Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 10, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213203258
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8213203258.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v spore žalobcu N. W., nar.

XX.X.XXXX, bytom X. XX, zastúpeného JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom Cyrila
a Metoda 4, Rožňava proti žalovanému STAJAN Slovakia, s.r.o., so sídlom Priemyselná 1379/28,
Bardejov, IČO: 36 476 226 zastúpenému JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom Na hradbách 5,
Bardejov, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Štát m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov 6.5.2013 domáhal určenia, že okamžité

skončenie pracovného pomeru listom žalovaného z 15.3.2013 z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny je neplatné. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe lekárskej správy požiadal žalovaného
o preradenie na prácu primeranú jeho zdravotnému stavu, ten však na jeho žiadosť nereagoval, a preto
absentoval v zamestnaní. Jeho konanie však nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej
disciplíny a preto postih zo strany žalovaného je neprimeraný.

2.Žalovanýsožalobounesúhlasilaakoneodôvodnenújužiadalzamietnuť.Zdôraznil,žepodľalekárskej

správy bol žalobca od 1.3.2013 schopný práce, a preto mal nastúpiť do zamestnania. Neospravedlnenú
absenciu žalobcu v dňoch 1.3.2013 až 13.3.2013 žalovaný považuje za závažné porušenie pracovnej
disciplíny, z čoho vyplýva, že boli naplnené dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany žalovaného.

3. Súd vykonal dokazovanie výpoveďami a vyjadreniami strán sporu, oboznámením sa s ďalšími
listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca uzavrel so žalovaným 26.3.2012 pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol 28.3.2012 prijatý do
pracovného pomeru na dobu neurčitú na vykonávanie pomocných, prípravných a manipulačných prác s
miestom výkonu práce v Bardejove a podľa dohody o dočasnom pridelení na výkon práce. Z Dohody o
dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe uzatvorenej podľa § 58
ods.1Zákonníkaprácemedzistranamisporudňa26.3.2012súdzistil,žemiestomvýkonuprácežalobcu
bola spoločnosť Tower Automotive, a.s. so sídlom v Malackách, kde mal vykonávať manipulačné práce

s vysokozdvižným vozíkom, pričom dohoda bola uzavretá na dobu určitú od 28.3.2012 do 31.12.2012.5. Z posudku o zdravotnej spôsobilosti vyhotoveného lekárom pre dospelých MUDr. P. M. 23.3.2012 pre
pracovné zaradenie v spoločnosti TOWER AUTOMOTIVE, a.s. súd zistil, že žalobca je spôsobilý na
výkon konkrétnej činnosti, a na nočnú prácu.

6. Listom z 28.2.2013 žalobca požiadal žalovaného o preradenie na prácu adekvátnu jeho zdravotnému
stavu; s tým, že v prílohe listu predkladá lekárske potvrdenie. Žiadosť s prílohou bola žalovanému
zaslaná poštovou prepravou doporučene 1.3.2013 (fotokópia podacieho lístka).

7. Z lekárskeho nálezu všeobecného lekára pre dospelých MUDr. P. M. z 1.3.2013 súd zistil, že žalobca
bol od 1.3.2013 práce schopný; na základe odborných nálezov žalobca nebol schopný vykonávať
fyzicky náročnú prácu zaťažujúcu horné aj dolné končatiny, chrbticu; trpel poúrazovo zvýraznenou
inkontinenciou moču, a psychickými problémami, pre ktoré musel byť opakovane hospitalizovaný
na psychiatrickom oddelení v Rožňave. Lekárska správa bola prílohou žiadosti žalobcu z 28.2.2013
uvedenej v 5. ods..

8. Listom z 15.3.2013 žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušovania pracovnej disciplíny a povinností zamestnanca
vyplývajúcich z § 47 ods. 1 písm. b), § 81 písm. b) a § 44 ods. 1, 2 Zákonníka práce, pričom uvedené
ustanovenia zákona boli porušené opakovane. V odôvodnení žalovaný uviedol, že 8.3.2013 mu bolo

doručené ukončenie pracovnej neschopnosti, podľa ktorého bol žalobca od 1.3.2013 schopný práce.
Žalobca však do zamestnania nenastúpil, svoju neprítomnosť nezdôvodnil ani nezaslal oznámenie o
skončení pracovného pomeru.

9. Z fotokópie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L240374 súd zistil, že žalobca bol

práceneschopný od 4.4.2012 do 1.3.2013; a z fotokópie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti
č. M415562 vystaveného 20.3.2013, že žalobca bol práceneschopný od 18.3.2013.

