Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/125/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215975
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714215975.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna

a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcov: 1/ V. M.,
nar. XX. XX. XXXX, miesto podnikania: C. XXX/XX, XXX XX Z., IČO: 46 785 043, 2/ K. M., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX Z., 3/ N. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX
Z., proti žalovaným: 1/ EURO CASH, s. r. o., so sídlom ČSA 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 637
301, zastúpeného JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom, so sídlom ul. Prof. Sáru 3873/44, 974 01
Banská Bystrica, 2/ ProAuctio, s. r. o., so sídlom Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 408 441,
zastúpeného JUDr. Daniel Janšo, Advokátska kancelária Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, o určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalovaného 1/ zo dňa 27. 10. 2016 a žalovaného 2/ zo dňa
09. 11. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/188/2014-201 zo dňa 19. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje v znení: Z dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 31. 10. 2014
o 09.00 h, ktorú v zmysle oznámenia o dražbe zn. 152014 uverejneného v Notárskom centrálnom
registri dražieb spis. zn. NCRdr: 6491/2014 zo dňa 29. 09. 2014, ktorú vykonal žalovaný 2/ ako verejný
dražobník,výsledokktorejbolzverejnenývoznámeníovýsledkudražbyvNotárskomcentrálnomregistri
dražieb spis. zn. NCRdr: 7275/2014 zo dňa 31. 10. 2014, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané

na LV č. XXX, ktoré sa nachádzajú v k. ú. Z., obec Z., okres Z., vedené Okresným úradom Z., katastrálny
odbor:
- stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele registra C KN č. XXX/X
- parcela registra C KN č. XXX, druh pozemku - orná pôda o výmere 800 m2
- parcela registra C KN č. XXX/X, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria o výmere 295 m2
- parcela registra C KN č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 252 m2,
ktoré sú v podielom spoluvlastníctve žalobcu v 2. rade a žalobcu v 3. rade, každého vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1 z celku, nenastali žiadne právne účinky.

II. Žalobcom 1/, 2/ a 3/ priznáva náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že je neplatná dobrovoľná dražba konaná dňa
31. 10. 2014 o 09.00 h, ktorú v zmysle Oznámenia o dražbe zn. 152014 uverejneného v Notárskom
centrálnom registri dražieb spis. zn. NCRdr: 6491/2014 zo dňa 29. 09. 2014 vykonal žalovaný 2/
ako verejný dražobník, výsledok ktorej bol zverejnený v oznámení o výsledku dražby v Notárskom
centrálnom registri dražieb spis. zn. NCRdr: 7275/2014 zo dňa 31. 10. 2014, ktorej predmetom boli

nehnuteľnostizapísanénaLVč.XXX,ktorésanachádzajúvk.ú.Z.,obecZ.,okresZ.,vedenéOkresným
úradom Z., katastrálny odbor:
- stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele registra C KN č. XXX/X
- parcela registra C KN č. XXX, druh pozemku - orná pôda o výmere 800 m2- parcela registra C KN č. XXX/X, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria o výmere 295 m2
- parcela registra C KN č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 252 m2,
ktoré sú v podielom spoluvlastníctve žalobcu 2/ a žalobcu 3/, každého vo veľkosti spoluvlastníckeho

podielu 1 z celku. Súd zároveň určil, že žalobcovia 1/, 2/, 3/ majú právo na náhradu trov konania vo
výške 100 %.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol:
„1. Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade sa svojím podaním domáhali, aby súd určil, že dobrovoľná dražba konaná

dňa 31. 10. 2014 o 09.00 hod. v zmysle oznámenia o dražbe Zn. 152014 uverejneného v Notárskom
centrálnom registri po sp. zn. NCRdr: 6491/2014 zo dňa 29. 09. 2014, ktorú vykonal žalovaný v 2.
rade ako verejný dražobník, výsledok ktorej bol zverejnený v oznámení o výsledku dražby v Notárskom
centrálnom registri dražieb spis. zn. NCRdr: 7275/2014 zo dňa 31. 10. 2014, ktorej predmetom boli
nehnuteľnostizapísanénaLVč.XXX,ktorésanachádzajúvk.ú.Z.,obecZ.,okresZ.,vedenéOkresným
úradom Z., katastrálny odbor: - stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený

na parcele registra C KN č. XXX/X, - parcela registra C KN č. XXX, druh pozemku - orná pôda o
výmere 800 m2, -parcela registra C KN č. XXX/X, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria o
výmere 295 m2, - parcela registra C KN č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 252 m2, ktoré sú v podielom spoluvlastníctve žalobcu v 2. rade a žalobcu v 3. rade, každého
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 z celku je neplatná. Z obsiahlej žaloby, keďže táto vo väčšine

obsahovala nepodstatné skutočnosti, ktoré sa týkali napr. tých skutočností, že žalobcovia považovali
sa za spotrebiteľov, čo však v tomto konaní nebolo preukázané, pretože žalobkyňa v 1. rade, ktorá
mal poskytnutý úver od žalovaného v 1. rade si tento úver brala ako živnostník, ani ďalšie zmluvy na
to nadväzujúce resp. úkony, ktoré s týmto sú spojené, nemôžu byť posudzované v zmysle ochrany
spotrebiteľa a preto súd nebude sa bližšie zaoberať touto časťou žaloby.

2. Čo sa však týka podstatných skutočností uvedených v žalobe, súd tu poukazuje na namietanie
nasledujúcich porušení, pre ktoré by mala byť predmetná dražba neplatná a to:
1. bol porušený § 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. (ďalej
hosúdubudeoznačovaťužlenakozákon)stým,ženebolonaviditeľnommiesteumiestnenéoznámenie

o dražbe.
2. nebolo preukázané zverejnenie v miestnej tlači o dražbe v zmysle § 11 ods. 4
druhá veta zákona.
3. že uplatnil pohľadávku v rozpore s § 7 ods. 2 a zároveň, že žalobkyňa v 1. rade už
zaplatila celú pohľadávku.

4. že dražba sa konala pomerne ďaleko od miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza t. j.
40 km, v Banskej Bystrici, čo mohlo ovplyvniť cenu nehnuteľnosti.
5. že bola stanovená nízka cena nehnuteľnosti v znaleckom posudku potrebnom pre
vykonávanie dražby a že tento znalecký posudok nebol vlastníkom nehnuteľnosti riadne doručený s
tým, že tento si oni vôbec neprebrali.

