Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by Mgr. Janette Nôtová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205538
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714205538.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s. r.

o., Politických věznů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne
zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX V., občan SR, o zaplatenie sumy 594,-- € s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I/
Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II/
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde 17. 04. 2014 návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4, ods.1
Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, v ktorom si uplatnil proti žalovanému právo
na zaplatenie sumy 594,-- €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 594,-- € od 13.07.2009
do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 594,-- € od 16.09.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu
vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,98 € a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok
a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom

všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 27.02.2009 na zmenkovú sumu 594-- €,
pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od 03.07.2009. Indosovaná zmenka
je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalobca
uviedol, že disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek existujúcich vzťahoch
žalovaného s predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorú v tomto konaní uplatnil. Vystavená zmenka
predstavovala záväzok pre žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa uvedenú zmenkovú sumu spolu s príslušným úrokom. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,

pričomžalovanýdoposiaľuhradil0,--€nazmenkovúsumu,keďžezmenkoválistinajeopatrenádoložkou
„bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.
Žalobca s poukazom na článok 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 861/2007 žiadal, aby súd
vydal rozsudok v súlade so žalobným návrhom žalobcu. Návrh žalobcu bol podaný na vzorovom tlačive
„A“,návrhunauplatneniepohľadávkypodľačlánku4,odsek1NariadeniaEurópskehoparlamentuarady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len Nariadenie). Ako dôkaz pripojil originál zmenky, ktorá bola uložená do súdnej úschovy a do spisu je

založená fotokópia vyhotovená tunajším súdom. Žalobca uviedol, že netrvá na nariadení pojednávania.

2. Keďže stranou sporu na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, súd v súlade s nariadením
konštatuje, že právomoc súdov SR v tejto veci je daná a s poukazom na článok 2, bod 1 nariadenia,článok 11 Preambuly, článok 4, bod 1, článok 25, bod 1 písm. a/ nariadenia, je daná príslušnosť
tunajšieho súdu. V súlade s Nariadením bol žalovanému zaslaný návrh spolu s prílohami a tlačivom „C“
na odpoveď spolu s poučením, aby uvedené tlačivo riadne vyplnené a podpísané zaslal súdu v lehote

do 30-tich dní v dvoch vyhotoveniach. Žalovaný návrh spolu s tlačivom „C“ prevzal osobne do vlastných
rúk dňa 23.11.2015, na výzvu súdu nereagoval.

3. Dňa 27. 11. 2014 oznámilo Združenie spotrebiteľov Slovenska o. z. vstup do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovaného za účelom ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa. Súd procesným

stranám oznámil vstup vedľajšieho účastníka do konania, žalobca vzniesol námietku o neprípustnosti
vstupu vedľajšieho účastníka do konania Od 01. 07. 2016 vstúpila do účinnosti nová procesno-právna
norma - Civilný sporový poriadok, ktorý na rozdiel od predchádzajúcej procesnej normy - Občiansky
súdny poriadok, inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje. Civilný sporový poriadok zavádza nový
právny inštitút - intervenienta - subjekt, ktorý vystupuje popri sporovej strane a má právny záujem
na víťazstve tejto sporovej strany. Civilný sporový poriadok však neumožňuje, aby právnická osoba

zriadená za účelom ochrany práv spotrebiteľa vystupovala v konaní v pozícii intervenienta, pokiaľ nemá
právny záujem na výsledku sporu. Takýto subjekt v zmysle nového Civilného sporového poriadku má
možnosť vystupovať popri spotrebiteľovi v pozícii zvoleného zástupcu na základe plnomocenstva. Podľa
predchádzajúcich platných procesných predpisov - Občianskeho súdneho poriadku, bol možný vstup
vedľajšieho účastníka, predmetom činnosti ktorého bola ochrana práv podľa osobitného predpisu a

to v čase vstupu vedľajšieho účastníka aj bez udelenia súhlasu strany s jeho vstupom. V súlade s
ustanovením § 470 ods.1 C. s. p. sa nový Civilný sporový poriadok vzťahuje aj na konania, ktoré
začali pred jeho účinnosťou. V dôsledku zmeny právnej úpravy inštitútu vedľajšieho účastníctva dňom
01. 07. 2016 postavenie Združenia ako vedľajšieho účastníka zo zákona zaniklo s tým, že Združenie
spotrebiteľov Slovenska o. z. malo možnosť predložiť okresnému súdu plnú moc udelenú žalovaným a

