovskom konaní nemohli byť riešené záväzky zo
spotrebiteľskej zmluvy, keďže aj podľa rozhodnutí Európskeho súdu vo veci C-342/2013 súd dospel k
záveru, že nemôže byť každé rozhodcovské konanie posúdené ako nekalé, ale každé rozhodcovské
konanie treba v konaní pred všeobecným súdom posúdiť individuálne. Vo svojom písomnom vyjadrení z
24.8.2015 navrhol žalobu zamietnuť aj vzhľadom na novelizáciu Exekučného poriadku v rámci Zákona č.

335/2014 Z.z., na ustanovenie § 243d ods.1, podľa ktorého predmetný rozhodcovský rozsudok prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať a nemôže v exekučnom konaní uplatňovať nárok mu
rozhodcovským rozsudkom priznaný.

Vedľajší účastník oznámenie o vstupe do konania na strane odporkyne rozhodcovského konania doručil

súdu 17.7.2013. Poukázal v ňom na porušenie práv účastníčky rozhodcovského konania, a to, že v
jeden deň, v jednej obálke obdržala návrh na začatie rozhodcovského konania, upovedomenie o začatí
rozhodcovského konania a rozhodcovský rozsudok. Nebolo jej umožnené riadne si obhájiť svoje práva.
Z časti XV. VPP, ako aj z OZD vyplýva, že sa musela podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcu
vyberala poisťovňa bez jej súčinnosti, rozhodoval o návrhu stály rozhodcovský súd, hoci podľa VPP

mala poisťovňa poveriť osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného súdu.
Ustanovenie, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takto upravená rozhodcovská doložka nielenže nie je
individuálne dojednaná, ale odporuje dobrým mravom.

K označeniu účastníkov konania v predmetnej právnej veci ako navrhovateľ rozhodcovského konania
odporkyňa rozhodcovského konania súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 156/2011 z
11.12.2013 v ktorom súd konštatoval, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku vo svojej podstate
plní funkciu mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodcovskému rozsudku. Spoukazom na uvedené ako aj na to, že ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm.
a/ a c/ zákona, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe javí sa byť opodstatneným, aby sa pri označovaní postavenia účastníkov v

konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemodifikovalo (nemenilo) procesné postavenie
účastníkov, ktoré mali v právoplatne skončenom rozhodcovskom konaní avšak s uvedením, kto
z nich podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd pokračuje v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku s tými účastníkmi, ktorí boli (takto) ako účastníci označení v rozhodcovskom
konaní. Okruh účastníkov konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je preto totožný s okruhom

účastníkov rozhodcovského konania, napriek tomu, že žalovaná z rozhodcovského konania vo svojom
žalobnom návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad jeho vykonateľnosti označila za
žalobcu seba a za žalovaného označila žalobcu z konania pred rozhodcovským súdom. S poukazom
na uvedené súd zachoval procesné označenie účastníkov z rozhodcovského konania aj napriek tomu,
že odporca z rozhodcovského konania označil za žalobcu seba.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalobkyne a právnych zástupcov účastníkov konania
aj rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/3408/2012 zo dňa 19.1.2012,
návrhom na začatie arbitrážneho konania z 2.1.2012, dôkazom o doručení rozhodcovského rozsudku
žalobkyni, návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy, poistnou zmluvou č. Q. XXXXXX zo dňa 25.2.2010,
žiadosťou žalobkyne z 19.4.2010 o zrušenie poistnej zmluvy, výsluchom svedka G. K., žiadosťou

žalobkyne o zrušenie trvalého príkazu v peňažnom ústave, Záznamom o požiadavkách a potrebách
klienta, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zjednávané Rapid life životnou poisťovňou,
a.s. účinnými od 1.1.2010. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe návrhu odporkyne rozhodcovského konania účastníci konania uzatvorili dňa 25.2.2010

Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX na dobu 15 rokov, so začiatkom poistenia 26.2.2010, konca poistenia
26.2.2025 a sumy mesačného poistného 14,76 Eur. Poistná zmluva zanikla dňa 2.5.2010 na žiadosť
poistníka zo dňa 19.4.2010 doručenej poisťovni 23.4.2010. Z návrhu navrhovateľa rozhodcovského
konania zo dňa 2.1.2012 doručeným rozhodcovskému súdu 4.1.2012 vyplýva, že z titulu poistnej zmluvy
poistníkovi vznikol dlh voči poisťovni vo výške 147,93 Eur. Zmluva má zákonom predpísané náležitosti,

je platná.