10. Z protokolu Inšpektorátu práce Bratislava z 17.9.2012 o šetrení úrazu, ku ktorému došlo
4.4.2012 súd zistil, že v príčinnej súvislosti s udalosťou neboli zo strany postihnutého - žalobcu,

zamestnávateľa - žalovaného ani organizácie, kde sa stala udalosť zistené žiadne nedostatky;
povinnosti stanovené v § 12 ods. 2 písm. c) bod 2. zák. č. 124/2004 Z.z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci poručil zamestnanec spoločnosti TOWER AUTOMOTIVE, a.s. Antonín Jánoška;
zamestnávateľovi bolo navrhnuté, aby opätovne oboznámil všetkých zamestnancov vykonávajúcich
činnosť na vnútropodnikových motorových dopravných prostriedkoch s predpismi na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

11. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 21.3.2013 súd zistil, že žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku
žalobcu bola zamietnutá, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na jeho výplatu.
Rozhodnutím sp. zn. 6Sd/34/20013 Krajský súd v Košiciach uvedené rozhodnutie potvrdil.

12. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 30.5.2013 súd zistil, že žalobca nemá nárok na nemocenské
pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej 18.3.2013, ktorú si uplatnil predložením potvrdenia
o dočasnej pracovnej neschopnosti č. M415562. Podľa odôvodnenia rozhodnutia pri kontrole
posudzovania spôsobilosti na prácu na základe odporúčania posudkového lekára Sociálnej poisťovne

ošetrujúci lekár stornoval všetky diely potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti pretože bolo
zistené, že z medicínskeho hľadiska nebol dôvod na uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa
vyjadrenia posudkového lekára z 2.5.2013 sa žalobca dostavil na ošetrenie až 20.3.2013 a ošetrujúca
lekárka v tlaku zo strany pacienta omylom vypísala doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti, pričom
žalobca v dňoch 18.3.2013 a 19.3.2013 nebol nikde ošetrený ani vyšetrený. Taktiež bolo zistené, že

zdravotný stav žalobcu nevyžadoval uznanie a vystavenie dočasnej pracovnej neschopnosti a ošetrujúci
lekár stornoval všetky diely potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. M415562.

13. Z výpovede žalobcu súd zistil, že vykonával prácu podľa pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom
pridelení práce ako vodič vysokozdvižného vozíka, pracoval na 2 denné zmeny v trvaní 12 hodín a

následne na 2 nočné zmeny, potom mal 4 dni voľno, pracovať bolo možné aj počas voľných dní.
Pracoval na logistike - sklade náhradných dielov; náplňou jeho práce bola preprava náhradných dielov
na vozíku na určené pracovisko, kde sa diely spájali; musel sledovať, aby 5 strojov sústavne pracovalo
a aby nedošlo k výpadku výroby; udržiaval elektrické vozíky; pri práci používal všetky končatiny. Jeosobou ťažko zdravotne postihnutou so 60 %-tnou mierou invalidity, v roku 2011 absolvoval vážnu
operáciu krčnej chrbtice. Žalovaného upovedomil o svojom zdravotnom stave asi druhý deň po nástupe;
spôsobilosťnavýkondohodnutejprácepísomnepotvrdilavšeobecnálekárka.Pracovaťzačal26.2.2012,

dňa 4.4.2012 ho zrazil vysokozdvižný vozík, ktorý viedol nepozorný kolega. Utrpel pracovný úraz, v
dôsledku ktorého mal zlomený krčok stehennej kosti ľavej nohy, poškodenú chrbticu, ktorú nie je možné
pre riziko zhoršenia zdravotného stavu operovať, pomliaždené kosti na ľavom zápästí; absolvoval 3
operácie - 2 v Bratislave a 1 v Košiciach. V čase úrazu nepožil alkoholické nápoje. V dôsledku úrazu
má obmedzenú hybnosť bedrového kĺbu, nemôže sa zohýnať, bolí ho ruka, noha, chrbtica, nemôže

dlho stáť ani sedieť, denne užíva viacero liekov, trpí inkontinenciou a preto používa plienky; každé 3
mesiace chodí na preliečenie; po úraze a v 1/2013 bol pre depresie hospitalizovaný na psychiatrickom
oddelení v nemocnici v Rožňave. Počas domácej liečby bol sledovaný obvodnou lekárkou MUDr.
M.. Na základe stanoviska posudkového lekára MUDr. M., ktorý žalobcu osobne nevyšetril, Sociálna
poisťovňarozhodla,žejeschopnýpráce.Otomtostanoviskuokamžite27.2.2013telefonickyupovedomil
konateľa žalovaného G.. M. s tým, že mu posiela príslušné listiny, ten mu však oznámil, aby poslal

