Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 26, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216208643
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216208643.2

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO:31 575 951, proti žalovanému: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., U. XXXX
o zaplatenie 1326,04 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 1.326,04 € zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 28 % ročne
zo sumy 1.356,04 € od 10.9.2013 do 17.8.2015,
zo sumy 1.326,04 € od 18.8.2015 do 18.10.2016,
zo sumy 881,04 € od 19.10.2016 do 18.11.2016,
zo sumy 581,04 € od 19.11.2016 do 20.12.2016 a

zo sumy 281,04 € od 21.12.2016 do 27.2.2017,
všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100,- € splatných vždy k 30 dňu v tom ktorom mesiaci,
pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1326,04 € s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 1356,04 € od
10.9.2013 do 17.8.2015, zo sumy 1.326,04 € od 18.8.2015 do zaplatenia, keď poukázal na zmluvu
o vedení účtu. Skutkovo ďalej doplnil, že dňa 10.7.2012 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o
povolenom prečerpaní. Pre porušenie dohody žalovaným bol následne vyzvaný na zaplatenie celého

dlhu. Ako dôkazy žalobca označil zmluvu o bežnom účte, VOP, zmluva o povolenom prečerpaní.

2. Žalovaný sa písomne vyjadril, že istinu postupne spláca, pričom následne dokladoval uhradenie celej
istiny, o čom pripojil výpisu z účtu. Na pojednávaní žalovaný uznal nárok žalobcu čo do základu i výšky
a žiadal o možnosť splácať dlh.

3. Podaním doručeným súdu dňa 23.5.2017 žalobca zobral žalobu späť v časti istiny vo výške 1326,04
€ a žiadal, aby žalovaný zaplatil príslušenstvo pohľadávky.

4. Na pojednávanie konané dňa 26.5.2017 sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil. Súd v
zmysle § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti

5. Z činnosti súdu je známe, že žalobca je právnická osoba, ktorej predmet podnikania okrem iného tvorí
i zriaďovanie bežných účtov. Žalobca zriadil pre žalovaného bežný účet. Majiteľ účtu zároveň navrhol,aby mu bola vydaná a používaná platobná karta Maestro- Medzinárodná s denným limitom 10 000 Sk.
Následne žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o povolenom prečerpaní, pričom v zmluve si dohodli
stanovený limit 1500 €, pričom tento úver bol úročený 16,9% ročne. formou povoleného prečerpania

prečerpal z účtu peňažné prostriedky vo výške 1507,04 €, ktoré mal vrátiť. Žalovaný však nedodržiaval
platobnúdisciplínuasplátkyúveruneuhrádzal,nakoľkonemaladostatokfinančnéhopríjmutakžalovaná
ako ani jej manžel, preto žalobca zosplatnil úver k 9.9.2013. (výpis z účtu, zmluvy, výpoveď žalovanej.)

6. Podľa § 144 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej i CSP) žalobca môže vziať žalobu

späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 CSP Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 708 ods. 1 zákona č 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj obchodný zákonník) zmluvou
o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. ).

Podľa § 497 obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve

uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z
tohtodôvodunazvaťajzmluvouorientovanounasubjekty.Ibazapredpokladu,žeideovzťahdodávateľa
a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do
právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu
alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany

a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania
právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť
splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

8. Súd konanie v časti o zaplatenie 1326,04 € zastavil, nakoľko žalobca zobral žalobu v danej časti späť,

nakoľko žalovaný uhradil po začatí konania istinu.

9. V danom prípade súd zmluvu o bežnom a zmluvu o povolenom prečerpaní účte posudzoval ako
zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupovalpri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v
rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. žalobcom, bankou, ktorý ako veriteľ
uzatváral zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd teda primárne i na hodnotenie právneho

vzťahu musel použiť ustanovenie občianskeho zákonníka.