Na ostatné skutočnosti uvedené v návrhu, tak ako bolo vyššie poukázané, z dôvodu, že nemajú súvis
s prejednávanou vecou súd nebude poukazovať.

3. Súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Súd z Úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra sp. zn. NCRdr: 6491/2014 zo dňa 29. 09.
2014 zistil, že týmto bolo dané oznámenie o dražbe, ktorá sa má uskutočniť 31. 10. 2014, dražobníkom je
spoločnosť ProAuctio s.r.o. (žalovaný v 2. rade), navrhovateľom dražby je EURO CASH s. r. o. (žalovaný
v 1. rade).

5. Na základe Oznámenia o dražbe č. 152014 súd zistil, že žalovaný v 2. rade ako dražobník oprávnený k
výkonu dobrovoľných dražieb na základe zmluvy o vykonaní dražby v zmysle § 17 zákona o dobrovoľný
dražbách vydal oznámenie o dražbe, kde sa uvádza označenie dražobníka: spoločnosť ProAuctio s. r.
o. , označenie navrhovateľa: spoločnosť EURO CASH s.r.o., miesto a dátum konania dražby: Notársky
úrad JUDr. Daniela Vozárová, Skuteckého 17, Banská Bystrica, dátum konania dražby: 31. 10. 2014

o 09.00 hod., dražba 1. kolo. Predmetom dražby je súbor nehnuteľností zapísaných v katastrálnom
území Z. na LV č. XXX, parcela registra C parc. č. XXX - orná pôda o výmere 800 m2, parc. č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 295 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
252 m2 a zároveň aj stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. XXX/X.6. Súd zo zmluvy o podnikateľskom úvere uzatvorenej medzi veriteľom EURO CASH s.r.o. - žalovaným
v 1. rade a dlžníkom - žalobkyňou v 1. rade, pričom súd poznamenáva, že táto tak v žalobnom návrhu

ako aj v tejto zmluve vystupuje ako podnikateľka, teda má uvedené IČO, kde je aj uvedená registrácia
v živnostenskom registri Obvodného úradu Zvolen, číslo živnostenského registra 670-21953 zistil, že
predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 20.000,- EUR, druh úveru: podnikateľský úver
zabezpečený nehnuteľnosťou.

7. Súd zo zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako záložným
veriteľom a žalobcami v 2. a 3. rade ako záložnými dlžníkmi zistil, že predmetom tejto zmluvy je
zabezpečenie pohľadávky záložným právom zriadeným k Zálohu touto zmluvou. Predmetom Zálohu
podľa článku 1.1. sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Z., zapísané na LV č. XXX
ako rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX/X o výmere 252 m2 -zastavané plochy a
nádvoria, ďalej predmetný pozemok, ďalej pozemok parcela č. XXX o výmere 800 m2 - orná pôda a

pozemokparc.č.XXX/Xovýmere295m2-zastavanéplochyanádvoria.Záložcovia1.a2.súvlastníkmi
vyššie uvedených nehnuteľností každý v 1-ici.
Podľa článku 1.2. dňa 13.09. 2012 uzavreli zmluvu o podnikateľskom úvere na základe žiadosti o úver
vo výške 20.000,- EUR.
Podľa článku 5.1. písm. a) záložca podpísaním zmluvy súhlasí s tým, že v prípade ak pohľadávka nie

je riadne a včas splnená, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
niektorým z nasledujúcich spôsobov za podmienky, že písomne oznámi záložcovi začatie výkonu
záložného práva najmenej tridsať dní vopred (ust. § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka): a) predať
Záloh na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov.

8. Súd zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Q.. G. I. č. 60/2013 zistil, že predmetom
znaleckého posudku bolo stanovenie všeobecnej hodnoty rodinného domu a nehnuteľností, ktoré sú
predmetom záložnej zmluvy. Účel znaleckého posudku - podklad pre dobrovoľnú dražbu nehnuteľností.
Celková hodnota nehnuteľností bola určená vo výške 83.700,- EUR.

9. Súd z listu - Námietky proti dražbe vznesené vlastníkom predmetu dražby a dlžníkom pred začatím
dražby, kde sú podpísaní žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 3. rade zistil, že títo dňa 31. 10. 2014
vzniesli námietky proti dražbe, nakoľko neboli splnené podmienky pre platné vykonanie dražby a to,
že vlastníci predmetu nemali doručený znalecký posudok, oznámenie o konaní dražby a nehnuteľností
neboli označené dražobnou vyhláškou a majiteľ predmetných dražobných nehnuteľností sa o dražbe

dozvedel iba z Centrálneho registra dražieb a tiež, že dražba je organizovaná nezákonne vo vzdialenej
obci a nie v meste, kde sa nehnuteľností nachádzajú. Zároveň tu poukazujú aj na iné skutočnosti a
to, že podľa nich zmluva o podnikateľskom úvere je neplatná, taktiež, že napadli zmluvu o zriadení
záložného práva, o ktorom sa vedie konanie na Okresnom súde vo Zvolene sp. zn. 6C/183/2013 a
tiež, že navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť a taktiež

aj vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky.

10. Súd z notárskej zápisnice NZ 41463/2014 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Daniely
Vozárovej, notár so sídlom Skuteckého 17 v Banskej Bystrici dňa 31. 10. 2014 zistil, že touto notárskou
zápisnicou došlo k osvedčeniu o vykonaní dobrovoľnej dražby, účastníkom právneho úkonu bol

dražobník - žalovaný v 2. rade, miesto a dátum konania dražby: 31. 10. 2014, druh dražby: dobrovoľná,
poradie dražby: prvé kolo, označenie predmetu dražby: nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom záložného
práva. Podľa bodu 4. článok 13 na strane 6 notárskej zápisnice z dôvodu, že do dražobnej miestnosti sa
nedostavila žiadna osoba s cieľom dražiť, táto dražba bola vyhlásená ako neúspešná. Podľa článku 14
bodu 4 v priebehu dražby boli vznesené námietky XX. Súd M. - žalobkyňa v 1. rade a N. M. - žalobcom

v 3. rade, ktoré dražobník prevzal o 08.36 hod.

