Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/452/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113232481
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113232481.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľky - V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom G.
XXX/XX, S., v zastúpení - JUDr. Jana Ftorková, advokátka, so sídlom V. Z. XXXX/XA, R., proti odporcovi
- A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom P.O. C. XXX/XX, S., v zastúpení právne - Mgr. Branislav Samec, advokát,
so sídlom Z. Z. X, R., o určenie otcovstva, o úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému A. Z.,
nar. XX.X.XXXX, v zastúpení kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na

základe odvolania navrhovateľky a na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 14C/266/2013-114 zo dňa 28.4.2015 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch určenia vyživovacej povinnosti odporcu na maloletého A., vo výroku
o zameškanom výživnom, vo výroku, v ktorom okresný súd návrh navrhovateľky o zaplatenie 1.743,90
eur zamietol a vo výroku o náhrade trov konania, v rozsahu týchto zrušených výrokov v r a c i a vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

N e d o t ý k a sa rozsudku okresného súdu vo zvyšku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že odporca A. C., nar. XX.X.XXXX, je otcom maloletého
A. Z., nar. XX.X.XXXX z matky V. Z., nar. XX.X.XXXX, ktorého narodenie je zapísané v knihe narodení
matričného úradu Žilina vo zv. 179, ročník 2013 na strane 107, pod por. č. 593. Maloletého A. Z. súd

zveril do osobnej starostlivosti matky, t.j. navrhovateľky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok. Odporcovi súd uložil prispievať na výživu maloletého A. Z. sumou 200 eur, vždy do 28. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, t.j. navrhovateľky. Súd povolil zameškané výživné vo výške 6.600 eur
zaplatiťodporcovivčiastke4.000eurdo30dníodprávoplatnostirozsudkuavozvyšku2.200eursplácať
mesačne v splátkach po 100 eur, splatných spolu s bežným výživným, pričom omeškanie s plnením čo i
len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Okresný súd zamietol návrh navrhovateľky

o zaplatenie 1.743,90 eur. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Hmotnoprávnu otázku určenia otcovstva okresný súd riešil podľa § 84, § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine
( Z.č.36/2005 Z.z.). Znalecké dokazovanie znaleckým posudkom znalca prof. RNDr. Ľudevíta Kadášiho
Dr.Sc., č. 18/14 zo dňa 21.7.2014, biologické otcovstvo A. C., nar. XX.X.XXXX voči maloletému A. Z.,
nar. XX.X.XXXX nevylúčilo, pravdepodobnosť jeho otcovstva je vyššia ako 99,75 %, následne jeho

biologické otcovstvo je prakticky dokázané.
Po určení otcovstva (rodičovstva) odporcu okresný súd podľa 113 ods. 2 O.s.p. v spojenom konaní
rozhodoval o výchove a výžive maloletého dieťaťa, keď maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky,
ktorú zároveň aj poveril správou majetkových vecí dieťaťa. V otázke úpravy vyživovacej povinnosti
rodičov okresný súd aplikoval § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods.
1 Zákona o rodine.U matky (navrhovateľky) súd vychádzal z toho, že príjem má len z rodičovských dávok, príspevku vo
výške 203,20 eur v roku 2015, v roku 2014 vo výške 199,60 eur a v roku 2013 vo výške 194,70 eur.
Príjem matky sa zvýšil len od jej nástupu do zamestnania, pričom po troch rokoch veku dieťaťa, od

zastavenia vyplácania príspevku bude nižší. Navrhovateľka podľa pracovnej zmluvy s Urbárskou obcou,
pozemkové spoločenstvo Varín má pracovnú zmluvu na dobu určitú s dňom nástupu do práce 13.4.2015
do 30.11.2015, má dojednané mzdové podmienky vo výške 3,60 eur pri časovej práci podľa usmernenia
lesníka 0,21 eur sadenica, pri úkolovom zalesňovaní podľa usmernenia lesníka a 0,16 eur sadenica pri
sadení za sadzačom podľa usmernenia lesníka s tým, že náhradná práca v zmysle § 55 ods. 3 ZP

