Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 17, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16C/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114211772
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7114211772.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v spore žalobcu: Rapid life životná

poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska č. 2, 040 71 Košice, IČO: 31690904, právne zastúpený JUDr.
Gabrielom Gulbišom, advokátom AK, so sídlom v Košiciach, Moyzesova 38, proti žalovanému: W., nar.
X.X.XXXX., trvale bytom P. právne zastúpený JUDr. Pavlom Gombošom, advokátkou AK, so sídlom
v Košiciach, Letná 45, v konaní o určenie, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trvá s
alternatívou takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16C/28/2010 sa žalovaný (v
postavení žalobcu) domáhal voči žalobcovi (v postavení žalovaného) návrhom doručeným súdu dňa
17.2.2010 určenia, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúci zo zmluvy o poistení
osôb č. 5067300021 zo dňa 21.7.1998 trvá a žalobca a žalovaný sú touto zmluvou o poistení viazaní
a náhrady trov konania.

2. OkresnýsúdKošiceIrozsudkomč.k.16C/28/2010-340zodňa14.11.2012určil,žepoistnývzťah

medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5067300021 zo dňa 21.7.1998
trvá a žalobca a žalovaný sú touto zmluvou o poistení viazaní (I. výrok), žalobcovi priznal náhradu trov
konania v sume 845,96 EUR, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v sume 845,96 EUR a ktorú
žalovaného zaviazal zaplatiť JUDr. Martine Gombošovej, právnej zástupkyni žalobcu do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (II. výrok), a konanie o vzájomnom návrhu žalovaného voči žalobcovi vylúčil na
samostatné konanie (III. výrok). Rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku I. II. dňa 28.11.2013 a
vo výroku III. dňa 7.1.2013.

3. Uvedený vzájomný návrh (tak ho označil žalovaný vo vyššie uvedenom konaní) bol podaný dňa
17.10.2012 na pojednávaní v znení:
Určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy č. 5067300021 zo dňa
21.7.1998 trvá a žalovaný má voči žalobcovi právo na poistné vo výške 29,37 EUR (885,- SK) mesačne
od uzavretia poistenia do 22.7.2013, alebo pre prípad, že súd prvý petit zamietne, aby rozhodol takto:
Určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy č. 5067300021 zo dňa

21.7.1998 trvá a žalobca má voči žalovanému právo na poistnú sumu pre prípad dožitia sa konca
poistenia vo výške 5.805,08 EUR po započítaní pohľadávky žalovaného vo výške 1.484,47 EUR, t.j.
celkom vo výške 4.320,61 EUR, ktorá poistno - matematicky zodpovedá výške poistného skutočne
uhradeného žalobcom žalovanému, alebo pre prípad, že súd prvý a druhý petit zamietne, aby rozhodoltakto: Určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy č. 5067300021 zo
dňa 21.7.1998 v časti poistenia rizika smrti trvá a v časti poistenia dožitia sa konca poistenia zanikol.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.081,69 EUR, ktorá poistno

- matematicky zodpovedá časti poistného uhradeného žalobcom za poistenie rizika dožitia sa konca
poistenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, alebo pre prípad, že súd prvý, druhý a tretí petit
zamietne, aby rozhodol takto: Žalobu žalobcu zo dňa 3.2.2011 zamieta.

4. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 5Co/97/2013 - 393 zo dňa 26.9.2013 odmietol odvolanie

proti výroku o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie, potvrdil rozsudok vo vyhovujúcom
výroku a vo výroku o náhrade trov konania a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 81,46 EUR, ktorú zaviazal žalovaného zaplatiť JUDr. Martine Gombošovej, advokátke, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Predmetom tohto konania je teda vyššie uvedený vylúčený vzájomný návrh. Tým, že súd právoplatne

rozhodol, že vzájomný návrh sa vylučuje na samostatné konanie, uvedené právo uplatňované žalobcom
(poisťovňou) už nemá povahu vzájomného návrhu.

6. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že podľa § 9 ods. 3 Zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení
účinnom ku 30.5.1995 malo poistenie zabezpečovať v zodpovedajúcej miere dlhodobú splniteľnosť

záväzkov, inak orgán štátu nemal povolenie na podnikanie s takýmto poistením žalobcovi vydať.
Metódou na zistenie, či poistenie, ktorého predaj sa mal povoliť, spĺňa podmienku dlhodobej splniteľnosti
záväzkov v zodpovedajúcej miere boli poistno - matematické postupy, na základe ktorých štát tiež
preveroval, kontroloval a nakoniec schválil kalkulácie a sadzby poistenia v podkladoch žiadosti o
udelenie povolenia na podnikanie. Štát vydaním povolenia na podnikanie ohľadom poistenia, ktorého

sa návrh dotýka, potvrdil, že kalkulácia sadzby dotknutého poistenia poistno - matematicky zohľadňujú
dlhodobú splniteľnosť záväzkov v zodpovedajúcej miere. Povolenie oprávňovalo a zaviazalo žalobcu
uzatvárať poistné zmluvy na daný typ poistenia výhradne so štátom povolenými sadzbami poistného.
V roku 1999 pri kontrole kalkulácii štát potvrdil, že kalkulácie sú správne, ani v roku 2003 kalkuláciám
a sadzbám poistenia nič nevytkol a potvrdil, že poisťovňa ich v zmysle zákona prísne dodržiava pri

zmluvných vzťahoch. Až na základe Protokolu č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007 príslušný orgán štátu
identifikoval „Nedostatok“ v činnosti žalobcu, ktorý spočíval v tom, že poistné podľa príslušných poistno
- matematických metód nezohľadňovalo všetky záväzky z poistenia. Nesprávnosť kalkulácie poistenia
UDP-K potvrdil aj znalecký posudok, ktorý dal žalobca vypracovať, aby nezávisle, odborne preveril
závery orgánu dohľadu. Poistné je cenou poistenia. Výšku poistného, ktorá sa ukázala ako nedostatočná

a neprimerane nízka, určil orgán štátu v sadzbách poistného. Okolnosť, že Protokol zo dňa 29.10.2007
zistil nedostatok v sadzbách poistného, ktoré boli schválené subjektom odlišným od oboch účastníkov
konania, ktorý bolo potrebné odstrániť prepočítaním a prijatím opatrení, potvrdzuje aj list Národnej
banky Slovenska č. ODT-1355/2012 zo dňa 8.2.2012. Cena poistenia bola v okolnostiach prípadu
určená tretím subjektom - Ministerstvom financií SR v roku 1995. Takto stanovená cena sa ukázala

ako zrejme neprimeraná a pojem „neprimeranosť“ definujú Princípy v článku 1:302, pričom v rámci
hodnotenia tohto pojmu ukladajú vziať do úvahy aj povahu zmluvy a zvyklostí a prax príslušného
odvetvia. Pre odvetvie poisťovníctva je obvyklá prax taká, že závislosť poistného ako ceny plnenia a
poistnýchplneníakohlavnéhopredmetupoistnejzmluvyjedanámatematickýmizásadami.Akjesadzba
poistného, teda výška ceny poistenia stanovená v rozpore s poistnou matematikou a v dôsledku toho

sa stane neprimerane nízkou, ide o neprimeranú cenu plnenia. Podľa článku 6:105 v spojení s článkom
6:106, ods. 2 Princípov európskeho zmluvného práva „Ak je cena alebo iná podmienka určená treťou
osobou zrejme neprimeraná, má byť nahradená primeranou cenou alebo primeranou podmienkou.“
Citovaný článok 6:105 a 6:106 ods. 2 v spojení s článkom 1:101, ods. 4 oprávňuje súd ku úprave
neprimeranej ceny tak, aby sa stala primeranou. Žiadna zo zmluvných strán nedostatok zistený NBS