11. Súd z doručeniek do vlastných rúk adresovaných dražobníkom žalobcom v 1. až 3. rade zistil, že
im bola poštou doručovaná notárska zápisnica spísaná o priebehu dražby NZ 41463/2014. Uvedené
zásielky boli odovzdané na poštu dňa 03. 11. 2014, pričom všetky sú uvedené, že vrátené späť s tým,

že zásielky boli uložené na pošte.12. Z listu adresovaného Mestským úradom v Detve dražobníkovi - žalovanému v 2. rade zo dňa 03.
11. 2014 súd zistil, že Mestský úrad v Detve, oddelenie organizačné vám oznamuje, že vami zaslané
oznámenie o dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli mesta od 03. 10. 2014 do 31. 10. 2014.

13. Z dokladu - zmluva o inzercii č. 531140124 súd zistil, že ako dodávateľ je uvedené regionPRESS,
s. r. o., Študentská 2, 917 01 Trnava ako odberateľ ProAuctio s.r.o. - žalovaný v 2. Rade súd zistil, že
títo uzatvorili dňa 01. 10. 2014 zmluvu o inzercii. Súd poznamenáva, že z uvedenej zmluvy nie je zrejmé
čoho sa týkala, ani čo malo byť obsahom inzercie.

14. Z prefotených doručeniek a listov na strane 182 až 184 spisu súd zistil, že listami do vlastných rúk
bolo žalobcom v 1., 2. a 3. rade doručované oznámenie o dražbe č. 152014, ktoré bolo podané na poštu
20. 10. 2014 každému žalobcovi s tým, že ani jeden z týchto tieto zásielky neprevzal.

15. Súd z doručeniek zasielaných žalobcom v 2. a 3. rade zistil, že týmto bola zasielaná výzva na

poskytnutie súčinnosti D152014, ktorú si prevzali 25. 06. 2014.

16. V prílohovej obálke na č. l. 187 boli uložené zásielky o zasielaní notárskej zápisnice zn. 41463/2014
a to žalobcom v 1., 2. a 3. rade, ktoré si neprevzali.
Zároveň v predmetnej prílohovej obálke sú aj vrátené zásielky adresované žalobcom v 2. a 3. rade, v

ktorých sa nachádza oznámenie o dražbe zn. 152014 a znalecký posudok, pričom súd konštatuje, že
tieto obidve boli odosielané dňa 29. 09. 2014, uložené na pošte boli 30. 09. 2014 a boli vrátené späť z
dôvodu neprevzatia v odbernej lehote.

17. Súd z písomného vyjadrenia žalovaného v 1. rade doručeného súdu dňa 08. 12. 2014, v ktorom sa

odvoláva zároveň proti uzneseniu o vydaní predbežného opatrenia, čo sa týka samotného rozhodnutia
vo veci samej súd poukazuje na tie skutočnosti, že podľa nich dôvodnosť nároku vo veci samej nie je
daná, nakoľko v prejednávanom prípade bola dražba neúspešná t. z., že nedošlo k udeleniu príklepu
v prospech konkrétneho vydražiteľa. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách právo na
určenie neplatnosti dražby zaniká ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu a práve pre takýto

prípade je stanovená trojmesačná lehota. Podľa nich je teda možné sa domáhať určenie neplatnosti
dražby výlučne v prípade, ak by bol predmet dražby vydražený. Nakoľko žaloba o neplatnosť prvého kola
dražby bola podaná predčasne t. j., že mala byť podaná až po udelení príklepu v prospech konkrétneho
vydražiteľa majú za to, že tu absentuje dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Čo sa týka nesprávnosti znaleckého posudku poukazujú na to, že hodnota nehnuteľností bola stanovená

znaleckým posudkom a to v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. podľa všeobecnej hodnoty
v mieste a čase dražby je priamo pojem všeobecná hodnota je priamo pojem ktorý je upravený
vyhláškou č. 492/2004 Z. z. Vzhľadom na vyššie uvedené považujú námietku nesprávneho ohodnotenia
za nedôvodnú. Podľa nich nestačí subjektívny pocit vlastníka nehnuteľnosti, že hodnota je vyššia, ale
toto musí byť aj odôvodnené. Námietku proti znaleckému posudku možno žiadať v lehote desiatich

dní odo dňa doručenia znaleckého posudku. Na základe tohto poukazujú aj na rozsudok Krajského
súdu v Nitre zo dňa 29. 05. 2014 č. k. 8Co/208/2013, v ktorom sa uvádza, že navrhovatelia do konania
prvého kola dražby a ani následne nevzniesli v priebehu dražby námietky voči znaleckému posudku
a potom bolo potrebné prijať záver, že navrhovatelia akceptovali výšku ohodnotenia predmetu dražby
podľa znaleckého posudku. Pokiaľ navrhovatelia nepodali do dňa konania dražby námietky voči tomuto

posudku dražba prebehla riadne a neboli splnené zákonné predpoklady domáhať sa neplatnosti dražby
z dôvodu namietanej výšky ohodnotenia predmetu dražby.
Čo sa týka výšky pohľadávky poukázali na to, že žalobkyňa v 1. rade neuhradila žiadnu splátku z úveru
s tým, že aj keby bola uplatnená pohľadávka nesprávne, toto samo o sebe nie je dôvodom vyslovenia
neplatnosti dražby, pretože je nespochybniteľné, že finančné prostriedky boli dlžníkovi poskytnuté od

roku 2012 a nedošlo k žiadnej splátke, pričom prípadné písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby by
mohlo byť iba dôvodom na uplatňovanie nároku škody, kde poukazujú opätovne na závery v rozsudku
Krajského súdu v Nitre 8Co/208/2013 podľa ktorého odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa
poukazuje na to, že pokiaľ navrhovatelia namietali neplatnosť dražby z dôvodu, že spochybňujú celkovú
výšku pohľadávky odporcu 1., ktorý im nepreukázal spôsob jej výpočtu...., v konaní bolo nesporne