alebo 60 % základnej mzdy pri 8 hodinovej pracovnej dobe je v prípade prestoja z dôvodu nepriaznivého
počasia určená lesníkom. Príplatok za prácu v dňoch pracovného pokoja je 50 % k hodinovej sadzbe
s cieľovou prémiou 0,36 eur. Náklady matky a maloletého boli deklarované ich výpočtom v spojení s
dokladmi o nadobúdaní veci, pričom náklady súd považoval za primerané.
Odporca svoj príjem deklaroval vo výške 341,63 eur za prácu v spoločnosti jeho brata, v ktorej pracuje
ako šofér. Z lustrácie Sociálnej poisťovne súd však zistil, že odporca bol zamestnaný v Centre voľného

času od 24.9.2011 do 31.12.2012 a od 7.1.2013 do 30.6.2013 bol pracovníkom obce Varín, ďalej
na základe dohody o pracovnej činnosti od 7.10.2013 do 30.6.2014 bol pracovníkom obce Varín s
vymeriavacím mesačným základom 102 eur a následne od 15.10.2014 na základe dohody o pracovnej
činnosti s obcou Varín s vymeriavacím základom 54 eur v októbri 2014, 72 eur v novembri 2014.
Súd tvrdeniam otca o príjme zo závislej činnosti neuveril, keďže podľa údajov Štatistického úradu SR

je priemerný príjem v doprave 864 eur (12/2014), teda ak odporca pracuje pre brata, je nedôvodné
očakávať nižší príjem, ibaže by tak robil odporca úmyselne alebo ľahkovážne, avšak v takomto prípade
súd pri určení vyživovacej povinnosti musel vziať zreteľ na príjem, ktorý by mohol odporca dosiahnuť,
teda minimálne priemerný príjem. Navyše súd prihliadal aj na to, že odporca sa počas celého konania
vyjadroval účelovo v snahe vyhnúť sa plneniu akýchkoľvek povinností voči maloletému synovi ignorujúc

jeho potreby, nezaujímal sa o maloletého, nepodieľal sa na jeho výchove a doposiaľ všetky potreby syna
zabezpečovala výhradne matka. Súd vychádzal aj z výšky nákladov vychádzajúcich z tvrdenia odporcu,
náklady boli vynaložené na úhradu nájomného na byt v sume 191,50 eur, 1 splátok úveru v sume
112,50 eur, na stravu, ošatenie v sume cca 80 eur mesačne.
Vychádzajúc z hore uvedených úvah, okresný súd návrhu matky vyhovel, výživné na maloletého A.

určil sumou 200 eur mesačne s tým, že zameškané výživné v celkovej sume 6.600 eur uložil odporcovi
zaplatiť v čiastke 4.000 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a v sume 2.200 eur splácať mesačne v
splátkach po 100 eur, splatných spolu s bežným výživným, pričom omeškanie s plnením čo i len jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Otázku stretnutia odporcu s dieťaťom súd neriešil, pretože rodičia o úpravu nežiadali, pričom vzhľadom

na absenciu záujmu otca o syna je spočiatku vzhľadom k veku maloletého vhodnejšie ponechať styk
bez obmedzenia.

Okresný súd cituje v dôvodoch rozhodnutia hmotnoprávne ustanovenie § 74 ods. 1 ods. 2 Zákona o
rodine, uvádza, že pokiaľ sa jedná o návrh matky na úhradu nákladov na tzv. „výbavičku“, prezentované

nároky súd zahrnul do výživného, jedná sa o potreby maloletého, ktoré sa zabezpečujú z vyživovacej
povinnosti rodičov. Zákon o rodine skutočne nárok na výbavičku nepozná, pričom tieto nároky nemožno
subsumovať pod § 74, teda príspevok nevydatej matke, nakoľko sa nejedná o úhradu výživy matky ani
nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ale nároky dieťaťa. Z tohto dôvodu okresný súd zamietol
návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala od odporcu zaplatenia sumy 1.743,90 eur.