nespôsobila a ani nemohla predvídať. Žalobca sa v krátkom čase po zistení uvedenej novej okolnosti
aktívne usiloval uzavrieť so žalovaným dohodu, ktorou by rozpor so zákonom odstránil. Iniciatíva
žalobcu nebola úspešná. Žalobca (v tomto konaní v pozícii žalovaného - poznámka súdu) v súdnom
konaní navrhuje zotrvanie v poistnom vzťahu za nezmenených podmienok s poukazom na bezvýhradnú
aplikáciu zásady, že zmluvy sa majú plniť. Zásada, že zmluvy sa majú plniť, nie je absolútna a má

svoje obmedzenia, ktoré predstavuje napr. záujem na ochrane spotrebiteľa, ktorý má vyvážiť značnú
nerovnováhu vyvolanú dodávateľom v neprospech spotrebiteľa. Vyváženie prípadnej nerovnováhy má
viesť k rovnovážnemu postaveniu a nemá spôsobovať opačnú nerovnováhu alebo inú poruchu tento
krát v neprospech dodávateľa. Podstatná zmena vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľnýchokolností, o ktorej sa zmluvné strany dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu, ak má vplyv na
obsah záväzkového vzťahu, spôsobuje narušenie prirodzenej spravodlivosti medzi zmluvnými stranami
a dopadá obzvlášť ťaživo na jednu zo zmluvných strán, je okolnosťou, s ktorou je možné spojiť

prelomenie zásady pacta sunt servanda v podobe následnej úpravy zmluvného záväzku, alebo jeho
zániku. K takému riešeniu sa prikláňajú právne dokumenty Európskej únie ako sú Princípy európskeho
zmluvného práva, Európsky návrh spoločného referenčného rámca ako aj princípy Zásad UNIDROIT.
Označenéprávnedokumentyobsahujútakéustanovenia,ktorésúprávnymidokumentmiEurópskejúnie
považované za relevantné právne princípy základných zásad súkromného zmluvného práva v Európskej

únii. Zásady európskeho práva by mali mať aplikačnú a interpretačnú prednosť pred vnútroštátnym
právom aj v Slovenskej republike. Význam Princípov európskeho zmluvného práva je však najmä v
tom, že majú slúžiť ako všeobecné pravidlá zmluvného práva, pričom „môžu poskytnúť riešenie otázok,
ktoré rozhodujúci právny poriadok, alebo rozhodujúce právne normy neriešia“. Princípy európskeho
zmluvného práva obsahujú výkladové argumenty, ktoré presahujú slovenský právny poriadok a prelínajú
sa právnymi poriadkami západnej a európskej právnej kultúry a majú preto charakter univerzálnych

právnych princípov a vyžadujú v situácii, ak sa po uzavretí zmluvy objavia zmenené okolnosti, ktoré činia
plnenie zo zmluvy pre niektorú zo strán extrémne obtiažne, ak tieto okolnosti neboli v čase uzavretia
zmluvy predvídateľné, aby dotknutá strana iniciovala jednanie o novom obsahu zmluvy. Trvanie na
zmluvnom vzťahu, v ktorom je inkorporovaná neprimeraná cena spôsobujúca výraznú nerovnováhu
medzi zmluvnými stranami nemôže byť v súlade s dobrými mravmi a nemôže byť spravodlivé. Je

faktom, že podmienky, za akých zmluvné strany uzatvorili poistenie sa pod vplyvom vonkajších okolností
podstatne zmenili. Za danej situácie je nutná korekcia nespravodlivosti vyplývajúcej zo zmluvnej
nerovnováhy spôsobenej následnými udalosťami, ktoré strany nemohli odôvodnene pri uzavieraní
zmluvy predvídať a to spravodlivým usporiadaním zmluvného vzťahu, ak by
a) poistný vzťah trval ďalej za zmenených podmienok, keď súd určí primeranú cenu poistenia v časti

poistného vzťahu pre prípad dožitia sa konca poistenia, alebo
b) poistný vzťah trval ďalej za zmenených podmienok, keď skutočne žalobcom zaplatené poistné bude z
poistno - matematického hľadiska zabezpečovať trvalú splniteľnosť záväzku, teda ak poistná suma pre
prípad dožitia bude do budúcnosti stanovená poistno - matematicky správne, alebo
c) poistný vzťah trval ďalej v časti poistenia smrti, a zanikol v časti poistenia pre prípad dožitia s tým, že

