Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 13, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616202106
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616202106.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému G. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L. E. XXX, o
zaplatenie 375,57 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 70,28 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
%ročnezosumy70,28EURod26.02.2013dozaplatenia,sumu45,91EURakocelkovovyčíslenúsumu
úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 180,- EUR za obdobie od 12.2.2013 do 11.1.2016 a
sumu 7,53 EUR ako celkovo vyčíslenú sumu úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 125,29

EUR za obdobie od 12.2.2013 do 25.1.2016, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žalovaný má právo voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 63,14 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.12.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.2.2016 voči žalovanému
domáhal zaplatenia istiny 375,57 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 180,-
EUR od 11.1.2013 do zaplatenia , vo výške 8,75 % zo sumy 125,29 EUR od 26.1.2013 do zaplatenia ,

vo výške 8,75 % zo sumy 70,28 EUR od 26.2.2013, a zaplatenia súdneho poplatku vo výške 22,50 EUR,
ako aj nahradiť právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia.

2. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil
postupca Slovak Telekom , a.s. , Karadžičova 10, Bratislava , IČO : 0035763469 (ďalej len
„ postupca“) na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 12.12.2012 so
žalovaným Zmluvu č. XXXXXXXXXZXXX (ďalej len „Zmluva“) . Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie

telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom
znení. Na základe Zmluvy poskytol žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v Zmluve za
podmienok stanovených vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté
telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu
za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovým podmienkami postupcu. Postupca
vystavil žalovanému Vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi pohľadávky na faktúrach

variabilný symbol faktúry : 9900501150, na sumu 180,-- EUR so splatnosťou 10.1.2013,
variabilný symbol faktúry :7300233813, na sumu 125,29 EUR so splatnosťou 25.1.2013,
variabilný symbol faktúry : 7301283170, na sumu 70,28 EUR so splatnosťou 25.2.2013.3. Žalovaný ku dňu spísania žaloby uhradil odo dňa postúpenia pohľadávky dlžnú čiastku vo výške
0,--EUR. Pohľadávka žalobcu vo výške 375,57 EUR nebola ku dňu podania tohto návrhu uhradená.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má veriteľ v omeškaní s úhradou dlžnej sumy právo

požadovaťoddlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,výškuúrokovzomeškaniaustanovujevykonávací
predpis.

4. Žalovanému sa nepodarilo doručiť súdne zásielky na adresu uvedenú v žalobe. Podľa správy Obce
H. bol z trvalého pobytu z uvedenej obce odhlásený, z dôvodu odsťahovania sa na adresu trvalého

pobytu do Obce E. dňa 2.10.2013. Obci nie je známe, či sa na uvedenej adrese, prípadne inej adrese
v obci zdržiava.

5. Podľa lustrácii v Registri obyvateľov bolo zistené že žalovaný má vedenú ako adresu svojho trvalého
pobytuE.XXX.PodľasprávyObvodnéhooddeleniaPZR.J.sažalovanýnauvedenejadreseužpodobu
2 rokov nezdržiava, kde následným vyťažovaním nikto nevedel uviesť adresu jeho súčasného pobytu.

Podľa správy Obce E. sa na adrese jeho trvalého pobytu nezdržiava a nežije so svojou manželkou v
spoločnej domácnosti. Jeho pobyt obci nie je známy. Podľa správy Sociálnej poisťovne nie je vedený v
jej evidencii ako poberateľ príslušných dávok. Podľa správy Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto
Levoča nie je evidovaný ani v registri uvedeného úradu. Na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny
Poprad, pracovisko Levoča žalovaného vedú na adrese trvalého pobytu, pričom od 26.8.2014 ho vyradili

z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nedostavenie sa na úrad.

6. Dňom 1.7.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysle
ustanovení § 69 tohto procesného predpisu súd môže ustanoviť procesného opatrovníka len fyzickej
osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu, prípadne ak jej

zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný, čo nebol prípad žalovaného
v tomto konaní. Súd v zmysle nového procesného predpisu musel žalovanému nanovo doručovať
žalobu postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, t.j. oznámením o podanej žalobe
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, pričom žaloba sa v takomto prípade
považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom

nedozvie. Dňa 29.9.2016 súd v uvedenom spore vyvesil na úradnej tabuli súdu a zároveň v ten istý deň
zverejnil aj na svojej webovej stránke oznámenie o doručení súdnych listín žalovanému , a to žaloby zo
dňa 15.12.2015, príloh k žalobe predložených žalobcom, uznesenia - výzvy na vyjadrenie sa k žalobe
zo dňa 19.09.2016, poučenia strany civilného sporového konania o možnosti zastúpenia spotrebiteľa
a o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 292 Civilného sporového poriadku, potvrdenia

o pridelení veci na rozhodnutie. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa vyššie uvedené súdne písomnosti
považovali za doručené žalovanému dňa 14.10.2016.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so Zmluvou o poskytovaní
verejných služieb zo dňa 12.12.2012, Dodatkom k tejto zmluve zo dňa 12.12.2012, Všeobecnými

podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby spoločnosti Slovak Telekom, a.s. č.j.
80140/2011, Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. - Cenník pre
poskytovanie služieb prostredníctvom pevnej siete - časť Cenník hlasové služby č.j. 78659/2011,
faktúroučíslo9900501150,faktúroučíslo7300233813,faktúroučíslo7301283170,Zmluvouopostúpení
pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom, ako

postupníkom dňa 20.11.2014 a prílohou k tejto zmluve, Výzvou právneho zástupcu žalobcu označenou
ako „Pokus o zmier“ zo dňa 1.12.2015, a zistil tento skutkový stav:

8. Z listinných dôkazov založených v spise vyplynulo, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť
Slovak Telekom, a.s., Bratislava podpísala so žalovaným dňa 12.12.2012 Zmluvu o poskytovaní

verejných služieb, ako aj Dodatok k tejto zmluve o pripojení. Na podklade uvedenej Zmluvy a Dodatku
predmetná spoločnosť poskytla žalovanému SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s prideleným
telefónnym číslom XXXXXXXXX, ďalej sa zaviazala na uvedenú kartu poskytovať žalovanému verejné
telekomunikačné služby - program služieb NAJ 200.

9. Z predloženej faktúry č. 9900501150 zo dňa 6.1.2013, splatnej dňa 10.1.2013 vyplynulo, že právny
predchodca žalobcu touto faktúrou vyúčtoval žalovanému celkovú sumu 180,- EUR s DPH, kedy túto
sumu tvorili poplatky za spotrebu v sume 150,-- EUR, k tomu 20 % DPH v sume 30,-- EUR.10. Z predloženej faktúry č.7300233813 zo dňa 8.1.2013, splatnej dňa 25.1.2013 vyplynulo, že právny
predchodca žalobcu touto faktúrou vyúčtoval žalovanému celkovú sumu 125,29 EUR s DPH, kedy túto
sumu tvorili poplatky za službu Program NAJ 200 za obdobie od 14.12.2012 do 7.1.2013 v sume 8,0577

EUR, hovory do mobilnej siete Telekom v sume 19,0610 EUR, hovory do sieti mobilných operátorov v
sume 0,1535 EUR, hovorné na audiotextové služby v sume 169,6667 EUR, hovorné do pevných sieti v
SR v sume 0,2022 EUR, hovorné do zahraničia v sume 28,6800 EUR, SMS do mobilnej siete Telekom
v sume 1,7945 EUR, SMS do zahraničia v sume 0,1252 EUR. prijaté SMS v sume 26,6668 EUR, k
tomu 20% DPH v sume 20,88 EUR.

11. Z predloženej faktúry č. 7301283170 zo dňa 7.2.2013, splatnej dňa 25.2.2013 vyplynulo, že právny
predchodca žalobcu touto faktúrou vyúčtoval žalovanému celkovú sumu 70,28 EUR s DPH, kedy túto
sumu tvoril poplatok za Program NAJ 200 za obdobie od 8.1.2013 do 27.1.2013 v sume 6,4463 EUR,
hovorydomobilnejsieteTelekomvsume19,0610EUR,hovornénaaudiotextovéslužbyvsume49,3334
EUR, hovorné do zahraničia v sume 2,7882 EUR, k tomu 20 % DPH v sume 8,31 EUR.

12. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom , a.s. ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila
svoju pohľadávku voči žalovanému výške 180,--EUR vyplývajúcu z faktúry č. 9900501150, pohľadávku
vočižalovanémuvýške125,29EURvyplývajúcuzfaktúryč.7300233813apohľadávkuvočižalovanému

výške 70,28 EUR vyplývajúcu z faktúry č. 7301283170 na žalobcu, čo vyplynulo z príloh k tejto uvedenej
zmluve.

13. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

14. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

16. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,

nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

17. Súd predovšetkým nemal spochybnenú skutočnosť, že pohľadávky žalobcu voči žalovanému boli
zo strany spoločnosti Slovak Telekom, a.s., na neho platne postúpené, keďže toto postúpenie preukázal
príslušnou zmluvou o postúpení.

18. Podľa ustanovenia § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
platnom v čase uzavretia Dodatku zo dňa 12.12.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo
dňa 12.12.2012, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných
služieb podľa tohto zákona.

19. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení platnom v čase uzavretia Dodatku zo dňa 12.12.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 12.12.2012, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu,

20. Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení platnom v čase uzavretia Dodatku zo dňa 12.12.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 12.12.2012, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

21. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
platnom v čase uzavretia Dodatku zo dňa 12.12.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa
12.12.2012, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienkya cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou

ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

22. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 ( t.j. v čase
uzavretia Dodatku zo dňa 12.12.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.12.2012),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

23. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 (t.j. v čase uzavretia
Dodatku zo dňa 12.12.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.12.2012), ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.

24. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 (t.j. v čase uzavretia

Dodatku zo dňa 12.12.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.12.2012), dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 (t.j. v čase uzavretia

Dodatku zo dňa 12.12.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.12.2012), spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 (t.j. v čase

uzavretia Dodatku zo dňa 12.12.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.12.2012),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané..

27. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 (t.j. v čase uzavretia
Dodatku zo dňa 12.12.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.12.2012), za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

28. Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 (t.j. v čase uzavretia
Dodatku zo dňa 12.12.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.12.2012), ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané.

29. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 (t.j. v čase uzavretia
Dodatku zo dňa 12.12.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.12.2012), za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
q) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

30. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 (t.j. v čase uzavretia

Dodatku zo dňa 12.12.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.12.2012), neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

31. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 (t.j. v čase uzavretia
Dodatku zo dňa 12.12.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.12.2012), zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

32. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 (t.j. v čase

uzavretia Dodatku zo dňa 12.12.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.12.2012), v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

33. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

34. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších zmien a doplnkov,
( ďalej len ako „ zák.č. 250/2007 Z.z.) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada

aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

35. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.36. Podľa ust. § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde

alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

37. Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.12.2012 a na ňu nadväzujúci Dodatok
zo dňa 12.12.2012 je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a násl.
Občianskeho zákonníka. Z obsahu tejto zmluvy je zrejme, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú

vopred predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný
pri uzavretí tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti a túto
zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane
s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených
tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v
prejednávanej veci.

38. Pokiaľ ide o uplatnené nároky vyplývajúce z faktúry č. 9900501150 zo dňa 6.1.2013, splatnej dňa
10.1.2013 na sumu 180,- EUR a faktúry č. 7300233813 zo dňa 8.1.2013, splatnej dňa 25.1.2013 na
sumu 125,29 EUR, tieto sú pokiaľ ide o istiny premlčané , nakoľko žalobca si žalobou uvedené nároky na
súde uplatnil voči žalovanému až dňa 12.2.2016, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty plynúcej

od splatnosti uvedených nárokov, ktorá vyplynula z predmetných faktúr a pripadla na deň 10.1.2016,
resp. 25.1.2016. Súd zo zákona v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je povinný na uplynutie týchto lehôt
prihliadnuť z úradnej moci bez ohľadu na to, či takúto námietku žalovaný ako spotrebiteľ v tomto konaní
vzniesol alebo nie.

39. V prípade ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ide nepochybne o legislatívne vyjadrenie princípu ochrany
slabšej strany, in concreto spotrebiteľa v právnych vzťahoch. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. mája
2014, a zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne pravidlá. Inými slovami, okrem údaja o účinnosti
novej právnej úpravy absentujú pravidlá koexistencie starej a novej právnej úpravy. Ust. § 5b zák. č.
250/2007 Z.z. normuje predovšetkým a najmä o procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o nároku

zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. Týmto orgánom je predovšetkým a
najmä súd, čo vyplýva jasne a nepochybne z odvolávky normatívneho textu na premlčanie vo význame
prekážky žalovateľnosti uplatneného subjektívneho práva. To, že zákonodarca použil v citovanej norme
pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž
v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Plnenie