preukázané, že odporca 1. ako navrhovateľ dražby si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia
7 ods. 2 a písomne vyhlásil aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky. Z uvedeného aj túto námietku
považujú za neplatnú.Čo sa týka námietky nesprávneho doručovania, podľa nich tu dochádza k dvom rozdielnym pojmom,
kde zákon o dobrovoľných dražbách rozlišuje medzi pojmom „zašle“ a „doručí“, pričom je potrebné
rozlišovať či zákon vyžaduje, aby v konkrétnej lehote boli písomnosti doručené alebo len zaslané. Ak

zákonvyžadujelenpísomnosťzaslaťtaktátopodmienkajesplnenávtedyakjevdanejlehoteodovzdaná
na pošte na prepravu a to ako zásielka do vlastných rúk. Ak zákon vyžaduje doručiť písomnosť v
určitej lehote je nepochybné, že uvedená povinnosť bude splnená výlučne v prípade ak písomnosť bude
odoslaná ako zásielka do vlastných rúk, pričom v stanovenej lehote musí byť takáto zásielka doručená
príjemcovi do vlastných rúk priamo, resp. doručením podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Doručovanie do vlastných rúk formou náhradného doručenia podľa § 47 ods. 2 o dobrovoľných dražbách
je možné. Toto vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 14Co/16/2011 s tým, že doručovanie
sa vykonáva v zmysle § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách v spojení s § 47 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.
Taktiež sa vyjadrujú aj k námietke výkonu záložného práva bez súdnej kontroly ako aj k intenzite
porušenia kedy musí vzniknúť ujma na právach žalobcov, ktorá má byť značná, pričom súd uvedené

nepovažuje za potrebné uvádzať, nakoľko nemajú priamy vzťah s prejednávanou vecou.

18. Súd z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného v 2. rade doručeného súdu dňa 12. 02. 2016
zistil, že podľa nich nie je možné, aby súd rozhodoval o platnosti alebo neplatnosti neúspešnej dražby,
nakoľko neúspešnou dražbou nedošlo k žiadnej zmene právneho ani faktického stavu, či už veci, ktorá

bola dražená alebo postavenia vlastníka či navrhovateľa takejto dražby a preto nemohlo dôjsť ani k
vzniku ujmy či škody žiadnej zúčastnenej osobe. Rovnako nie je možné, aby sa súd touto otázkou
zaoberal, nakoľko tu absentujú podstatné zákonné náležitosti, napr. neexistuje vydražiteľ, ktorý je zo
zákona účastníkom takéhoto konania a nie je možné určiť či je alebo nie je podaná žaloba včas,
nakoľko táto lehota sa počíta od udelenia príklepu, ktorý udelený nebol. Pre úplnosť uvádzajú, že

otázkyrelevantnostiznaleckéhoposudku,výškyoprávnenostipohľadávky,doručovaniaakoisamotného
výkonu záložného práva nemožno v tomto konaní posudzovať, nakoľko tomu bránia zákonné procesné
právne ustanovenia. Na základe týchto skutočností žiadajú, aby súd žalobu zamietol.

19. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) návrhom na začatie konania

možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

20. Podľa § 137 písm. c), d) zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len Civilný sporový poriadok „C. s. p.“)
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 132 ods. 1 C. s. p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.

22. Podľa § 132 ods. 2 C. s. p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

23. Podľa § 132 ods. 3 C. s. p. žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

24. Podľa § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie ôkazov,

námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

25. Podľa § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

26. Podľa § 151 ods. 2 C. s. p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.27. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

28. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

30. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách ak je predmetom dražby byt,
dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním
dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce

alebo na elektronickej úradnej tabuli 11b) v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby
nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne
pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a
najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto
oznámenie zverejniť.

31. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku
4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné
miestonapredmetdražbyumiestnioznámenieodražbealebooznámenieoopakovanejdražbe.Vlastník
predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia.

32. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa
všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo
o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán
štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v

deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu
vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

33. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník
zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

34. Podľa § 12 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z. vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich
pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník
je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred

konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby
žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní
odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

35. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije

znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu
dražby.

36. Podľa § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. vo veciach zákonného záložného práva a v
prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený

trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty
predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie
ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu,
najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v
ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v

ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej
znaleckým posudkom.37. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,

ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

38. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa
odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa
odseku 2.

39. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh žalobcov je dôvodný a preto

tomuto vyhovel. Predovšetkým súd sa musel vyporiadavať s tou skutočnosťou, ktorú namietali žalovaní
a to, že podľa nich uvedená žaloba je predčasná z dôvodu, že nie je na tom právny záujem, keďže
nedošlo k vydraženiu predmetnej nehnuteľnosti a teda nebola spôsobená žalobcom žiadna ujma tak
ako to vyžaduje konkrétne § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v ktorom sa uvádza, že osoba
ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby a zároveň

sa musel vyporiadať aj s tým, že podľa nich súd nemôže konať z toho dôvodu, že priamo v zákone sa
uvádza kto je účastníkom konania o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 4, kde sa uvádza okrem iných,
že je to aj vydražiteľ a keďže k vydraženiu nedošlo tak nemôže súd ani konanie viesť, nakoľko nie je
úplný okruh účastníkov. K uvedenej skutočnosti súd poukazuje jednak na § 80c Občianskeho súdneho
poriadku a to na základe tej skutočnosti, že táto žaloba bola podaná ešte za jeho účinnosti t. j. do 01.

07. 2016, avšak zároveň poukazuje aj na § 137 písm. c), d) Civilného sporového poriadku, ktorý má
totožný obsah a totožné právne účinky. Súd predovšetkým sa musel zaoberať či na podanie žaloby o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je naliehavý právny záujem a či by žalobcovia mohli byť nejakým
spôsobom v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách postihnutí resp. dotknutí na svojich
právach. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 16 ods. 6 tohto zákona, z ktorého priamo vyplýva, že

najnižšie podanie nemôže byť nižšie, v našom prípade ako 3/4-iny hodnoty predmetu dražby určenej
znaleckým posudkom s tým, že v prípade, ak ide v poradí o prvú dražbu najnižšie podanie nemôže byť
nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom. Z tohto teda vyplýva tá skutočnosť,
že súd tu vidí právny záujem a tiež aj možnú ujmu na právach žalobcov v tom, že pri opakovanej dražbe,
ktorá by sa v prípade, ak by súd nevyhlásil predmetnú dražbu za neplatnú, znížila na 3-iny zo sumy

určenej znaleckým posudkom a teda nebola by vo výške minimálne 90%. V rámci tohto teda súd má za
to, že účastníci na strane žalobcov sú dotknutí na svojich právach v tom, že je tu podstatný rozdiel vo
výške najnižšieho podania v rámci prvého kola dražby, ktoré je 90% a v rámci najnižšieho podania pri
opakovanej dražbe, ktoré môže klesnúť až na 3-iny čo predstavuje 75% z hodnoty nehnuteľnosti. Týmto
súd považuje otázku či účastníci môžu byť dotknutí vo svojich právach za vyriešenú tým ako súd vyššie

uviedol vo veci možnosti najnižšieho podania v rámci prvého a druhého kola dražby.