O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov trovy konania nepriznal, prihliadol na
pomer čiastočného úspechu/ neúspechu účastníkov, ako aj na skutočnosť, že rozhodnutie o výžive,
zverení je rozhodnutím o nárokoch dieťaťa a úspech dieťaťa v konaní nie je úspechom či neúspechom
jeho rodičov.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka čo do výroku, ktorým
súd jej návrh na zaplatenie 1.743,90 eur zamietol a čo do výroku o trovách konania. Argumentovala
tým, že ona podaným návrhom doručeným súdu 29.5.2014 žiadala určiť výbavičku pre dieťa v sume
1.743,90 eur, konanie o jej návrhu bolo vedené pod sp. zn. 14C/170/2014, následne uznesením OS v

Žiline 14C/266/2013-53 zo dňa 9.10.2014 spojené na spoločné prejednanie a rozhodnutie s konaním
o určenie otcovstva. Svojim návrhom sa domáhala úhrady nákladov na detskú výbavičku. V odvolaní
presne špecifikovala ktoré jednotlivé náklady zahrnula do celkovej sumy uplatnenej v súdnom konaní.
Odvolateľka poukazovala na to, že v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd síce poukazuje na to,že náklady detskej výbavičky ňou uplatňované v sume 1.743,90 eur boli zahrnuté do výživného, určené
v sume 200 eur, avšak z rozhodnutia prvostupňového súdu to nevyplýva, pretože výživné uplatňované
v rozsahu 200 eur mesačne bolo v celom rozsahu súdom priznané za obdobie od narodenia maloletého

(podľa nej to vyplýva z odôvodnenia rozsudku v súvislosti s výpočtom zameškaného výživného), pričom
do výživného nebol zohľadnený nárok uplatňovaný titulom nákladov detskej výbavičky. Jej návrhu o
určenievýživnéhobolosúdomvcelomrozsahuvyhovenéataknákladydetskejvýbavičkypreukázateľne
súdom nemohli byť zohľadnené v určenom výživnom. Ona si neuplatňovala nároky podľa § 74 ods. 1
a 2 Zákona o rodine, síce súhlasí, že nárok na detskú výbavičku nie je možné subsumovať pod § 74

Zákona o rodine, nejde totiž o príspevok na výživu nevydatej matky. V súdnom konaní však uplatňovala
nárok z titulu detskej výbavičky a pokiaľ mal súd za to, že nárok z titulu detskej výbavičky uplatňovaný
samostatným návrhom sa má zahrnúť do výživného, mal ho priznať vo výživnom za prvý rok života
maloletého, okrem sumy 200 eur mesačne naviac o sumu 1.743,90 eur : 12, t.j. naviac o sumu 145,32
eur mesačne mal súd určiť výživné za obdobie od narodenia maloletého A. do veku jedného roku
dieťaťa, t.j. do XX.X.XXXX a od XX.X.XXXX výživné malo byť určené v sume 200 eur mesačne tak,

aby v súdom určenom výživnom po dobu jedného roku maloletého boli zohľadnené aj náklady detskej
výbavičky, o ktorej výške súd nemal pochybnosti. Alebo, mal súd rozhodnúť samostatným výrokom o
povinnosti otca zaplatiť náklady výbavičky v sume 1.743,90 eur, keď mal za to, že uplatňované nároky
z titulu detskej výbavičky v celom rozsahu sú opodstatnené, nakoľko ich rozsah súd nespochybnil
(obdobne samostatným výrokom o detskej výbavičke súd rozhodol aj v konaní vedenom na OS Martin

sp. zn. 12P/193/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoP/58/2014). Preto
zamietnutie návrhu v časti spojeného konania o nárok požadovaný titulom detskej výbavičky v sume
1.743,90 eur podľa odvolateľky neobstojí. V tejto časti sa javí rozsudok prvostupňového súdu neurčitý
a nezrozumiteľný.