Arbitrážny súd Košice konajúc bez nariadenia pojednávania prostredníctvom rozhodcu JUDr. Michala
Škriaba rozsudkom sp. zn. 3C/3408/2012 zo dňa 19.1.2012 uložil N. E. povinnosť zaplatiť poisťovni
147,93 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur do piatich dní od doručenia

rozhodcovského rozsudku na špecifikovaný účet navrhovateľa rozhodcovského konania, alebo aby v tej
istej lehote podala odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal. Z odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku vyplýva, že navrhovateľ si podľa časti XVII. ods. 7a, resp. ods.8 VPP uplatnil voči poistníkovi
osobitnú pohľadávku vo výške podľa vyplatenej provízie sprostredkovateľovi poistenia. Rozhodcovský
rozsudok bol odporkyni rozhodcovského konania doručený dňa 24.6.2013 (čl.43), opravný prostriedok

proti nemu nepodala.

Vzhľadom na obsah poistnej zmluvy súd ju posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko bola uzavretá
medzi fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a právnickou osobou, ktorá má v predmete podnikania poisťovaciu činnosť. Pre uvedené na

právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 788 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

G. K., sprostredkovateľ poistenia ako svedok vypovedal, že na základe mandátnej zmluvy uzavretej s
poisťovňou uzatváral v jej mene do konca roka 2010 poistné zmluvy. Po nahliadnutí do poistnej zmluvy

účastníkov potvrdil, že túto on dojednal s poistníkom. Uviedol, že ak klient mal nejaké výhrady alebo
osobitné požiadavky, odkázal ho na poisťovňu, avšak pokiaľ by nesúhlasil s niektorou podmienkou,
nebol by s ním uzavrel poistnú zmluvu. VPP klient nemal možnosť ovplyvniť. Tvrdil, že zvykol poistníkov
upozorniť, že v prípade neplatenia poistného o právnych nárokoch zmluvných strán bude rozhodovať
rozhodcovský súd, avšak sám nevedel čo znamená rozhodcovská doložka ( na dotaz súdu aby vysvetlil

čo znamená rozhodcovská doložka, uviedol: „ podľa mňa je to to, čo vydá Rapid life o tom, čo je uvedené
v zmluve“ ).Podľa§40ods.1Zákonač.244/2002Z.z. účastníkrozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 17a Zákona o rozhodcovskom konaní na porušenie ustanovení tohto zákona, od ktorých je
možné odchýliť sa dohodou, alebo ustanovení dohody účastníkov rozhodcovského konania sa prihliada
len vtedy, ak ich účastník v konaní namietal v ustanovenej alebo dohodnutej lehote; ak lehota nie je
určená, bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o porušení dozvedel.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave

rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 4 ods.1,2 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky v zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente

podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a)

aq c) pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

Od 1.1.2015 bol prijatý Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 stanovil, že ak nie je upravené inak, ustanovenia

tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých
predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. 1. 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní pred 1. 1. 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.
januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania
o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia podľa Zákona č.

244/2002 Z. z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho Zákona č. 335/2015 Z. z., a iba rozhodcovskú
zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase je uzavretia.Podľa § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie uvedená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom platnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.

Podľa § 47 ods.1 citovaného zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie

príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné
Podľa § 52 ods. 3,4 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.2 citovaného zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

Podľa§53ods.3citovanéhozákonníkaakdodávateľnepreukážeopak,zmluvnéustanoveniadohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.4 písm. r) citovaného zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v

rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa dôvodovej správy k tomto zákonnému ustanoveniu spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie
iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná

za neprijateľnú.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode
spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 ods. Smernice Rady 93/2013/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, aaby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.

Podľa § 243d ods.1,2 Exekučného poriadku ( Zákona č. 233/1995 Z.z.) v znení účinnom od 1.1.2015
exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) vydaného pred
1. januárom 2015 možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu
na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie;

rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné
konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu, 4ead), a ktoré neboli ukončené k 1. Januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.decembra
2014.