žalovaný bude povinný vrátiť žalobcovi časť poistného zodpovedajúcu poisteniu rizika dožitia, ktorá sa
tak stane bezdôvodným obohatením žalovaného, alebo
d) poistenie ako celok zaniklo s výplatou vopred dohodnutej ceny poistenia v danom okamihu, a to s
výplatou príslušnej odkupnej hodnoty žalobcovi, alebo
e) by došlo k určeniu výšky nárokov žalobcu voči žalovanému súdom podľa § 136 O.s.p., ak

sa súd nestotožní s iným optimálnym právnym riešením.

7. Spravodlivéusporiadaniespornéhoprávnehovzťahumožnovsúdnomsporedosiahnuťibazapomoci
rozhodovacej činnosti súdu. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania, aby žalovaný neúčelne
nerozmnožoval súdne konania, pretože dokazovanie v tomto konaní môže byť podkladom o rozhodnutí

aj o vzájomnej žalobe s uplatnením pohľadávky žalovaného vo výške 1.484,47 EUR (44.721,- Sk) voči
žalobcovi vo forme nedoplatku správne navýšeného poistného, ktorý mal žalobca voči žalovanému plniť,
žaloba žalobcu a vzájomný návrh žalovaného sa týkajú tých istých účastníkov a skutkovo aj právne
spolu súvisia.

8. Žalovaný sa k návrhu žalobcu (k vzájomnému návrhu) vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu
dňa 25.10.2012 (čl. 327 - 332 súdneho spisu sp. zn. 16C/28/2010), v ktorom okrem iného
uviedol, že žalobca stavia svoju vzájomnú žalobu okolo centrálnej myšlienky spravodlivého usporiadania
vzťahov použitím, resp. aplikáciou vyššie uvedeného článku 6:105 v spojení s článkom 6:106 ods. 2
Princípov európskeho zmluvného práva, ktoré podľa názoru žalovaného nie sú normatívnym právnym

aktom, z ktorého by bolo možné odvodzovať práva a povinnosti samo o sebe, tak ako sa o to snaží
žalobca. Princípy európskeho zmluvného práva ako vyplýva aj z ich samotného prvého článku sa
aplikujú ak sa strany dohodli na ich začlenení do zmluvy, alebo na tom, že sa nimi bude ich zmluva
spravovať (článok 1:101 ods. 2 Princípov). Článok 1:101 ods. 3 Princípov zasa vymenúva spôsoby,
resp. možnosti aplikácie Princípov a to v prípade, ak si zmluvné strany dojednali pre spravovanie ich

zmluvy všeobecné právne zásady, alebo obdobné pravidlá, alebo si nezvolili žiadny právny poriadok pre
spravovanie ich zmluvy. Zo znenia samotnej poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
je zrejmé, že zmluvné strany tejto poistnej zmluvy si jasne zvolili právny poriadok aj právne normy,
ktoré spravujú túto poistnú zmluvu, strany sa nedohodli na použití všeobecných právnych zásad aniiných obdobných pravidiel, rovnako ani na začlenení týchto Princípov, resp. na spravovaní zmluvy týmito
Princípmi. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v súlade so samotnými Princípmi európskeho zmluvného
práva je ich aplikácia na poistnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným vylúčená. Žalovaný