40. Čo sa týka poukazovania žalovaných v rámci písomných vyjadrení, že súd by nemal konať a žalobu
zamietnuť z dôvodu, že účastníkmi takéhoto konania podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách
sa okrem iného uvádza aj vydražiteľ, súd poukazuje na to, že v tomto prípade samozrejme vydražiteľ ani

nemôže byť daný, keďže k dražbe nedošlo a preto podľa súdu je okruh osôb daný len tými, ktorých sa
to týka a to je záložný veriteľ ako žalovaný v 1. rade, ďalej dražobník a ďalej osoby záložného dlžníka -
žalobcovia v 2. a 3. rade a dlžníčka z úverovej zmluvy - žalobkyňa v 1. rade. Na základe tejto skutočnosti
okruh účastníkov, ktorý sa týka určenia neplatnosti dražby je úplný.

41. Súd v krátkosti musí poukázať na to, že v súčasnosti za účinnosť Civilného sporového poriadku je
daná kontradiktórnosť konania a to znamená, že súd prihliada len na tie dôkazy, ktoré v konaní vyšli
najavo a účastníci sú povinní okrem svojich tvrdení nielen tieto tvrdenia uvádzať, ale aj ich preukázať
konkrétnymi dôkazmi. Zároveň však súd poukazuje na to, že zákon umožňuje to, že nemusí dokazovať
skutočnosti, ktoré sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania.

42. Súd na vyššie uvedené poukazuje z toho dôvodu, že tak ako uviedol v návrhu predovšetkým sa
bude zaoberať tými skutkovými tvrdeniami, ktoré sa majú týkať neplatnosti dobrovoľnej dražby a to, že
podľa nich si žalovaný v 1. rade neuplatnil pohľadávku v súlade s § 7 ods. 2 v nadväznosti na § 16 ods. 3zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet
dražby je možné dražiť a ak je ním veriteľ aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky. Súd poukazuje na
to, že § 16 ods. 3 neustanovuje túto povinnosť. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobcovia k uvedenému

tvrdeniu neposkytli žiadne dôkazy a ani ich nenavrhli vykonať, pretože dôkazy, ktoré navrhli vykonať sú
uvedené v žalobe na č. l. 15 súd nevedel posúdiť či k tomuto došlo resp. nie. Okrem iného súd však
poukazuje na tú skutočnosť, že samotná žalobkyňa v 1. rade žiadnym spôsobom súdu nepreukázala
akú sumu z poskytnutého úveru do dňa podania žaloby zaplatila, či ju zaplatila celú, v časti, resp. či
nezaplatila vôbec. Súd vychádza z tej skutočnosti, že žalovaný v 1. rade súdu uviedol, že žalobkyňa

v 1. rade do súčasnosti nezaplatila žiadnu splátku z uvedeného úveru. Na základe tejto skutočnosti
súd považuje túto časť návrhu za nedôvodnú a nepreukázanú, ktorá by nemala vplyv na neplatnosť
dobrovoľnej dražby.

43. Ďalšou námietkou žalobcov bolo uvedenie, že hodnota nehnuteľností určená znaleckým posudkom
je neprimerane nízka, že znalecký posudok nebol žalobcom v 2. a 3. rade riadne doručený a že

nemali možnosť sa s ním oboznámiť. Čo sa týka tvrdenia vo veci hodnoty nehnuteľnosti určenej
znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Štefanom Pastierovičom č. 60/2013 zo strany žalobcov nebol
produkovaný žiaden dôkaz a ani konkrétna suma, ako hodnotu má mať nehnuteľnosť. Taktiež žiadnym
spôsobom nepreukázali porušenie zákona o znalcoch a iných súvisiacich zákonoch vo veci ohodnotenia
predmetnej nehnuteľnosti. Na základe tejto skutočnosti, čo sa týka ceny nehnuteľnosti súd má za to, že

táto bola určená správne a v súlade so zákonom.
Čo sa týka doručovania znaleckých posudkov v zmysle § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách
ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ dražobník zašle vlastníkovi predmetu znalecký posudok a
to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Súd poukazuje na to, že tvrdenie o tom, že v zmysle
zákona o dobrovoľných dražbách neboli žalobcom v 2. a 3. rade zasielané znalecké posudky súd mal

preukázanéatoprostredníctvomobáloksdoručenkoudovlastnýchrúk,ktorésanachádzajúvprílohovej
obálke na č. l. 187, že týmto bol doručovaný znalecký posudok podaný na pošte 29. 09. 2014. Nakoľko
sa predmetná dražba konala 31. 10. 2014 lehota najmenej 30 dní pred dňom konania dražby bola
zachovaná, pretože sa v § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. uvádza, že dražobník je povinný zaslať
znalecký posudok v tejto lehote. Z tohto súd teda má preukázané, že zákonná povinnosť bola v celom

rozsahu splnená, dokonca s predstihom viac ako 32 dní. Samotné konštatovanie, že žalobcovia v 2. a 3.
rade sa nemali možnosť oboznámiť s ním už nemôže byť na ťarchu žalovaných a to z toho dôvodu, že
bolo len ich chybou, že zásielky sa vrátili ako nedoručené, neprevzaté v odbernej lehote a že sa nemohli
oboznámiť s obsahom tejto zásielky, ale tak ako súd už uviedol žalovaný v 2. rade v celom rozsahu svoju
povinnosť čo sa týka doručovania znaleckého posudku splnil.