výpoveď. Konateľ žalovaného ho predtým niekoľkokrát kontaktoval za účelom dohody, aby úraz nebol
posudzovaný ako pracovný. Dňa 1.3.2013 žalobca zaslal žalovanému žiadosť o preradenie na inú prácu
s lekárskou správou, čo považoval za dostatočné zdôvodnenie svojej nemožnosti dostaviť sa do práce.
Dňa 19.3.2013 mu však bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Dňa 20.3.2013 zaslal
žalovanému potvrdenie o dočasnej PN (podľa fotokópie potvrdenia bol neschopný práce od 18.3.2013) a

30.4.2013 oznámenie, ktoré bolo vrátené ako neprevzaté adresátom v odbernej lehote. Podal podnet na
inšpektorátpráce,ktorýpotvrdil,žežalobcaúraznezavinil.Dňa7.3.2013MUDr.M.opätovneposudzoval
mieru invalidity žalobcu s tým záverom, že nedošlo k zhoršeniu; žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu
odvolal. Na základe uvedeného všeobecná lekárka ukončila pracovnú neschopnosť, pričom v správe
uviedla obmedzenia.

14. Konateľ žalovaného G.. P. M., W. X. XX, W., vo svojej výpovedi uviedol, že pri uzatváraní pracovnej
zmluvy požiadal žalobcu o predloženie potvrdenia o pracovnej schopnosti; žalobca pred nástupom do
práce absolvoval školenie o bezpečnosti práce; o pridelení na výkon práce rozhodoval žalovaný; s
prácou a jej výkonom boli obaja spokojní. Nakoľko žalobca odmietol podať podnet na inšpektorát práce,

podal ho žalovaný, osobne sa angažoval, aby sa objasnili príčiny úrazu, asi 10-krát navštívil žalobcu
v nemocnici aj doma. Pripustil, že žalobcovi navrhol ukončenie pracovného pomeru, nakoľko už nie
je spôsobilý vykonávať prácu, ktorú pred úrazom vykonával, žalobca však nesúhlasil. Dňa 27.2.2013
žalobca telefonicky kontaktoval žalovaného a oznámil mu, že od 1.3.2013 je schopný práce, že mu je
povinný dať výpoveď a vyplatiť 10 mesačné odstupné; o nástupe do práce sa nerozprávali, nepožiadal

ho ani o preradenie na inú prácu; žalovaný svoje stanovisko žalobcovi neoznámil, nakoľko v tom čase
nemal vedomosť o svojich povinnostiach vyplývajúcich zo zákona. Dňa 8.3.2013 mu bolo doručené
ukončenie práceneschopnosti žalobcu a lekársky nález; kedy prevzal vyjadrenie žalobcu z 21.3.2013
uviesť nevedel. Dňa 19.3.2013 ho telefonicky kontaktoval žalobca z dôvodu, že mu neposlal výpoveď;
žalovaný mu oznámil, že pracovný pomer skončil z dôvodu, že 1.3.2013 nenastúpil do práce, absencie

mu evidoval až po skončení víkendu, a že mal pre neho pripravenú adekvátnu prácu. Žalovaný vo svojej
výpovedizdôraznil,žežalobca1.3.2013nenastúpildopráce,apretomunemoholriadneponúknuťprácu
adekvátnu jeho zdravotnému stavu, ktorú mal na základe lekárskeho nálezu pre neho pripravenú, t.j.
administratívne práce v kancelárii. Ako dôvod, pre ktorý nevyhovel žiadosti o preradenie na inú prácu
z 28.2.2013 žalovaný uviedol, že dohoda o dočasnom pridelení na výkon práce bola uzavretá na dobu

určitú do 31.12.2012, v zmysle pracovnej zmluvy bolo miesto výkonu práce (pomocné, prípravné a
manipulačné) v Bardejove.