zároveň v tomto písomnom vyjadrení poukázal na to, že predmetné Princípy zatiaľ neboli prijaté ako
všeobecne záväzný právny akt EU, čo rovnako potvrdzuje fakt nepoužiteľnosti týchto Princípov na
právny vzťah žalovaného a žalobcu vyplývajúci z ich poistnej zmluvy. Nie je dostatočným odôvodnením
použitia týchto Princípov aj na právny vzťah žalovaného a žalobcu, najmä s ohľadom na skutočnosť,
že použitie týchto Princípov tieto samy ustanovujú v článku 1:101, pričom z tohto článku jednoznačne

vyplýva vylúčenie predmetnej poistnej zmluvy z použitia Princípov európskeho zmluvného práva, resp.
nadbytočnosť použitia týchto Princípov v konkrétnom zmluvnom vzťahu žalovaného a žalobcu. Ďalej
žalovaný argumentoval, že je zrejmé, že jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného a teda cenu
poistenia, ktorý ju zapracoval do svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií s tým spojenými
a určením pravdepodobnosti bol žalobca a nikdy nie tretí subjekt a že Ministerstvo financií SR bolo
jedinesubjektom,ktorýnapodkladeúplnejžiadostižalobcu,ktoráobsahovalavšetkyzákonnénáležitosti

vrátane ceny poistenia vydal povolenie na podnikanie v oblasti poisťovníctva pre žalobcu. Na podklade
takéhoto konania dozorného orgánu ale nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola cenou určenou
treťou osobou a aj na tomto základe je preto opakovane vylúčené použitie Princípov a to vrátane článku
6:105 v spojení s článkom 6:106 ods. 2 Princípov. Je absolútne zrejmé, že cenu poistenia určoval
žalobca a aj vzhľadom na náležitosti obchodného plánu v súlade s ust. § 11 ods. 3 Zák. č. 24/1991 Zb.

žalobca mal dostatočný prehľad nielen o samotnej cene, ktorú stanovil, ale aj o kalkuláciách sadzieb
poistného a tabuľkách pravdepodobnosti, z ktorých kalkulácia vychádza. Pokiaľ žalobca vo svojom
vyjadrení uviedol, že sa prostredníctvom súdneho konania snaží dosiahnuť judikovanie nespravodlivého
stavu, ktorým mu má v budúcnosti zabezpečiť poistné plnenie pre prípad dožitia za zjavne neprimeranú
cenu, žalovaný práve s poukazom na ustanovenie článku 11 ods. 3 Zák. č. 24/1991 Zb. poukazuje na

skutočnosť, že je to práve žalobca, ktorý si stanovil svoj podnikateľský plán - obchodný plán s takýmito
cenami poistenia. Žalobcu nikto nikdy nenútil navrhnúť také sadzby poistného aké vo svojej žiadosti
navrhol, je preto minimálne nepochopiteľné v čom momentálne vidí zjavnú neprimeranosť tých istých
sadzieb, ktoré on sám navrhol a ktoré dostatočne odôvodnil nie len kalkuláciami týchto sadzieb, ale
aj tabuľkou pravdepodobnosti, z ktorých kalkulácie vychádzajú a ktoré si žalobca stanovil sám ako

záväzné pre výkon svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný v tomto prípade vystupoval len ako
osoba, ktorá vyslovila súhlas so žalobcom určenými zmluvnými podmienkami a vzorcami, pričom obsah
zmluvy inak ovplyvňovať nemohol. Vo vzťahu k aplikácii článku 6:111 Princípov žalovaný opakovane
upozornil na nesúvislosť tohto ustanovenia s prejednávanou vecou a niekoľkokrát v spore upozorňoval
na nemožnosť klasifikovania vzniknutej situácie u žalobcu ako stavu, kde plnenie zmluvy sa stalo z

dôvodu zmeny okolností nadmerne zaťažujúce. Žalobca si takúto cenu poistenia stanovil v poistnej
zmluve sám, pričom žalovaný je spotrebiteľom, ktorý bez možnosti akýchkoľvek zásahov do poistnej
zmluvy túto mal možnosť prijať, resp. neprijať. Žiaden z argumentov žalobcu vyjadrený vo vzájomnej
žalobe zo dňa 16.10.2012 nemá dôvod byť úspešný a preto nič nebráni, aby súd vzájomnú žalobu
žalobcuzamietolavovecisamejrozhodol.Ďalejžalovanývosvojompísomnomvyjadreníargumentoval,