Súd zadovážil od Arbitrážneho súdu Košice fotokópiu dokladu - doručenky o doručení rozsudku
3C/3408/2012 odporkyni rozhodcovského konania a zistil, že rozhodcovský rozsudok zo dňa 19.1.2012
jej bol doručený spolu s rozhodcovským rozsudkom a návrhom na začatie konania dňa 24.6.2013.
Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola súdu doručená dňa 17.7.2013, teda bola podaná v
lehote 30 dní v súlade s ustanovením § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.

ZčastiXV.bod1,2VPPvzneníúčinnomod1.1.2010vyplýva,žepoisťovňaapoistníksadohodližeďalej
uvedené spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. V rozhodcovskom konaní sa poistník a poisťovňa budú zásadne riadiť Zákonom č. 244/2012
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a podporne štandardnými procesnými

pravidlami, platnými pre všeobecné súdy s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto
článkom a procesnými pravidlami (štatút, rozhodcovský poriadok) rozhodcovského súdu, ktorý bude
mať právomoc a príslušnosť spor rozhodnúť. Poisťovňa a poistník sa dohodli, rozhodcovským súdom s
právomocou a príslušnosťou vec rozhodnúť bude Arbitrážny súd Košice.

Zo záveru VPP pod označením Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX z
bodov 3, 4 vyplýva, že poistník a poisťovňa vyhlasujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom
samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmysle
XVčastitýchtoVPP.Totoustanoveniechápuzmluvnéstranyakorozhodcovskúdoložku.Napriekodseku

1 týchto osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že za účelom realizácie osobitého
práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah súlade s potrebami poistníka môže poistník v lehote
30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne odmietnuť ustanovenia XV.
časti VPP, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia , a zároveň odsek 3 týchto osobitných zmluvných dojednaní,
a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok

poistného vzťahu.

Výsluchom svedka K. súd mal za preukázané, že dodávateľ nevysvetlil spotrebiteľovi význam
rozhodcovskej doložky, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný súdny proces. Z dôkazov
založených do spisu nevyplýva, že spotrebiteľ bol s týmito pravidlami uzrozumený. Nie každá zmluvná

podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná.
Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah súdna prax
označuje za nerovný a nevyvážený, je nepochybné, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom. Na neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak takouto neprijateľnou

zmluvnou podmienkou je samotná rozhodcovská doložka, tak ide o výkon práv v rozpore s dobrými
mravmi. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorpovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným

titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide, ak síce spotrebiteľ má
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa a spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo obrátiť sa na štátny súd, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Ochranaspotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že
spotrebiteľjezhľadiskainformovanostiavyjednávacejpozícievslabšompostavení.Topaltíajvtedy,keď
zmluvný vzťah obsahuje aj vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy obsahujúce napríklad

rozhodcovskú doložku.

Zásadnou právnou otázkou v prejednávanej veci je otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej
v danom prípade konal a rozhodol rozhodcovský súd, je platná, event. neplatná. Podľa názoru súdu nie
je možné za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku považovať rozhodcovskú doložku obsiahnutú

v časti XV. bod 1,2 VPP a v bode 3 OZD v poisťovňou vopred pripravenom formulári bez možnosti
spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21.3.2012, 5Cdo
112/2012 z 22.11.2012, 5Cdo 492/2012 z 30.9.2013, 3 Cdo 74/2012 z 10.1.2013). V rozhodnutí
6Cdo 1/12 NS SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola
individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy,

keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné
poistenie a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti a to bez ohľadu na to, že účastníci
podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú
istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. V rozhodnutí 6Mcdo 9/12 NS SR
uviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom,

aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na
riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli
poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní... Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí NS SR 6Cdo 3/13 zo dňa
13.3.2013.
Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa rozhodcovského konania. On má preukázať, že individuálne
(nielen formálne) dojednal rozhodcovské konanie. Zo zmluvy účastníkov však nevyplýva individuálne

vyjednaná rozhodcovská zmluva. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba podľa článku
3 ods. 3 Smernice vykladať v súlade s cieľom Smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za
individuálne dohodnutá, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ nemohol, nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Aj zo Záznamu
sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve vyplýva, že v danom

prípade ide o predtlačený formulár, kde odporkyňa rozhodcovského konania nemala na výber, nemala
možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky zmluvy. Takto predtlačený formulár súd nepovažuje
za dôkaz potvrdzujúci individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Neprimeranosť rozhodcovského
konania dokazuje aj skutočnosť, že jeho trovy predstavujú sumu 276,- Eur, pričom vymáhaná istina
pohľadávky je iba 147,93 Eur, z čoho súdny poplatok by činil iba 16,50 Eur. Spotrebiteľ má síce možnosť

