Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/188/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716203466
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2716203466.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, AK so
sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42 174 902 proti žalovanej: M. V., G.. XX.X.XXXX, K. I. XXX/XX,
I., o zaplatenie 326,64 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet vedený Z. O. K., Q..A.. Č..Ú..: A. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, Z.: XXXXXXX sumu 326,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
326,64 eur od 26.1.2008 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 20 eur na účet: A. XXXX XXXX XXXX
XXXXXXXXSlovenskejpoštya.s.,Partizánskacesta9,BanskáBystrica,atodo15dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu

sumy 326,64 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 26.1.2008 do zaplatenia.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. 2400134 zo dňa 18.12.2007 žalobca
ako veriteľ poskytol žalovanej, ako dlžníkovi, úver vo výške 165,97 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť
úver spolu s príslušným poplatkom vo výške 160,67 eur, t.j. spolu vo výške 326,64 eur za podmienok
dohodnutých v Zmluve o úvere, v mesačných splátkach po 27,22 eur počnúc dňom 21.12.2007. V
zmysle Všeobecných podmienok úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca
a žalovaná dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny poplatku

zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívnou
s tým spojenou. Žalobca zaslal žalovanej viaceré upozornenia za omeškanie so zaplatením splátok,
ale žalovaná na to nereagovala. Žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých
podmienok, tým porušila dojednania predmetnej Zmluvy o úvere a stratila výhodu splátok. Preto sa stal
dlh dňa 17. 1. 2008 splatným. Žalobca podal dňa 31.5.2008 trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo
policajnéhozboruSkalicavovecipodozreniazospáchaniaprečinuúverovéhopodvodupodľa§222ods.
1 Trestného zákona, nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere v úmysle

úver vôbec nesplácať, lebo odo dňa uzatvorenia zmluvy ku dňu podania trestného oznámenia žalovaná
nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy o úvere žiadnu splátku. A to aj napriek skutočnosti, že mala
finančnéprostriedky,čovyplývazúdajovuvedenýchvžiadostioúvervčasti„Mesačnépríjmyavýdavky“.
Podľa žalobcu už v čase uzatvárania zmluvy o úvere žalovaná vedela, že nebude úver splácať, čím houviedla do omylu a spôsobila mu tým škodu. Okresný súd Skalica trestným rozkazom č. k. 4T/47/2009
- 55 zo dňa 25.5.2009 uznal žalovanú vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222
ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku účinného v čase spáchania skutku

odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu spôsobnej škody na občianske súdne
konanie. Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.7.2009. Žalovaná
ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradila žalobcovi žiadnu platbu, aj napriek vyčerpaniu úveru ešte v roku
2007 (t.j. pred 10 rokmi).
2. Žalobca sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti. Žalovaná

sa z pojednávania neospravedlnil, nežiadal o odročenie, k veci sa nevyjadril, aj keď žalobu s poučením
riadne prevzala ešte 21.7.2016. Z toho dôvodu súd konal a rozhodol i bez jej prítomnosti v zmysle §
180 C.s.p. doručiac jej predvolanie na pojednávanie oznámením o doručovaní písomností na úradnej
tabuli súdu.
3. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere zo dňa 18.12.2007, všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, trestným rozkazom č. k. 4T/47/2009-55 zo dňa 25.5.2009, písomným vyjadrením

žalobcu, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

4. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 18.12.2007 zmluvu o úvere č. 2400134
(ďalej len ZoÚ) tak, ako to žalobca popísal v žalobe ( uvedené v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku).
Súd mal taktiež preukázané, že žalovaná bola odsúdená Okresným súdom Skalica (trestným rozkazom

4T/47/2009 - 55 zo dňa 25.5.2009), ktorý uznal žalovanú vinnou zo spáchania prečinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona.
5. Na základe ZoÚ žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5000 Sk (165,97 eur), ktorý sa zaviazala
žalovaná vrátiť v 12 mesačných splátkach po 820 Sk (27,22 eur) počnúc dňom 21.12.2007 spolu
s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 4840 Sk (160,67 eur); spolu mala tak žalovaná zaplatiť

žalobcovi 9840 Sk (326,64 eura).
6. Žalovaná úver vôbec nesplácala po domu cca 24 mesiacov od jeho poskytnutia, v dôsledku čoho
žalobca podal trestné oznámenie a žalovaná bol odsúdená tak, ako je to uvedené v ods. 5 odôvodnenia
tohto rozsudku. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim
nárokom na náhradu spôsobnej škody na občianske súdne konanie.

7. Aj keď by sa uvedený záväzkový vzťah posudzoval ako spotrebiteľský, v danom prípade, keďže
žalovaný sa dopustil prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, mu súd
nemôže poskytnúť ochranu spotrebiteľa, nakoľko by došlo k zneužitiu práva v prospech žalovanej
a k neprimeranej ochrane žalovanej. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Výkon práva ako jeden zo spôsobov realizácie práva
predpokladá uvádzanie noriem občianskeho práva do života prostredníctvom subjektov občianskeho
práva. Výkonom práva nie je protiprávne správanie subjektov, aj keď ako právna skutočnosť môže mať
za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že výkon práva musí
byť právom dovolený (aprobovaný).

8. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
9. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
10. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
11. V ustanovení § 420 OZ je upravená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb za

škodu, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti
za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka
(napr. § 769 až 771). Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny
úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa

zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť
z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú
zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o
tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno
aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pri občianskoprávnej

zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi
poškodeným.Obsahomtohtovzťahujeprávopoškodenéhopožadovaťnáhraduškodyapovinnosťtoho,
kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j.
tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na
tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú
priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe

apríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymkonaním(porušenímpovinnosti)avzniknutouškodousúďalšími
podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Občiansky zákonník
nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je
určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku
škode ako k výsledku tohto konania. Príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi

skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j.
škodou.
12. Podľa § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Aj skutočná škoda aj ušlý
zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu,
ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť
peňažným plnením. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení

majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením
škody a po spôsobení škody na majetku. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku
spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu)
majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným
plnením. Naturálna reštitúcia tu neprichádza do úvahy.

13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Predmetom konania je zaplatenie sumy 326,64 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z

dlžnej sumy od 26.1.2008 do zaplatenia titulom škody spôsobenej trestným činom - prečinom podvodu
podľa § 222 ods. 1 TZ.
15. Súd sa vyporiadal s tvrdeniami žalobcu ako aj z listinnými dôkazmi predloženými v konaní a dospel k
záveru, že žaloba je podaná dôvodne v celom rozsahuSúd dospel k záveru, že žalovaná porušila právnu
povinnosť tým, že uzatvorila ZoÚ, pričom jej muselo byť jasné, že poskytnuté peniaze musí vrátiť spolu s

príslušným poplatkom a už v čase podpisu zmluvy vedela, že tak neučiní. Porušila povinnosti plynúce jej
zo ZoÚ a zároveň sa dopustila prečinu úverového podvodu. Týmto konaním bola žalobcovi spôsobená
škoda, a to tak skutočná škoda vo výške 165,97 eur z titulu reálne poskytnutej finančnej sumy, čím
sa zmenšil jeho majetok, ako aj ušlý zisk vo výške 160,67 eura, o ktorú sumu nedošlo k zväčšeniu
(rozmnoženiu) majetku žalobcu - poškodeného. Spolu tak žalobcovi vznikla škoda vo výške 326,64 eura.

Príčinná súvislosť spočíva v tom, že keby si žalovaná riadne plnila svoje povinnosti zo ZoÚ, žalobca by
získal 326,64 eura. Keďže si žalovaný povinnosti neplnil, vznikla žalobcovi v tejto výške škoda.
16. Na základe týchto skutočností súd vyhovel žalobe v celom rozsahu aj v časti uplatneného zákonného
úrokuzomeškaniaakojetouvedenévpetitetohtorozsudku.Súdvychádzal ztoho,žedlžníksadostane
do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. nesplní všetky náležitosti ustanovené o predmete,

spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod.) a ak dlh nesplní včas
(t.j. v určenom čase). Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv veriteľa a povinností
dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania dlžníka dochádza
zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je

ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov a poplatku z omeškania,
Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Úroky
z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením (§ 559).
17. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
18. Podľa § 3 ods. 1 cit. nar., účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
19. Podľa § 3 cit. nar., účinného k 17. 1. 2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej

sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.
20. Ku dňu 26.1.2008, kedy sa stal celý dlh splatný, bol úrok z omeškania k uvedenému dňu 5 % p.a.
21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.22. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a
úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

24. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o
výške náhrady trov konania.

25. Len pre úplnosť súd uvádza, že danú vec neposudzoval ako spotrebiteľskú vzhľadom na preukázané
protiprávne konanie žalovaného, ktorý si finančné prostriedky titulom úveru prevzal ešte v roku 2007 a do

roku 2017 ( t.j. za 10 rokov) nič nesplatil. V opačnom prípade by došlo k zneužitiu práva. Preto súd nemal
ani povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie v subjektívnej premlčacej dobe podľa § 106 ods. 1 OZ.

26. V zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ( zákon o súdnych
poplatkoch) je žalobca oslobodený od súdneho poplatku za žalobu z dôvodu, že ide o konanie o náhradu

škody spôsobenej trestným činom žalobcovi.

27. Nakoľko je žalobca ako poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe vyhovel, v zmysle § 2
ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch je žalovaná povinná zaplatiť súdny poplatok za žalobu, lebo nie je
od poplatku oslobodená. Z tohto dôvodu súd uložil aj žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20

eur počítaný ako 6 % z žalovanej sumy 326,64 eur ( výpočet: 6 % z 326,64 eur = 19,59 eur, zaokrúhlene
20 eur).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).