Za nesprávne hodnotila odvolateľka aj rozhodovanie súdu v otázke náhrady trov konania. V označenej
veci predmetom konania boli nielen nároky z titulu zverenia maloletého do osobnej starostlivosti a
určenie výživného, ale aj nárok z titulu určenia otcovstva, pretože otcovstvo odporca neuznával a až
po podaní znaleckého posudku znalcom z odboru DNA už nenavrhoval žiadne dôkazy na okolnosti
vylučujúce jeho otcovstvo k maloletému. Odvolateľka mala za to, že vzhľadom na jej úspech v konaní o

určenie otcovstva, ako v podstate aj v konaní o určenie nákladov detskej výbavičky súd mal rozhodovať
podľa princípu úspechu podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľka sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku, žiadala v piatom výroku priznať náklady
detskej výbavičky v sume 1.743,90 eur a zaviazať odporcu k povinnosti túto sumu jej zaplatiť do 30

dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala priznať trovy prvostupňového konania vypočítané vo
vyúčtovaní doručené súdu 4.5.2015 a uplatnila si aj trovy odvolacieho konania v sume 107,65 eur titulom
trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - odvolanie zo dňa 9.6.2015.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj odporca. Jeho odvolanie smeruje

do výroku, v ktorom okresný súd určil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého a do výroku o určení
zameškaného výživného. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, navyše súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy neuplatnené v konaní. Odvolateľ cituje obsahové znenie ustanovenia §
62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Osobitne zvýrazňuje rozhodovaciu prax súdov v otázkach

určenia výživného, ktorých odôvodnené potreby dieťaťa sú podmienené i schopnosťami a možnosťami
rodičov. Skutkový základ pre rozhodnutie pritom v súdnom konaní aj s ohľadom na zásadu rovnosti
účastníkov konania sa musí zisťovať za podmienok, ktoré žiadne zo strán súdneho sporu nestavajú do
zjavnej nevýhody vo vzťahu k druhej strane (cituje odvolateľ z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS
25/01 zo 7.novembra 2002). Odvolateľ mal za to, že ním uvádzané ustanovenia Zákona o rodine, ako i

nález Ústavného súdu SR okresný súd v konaní vôbec nerešpektoval. Súdom určená výška výživného
podľa jeho názoru výrazne prevyšuje jeho možnosti a schopnosti a odôvodnené potreby novorodenca,
teda dieťaťa vo veku 2 rokov a to i v prípade, ak navrhovateľkou prezentované náklady „výbavičky“
súd zahrnul do výživného. Ak áno (čo možno podľa rozsudku iba predpokladať) súd nevykonal žiadne
dokazovanie na zistenie, čo je skutočne predmetom výbavičky, čo bolo nevyhnutné do nej zahrnúť a v

akej výške, rovnako neuviedol akú sumu z nákladov na túto výbavičku zahrnul do samotnej vyživovacej
povinnosti otca a za aké obdobie. Navyše on prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil i
internetové výpisy, podľa ktorých matkou uplatnené náklady za ňou konkrétne označované položky
možno obstarať za oveľa nižšiu cenu.Odvolateľ namietal aj vyhodnotenie jeho príjmu súdom, z ktorého pri určení výšky výživného sa
vychádzalo, nesúhlasil so záverom súdu, keď neuveril jeho tvrdeniam o príjme zo závislej činnosti a
za smerodajný súd považoval údaje Štatistického úradu SR, podľa ktorého priemerný mesačný príjem

v doprave je 864 eur. Tento údaj je však na posúdenie jeho možností a využitie schopností absolútne
irelevantný, pretože on v doprave nepracuje, vykonáva síce vo firme svojho brata M. C., M. R. Štefánika
2/8, Varín, IČO: 36 975 303, občasne i prácu šoféra, podstatnú časť jeho pracovnej náplne tvoria práce
súvisiace so správou športového areálu v obci Varín (upratovanie, čistenie, kosenie trávnika a pod.).
Súd rovnako nesprávne stotožnil pojem „vymeriavací mesačný základ“ s pojmom „čistý príjem“. Odvody