tak pôsobiť v konaní v prospech ochrany jeho práva ako spotrebiteľa. Združenie spotrebiteľov Slovenska
o. z. nepredložilo súdu prípadnú plnú moc na zastupovanie žalovaného, ani nepožiadalo o vstup do
konania ako osobitný subjekt so súhlasom žalovaného, pričom v konaní bolo zastúpené právnym
zástupcom - advokátom, preto súd nemá voči takémuto subjektu procesnú poučovaciu povinnosť.
Súd preto v ďalšom na účasť občianskeho združenia neprihliadal a s týmto subjektom ďalej nekonal.

Vzhľadom na zmenu právnej úpravy sa námietka žalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania
stala bezpredmetnou.

4. Žalobca písomným podaním doručené tunajšiemu súdu dňa 22. 12. 2015 vzal čiastočne návrh
späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v časti uplatneného zmenkového

úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatňuje v konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 %
denne. Žalobca uviedol, že týmto zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý vyjadril
v zjednocujúcom stanovisku zo dňa 20. 10. 2015 č. 93, čím došlo k odstráneniu označených hmotno-
právnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval. Uznesením z 23.11.2016 súd konanie v tejto časti
zastavil.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23. 11. 2016. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil,
svoju neúčasť ospravedlnil včas prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu hospodárnosti konania
a uviedol, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie ústneho pojednávania, podľa jeho názoru ústne
pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu. Mal zato, že v súlade s

Nariadením bolo povinnosťou konajúceho súdu o nariadení pojednávania rozhodnúť formou uznesenia
a toto uznesenie riadne odôvodniť tak, aby v zmysle článku 5. bod 1 Nariadenia, pre strany bolo
poznateľné, z akých dôvodov súd považuje za potrebné vykonať ústne pojednávanie. Súd uvedenú
námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. V súlade s článkom 5. odsek 1 Nariadenia, súd nariadi
ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné (prípadne ak o to požiada niektorá zo strán, v tomto

prípade žiadna zo strán nepožiadala o nariadenie ústneho pojednávania). Z uvedeného článku 5.
ods.1 Nariadenia preto vyplýva, že je výlučne na úvahe súdu, či považuje za potrebné nariadiť ústne
pojednávanie. Zo žiadneho ustanovenia Nariadenia, prípadne uplatňovaných procesných predpisov
nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania uznesením spolu s uvedením
dôvodovnariadeniaústnehopojednávania.Súdpriprejednanívecipostupujepodľaprocesnýchpravidiel

platných v Slovenskej republike, pričom od 01. 07. 2016 súd postupuje podľa Civilného sporového
poriadkutak,akotobolovtomtokonkrétnomprípade.Základnárokuuplatnenéhožalobcomjeodvodený
z vystavenej zmenky žalovaným. Súdu je z vlastnej činnosti pri prejednávaní obdobných nárokov
žalobcu známe, že táto zmenka bola vystavená spravidla v súvislosti so spotrebiteľským vzťahom -spotrebiteľským úverom. V súlade s konštantnou judikatúrou slovenských súdov ako aj Európskeho
súdneho dvora, súd poskytuje „ex offo“ ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, čomu
zodpovedá aj právna úprava § 290 a nasl. C. s. p. Podľa nových procesných pravidiel súd môže

vykonávať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhne, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci
a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 C. s. p.). Aj žalobcovi je známe
ním uvádzané spoločné stanovisko č. 93 občiansko-právneho kolégia a obchodno-právneho kolégia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2015, v súlade s ktorým súd „ex offo“ je povinný zabezpečiť
prieskum nároku žalobcu v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má jeho nárok