žiadať nariadiť rozhodcovské pojednávanie, ale len za poplatok, navyše musí platiť aj paušál na správne
náklady, ktorý je odstupňovaný podľa hodnoty sporu (od 84,- do 6.000,- Eur); na podanie odporu voči
rozhodcovskému rozsudku je stanovená neúmerne krátka 5 dňová lehota; fikcia o doručení rozsudku
platí aj v prípade, že adresát sa nezdržiaval na adrese doručovania; v prípade procesných úkonov
je podmienkou prijatia takéhoto procesného úkonu zaplatenie príslušného poplatku, nie je upravené

oslobodenie od poplatku v dôsledku hmotnej núdze spotrebiteľa a pod. Všetky tieto skutočnosti vedú
k záveru o tom, že navrhovateľ rozhodcovského konania nepochybne neposkytol poistníkovi žiadne
informácie pri podpisovaní rozhodcovskej doložky o rozhodcovskom konaní vrátane jeho porovnania so
súdnym konaním, pretože inak by nepochybne poistník spomínanú rozhodcovskú doložku nepodpísal. Z
dokladov dostupných súdu nevyplýva, že by bol spotrebiteľ informovaný o rozdieloch medzi súdnym

a rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a pod. Podpísal rozhodcovskú
doložku, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Možno teda prijať záver,
že ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, preto nemôže ísť
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku o rozhodcovskom konaní, preto súd návrhu vyhovel a
poukazujúc na citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku. K právnemu názoru navrhovateľa rozhodcovského konania, že vzhľadom na tú skutočnosť, že
do 3 mesiacov od účinnosti Zákona č. 335/2014 Z.z. nepodal návrh na vykonanie exekúcie, ustanovenie
§ 243d anuluje právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, preto žalobkyňa nemá naliehavý záujem na
výsledku tohto konania, súd udáva, že z uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva iba to,že na základe takéhoto rozhodcovského rozhodnutia už nie je možné udeliť poverenie na vykonanie
exekúcie na základe návrhu podanom po 31.3.2015 a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať. Nakoľko žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je

určovacou žalobou, žalobkyňa ani nemá povinnosť preukazovať svoj naliehavý záujem na výsledku
konania. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že pre novelu exekučného poriadku súdna vymáhateľnosť
na základe takéhoto rozsudku je oslabená, resp. znemožnená. Ustanovenie § 243d Exekučného
poriadku rieši iba súdnu vymáhateľnosť právneho nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ale
nerieši prípadné právne nároky spotrebiteľa voči navrhovateľovi rozhodcovského konania. Vykonaným

dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko rozhodcovská doložka
nebola účastníkmi individuálne dojednaná a jednoznačne uprednostňuje navrhovateľa rozhodcovského
konania v neprospech spotrebiteľa, preto je neplatnou zmluvnou podmienkou, ktorá nepožíva právnu
ochranu.
Náhradu trov rozhodcovského konania súd úspešnej odporkyni rozhodcovského konania podľa § 142
ods. 1 O.s.p. nepriznal, nakoľko žiadne trovy jej nevznikli, ani si ich v zmysle § 151 ods.1 O.s.p.

neuplatnila.

Vkonaníonávrhunazrušenierozsudkurozhodcovskéhosúdujenavrhovateľkavpostaveníspotrebiteľa
podľa § 4 ods. 2 písm. za/ oslobodená od platenia súdneho poplatku za návrh. V konaní bola úspešná,
preto podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch na zaplatenie súdneho poplatku

súd zaviazal v konaní procesne neúspešného navrhovateľa z rozhodcovského konania podľa položky
3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov sumou 331,50 Eur.

O nároku uplatnenom v rozhodcovskom konaní súd bude ďalej konať podľa § 43 ods.1 Zákona č.
244/2002 Z.z. a v konečnom rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd
v Nitre písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.