10. V danom prípade súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný. Súd vychádzal najmä z toho,
že žalovaný uznal nárok žalobcu, čo do základu a výšky, a preto v zásade dokazovanie nevykonával,
keďže žiadne tvrdenie nebolo sporné, a žalovaný sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu. O nespornosti svädčí

i tá skutočnosť, že žalovaný uhradil celú istinu v priebehu konania. Uznávací prejav žalovaného súd
považuje za dostatočný na potvrdenie všetkých vzťahov, ktoré boli medzi žalobcom a žalovaným. Súd
malvkonanípreukázané,žežalobcauzatvorilsožalovanýmzmluvuobežnomúčteanáslednezmluvuo
povolenom prečerpaní, na základe ktorej žalovaný využil možnosť povoleného prečerpania, pričom však
riadne nesplácal zapožičané peňažné prostriedky. V konaní ďalej bolo preukázané, že žalovaný prestal
splácať dlh pre nedostatok peňažných prostriedkov a žalobca následne zosplatnil dlh a žiadal jeho

jednorazové zaplatenie. (zmluvy, výpis z účtu, výpoveď žalovanej). Súd priznal a žalovaného zaviazal
i k zaplateniu úroku, nakoľko tento bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý. K povinnosti platiť
zmluvný úrok v stanovenej výške súd uvádza, že sa jedná o dohodu zmluvných strán, ktorú umožňuje
dispozitívne ustanovenie zákona (občianskeho zákonníka ale i obchodného zákonníka), teda nemožno
vylúčiť i takú úpravu resp. dohodu strán, ktorou si strany zmluvy dohodnú odplatu (úrok) i za dobu, po

ktorú bude istina skutočne užívaná dlžníkom, t.j. za dobu až do faktického vrátenia veriteľovi (obdobne
i Fekete, I.: Občiansky zákonník 2., Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, s. 1976). Uvedené
sa vzťahuje na daný vzťah bez ohľadu na použitie občianskeho alebo obchodného zákonníka, nakoľko
v oboch zákonoch je možnosť dohodnutia úrokov upravená ako dispozitívna norma, teda norma, od
ktorej sa strany môžu odchýliť. K výške úrokov súd uvádza, že tieto boli v stanovenej výške dohodnuté.

V konaní nebolo sporné a ani nijako namietané, že by žalovaný dlh voči žalobcovi nemal, ba dokonca
žalovaný sám uznal záväzok čo do základu a výšky.

Súd povolil žalovanému splácať dlh v sume po 100 €, nakoľko zohľadnil výšku istiny, resp. výšku
príslušenstva, ktoré si žalobca uplatňuje a pri tejto splátke bude doba splatenia primeraná. Žalovaný má

príjem cca 480 € mesačne, z ktorého príjmu zaplatí 119 € každý mesiac na iný úver, ktorý má vedený u
žalobcu.Ďalejuhrádzavodnéastočnéaelektrinucelkovovovýške160€mesačne.Zaprácoudochádza
pričom náklady na cestu predstavujú sumu 100 € až 120 € mesačne. Na telefón minie 10 € a manžel
s ktorým žije v spoločnej domácnosti zarobí 700 € mesačne, pričom však uhrádza mesačne 140 € na
exekúcie. Je teda nepochybné, že jednorazové zaplatenie pohľadávky zo strany žalovaného možné nie

je, nakoľko polovicu z príjmov oboch, teda tak žalovanej ako i jej manžela minú na úhradu svojich dlhov
a keďže pre žalovaného musí zostať i určitá peňažná hotovosť i na živobytie, nie je možné, aby dlh
(takmer 1000 €) uhradil jednorázovo. Podľa súdu je dôležité uvedomenie žalovaného, že má dlh voči
žalobcoviaochotažalovanéhotentodlhsplatiť.Súdmusíbraťtakýtokladnýpostupžalovanéhonazreteľ
a umožniť splácanie dlhu, nakoľko priznaním jednorazového splatenia dlhu, by mohol žalovaného dostať

do horšej finančnej situácii a nehovoriac o tom, že v prípade, ak by žalovaný nemal dostatok financií,
musel by žalobca iniciovať ďalšie konanie a to konanie exekučné, a takéto konanie by bolo neefektívne,
zvýšilo by ďalšie náklady pre žalovaného ako i takéto konanie by zaťažilo do určitej miery i súd. Súd
teda umožnil žalovanému splácať dlh splátkami tak, ako ich požadoval žalovaný, teda sumou 100 €
mesačne, nakoľko podľa názoru súdu je 100 € primerané tak k zárobkovým schopnostiam žalovaného,

ako i k výške pohľadávky a súd je názoru, že žalobca takýmto splácaním neutrpí žiadnu škodu a na
druhej strane, žalovaný bude môcť reálne fungovať, bez zásadného zhoršenia kvality života.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1, 256 CSP a žalobcovi
úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu spočíva

v tom, že žaloba nebola zamietnutá. Rovnako tak súd poznamenáva, že zastavenie konania vyplýva zo
strany žalovaného, a preto nemôže byť zastavenie zohľadnené negatívne žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.