44. Vo veci tvrdenia, že dražba sa konala ďaleko od miesta, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza
t. j. 40 km v Banskej Bystrici, uvedené tvrdenie je síce pravdivé, avšak podľa súdu nie je spôsobilé,
aby súd z takéhoto dôvodu určil dražbu za neplatnú. Samotná vzdialenosť 40 km nepredstavuje takú
vzdialenosť, ktorá by predstavovala nemožnosť zúčastniť sa na dražbe či už väčšiemu počtu ľudí, resp.

iné skutočnosti, ktoré by mali zabrániť možnosti zníženia ceny draženej nehnuteľnosti a to aj s poukazom
na to, že sa absolútne nikto neprihlásil do dražby, pričom samozrejme v prípade, ak by niekto chcel
dražiťnehnuteľnosťtaknemalbybyťproblémcestovať40kmodmiesta,kdesanehnuteľnosťnachádza.
Poukazovanie na vzdialenosť v takomto rozsahu by možno malo význam keby sa dražili nejaké hnuteľné
veci nižšej hodnoty, ale určite nie v prípade ak ide o dražbu nehnuteľností.

45. Vo veci tvrdenia žalobcov, že v zmysle § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách nebolo
zverejnené oznámenie na úradnej tabuli obce, kde sa dražilo, ale aj na úradnej tabuli obce, kde sa
uvedená nehnuteľnosť nachádza súd poukazuje na to, že v zmysle vyššie uvedeného paragrafu je
uvedené, že oznámenie o dražbe alebo o opakovanej dražbe sa má vyvesiť len na úradnej tabuli obce,

na ktorej území sa predmet dražby nachádza a nie aj v obci, kde dochádza k dražbe. Preukázanie
tej skutočnosti či oznámenie o dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli Mesta Detva súd mal za
preukázané, že áno a to listom vystaveným Mestským úradom v Detve zo dňa 03. 11. 2014 s tým, že
títo poukázali na to, že od 03. 10. 2014 do 31. 10. 2014 uvedené oznámenie bolo zverejnené na úradnej
tabuli. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali teda, že by k tomuto nedošlo a súdu ani nie je známa

skutočnosť, že by chceli toto preukázať nejakými inými dôkazmi.

46. V súvislosti s vyššie uvedeným § 11 ods. 4 zároveň však poukazujú na to, že v rovnakej lehote má byť
oznámenieodražbezverejnenéajvperiodickejtlačiatominimálnepreobec,naúzemíktorejsapredmetdražby nachádza. K tomuto súd musí poukázať na to, že samozrejme žalobcovia nemôžu preukázať
niečo, čo sa nestalo a preto na strane žalovaných bolo presvedčiť súd to predloženými dôkazmi, že
k takémuto zverejneniu došlo. Súd tu musí poukázať na to, že zo strany dražobníka nebola nejakým

listinným dôkazom, napr. prefotením inzerátu preukázaná skutočnosť, že naozaj došlo k splneniu si tejto
povinnosti a to uverejnením tejto dražby v nejakom miestnom periodiku. Samotné poukázanie na listinný
dôkaz (č. l. 181) nepreukazuje čo bolo predmetom zmluvy o inzercii a absolútne sa to tu nenachádza.
Z tohto dôvodu súd teda poukazuje na to, že k porušeniu zákona o dražbách došlo tým, že nebola
preukázaná skutočnosť o oznámení o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosť minimálne pre obec, v

ktorej sa dražená nehnuteľnosť nachádza.

47. Zároveň súd poukazuje na to, že podaná námietka o neplatnosti dražby z dôvodu označenia
nehnuteľnosti podľa § 11 ods. 5, že minimálne 15 dní pred konaním dražby je potrebné túto označiť
oznámením o dražbe resp. o opakovanej dražbe aj s prílohami, taktiež zo strany žalovaných nebola
splnená. Žiadnym spôsobom nedošlo k tomu, že by nejakým dôkazom preukázali tú skutočnosť, že

na predmetnej nehnuteľnosti a na viditeľnom mieste sa takéto oznámenie nachádzalo. Keďže ide o
negatórnu dôkaznú povinnosť zo strany žalobcov, títo nemohli takúto skutočnosť, že tam nebolo žiadne
preukázať a teda v prípade, ak chceli žalovaní vyvrátiť toto tvrdenie mali produkovať dôkazy a to napr.
fotografiami resp. potvrdením svedkov, resp. inými dôkaznými prostriedkami, že túto povinnosť si splnili.
Toto sa však do dňa vyhlásenia dokazovania za skončené nestalo a preto súd má za to, že aj v tejto

časti bol porušený zákon o dobrovoľných dražbách a preto je takáto dražba neplatná.

48. Súd teda poukazuje na to, že hlavnými dôvodmi prečo určil, že predmetná dobrovoľná dražba je
neplatná bolo porušenie zákona, konkr. v § 11 ods. 4 vo veci nepreukázania zverejnenia oznámenia
o dobrovoľnej dražbe v periodickej tlači a zároveň aj porušenie § 11 ods. 5, že dražobník neumiestnil

na predmet dražby označenie podľa prílohy a oznámenie o dražbe alebo opakovanej dražbe. Tieto
skutočnosti sú dôležité aj preto, že minimálne oznámením o dražbe v periodickej tlači ako aj označením
predmetu dražby, teda na samotnej nehnuteľnosti, je možné dosiahnuť tú skutočnosť, aby sa do dražby
mohloprihlásiťčímnajviaczáujemcovaabymohlabyťuvedenánehnuteľnosťvydraženáčozanajvyššiu
cenu. Na tomto samozrejme teda je založený aj zmysel dobrovoľných dražieb, keďže tu ide o to, aby

dobrovoľnou dražbou nebolo len uspokojené právo záložného veriteľa v jeho výške, ale aby v prípade
uskutočnenia dobrovoľnej dražby vec bola vydražená čo za najvyššiu sumu, aby neboli poškodení ani
záložní dlžníci. Z uvedeného dôvodu súd teda rozhodol tak, že určil uvedenú dobrovoľnú dražbu ako
neplatnú.

49. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

50. Vzhľadom na to, že žalobcovia mali úspech v plnom rozsahu súd im priznal právo na náhradu trov,
ktoré boli potrebné pri uplatňovaní tohto nároku“.

3. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní. Zhodne vytýkali, že súd prvej inštancie neurčil ktoré
skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, prípadne ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné,
ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a taktiež neuviedol svoje predbežné právne posúdenie, svojim
postupom porušil ust. § 181 ods. 2 CSP. Týmto postupom mal okresný súd znemožniť účastníkom

riadne uplatňovať procesné prostriedky útoku a obrany. Keby bolo došlo k oboznámeniu, konajúci súd
by uviedol, že nemá za preukázanú skutočnosť, že by žalovaný 2/ ako dražobník uverejnil v oznámení
o dražbe v periodickej tlači a že nehnuteľnosť tvoriaca predmet dražby bola označená postupom podľa
zákona o dobrovoľných dražbách. Potom by žalovaní 1/ a 2/ uskutočnili dôkazné návrhy za účelom
preukázania uvedených skutočností. Takto bolo žalovaným stranám znemožnené, aby uskutočňovali

svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

4. Procesný súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalovaných týkajúcich sa
nedostatočného okruhu účastníkov podľa zákona o dobrovoľných dražbách a žiadnym spôsobom sa
nevysporiadal s následkami týkajúcich sa predčasnosti žaloby, t. j. neprípustnosti žaloby o neplatnosť

dražby v prípade, ak nedošlo k vydraženiu nehnuteľnosti.

5. Žalovaní poukázali aj na nesprávne poučenie o opravnom prostriedku a považujú za vylúčené, aby
jediným oprávneným subjektom na podanie odvolania v tejto veci boli kolízny opatrovník.6. Výsledkom procesného postupu súdu bol potom prekvapivý rozsudok, nakoľko žalovaný 1/ a ani
žalovaný2/nemalivedomosťotom,žebyuvedenéokolnosti,ktoréviedlidokoncakonajúcisúdkurčeniu

neplatnosti dobrovoľnej dražby, považoval konajúci súd za sporné, resp. za nepreukázané.

7. Žalovaný 1/ naviac vytýkal súdu, že tvrdí vo svojom rozhodnutí, že vycádza z viacerých listinných
dôkazov, na ktoré poukazuje. Žalovanému 1/ však neboli zo stany súdu prvej inštancie doručené žiadne
listinné dôkazy, na ktoré poukazuje konajúci súd v odôvodnení svojho rozsudku v ods. 10 až 16. Zo

zápisnice o pojednávaní zo dňa 20. 09. 2016 ani zo dňa 09. 03. 2016 žiadnym spôsobom nevyplýva,
že by konajúci súd vykonal dokazovanie akýmkoľvek listinným dôkazom postupom podľa § 204 prvej
vety CSP. Navrhol preto vykonať dokazovanie predmetnými listinnými dôkazmi a nad rámec navrhol ako
dôkaz vykonať ďalšie listinné dôkazy, ktoré v odvolaní uvádza.

8. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal podľa žalovaného 1/ s námietkami týkajúcimi sa nedostatočné

okruhuúčastníkovpodľazákonaodobrovoľnýchdražbáchanevyporiadalsaanisnámietkamitýkajúcimi
sa predčasnosti žaloby, t. j. neprípustnosti žaloby o neplatnosť dražby v prípade ak nedošlo k vydraženiu
nehnuteľnosti. Žaloba mala byť takto zamietnutá. V predmetnom prípade totiž bola dražba neúspešná
a nedošlo k udeleniu príklepu v prospech konkrétneho vydražiteľa. V zmysle ust. § 21 ods. 2 zák.
č. 527/2002 Z. z. „...Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká ak sa neuplatní do troch

mesiacov odo dňa príklepu...“. Je teda zrejmé, že domáhať sa určenia neplatnosti dražby je možné
výlučne v prípade, ak predmet dražby bol vydražený udelením príklepu v prospech vydražiteľa. Postup
súdu narušuje princíp právnej istoty a právneho štátu. Pokiaľ by sa prijal záver súdu v prípade ak by bola
dražba ukončená bez udelenia príklepu, nakoľko k vydraženiu nedošlo, takúto žalobu by bolo možné
podať bez akéhokoľvek časového obmedzenia.

9. Žalovaný 1/ poukazoval aj na ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, kde sa výslovne
uvádza, že domáhať sa neplatnosti dražby môže len tá osoba, ktorá bola dotknutá vo svojich právach.
To znamená, že nemá ísť len o akúsi hypotetickú možnosť, že niekedy v budúcnosti po vykonaní
dražby by mohla vzniknúť ujma na právach konkrétnej osoby, ale v čase podania žaloby o neplatnosť

dražby musia byť práva konkrétnej osoby reálne dotknuté (musí existovať reálna ujma). Hypotetické
konštatovanie súdu, že predmetnou dražbou, na ktorej nehnuteľnosť nikto nevydržil a žalobca 2/ a 3/
sú stále vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti, by tak v budúcnosti mohli byť dotknuté práva žalobcov, čo
nepredstavuje splnenie základnej zákonnej náležitosti ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách,
a to existencie reálnej ujmy v čase podania žaloby.

10. Obaja žalovaní navrhli zhodne odvolaciemu súdu, aby zmenil odvolaním napadnutý rozsudok tak,
že žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietne a súčasne zaviaže žalobcovi 1/, 2/ a 3/ na náhradu trov
prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.

11. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.

12.Podľaust.§383CSP,odvolacísúdjeviazanýskutkovýmstavomtak,akohozistilsúdprvejinštancie,
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

13. Podľa ust. § 387 os. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak j vo výroku
vecne správne.
Odvolací súd tu podčiarkuje, že zákon vyžaduje vecnú správnosť výroku a nie správnosť štylistickej
formulácie výroku. Zamietnutie žaloby nie je namieste vtedy, ak je petit síce nesprávne formulovaný,

ale ak pri posúdení všetkých súvislostí zrejmé čoho sa žalobca domáha a čo sleduje. Súd je viazaný
petitom po obsahovej stránke. Nie je viazaný jeho formuláciou. Súd nemusí uviesť vo výroku rozhodnutia
doslovné znenie, ktoré pri formulácii žalobného návrhu zvolil žalobca.