základ, ak z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku. V danom prípade bolo konajúcemu súdu známe z
vlastnej činnosti, že v obdobných veciach nárok uplatnený žalobcom má svoj základ v spotrebiteľskom
vzťahu, uvedená okolnosť musí byť známa žalobcovi z množstva rozhodnutí, ktoré v obdobných veciach
boli vydané súdmi SR. Za účelom prieskumu nároku žalobcu v intenciách vyjadrených v spoločnom
stanovisku občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR súd považoval za

nevyhnutné vykonať na pojednávaní dokazovanie a dať priestor aj samotnému žalobcovi vyjadriť sa
k takémuto prieskumu súdu. Žalobca nevyužil svoje právo zúčastniť sa pojednávania s poukazom na
hospodárnosť súdneho konania a najmä na náklady spojené s jeho účasťou na pojednávaní, svoju
neúčasť ospravedlnil. Súd rešpektoval ospravedlnenie žalobcu a jeho právneho zástupcu a vykonal
pojednávanie v jeho neprítomnosti, pretože boli splnené podmienky § 180 C. s. p.

6. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že potreboval pôžičku a tak šiel za pánom V. (sprostredkovateľ pre
spoločnosť Pohotovosť). Žiadal o poskytnutie sumy 300,-- €. V tom čase bol živnostník a potreboval
peniaze na nákup materiálu. V. mu dal podpísať papiere, ani nevie, čo všetko podpisoval, a vyplatil
mu peniaze. Pán V. musel narýchlo odísť, preto ihneď vyšli z kancelárie, zamkol dvere a odišiel. Keď

žalovaný prerátal peniaze, zistil, že má len 250,-- €, čo neskôr V. aj hovoril, ale tento to poprel. Pri
podpise zmluvy mu len povedal, že mu bude poskytnutá pôžička, ak podpíše predložené papiere a tak
tieto podpísal. K okolnostiam podpisu zmenky žalovaný uviedol, že V. mu predložil na podpis papiere,
nevedelotom,žebypodpisovalnejakúzmenku,sámaninevedel,čotojezmenkaaakésústýmspojené
následky. V. mu dával podpisovať papiere, ktoré boli prekryté, mal zato, že podpisuje iba požičanie

peňazí. Po nahliadnutí do kópie zmenky potvrdil, že podpis na zmenke je jeho, avšak pokiaľ by mu bolo
vysvetlené, o čo sa jedná, zmenku by nikdy nepodpísal. V závere uviedol, že podpis na zmenke od
neho získali podvodom, pretože nevedel, že podpisuje nejakú zmenku, nevedel, čo to je, nič mu nebolo
vysvetlené. Mal zato, že podpisuje len Zmluvu o pôžičke. Po požičaní peňazí si už nepamätal, či niečo na
tejto pôžičke platil, pamätal si však, že ho V. kontaktoval a žiadal od neho úhradu naraz. Jednalo sa však

o vyššiu sumu a on nemal toľko finančných prostriedkov. Následne mu prišli nejaké súdne rozhodnutia,
že spoločnosť Pohotovosť prehrala. Preto nevidí dôvod, aby niečo v tomto konaní uhrádzal žalobcovi.

7. Žalobca k návrhu pripojil originál zmenky, podľa obsahu ktorej táto bola vystavená vo Zvolene dňa
27.2.2009,vystaviteľomE.R.-E.-žalovaný.Zmenkovásumaznelana594,--€,zmenkovýúrokvovýške

0,25 % denne od 03.03.2009. V zmenke sa vystaviteľ zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri predložení
na rad spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. Bratislava. Ďalej bola dohodnutá doložka „bez protestu“, „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis),
ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy: 6116152.

8. Za účelom preverenia, či sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský vzťah súd zo spisu Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 16Er/32/20112 zistil, že dňa 22.12.2010 podal na tunajšom súde súdny exekútor
JUDr. E. M. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť, s. r.
o. so sídlom v Bratislave, proti povinnému E. R. - E. (tu žalovaný). Podkladom na exekúciu bol exekučný
titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.