že v danom prípade z predloženého vzájomného návrhu je zrejmé, že ide o žalobu na určenie, pri ktorej
je potrebné preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, avšak v návrhu absentuje
akákoľvek zmienka o splnení tejto podmienky, rovnako ani na uskutočnenom pojednávaní nepredniesol
žalobca žiadne argumenty preukazujúce naliehavý právny záujem na určení, bez ktorého návrh žalobcu
nemá reálny podklad. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd žalobu

žalobcu zamietol a žalovanému priznal trovy konania.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vec prejednal dňa 17.3.2017 v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a ktorý svoju neprítomnosť na
nepojednávaní nežiadal ospravedlniť a ani z dôležitého dôvodu pojednávanie odročiť.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16C/28/2010 a
to najmä právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 16C/28/2010 - 340 zo dňa 14.11.2012
a ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný s k u t k o v ý s t a v.

11. Ako už súd vyššie uviedol predmetným právoplatným rozsudkom súd určil, že poistný vzťah medzi
žalobcom a žalovaným vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5067300021 zo dňa 21.7.1998 trvá a
žalobca a žalovaný sú touto zmluvou o poistení viazaní (I. výrok rozsudku). Ako vyplýva z odôvodnenia
uvedeného rozsudku súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca preukázal naliehavýprávny záujem na požadovanom určení, pretože za stavu, keď žalovaný tvrdí, že poistná zmluva zanikla,
by bez takého určenia bolo jeho právne postavenie neisté a rozhodnutie súdu o predmetnej určovacej
žalobe bude mať pre žalobcu za následok odstránenie jeho terajšej právnej neistoty, keďže žalobca bez

rozhodnutia súdu nevie, či poistný vzťah medzi nim a žalovaným trvá, či je zmluva platná, alebo či zanikla
a teda nevie, či v prípade nastania poistnej udalosti touto poistnou zmluvou predpokladanej, žalovaný
pristúpi k plneniu. Uplatnení nárok súd právne posúdil podľa § 788, § 790 písm. b), § 800, §801, §802
ods. 1, §804, §37 ods. 3, §50a ods.3, §53 ods.1, §54 ods.1,2, §488, §493, §497, §570 ods. 1 a 2, §572
ods. 2 a 3, §574 ods.1, §575 ods.2 Občianskeho zákonníka a §31a, §67, §70a zákona č.95/2002 Z.z. o

poisťovníctve (v znení do 30.3.2008). Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
žalobcažalovanéhonikdynepožiadalozrušeniepoistnejzmluvy,právenaopakvosvojejkorešpondencií
prejavil vôľu zotrvať v poistnom vzťahu so žalovaným bez zmien. Ďalej z odôvodnenia predmetného
rozsudku je zrejmé, že k zániku poistenia nedošlo ani z dôvodu výpovede, nezaplatenia poistného,
odstúpenia poisťovateľa od poistnej zmluvy alebo odmietnutia plnenia zo strany poisťovateľa. V danej
veci nedošlo k zániku poistného vzťahu resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania ani

na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov (§497, §570 ods.1 a §572 ods.2 Občianskeho
zákonníka) a zánik záväzku v dôsledku §575 Občianskeho zákonníka pre dodatočnú nemožnosť plnenia
nenastal. Na základe zisteného skutkového vzťahu a právneho posúdenia veci súd dospel k záveru,
že predmetná poistná zmluva nezanikla žiadnym spôsobom uvedených v Občianskom zákonníku a
nezanikla ani z dôvodov podľa VPP, je to riadna a platná právna zmluva, ktorá v čase rozhodnutia súdu

existuje. Účastníci sú jej obsahom viazaní. Súd preto žalobu žalobcu čo do určenia, že poistný vzťah
medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č.5067300021 zo dňa 21.7.1998
trvá a žalobca a žalovaný sú touto poistnou zmluvou viazaní, v y h o v e l.