do Sociálnej poisťovne platia osoby z takzvaného vymeriavacieho základu, ktorým je pre zamestnancov
ich hrubá mzda. On preto nemohol mať z vedľajšej činnosti od 7.10.2013 do 30.6.2014 čistý príjem 102
eur, ako si to v rozpore so skutočnosťou stotožnil súd. Odvolateľ poukazuje na potvrdenia Obce Varín
zo dňa 10.6.2015 č. 1488/2015, podľa ktorého dosiahol v roku 645,45 eur, (t.j. 53,79 eur mesačne) a za
január až apríl 2015 202,08 eur (t.j. 50,52 eur mesačne). Tieto skutočnosti však uplatňuje v reakcii na
nesprávne a ničím neodôvodnené skutkové zistenia súdu vo vzťahu k jeho príjmu. Odvolateľ tvrdil, že

jeho čistý mesačný príjem za obdobie roka 2014 bol 395,42 eur a za rok 2015 392,15 eur. Súd vôbec
nezisťoval reálny mesačný príjem navrhovateľky u zamestnávateľa Urbárska obec Varín, deklaroval len
jej mzdové dojednania a uspokojil sa s tvrdením právnej zástupkyne navrhovateľky, že navrhovateľke
nebola vyplatená žiadna mzda. Odvolateľ poukazuje aj na svoje nevyhnutné mesačné výdavky v sume
208,55 eur, tvrdiac, že matematický rozdiel medzi jeho príjmom (395,42 eur resp. 392,15 eur) a jeho

výdavkami na bývanie (208,55 eur) predstavuje mesačne sumu 186,87 eur za rok 2014 a sumu 183,60
eur za rok 2015. Táto suma nepostačuje ani na úhradu súdom určeného výživného, nehľadiac na to, že
aj on sa musí stravovať, obliekať a obúvať. Ako súd po zohľadnení možnosti a majetkových pomerov
dospelkurčeniuvýživnéhovsume200eurmesačnenanovorodenca(výživnéjeurčenéužodnarodenia
dieťaťa), je skutočne záhadou. On pri plnení neúmerne nadsadenej vyživovacej povinnosti môže zostať

bez bývania a práce, čo automaticky povedie k zníženiu jeho schopnosti platiť výživné na minimálnu
úroveň a postihnuté budú práve oprávnené záujmy dieťaťa. Odvolateľ za absolútne nepreskúmateľný
hodnotil výrok o určení zameškaného výživného ( vrátane povolených splátok ). Ak súd určil výživné
od narodenia dieťaťa, do rozhodnutia súdu uplynulo presne 24 mesiacov. Pri jeho určenej vyživovacej
povinnosti 200 eur mesačne by zameškané výživné predstavovalo 24 x 200 = 4.800 eur a v žiadnom

prípade nie 6.600 eur, ako uvádza súd (to by sa musel maloletý narodiť takmer o jeden rok skôr).
Rovnako aj splátky zameškaného výživného boli určené nesprávne. Ich súhrn totiž predstavuje 6.200
eur (4.000 eur + 2.200 eur), súd teda povolil splátky v nesprávnej výške z nesprávne určenej sumy
zameškaného výživného. Pritom zjavne nejde o chybu v počítaní, ani zrejmú nesprávnosť, nakoľko súd
chybné sumy výživného uvedené vo výroku rozsudku, obhajuje i v odôvodnení a to presne v tej istej

výške.

Odvolateľ sa domáhal zmeny rozsudku v napadnutých výrokoch, žiadal určiť výživné na maloletého
A. v sume 80 eur mesačne počnúc 28.4.2014 a nedoplatok na výživnom za obdobie od 29.5.2013 do
28.4.2015 vo výške 1.920 eur povoliť splácať v splátkach mesačne po 50 eur k rukám matky spolu s

bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky prisvedčil jej, že rozsudok súdu je neurčitý
a nepreskúmateľný (zvýraznil však, že v časti, ktorú napadol odvolaním on) súd pravdepodobne nárok
na výbavičku zahrnul do výživného, nevykonal však vo vzťahu k tomuto nároku žiadne dokazovanie.