14. Žalobcovia podali žalobu na určenie právnej skutočnosti. Súd správne v dôvodoch svojho

rozhodnutia poukázal (bod 39 rozsudku procesného súdu), čo bolo nepochybnou pohnútkou žalobcov
k podaniu žaloby a v čom spočíva ich naliehavý právny záujem. V zhrnutí ide o skutočnosť, pokiaľ by
už vykonaná dražba mala všetky účinky riadne vykonanej dražby pri opakovanej dražbe by najnižšiepodanie mohlo byť iba 3 hodnoty predmetu dražby, keď pri prvej dražbe nemôže byť nižšie ako 90 %
hodnoty predmetu dražby.

15. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo
neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo
ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý treba chápať tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu.
Naliehavosť sa prejavuje v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.

16. Za tejto situácie procesný súd do určitej miery nepostupoval dôsledne, keď vhodným spôsobom
neviedol žalobcov k tomu, aby žalobný petit upravili, prípadne sám tento žalobný petit vo výroku svojho
rozhodnutia nepreformuloval.

17. Inak treba prisvedčiť odvolateľom, že samotná predmetná žaloba o neplatnosť dražby v zmysle
zákona č. 527/2002 Z. z, tak ako ju chápe zákon, nemôže byť úspešná, pretože zákon s takouto žalobou

nepočíta v prípadoch keď nedôjde k vydraženiu predmetu dražby. Tiež pri žalobe o neplatnosť dražby
nebol v tomto prípade dostatočne určený rozsah strán na žalovanej strane.

18. Týchto skutočností si samozrejme bol súd prvej inštancie vedomý a z odôvodnenia jeho rozhodnutia
tonepochybnevyplýva.Procesnýsúdvšakopomenuluž uvedenúskutočnosť,žejepotrebnénesprávne

formulovaný petit upraviť v zmysle obsahu žaloby.

19. Odvolací súd preto žalobný petit formuloval do výroku, ktorý zodpovedá účelu sledovaného žalobou.
Pri formulácii petitu v zmysle enunciátu rozsudku krajského súdu potom nie je potrebné zaoberať sa
otázkou či žaloba zodpovedá po všetkých stránkach požiadavkám, ktoré kladie zákon č. 627/2002 Z. z.

Krajský súd potom rozsudok okresného súdu v znení upraveného výroku potvrdil ako vecne správny.

20. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

21. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku
súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď preskúmaval
cieľ sledovaný obsahom žaloby a návrhu vyhovel. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a

podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj
odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

22. K námietkam žalovaných týkajúcich sa procesných pochybení súdu prvej inštancie postačí dodať.
Žalovaní tvrdia, že im bolo odňaté právo na spravodlivý proces a to najmä tým, že súd riadne

nepostupoval v zmysle § 181 ods. 2 CSP a tiež, že riadne neoboznámil listinné dôkazy.

23. Treba uviesť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád ako dôvodu, ktorý
zakladá prípustnosť odvolania, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, nie je významný subjektívny názor
účastníka o tom, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné všetky pochybnosti

vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne poskytnuté niektorou procesnou vadou a v tomto prípade,
že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP).

24. Je pravda, že v danom prípade procesný súd nepostupoval dôsledne podľa ust. § 181 ods. 2

CSP. Postup okresného súdu však neznamenal porušenie práva žalovaných na spravodlivý proces.
Žalovaní totiž namietali, že nemohli reagovať na tvrdenia žalobcov a tak nemohli použiť prostriedky
procesnej obrany. Z podanej žaloby vyplynulo, že žalobcovia namietajú porušenie § 11 ods. 5 Zákona
o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. a to tým, že nebolo na viditeľnom mieste umiestnené
oznámenie o dražbe a že nebolo preukázané zverejnenie v miestnej tlači o dražbe v zmysle § 11 ods.

4 zákona.
V tejto súvislosti postačí dodať, že bolo povinnosťou žalovaných použiť prostriedky procesnej obrany
vyjadriť sa k tvrdeniam žalobcov a predložiť dôkazy na preukázanie ich nepravdivosti. Ide tu o aplikáciu
§ 151 ods. 1, 2 CSP. Sudcovská koncentrácia konania v zmysle § 153 ods. 1 CSP, ukladá stranámpovinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú upravené včas, ak ich strana mohla predložiť
už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

25. Žalovaní v odvolaní zhodne tvrdia, že prostriedky procesnej obrany by boli použili až po tom, čo by
súd postupoval v zmysle § 181 ods. 2 CSP. Toto vyhlásenie je jednak neoveriteľné a jednak žalovaná
strana sa nemôže odvolávať na nepodanie prostriedku procesnej obrany s tým, že na takéto konanie
nebola vyzvaná osobitnou činnosťou súdu. I keď súd formálnu činnosť predpísanú zákonom opomenul.

Dôležité je, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaní mali poprieť tvrdenia, ktoré
žalobcovia uvádzali v žalobe, čo neurobili, a tak vstúpili do rozhodovacieho procesu účinky § 151 ods.
1 CSP.

26. Z odvolania vyplýva, že súd mal porušiť procesné práva žalovaných aj tým, že ich neoboznámil s
listinami, ktoré vo svojom rozhodnutí uvádza. K tomuto tvrdeniu žalovaní pristúpili napriek tomu, že aj z

rozsudku je zrejmé, že listiny, ktoré majú žalovaní na mysli, im boli doučované prostredníctvom pošty,
avšak zásielky vyzdvihnuté neboli.

27. Za tohto stavu veci nemožno akceptovať návrh žalovaného 1/ na doplnenie dokazovania tak, aby
mohol uplatniť prostriedky procesnej obrany, ktoré neuplatnil pred súdom prvej inštancie a tiež aj v

odvolaní navrhnuté ďalšie nové dôkazy. Požiadavky žalovaných totiž nezodpovedajú ustanoveniam
zákona tak ako ich upravuje sudcovská a zákonná koncentrácia.

28. Pre vyššie uvedené rozhodol krajský súd tak ako znie enunciát tohto rozsudku.

29. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. V prvostupňovom aj v odvolacom konaní boli žalobcovia plne úspešní a preto im náhrada trov

konania bola priznaná v rozsahu 100 % účelne vynaložených nákladov, tak ako to upravuje § 251 CSP.

31. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).