15. Zo znaleckého posudku č. 1/2016 z 1.6.2016 vypracovaného P.. F. P., znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia súd zistil, že žalobca po pracovnom úraze,

ktorý utrpel 4.4.2012 mohol byť k 1.3.2013 práceneschopný, poranenie ľavého bedrového kĺbu a
ľavého zápästia bolo doliečené, avšak nebol schopný vykonávať pôvodnú prácu. Znalec sa stotožnil
s nálezom obvodnej lekárky MUDr. M. z 27.2.2013, skonštatoval subjektívne i objektívne zhoršenie
zdravia žalobcu, ktoré by ho v konečnom dôsledku mohlo obmedzovať pri výkone pôvodne pridelenej
práce, a to vzhľadom na zhoršenú mobilitu, sťaženú chôdzu (potreba francúzskej barly), pretrvávajúce

bolesti chrbta, nôh, pocit slabosti v dolných končatinách, bolesti ľavej ruky s tŕpnutím prstov, neudržanie
moču 2. stupňa s permanentnou potrebou používať potrebné pomôcky, a tiež opakujúce sa depresívne
a úzkostné stavy s potrebou užívania liekov a ďalších terapií, ambulantnej a ústavnej liečby, a pod..
Zdravotný stav žalobcu k 1.3.2013 nevyžadoval pokračovanie práceneschopnosti, tá bola podľa znalcasprávne ukončená obvodným lekárom k 1.3.2013. Ďalšia liečba predovšetkým chronických ochorení
(driekovo krížová chrbtica, únik moču, psychické problémy) mohla prebiehať ambulantnou formou so
zreteľom na prechodné zhoršenia zdravotného stavu žalobcu, ktoré si mohli vyžiadať zmenu liečby,

krátkodobú hospitalizáciu, realizáciu ďalších vyšetrení príp. krátkodobú práceneschopnosť, čo by už
podstatne nesúviselo s pracovným úrazom. V súvislosti s opätovným vykonávaním práce je však
potrebné zohľadniť obmedzenia vyplývajúce zo zhoršenia zdravotného stavu žalobcu po úraze, ktoré
zahŕňa vyššie uvedené subjektívne i objektívne zhoršenie jeho zdravia. Opätovné vykonávanie práce
bolo teda od 1.3.2013 možné, avšak nie v pôvodnom rozsahu ale s obmedzeniami vykonávať fyzicky

náročnú prácu zaťažujúcu horné a dolné končatiny a chrbticu, nevhodné dlhodobé sedenie, státie,
zákaz nosiť ťažšie bremená, nevhodné nepriaznivé poveternostné vplyvy, a bez sústavného pracovného
zaťaženia.

16. Žalovaný k záverom znaleckého posudku uviedol, že ten potvrdil správnosť ukončenia
práceneschopnosti žalobcu ošetrujúcou lekárkou, ako aj záver, že žalobca mohol vykonávať prácu, a

preto mu nič nebránilo, aby nastúpil do práce. Bolo však opomenuté, že v čase nástupu do práce dohoda
o dočasnom pridelení z dôvodu uplynutia času, na ktorý bola dojednaná, už nebola platná, a keďže
žalovaný nemal povinnosť zmeniť pôvodne dohodnutý druh práce, nebol povinný vykonať preradenie,
nakoľko rozsah práce, ktorý mohol žalobca vykonávať zodpovedá pracovnej zmluve.

17. Podľa § 12 ods. 1, 2 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. (ďalej len Zákonník práce) ak sa
podľa tohto zákona vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, zamestnávateľ,
u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne; to neplatí, ak tento zákon
ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.
Ak tento zákon ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím

zamestnávateľa, túto dohodu nemožno nahradiť ani dohodou so zamestnancom.
Ak sa podľa tohto zákona vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u
ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne.

18. Podľa § 47 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. odo dňa, keď vznikol pracovný pomer

a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za
vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné
podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,
b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

19. Podľa § 54 Zákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa
zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne.

20. Podľa § 55 ods. ods. 2 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na
inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil
spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania
alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu
určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,

21. Podľa § 55 ods. 3 Zákonníka práce ak nemožno dosiahnuť účel preradenia podľa odseku 2
preradenímzamestnancavrámcipracovnejzmluvy,môžezamestnávateľpreradiťzamestnancavtýchto
prípadoch po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve.

22. Podľa § 55 ods. 5 Zákonníka práce práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca podľa
odseku 3, musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnávateľ je povinný
prihliadnuť aj na to, aby táto práca bola pre zamestnanca vhodná vzhľadom na jeho schopnosti a
kvalifikáciu.

23. Podľa § 59 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť okamžitým skončením.

24. Podľa § 68 ods. 1, 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnaneca) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov

odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

25. Podľa § 81 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä byť na pracovisku na začiatku
pracovnéhočasu,využívaťpracovnýčasnaprácuaodchádzaťznehoažposkončenípracovnéhočasu.