sa nepriznáva inak ako autoritatívnym deklaratórnym rozsudočným výrokom súdu - nemožno „priznať“
plnenievhmotnoprávnomvzťahu,užlenztohodôvodu,ževsúkromnoprávnychvzťahochmajúsubjekty
rovné postavenie (jeden druhému nič „nepriznáva“ z pozície autority, ako je to pri verejnoprávnych
vzťahoch). Priznáva sa jednoznačne ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu,
čo je nepochybne a zrejme úloha civilného práva procesného. Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a dikcia ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami
vo vzťahu lex generalis (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa), lebo dikcia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne dopĺňa pravidlo ustanovenia
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že pokiaľ nepôjde o nároky vyplývajúce zo
spotrebiteľských zmlúv, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka uplatnenú v konaní pred

súdom. A naopak, pokiaľ pôjde o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, na premlčanie (správnejšie na márne
uplynutie premlčacej lehoty) súd prihliadne i bez návrhu dlžníka.

40. Aj zo systematického výkladu jednoznačne vyplýva záver o procesnoprávnom charaktere právnej
normy § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. Ak výkladovo ustálime, že v prípade § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ide o

normu procesnú, a zároveň ak zákonodarca nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim pre túto
situáciu, platí pravidlo okamžitej aplikability .Ak teda platí, že právna norma § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. má
procesný charakter, a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality), má súd prihliadať
na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých
konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy. Súd preto uvedené príslušné ustanovenie

aplikoval aj na vzťahy medzi stranami tohto sporu, i keď vyššie uplatnený nárok vyplynul zo zmluvy
uzavretej a faktúry, vystavenej pred účinnosťou novely, ktorá zaviedla uvedené ustanovenie do zák. č.
250/2007 Z.z. .41. Súd preto žalobu čo do istiny vo výške 180,- EUR vyplývajúcej z faktúry č. 9900501150 a vo výške
125,29 EUR vyplývajúcej z faktúry č. 7300233813 zamietol.

42. Pokiaľ ide o žalobou zostávajúci uplatnený nárok v celkovej výške 70,28 EUR, ktorého sa žalobca
domáha voči žalovanému, a ktorú sumu tvorí uvedená istina z faktúry č. 7301283170 zo dňa 7.2.2013,
splatnej dňa 25.2.2013 znejúcej na tú istú sumu istiny, táto predstavuje žalobcom poskytnuté služby
žalovanému, ktoré podľa záveru súdu tento využil a riadne neuhradil. Súd preto žalovaného zaviazal
na jej úhradu v uvedenej výške v prospech žalobcu, ktorý sa stal jej postupníkom, tak ako to vyplynulo

z príslušnej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom - právnym
predchodcom žalobcu a žalobcom .

43. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

44. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 (ďalej len ako „nar. vl. č. 87/1995
Z.z.“), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. Podľa § 3 ods. 2 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

46. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 659/2007 Z.z., o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v

rozhodnutiach orgánov verejnej moci, zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch používa pojem
"základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná sadzba Národnej banky Slovenska",
"diskontná úroková sadzba" alebo "diskontná sadzba Štátnej banky česko-slovenskej", odo dňa
zavedenia eura sa tým rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska
centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v

rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Takáto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode
na euro nemá vplyv na dokončenie úročenia podľa pôvodnej výšky úrokovej sadzby počas úrokového
obdobia, ktoré začalo plynúť predo dňom zavedenia eura a ktoré uplynie po zavedení eura, ani nemá
vplyv na úročenie po zavedení eura, pre ktoré je rozhodujúca výška úrokovej sadzby z obdobia predo
dňom zavedenia eura, a tiež nemá podľa osobitných predpisov vplyv ani na ostatný obsah, subjekty

alebo platnosť právnych vzťahov vzniknutých na základe predmetných právnych predpisov, rozhodnutí
orgánov verejnej moci, zmlúv alebo iných právnych prostriedkov, ak sa dotknutí účastníci príslušného
právneho vzťahu nedohodnú inak alebo, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

47. Súd síce vyslovil, že uplatnený nárok na istinu v sume 180,- EUR a na istinu 125,29 EUR je

premlčaný postupujúc podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z , avšak z hľadiska posúdenia premlčania
príslušenstva z tejto istiny a to úrokov z omeškania, tieto musí posudzovať samostatne.

48. Úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody za stratu možnosti
disponovať s dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká (a premlčuje sa) za každý deň

omeškania samostatne. (pozri rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obdo 319/99
zo dňa 1.5.2000, zverejnený aj v časopise Zo súdnej praxe , ročník 2000, číslo vydania (zväzok) 3,
pod poradovým ( publikačným )číslom 33/2000, resp. v Súbore ASPI pod identifikačným číslom:
JUD32853SK).

49. V takomto prípade úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe z čoho
vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale, ohraničenom troma rokmi odo
dňa podania žaloby spätne (ostatné neskoršie sú premlčané v dôsledku uplynutia všeobecnej trojročnej
premlčacej doby k jednotlivým denným úrokom z omeškania) a dňom, keď vznikne možnosť na účinnévznesenie námietky premlčania voči istine. Tento interval je však vždy maximálne tri roky bez jedného
dňa a každým uplynutým dňom sa o deň zmenšuje. (porovnaj rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 2Obdo 36/2000 zo dňa 18.8.2011, zverejnený. v Súbore ASPI pod identifikačným

číslom: JUD74941SK).

50. Žalobca si pôvodne voči žalovanému uplatňoval úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
180,- EUR od 11.1.2013 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 125,29 EUR od 26.1.2013
do zaplatenia ,

51. Vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie premlčania žalovanej istiny v sume 180,-- EUR súd priznal
žalobcovi voči žalovanému ním uplatnené úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne z premlčanej istiny
180,-- EUR za obdobie od 12.2.2013 do 11.1.2016, t.j. od dátumu, ktorý sa zhoduje s dátumom podania
žaloby v tomto konaní avšak spätne pred troma rokmi, do 11.1.2016, t.j. do dátumu, kedy bolo možné
po prvýkrát účinne vzniesť námietku premlčania voči uvedenej istine, čo je dátum zhodný s dátumom

splatnosti predmetnej faktúry avšak po uplynutí troch rokov od uvedenej splatnosti.

52. V prípade uplatnených úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne z premlčanej istiny 125,29 EUR
za obdobie od 12.2.2013 do 25.1.2016, t.j. opäť od dátumu, ktorý sa zhoduje s dátumom podania
žaloby v tomto konaní avšak spätne pred troma rokmi, do 25.1.2016, t.j. do dátumu, kedy bolo možné

po prvýkrát účinne vzniesť námietku premlčania voči uvedenej istine, čo je dátum zhodný s dátumom
splatnosti predmetnej faktúry, avšak po uplynutí troch rokov od uvedenej splatnosti..

53. Žalobcom uplatnená percentuálna výška úroku z omeškania neprekračovala zákonný rámec týchto
úrokov upravený v príslušnej platnej právnej úprave a tak súd žalobcovi priznal uvedený úrok v ním

požadovanej percentuálnej výške. V peňažnom vyčíslení tieto úroky predstavovali sumu 45,91 EUR (z
istiny 180,--EUR) a 7,53 EUR (z istiny 125,29 EUR), a na úhradu týchto súm súd žalovaného zaviazal.

54.Ostatnéúrokyzomeškaniazuvedenýchistínbolipremlčané,apretosúdvtejtočastižalobuzamietol.

55. Úroky z omeškania z priznanej istiny, teda z istiny 70,28 EUR z faktúry č. 7301283170 zo dňa
7.2.2013,splatnejdňa25.2.2013, boližalobcovipriznanézmysleustanovenia§517ods.2Občianskeho
zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase omeškania žalovaného. Úrok
z omeškania bol žalobcovi priznaný odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej faktúry, z ktorej súd
priznal žalobcovi uplatnený nárok. V tom čase bola úroková sadzba hlavných refinančných obchodov

stanovená Európskou centrálnou bankou za obdobie od 11.7.2012 do 7.5.2013 vo výške 0,75 % p.a..
Pri započítaní 8 percentuálnych bodov v zmysle citovaného nariadenia vlády úroky z omeškania z
jednotlivých istín predstavovali súdom priznané ročné úroky z omeškania.

56. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

60.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovanému priznal náhradu trov konania
podľa pomeru jeho úspechu.

62. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobcu k
žalovanej sume bol 18,73 % (70,28 EUR ako priznaná suma istiny/ 375,57 EUR ako celková žalovanásuma istiny =0,1873= 18,73 %) a úspechu žalovaného bol 81,87 % (305,29 EUR ako nepriznaná suma
istiny / 375,57 EUR ako celková žalovaná suma istiny =0,8187 = 81,87 %).

63. Žalovanému tak vznikol nárok na pomernú časť trov konania a to v rozsahu 63,14 %, kedy uvedené
percento predstavuje rozdiel 18,73 %).

64. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „ CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.