s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 19 250/09 zo dňa 17.09.2010, vydaný na základe žaloby žalobcu -
Pohotovosť, s. r. o., ktorou sa domáhal povinnosti zaviazať žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy
vo výške 594,-- € s príslušenstvom. K žalobe bola doložená zmenka tak, ako je doložená žalobcom v
tomto súdnom konaní a Úverová zmluva č. XXXXXXX zo dňa 27.02.2009. Predmetom úverovej zmluvy
bolo poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom Pohotovosť, s. r. o. pre dlžníka - žalovaného ( ktorý

bol označený údajmi ako fyzická osoba, aj údajmi ako fyzická osoba - podnikateľ) vo výške 350,-- €.
Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok 232,-- €, t. j. celkovo mu
zaplatí čiastku 582,-- € v 06. mesačných splátkach po 97,-- € od 28.03.2009. Úver bol poskytnutý zaúčelom podnikania. Aj s prihliadnutím na výpoveď žalovaného súd konštatuje, že v tomto prípade sa
nejedná o spotrebiteľský vzťah.

9. Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon zmenkový a šekový), majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesť percentové úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

9.1. Podľa článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

9.2. Podľa článku I. § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená
na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). Podľa ods. 2, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová
"nie na rad" alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami
obyčajného postúpenia (cesie).

9.3. Podľa článku I. § 5 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo
na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto
doložka za nenapísanú.

9.4. Podľa článku I. § 33 ods. 1 zmenkového a šekového zákona zmenku možno vystaviť:
na videnie,
na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia,
na určitý deň.

Podľa ods. 2, zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné.

9.5. Podľa článku I. § 17 zmenkového a šekového zákona ( v znení úč. do 22.12.2015 ), kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome

na škodu dlžníka.

9.6. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný..

9.7. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

10. Súd po posúdení návrhu žalobcu a s prihliadnutím na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že
návrhu žalobcu nemožno vyhovieť a preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Predmetom sporovej

veci je nárok žalobcu uplatnený zo zmenky. Po preskúmaní predloženej zmenky súd konštatuje, že táto
bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia aj platobné miesto sa nachádza na území
SR. Preto sa vzájomné majetkové vzťahy sporových strán spravujú právnym poriadkom Slovenskej
republiky. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že zmenka mala byť vystavená žalovaným
dňa 27. 02. 2009 ako tzv. blanko zmenka a mala mať povahu zabezpečovacej zmenky vo vzťahu

k poskytnutému úveru. Úver bol uzavretý medzi spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. ako veriteľom na
jednej strane a žalovaným ako dlžníkom na strane druhej za účelom poskytnutia finančných prostriedkov
pre podnikanie žalovaného. Na zabezpečenie splnenia povinností dlžníkom spolu so zmluvou mal
žalovaný podpísať zmenku. Žalovaný potvrdil, že podpis na zmenke je jeho, avšak vo svojej výpovediuviedol, že pri podpise úverovej zmluvy nebol oboznámený s tým, že podpisuje aj zmenku, uviedol,
že podpis na zmenke zo strany poskytovateľa úveru bol dosiahnutý podvodným konaním, pretože
mu nebol oznámený a vysvetlený tento spôsob zabezpečenia úverového vzťahu. Žalovaný sám si

nie je vedomý následkov a právnej povahu inštitútu zmenky. Hoci je pravdou, že vo všeobecnosti
platí zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“, je treba povedať, že používanie zmeniek v bežných
vzťahoch nie je obvyklé a uplatnenie tejto zásady bez zohľadnenia okolností uzavretia zmluvného
vzťahu a podpísania zmenky by znamenalo neprimeranú tvrdosť vo vzťahu k dlžníkovi. Je zrejmé, že
pri uzatváraní zmluvného vzťahu ako aj zabezpečení zmluvného vzťahu zmenkou bolo povinnosťou

veriteľa oboznámiť dlžníka s takýmto spôsobom zabezpečenia záväzkového vzťahu, ako aj s právnymi
následkami, ktoré toto zabezpečenie pre dlžníka znamená. V prejednávanej veci a to najmä z výpovede
žalovaného (ako aj z iných obdobných sporov) je súdu známe, že veriteľ - spoločnosť Pohotovosť, s. r.
o. takýmto spôsobom nepostupoval. K samotnej zmenke súd uvádza, že zmenka je cenným papierom
vydanývzákonomstanovenejforme,ktorýmsazmenkovýdlžníkzaväzujemajiteľovizmenkyzaplatiťmu
v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku na nej určenú. Ide o záväzok priamy, bezpodmienečný,