26. Podľa § 144 ods. 1, 2 Zákonníka práce ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je
povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný
upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie
je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

27. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že 26.3.2012 žalobca uzavrel so žalovaným
pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol žalobca prijatý do pracovného pomeru na dobu neurčitú
na vykonávanie pomocných, prípravných a manipulačných prác s miestom výkonu v Bardejove a
podľa dohody o dočasnom pridelení na výkon práce s nástupom do práce 28.3.2012. Dňa 26.3.2012

zúčastnení uzavreli aj dohodu o dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe -
spoločnosti Tower Automotive, a.s. v Malackách, podľa ktorej mal žalobca vykonávať manipulačné
práce s vysokozdvižným vozíkom po dobu určitú od 28.3.2012 do 31.12.2012. Ďalej bolo zistené, že
žalobca 4.4.2012 utrpel pracovný úraz zavinený treťou osobou, pričom v príčinnej súvislosti s udalosťou
neboli zo strany žalobcu, žalovaného ani organizácie, kde sa úraz stal, zistené Inšpektorátom práce

žiadne nedostatky. Z dokazovania vyplynulo, že v dôsledku úrazu bol žalobca od 4.4.2012 do 1.3.2013
neschopný práce, svoju práce schopnosť 27.2.2013 telefonicky oznámil žalovanému, a v tento deň
mu poštou zaslal listiny preukazujúce uvedené skutočnosti - ukončenie dočasnej práceneschopnosti,
lekársku správu ošetrujúceho lekára s obmedzeniami pri výkone práce a žiadosť o preradenie na
inú prácu zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu z 28.2.2013. Uvedené písomnosti boli žalovanému

doručené 8.3.2013. Dňa 19.3.2013 bolo žalobcovi doručené písomné okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany žalovaného podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z 15.3.2013. Od 18.3.2013
bol žalobca opätovne práce neschopný, avšak potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti bolo
ošetrujúcim lekárom dodatočne stornované. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.

28. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranným právnym úkonom smerujúcim ku
skončeniu pracovného pomeru okamžikom jeho oznámenia, doručenia zamestnancovi, pričom neplynú
žiadne výpovedné lehoty. V predmetnom prípade dôvodom skončenia pracovného pomeru zo strany
žalovaného bola neospravedlnená absencia žalobcu v zamestnaní po skončení jeho dočasnej pracovnej
neschopnosti 1.3.2013, čo žalovaný považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny a zákonný

dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaný ako
zamestnávateľ bol v konaní pred súdom povinný preukázať, že žalobca ako zamestnanec porušil
pracovnú disciplínu konkrétnym správaním, že takého porušenie je závažným porušením pracovnej
disciplíny a že sa tak stalo zavinením žalobcu. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že
žalovaný uniesol dôkazné bremeno a uvedené skutočnosti dostatočne a relevantne preukázal.

29. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa všeobecne považuje okrem iných aj neospravedlnená
absencia na pracovisku. Je nesporné, že zo strany žalobcu išlo o zavinené úmyselné konanie
(postačovalo by aj zavinenie z nedbanlivosti), nakoľko mal preukázateľne vedomosť o tom, že od
1.3.2013 je schopný práce, že jeho pracovný pomer trvá (aj keď dohoda o dočasnom pridelení

práce už pre uplynutie času už nebola platná) a aj napriek tejto skutočnosti sa do zamestnania k
žalovanému z vlastnej vôle nedostavil, pričom svoju dlhodobú absenciu zamestnávateľovi relevantne
nezdôvodnilanezdokladoval.Skutočnosť,žežalovanému1.3.2013zaslalžiadosťopreradenienaprácu
zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu z 28.2.2013, lekársku správu a skončenie práceneschopnosti
(žalovanému boli doručené až 8.3.2013) súd nepovažoval za dostatočné zdôvodnenie jeho

neprítomnosti v práci. Žalobca sa mal na výkon práce dostaviť, podieľať sa na vyriešení svojho
pracovnéhozaradeniazdôvoduzmenyzdravotnéhostavu(reagovaťnaposúdeniežiadostiopreradenie
na inú prácu žalovaným) a nie pasívne čakať na stanovisko žalovaného v domácom prostredí; resp. mal
riadne ospravedlniť svoju neprítomnosť zákonnými dôvodmi, nakoľko sa nejednalo o prekážku v práci vzmysle piatej časti Zákonníka práce. V prípade, ak by žalovaný po nástupe žalobcu do práce nevyhovel
jeho žiadosti o preradenie na inú prácu, žalobca mohol zvážiť ďalší postup v zmysle Zákonníka práce.
Súd zdôrazňuje, že pracovná schopnosť žalovaného bola potvrdená ošetrujúcim lekárom, posudkovým

lekárom Sociálnej poisťovne, ako aj znalcom v posudku vyhotovenom v súdnom konaní, ktorý potvrdil,
že žalobca bol od 1.3.2013 schopný práce, aj keď nie v pôvodnom rozsahu. Žalovaný mal k dispozícii
lekársku správu o aktuálnom zdravotnom stave žalobcu, a mienil výkon jeho práce podľa pracovnej
zmluvy posúdiť a ponúknuť mu prípadne inú prácu. O preradenie na inú prácu žalobca žalovaného
požiadal prvýkrát až písomne listom 28.2.2013, a o postoji žalovaného k tejto žiadosti žalobca nemal

vedomosť (tvrdenie žalovaného o ponuke inej práce žalobca ani nespochybňoval), nakoľko od 1.3.2013
do 18.3.2013 sa do práce svojvoľne nedostavil. O špekulatívnom konaní žalobcu svedčia aj okolnosti,
za ktorých bol 20.3.2013 spätne od 18.3.2013 opätovne uznaný za dočasne práce neschopného,
nakoľko potvrdenie bolo dodatočne ošetrujúcim lekárom pre nedôvodnosť uznania žalobcu za práce
neschopného stornované (ods. 12.).

30. Pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobcom súd prihliadal aj k osobe žalobcu
ako zamestnanca, k funkcii, ktorú vykonával a k postoju k plneniu pracovných povinností - žalobca
riadne plnil svoje pracovné povinnosti, k výkonu jeho práce nemali zúčastnené osoby žiadne výhrady.
Ďalej súd prihliadal k vyššie uvedenej situácii, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, a to aj
s ohľadom na skutočnosť, že po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti mal žalobca zdravotné

problémy spôsobené pracovným úrazom, ktoré však neboli dôvodom pre pokračovanie jeho pracovnej
neschopnosti, nakoľko ich liečba mohla podľa záverov znaleckého posudku prebiehať ambulantnou
formou, krátkodobou hospitalizáciou, ďalšími vyšetreniami, a pod.. Zdravotný stav žalobcu však
neospravedlňuje jeho ďalšie konanie, ktorým bola vyššie popísaná absencia v zamestnaní, a to ani s
ohľadom na to, že žalobca svojím konaním nespôsobil žalovanému zjavnú škodu.

31. Taktiež boli splnené ďalšie obsahové a formálne náležitosti nevyhnutné pre platnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Žalovaný dodržal písomnú formu, listina bola žalobcovi riadne a
preukázateľne 19.3.2013 doručená, a žalovaný skutkovo vymedzil dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom (7. ods. odôvodnenia rozsudku) /

uvedené nebolo stranami sporné/. Taktiež bola dodržaná 2 mesačná subjektívna lehota, ktorá začala
plynúť odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel a neuplynul 1 rok, odo dňa,
keď dôvod vznikol (žalobca neospravedlnene absentoval od 1.3.2013, žalovaný absenciu evidoval
od 4.3.2013, okamžité skončenie pracovného pomeru bolo 15.3.2013). Nakoľko u žalovaného ako
zamestnávateľa nepôsobili zástupcovia zamestnancov, žalovaný konal ohľadom skočenia pracovného

pomeru so žalobcom samostatne (uvedené žalobca nespochybňoval a nenamietal).

32. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd má za to, že žalobca porušil svoje povinnosti z
pracovného pomeru, jeho konanie dosiahlo po zohľadnení všetkých okolností intenzitu závažného
porušenia pracovnej disciplíny, a preto žalovaný s ním platne skončil pracovný pomer. Z uvedeného

dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, a preto
mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

34. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 259 CSP, podľa ktorého ako pri dokazovaní vznikne povinnosť,
ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení
ako svedok. Na základe uznesenia súdu č.k. 4Cpr/1/2013-122 z 30.6.2016 bolo znalcovi MUDr. F. P.
vyplatené znalečné za znalecký posudok č. 1/2016 z 1.6.2016 vo výške 181,50 eur z rozpočtových

prostriedkov súdu. Nárok na náhradu trov vznikol štátu voči v konaní neúspešnému žalobcovi.

35. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak
budevtejto lehotepodanénaKrajskomsúdevPrešove.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.