Neustálil čo je skutočne jej predmetom, čo bolo nevyhnutné do nej zahrnúť a v akej výške. Rovnako
neuviedol akú sumu z nákladov na túto výbavičku zahrnul do samotnej jeho vyživovacej povinnosti a za
aké obdobie. Opakoval čo uviedol v odvolaní, že navrhovateľka ohľadne výbavičky predložila len určité
potvrdenky bez toho, aby súd tieto reálne stotožnil so skutočnými vecami, ktoré mali byť maloletému
kúpené. Navyše on predložil internetové výpisy, podľa ktorých bolo možno konkrétne položky obstarať

za oveľa nižšiu cenu, čo by sa viac hodilo k prezentovanej životnej úrovni navrhovateľky. Nesúhlasil s
názorom navrhovateľky, že ak súd priznal maloletému výživné v sume 200 eur mesačne, tak jej návrhu
vyhovel a nemohol tak do tohto výživného zahrnúť náklady „výbavičky“. V otázke náhrady trov konania
okresný súd rozhodol zákonne a vecne správne, pretože navrhovateľka mala procesný úspech v časti
konania o určení otcovstva a procesný neúspech v časti samostatne neexistujúceho nároku o zaplatenie

výbavičky v sume 1.743,90 eur. V konaní o zverení maloletého do osobnej starostlivosti a určenia
výživného sa náhrada trov konania nepriznáva.Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala potvrdiť rozsudok okresného súdu
vo výroku, v ktorom odporcu súd zaviazal k povinnosti platiť výživné na maloletého sumou 200 eur
mesačne. Táto výška výživného podľa navrhovateľky zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa, ako i

schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Podľa názoru navrhovateľky okresný
súd správne vyhodnotil účelovosť výšky vykazovaného príjmu odporcu dosahovaného u jeho brata,
vyhodnotenie dôkazov vo veci príjmu odporcu prvostupňovým súdom sa opiera tiež o odporcom tvrdené
náklady, pretože ak splácal úver 112,50 eur, uhrádza polovicu nájomného na byt 191,50 eur a náklady
na stravu, ošatenie 80 eur, je vylúčené aby z príjmu 341,63 eur aj pri zohľadnení ďalších príjmov

preukázaných výpisom príjmov Sociálnej poisťovni, bol odporca schopný svoje záväzky plniť. Navyše
výživné má prioritu pred inými výdavkami, to znamená aj pred výdavkami, ktoré má odporca zo
spotrebného úveru, ktorý má splácať spolu so svojou priateľkou mesačne v sume 225,65 eur, čo priamo
potvrdzuje, že odporca má finančné prostriedky aj na to, aby mohol plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť
voči synovi.
Navrhovateľka poukazuje aj na tvrdenie právneho zástupcu odporcu na pojednávaní dňa 28.4.2015,

kde uvádzal, že odporca pracuje ako šofér u svojho brata M. C., Varín. Navyše odporca má schopnosť
zabezpečiť si príjem na takej úrovni, aby bol schopný plniť vyživovaciu povinnosti voči dieťaťu sumou
100 eur mesačne. Navrhovateľka len z dôvodu, že nemala zabezpečené prostriedky na financovanie
základných životných potrieb ešte pred uplynutím dvoch rokov veku dieťaťa sa zamestnala v Urbárskej
obci pozemkové spoločenstvo Varín s dňom nástupu do práce 13.4.2015, avšak do dňa rozhodnutia