nesporný a abstraktný. V tomto konkrétnom prípade došlo k vystaveniu tzv. blankozmenky, ktorá v
čase jej vystavenia bola zmenkou neúplnou a jej vystaveniu predchádzala dohoda o vyplnení zmenky
obsiahnutá vo všeobecných podmienkach k zmluve o úvere. Veriteľ v súlade s predmetnou dohodou
za dojednaných podmienok bol oprávnený takúto zmenku doplniť o dojednané údaje, t. j. o dlžnú
sumu a splatnosť. V čase vystavenia blankozmenky nie je možné určiť aká je skutočná výška dlhu, a

ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci
lehoty na predloženie môže kedykoľvek vystavenú zmenku na platenie označenej osobe predložiť. Po
predložení je potrebné zmenku bez zbytočného omeškania zaplatiť, pretože sa stáva splatnou ihneď
potom, ako ju ten, komu je predložená, uvidí (článok 1, § 34 Zákona zmenkového a šekového). V
tomto prípade sa malo jednať o zmenku splatnú na videnie, tak ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona

zmenkového a šekového, t. j. jej splatnosť nastáva v momente jej predloženia, pričom na zmenke bolo
dojednané, že zmenku je možné predložiť na platenie v lehote 4 rokov od jej vystavenia. Na zmenke
predloženej súdu v tomto konaní je na rube zmenky vyznačený prevod zmenky na žalobcu. V prípade
prevodu zmenky indosamentom nadobúda nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa právnym
nástupcom pôvodného veriteľa, ale len nadobúdateľom práv zo zmenky, to znamená, že na neho

neprechádzajú práva z pôvodného úverového vzťahu, ktorý zmenka zabezpečovala. Súd si je vedomý
prísnej formálnosti zmenkového práva, kedy s poukazom na § 17 Zákona zmenkového a šekového
žalovanému neprislúcha robiť majiteľovi (v tomto prípade žalobcovi) námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlým majiteľom zmenky, ibaže majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. V tomto prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, preto súd

ex offo nepreskúmaval záväzkový vzťah, ktorý súvisel s vystavením zmenky. Z výpovede žalovaného
však vyplynulo, že žalovaný nemal vôľu zabezpečiť zmluvný vzťah zmenkou, nebol si vedomý toho,
že by podpisoval zmenku a podľa jeho tvrdenia podpis zmenky bol dosiahnutý v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku. Žalovaný potvrdil, že si nebol vedomý toho, že podpisuje doklad s názvom
zmenka a preto jeho právnemu úkonu chýba slobodná a vážna vôľa, ktorý právny úkon robí neplatným

v zmysle citovaného ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ právny úkon nie je urobený
slobodne a vážne, nemožno ho považovať za platný. Jedná sa o absolútnu neplatnosť právneho úkonu,
na ktorú súd prihliada vždy ex offo a to aj v prípade prejednávania nárokov zo zmenky. Súd pri tom
vychádzal z tvrdenia žalovaného, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že si nie je vedomý, že by podpisoval
listinu s názvom zmenka, podpis na listine potvrdil ako vlastný, avšak uviedol, že podpis na zmenke

bol dosiahnutý nekalým konaním zo strany sprostredkovateľa úveru, pokiaľ by vedel, že má podpísať
zmenku, túto by nikdy nepodpísal. Súd preto konštatuje, že takýto výkon práva v obchodnom styku
nemôže požívať právnu ochranu. Z týchto dôvodov súd žalobe žalobcu nemohol vyhovieť a žalobu v
celom rozsahu zamietol.

11.Otrováchkonaniarozhodovalsúdpodľa§255ods.1C.s.p.,kedysúdpriznávanáhradutrovkonania
podľa pomeru úspechu vo veci. V tomto konkrétnom prípade bol plne úspešný žalovaný, ktorý si náhradu
trov konania nevyčíslil, zo spisu žiadne trovy nevyplynuli, preto súd vyslovil, že sa mu náhrada trov
konania nepriznáva.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.