12. Podľa §137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Určovacou žalobou sa žalobca v tomto konaní domáha vydania autoritatívného výroku súdu, že
určitý právny vzťah, alebo právo tu je. Takého určenia sa môže domáhať vtedy, ak má na tom naliehavý

právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené, alebo
je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, resp. neistotu v právnom postavení žalobcu
odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Pri určovacích žalobách sa na rozdiel od
žalôb na plnenie zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Naliehavý právny záujem na určenie
je daný vtedy, ak je to aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý

je ohrozením žalobcovho právneho postavania a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností
tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia
právnych povinností iným subjektom.

14. Súd v predmetnej veci poukazuje na to, že pokiaľ žalobca v tomto konaní žalobou žiadal súd o
určenie že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy č. 5067300021 zo dňa
21.7.1998 trvá a žalovaný má voči žalobcovi právo na poistné vo výške 29,37 EUR (885,- SK) mesačne
od uzavretia poistenia do 22.7.2013, alebo pre prípad, že súd prvý petit zamietne, aby rozhodol takto:
určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy č. 5067300021 zo dňa

21.7.1998 trvá a žalobca má voči žalovanému právo na poistnú sumu pre prípad dožitia sa konca
poistenia vo výške 5.805,08 EUR po započítaní pohľadávky žalovaného vo výške 1.484,47 EUR, t.j.
celkom vo výške 4.320,61 EUR, ktorá poistno - matematicky zodpovedá výške poistného skutočne
uhradeného žalobcom žalovanému, alebo pre prípad, že súd prvý a druhý petit zamietne, aby rozhodol
takto: určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy č. 5067300021 zo

dňa 21.7.1998 v časti poistenia rizika smrti trvá a v časti poistenia dožitia sa konca poistenia zanikol,
žalobca v konaní naliehavý právny záujem na týchto určeniach ani netvrdil. Súd je toho názoru, že v
danom prípade naliehavý právny záujem v tomto konaní na vyššie uvedených určeniach ani nie je daný
v zmysle §137 písm. c) C.s.p., keďže právoplatným rozsudkom Okresný súd Košice I č. k. 16C/28/2010
- 340 zo dňa 14.11.2012 určil, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúci zo zmluvy o

poistení osôb č. 5067300021 zo dňa 21.7.1998 trvá a žalobca a žalovaný sú touto zmluvou o poistení
viazaní (I. výrok rozsudku) a citované rozhodnutie súdu je pre strany tohto sporu záväzné a teda sú týmto
rozhodnutím aj viazaní. Inak povedané v danom prípade vyššie uvedeným rozhodnutím súdu neistotav právnom postavení strán sporu bola odstránená. Z uvedeného dôvodu žalobu žalobcu v tejto časti
súd považoval za nedôvodný a preto ho zamietol.

15. Keďže z vyššie uvedeného právoplatného rozsudku ako už súd vyššie uviedol vyplýva, že poistný
vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5067300021 zo dňa
21.7.1998 trvá a žalobca a žalovaný sú touto zmluvou o poistení viazaní, nedošlo ani k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalobcu v sume 1.081,69 EUR, tak ako to žalobca tvrdil a ktorá suma by poistno
- matematicky zodpovedala časti poistného uhradeného žalovaným za poistenie rizika dožitia sa konca

poistenia a preto súd žalobu žalobcu aj v tejto časti považoval za nedôvodný a preto ho zamietol.

16. Podľa §255 ods.1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa §262 ods.1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa §262 ods.2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatných uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

19. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ustanovenia §255 ods. 1 C.s.p. a §262
ods.1 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému v konaní priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100%.

20. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle §262 ods.2 C.s.p. rozhodne o

výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní
ododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošiceI(§355ods.1,§362 CSP). Odvolanie môžepodať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).