súdu 28.4.2015 žiaden príjem nedosiahla. Čo do výroku o zameškanom výživnom žiadala rozsudok
súdu potvrdiť pre vecnú správnosť, uviedla, že zameškané výživné predstavuje sumu 4.800 eur, trvala
na tom, aby súd túto sumu povolil odporcovi splácať v dvoch splátkach po 2.400 eur. Navrhovateľka
osobitne dodáva v podaní na č.l. 143 spisu, že odporca po narodení syna prevádzal svoje majetky
účelovo (osobné vozidlo) na firmu svojho brata, neuviedol, že je ešte stále vlastníkom viacerých áut,

ani to, že chata, na ktorej prerobenie si zobral pôžičku, je, pokiaľ sa neuzavrie vec ohľadne výživného,
písanánarodičov.Nepopiera,žejezárobkovočinná,keďchcelauživiťsvojedieťa,zabezpečiťmuslušný
život, musela do práce nastúpiť. Ide však o prácu sezónnu, zmluvu má uzatvorenú len do 30.11.2015, či
ju zamestnajú na ďalšiu sezónu, nevie. Navyše, či bude môcť sa zamestnať, ak syna nevezmú do škôlky,
je otázke. Odporca sa na výchove dieťaťa nepodieľa, o neho žiaden záujem nejaví, nič mu nekupuje,

neberie ho na výlety, ešte ho nevidel. Súdom určená výška výživného 200 eur mesačne na syna je
adekvátna a podľa jej názoru je v odporcových možnostiach túto sumu platiť.

Kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniam rodičov nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnení
účastníci (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec
v rozsahu i z dôvodov daných v ustanovení § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., a aplikáciou postupu podľa §
214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokoch zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a v rozsahu ich zrušenia podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie oboch rodičov za dôvodné.

V odvolaní namietané otázky bezprostredne sa dotýkajú otázok, ktoré súvisia s výživou maloletého

dieťaťa. Z toho je zrejmé, že konanie v týchto otázkach sa riadi zásadou vyšetrovacou a povinnosťou
súdu je v záujme spoľahlivého zistenia skutkového stavu vykonať i také dôkazy, ktoré účastníci
nenavrhujú.

V konkrétne posudzovanej veci predmetom rozhodovania okresného súdu (v namietaných odvolacích

otázkach) bolo určenie vyživovacej povinnosti odporcu na maloleté dieťa. Okresný súd síce správne
zacitoval hmotnoprávne ustanovenia Zákona o rodine, ktoré upravujú zákonné podmienky, z ktorých
súd pri určení vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vychádza, avšak požiadavky zákona neboli
premietnuté relevantným spôsobom do rozhodovania, ani nemohli byť, pretože v dôkaznej fáze súd
prvého stupňa nevykonal potrebné dokazovanie na zistenie príjmových schopností a možností oboch

rodičov v rozhodnom období, ktorým bolo obdobie od narodenia dieťaťa do rozhodnutia súdu. Navyše
v napadnutých výrokoch (určenia výživného, ako aj zameškanom výživnom) okresný súd nevymedzil
od ktorého obdobia vyživovaciu povinnosti otca - odporcu na dieťa určil, takéto časové vymedzenie
určenia výživného nevyplýva ani z odôvodnenia rozhodnutia, a prípadnú dobu, od ktorej okresnýsúd určil vyživovaciu povinnosti otca na dieťa, je možné jedine hádať, resp. z rozhodnutia súdu
iba dedukovať. Oprávnene obidvaja odvolatelia argumentujú, keď namietajú súdom prvého stupňa
v dôvodoch rozhodnutia uvádzaný ich príjem, keďže povinnosťou súdu pri hodnotení možnosti a

schopnosti rodičov ako základného princípu pri určení vyživovacej povinnosti bolo nielen vychádzať z
tvrdení týchto účastníkov a čiastkových písomných správ, ale zadovážiť aj relevantné listinné dôkazy
od zamestnávateľov, resp. od poskytovateľov príjmu za konkrétne rozhodné obdobie, aby mohol v
celom rozsah uzavrieť v akej konkrétnej výške a akú sumu príjmu navrhovateľka i odporca dosahovali.
Je osobitne významné zistenie príjmu odporcu v nadväznosti na jeho možnosti a schopnosti plniť si

vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Ak okresný súd bol toho názoru, že odporca má objektívnu a
reálnu možnosť dosahovať príjem vyšší než u svojho zamestnávateľa, resp. dosahuje po pripočítaní
príjmu z vedľajšieho pracovného pomeru, mal svoje závery o konkrétne skutkové zistenia aj podložiť. V
tomto smere je povinnosťou okresného súdu zistiť, či je objektívne možné, aby odporca mohol dosiahnuť
vyšší príjem než v skutočnosti dosahuje, či sa realizuje napríklad v odbore, ktorý vyštudoval, prečo sa
neuplatňuje na danom pracovnom trhu v profesii ktorú vyštudoval, prípadne akú priemernú mesačnú

mzdu je možné dosiahnuť v obdobnej, porovnateľnej profesii. Okresný súd nezisťoval ani osobné,
rodinné, majetkové pomery odporcu. Majetkové pomery povinného rodiča tiež sú významné z hľadiska
hodnotenia jeho možností a schopností plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Je preto
nutné, aby okresný súd zistil akým rozsahom majetku, v akej hodnote odporca disponuje, či sa účelovo
nevzdal svojho majetku.

Je potrebné, aby okresný súd sa zameral i na to, či náklady, ktoré účastníci konania deklarujú (matka vo
vzťahu k preukazovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa a otec - odporca vo vzťahu k svojim možnostiam
a schopnostiam, najmä ide o náklady napr. splácania úveru na bývanie a pod.) sú nevyhnutné, alebo
nie nevyhnutné.

Je úplne protichodný záver rozhodnutia súdu prvého stupňa v otázke uplatneného nároku na zakúpenie
výbavičky. Súd na jednej strane zohľadnil nárok na výbavičku pri určení výšky výživného, avšak
nešpecifikuje/nekonkretizuje ako, akým spôsobom, v akom rozsahu, za ktoré obdobie tento nárok
premietol do výšky určeného výživného, na druhej strane však súd zamietol návrh navrhovateľky o

určenie výbavičky. Okresný súd túto otázku mal riešiť, ak nárok na výbavičku kvalifikoval za dôvodný,
nasledovnými postupmi : 1/ buď výšku výbavičky mal zohľadniť v sume určeného mesačného výživného,
vyšpecifikovať konkrétne obdobie v ktorom sa premietol tento uplatnený nárok vo výške určeného
výživného, 2/ alebo vymedziť v samostatnom výroku rozsudku konkrétnu sumu ktorú je odporca povinný
titulom tohto označeného nároku k rukám matky dieťaťa zaplatiť.

Obdobne pri určení zameškaného okresný súd mal vymedziť rozhodné obdobie za ktoré tento nárok
priznáva ( t.j. od ktorého dňa do ktorého dňa), v akej výške a ak medzičasom došlo k plneniu zo strany
odporcu, treba, aby pri vyčíslení zameškaného výživného túto skutočnosť súd zohľadnil.

Hore uvedené dôvody viedli odvolací súd k tomu, že musel rozsudok okresného súdu do výroku
určeného výživného, určeného zameškaného výživného, zamietnutia nároku na výplatu výbavičky zrušiť
a v rozsahu tohto zrušenia musel vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové konanie. Okresný súd v novom
konaní je povinný sa riadiť pripomienkami odvolacieho súdu vyslovené v tomto rozhodnutí s tým, že

postupujúc zásadou vyšetrovacou, vykoná aj dôkazy, ktoré síce účastníci konania nenavrhnú, ale budú
nevyhnutné pre dôsledné zistenie skutkového stavu vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa.

Zrušenie rozsudku okresného súdu v hore uvedených výrokoch zakladalo aj zrušenie rozsudku v
súvisiacom výroku o trovách konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne

aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Nedotknutým ostali tie výroky rozsudku, ktoré odvolaním napadnuté neboli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné