Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 2, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/163/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115223337
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3115223337.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudkyňouMgr.KatarínouŠimkovouvovecistarostlivostisúduomaloletúD.O.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny H., dieťa rodičov : matky R. U. rod. F., štátnej občianky Slovenskej republiky,
bytom Z. XXX a otca F. O., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom H., XX. Októbra XXXX/
XX, t. č. na neznámom mieste, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému

dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletej D. O., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy
1.200,- Sk (39,83 Eur) mesačne na sumu 85,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.10.2015, ktoré je otec
povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom pre maloletú D. za obdobie od 01.10.2015
do 31.05.2017 vo výške 903,40 Eur s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 50,-Eur

mesačne, spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletej z m e ň
u j e rozsudok Krajského súdu v H. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XCoP/XX/XX-XX.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania zo dňa 28.10.2015 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia
vyživovacej povinnosti otca k maloletej D. z doterajšej sumy 39,83 Eur mesačne na sumu 150,-Eur
mesačne. Najprv žiadala zvýšiť výživné spätne s účinnosťou od 28.10.2013, potom uviedla, že netrvá
na spätnom zvýšení výživného a súhlasila so zvýšením výživného od začatia súdneho konania. Matka
uviedla, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu
zo dňa 6.5.2010, ktorým rozsudkom bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 39,83 Eur

mesačne. Poukázala na to, že od uvedenej úpravy výživného sa podstatne zmenili pomery, maloletá už
navštevuje druhý stupeň ZŠ a úmerne s jej vekom sa zvýšili náklady na jej výživu, ošatenie, záujmovú
činnosťapod.Matkauviedla,žeotecsaomaloletúvôbecnezaujíma,nekontaktujesasňou,neinformuje
sa na ňu a neplatí riadne ani doterajšie určené výživné. Poukázala na to, že v minulosti otec neplatil na
dcéru riadne výživné, preto podala na neho trestné oznámenie, potom otec zameškaný dlh na výživnom
uhradil a trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené. To mohlo byť niekedy v roku 2013 a vtedy bol otec

dieťaťa podľa jej dostupných informácií v Anglicku. V súčasnosti ona nemá o ňom žiadne informácie,
ale od augusta 2016 otec neplatí na dcéru žiadne výživné, predtým platil aspoň nepravidelne.2. Otec maloletej sa k veci nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil. Súdu sa ani po viacerých šetreniach
nepodarilo zistiť miesto jeho bydliska, preto súd postupoval podľa § 116 ods.2 CSP a oznámenie o
podanom návrhu na zvýšenie výživného zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu s

tým, že po 15 dňoch od zverejnenia sa považuje návrh za doručený. Predvolanie na pojednávanie bolo
otcovi doručené postupom podľa § 106 a nasl. CSP.

3.Kolíznyaprocesnýopatrovníkmaloletéhodieťaťapoukázalnato,ževýživnébolonaposledyupravené
v roku 2006 a odvtedy došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa. Maloletá najprv nastúpila na prvý

stupeňZŠ,potomajnadruhýstupeňZŠ.Kolíznyopatrovníkpoukázalnato,žeotecdieťaťasaevidentne
vyhýba súdnym konaniam, preto odporučil zvýšiť výživné, pričom výšku výživného ponechal na úvahe
súdu. Výživné odporučil zvýšiť s účinnosťou od začatia súdneho konania.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámil návrh, RL, rozsudok č.k.XXP/XX/XXXX-XX,
potvrdenie o príjme matky, LV z čl. 10, lustrácie v SP, oznámenie SP, potvrdenie o príjme matky,

potvrdenie o PnD, správu ÚSPVaR z čl. 25, oznámenie MP, lustráciu v SP, správu SP, oznámenie
USPVaR, oznámenie UPSVaR z čl. 67, potvrdenie o príjme matky, RL, doklady o nákladoch bývania,
žiadosť o vydanie cestovného pasu CP, pokyny k exkurzií, doklad optiky, pokladničné bločky, poštové
poukazy, PPD, poistnú zmluvu, rozvodový rozsudok matky, obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu
sp.zn.30P/27/2009 a sp.zn.XXP/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :

5. Maloletá D. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí spolu nežijú. Rozsudkom
Okresného súdu H. zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXP/XXX/XXXX-XX bola maloletá zverená do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 1.600,-Sk mesačne. Voči
uvedenému výroku o výživnom sa otec maloletej odvolal a rozsudkom Krajského súdu v H. zo dňa

XX.X.XXXX č.k.XCoP/XX/XX-XX odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil
tak, že otcovi uložil vyživovaciu povinnosť k maloletej v sume X.XXX,-Sk ( t.j. 39,83 Eur) mesačne.
Uvedený rozsudok vo výroku o výživnom nadobudol právoplatnosť dňa 9.10.2006. V čase uvedenej
poslednejúpravyvýživnéhomalamaloletá2roky.Matkamaloletejvtedydosahovalapriemernýmesačný
zárobok 8.257,-Sk ( t.j. 274,08 Eur) netto, poberala rodičovský príspevok 4.230,-Sk ( t.j. 140,41 Eur)

mesačne a prídavky na dieťa 540,-Sk (t.j. 17,92 Eur) mesačne. Matka bola vtedy vydatá, s dcérou bývala
v rodinnom dome spolu s manželom a matkou a okrem maloletej D. nemala iné vyživovacie povinnosti.
Otec maloletej vtedy dosahoval priemerný mesačný zárobok 14.988,-Sk (t.j.497,51 Eur) netto a okrem
maloletej D. mal otec ešte vyživovaciu povinnosť k mal. W. G., ktorá mala X rokov a na ňu otec platil
výživné 1.000,-Sk (t.j.33,19 Eur) mesačne, žil sám v prenajatom byte.

6. Návrhom zo dňa 27.1.2009 sa matka maloletej domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k
maloletej. G. bolo vedené tunajším súdom pod sp. zn. 30P/27/2009. Otec maloletej sa nachádzal
na neznámom mieste, jeho pomery sa v uvedenom konaní nepodarilo zistiť. Rozsudkom tunajšieho
súdu zo dňa 6.5.2010 č.k.XXP/XX/XXXX-XX, právoplatným dňa 8.6.2010, súd návrh matky na zvýšenie

výživného zamietol s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k výraznej zmene
pomerov, pretože maloletá bola stále v predškolskom veku a určená výška výživného bola vtedy
primeraná veku a potrebám dieťaťa.

7. Maloletá D. býva s matkou, otec sa s dcérou vôbec nestretáva, žiadnym spôsobom sa s ňou

nekontaktuje a nezaujíma sa o ňu. Neplatí na ňu riadne ani doterajšie určené výživné. Už v minulosti
neplatil výživné riadne a od augusta 2016 neplatí na ňu vôbec. Maloletá D. má v súčasnosti necelých XX
rokov a je žiačkou 7. ročníka ZŠ. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje 20,-Eur mesačne. Maloletá
navštevuje ZUŠ, tanečný odbor s ročným poplatkom 80,-Eur. Tiež chodí na jazdenie na koňoch 1 až 2 x
mesačne, čo stojí 20,- až 40,-Eur mesačne. Maloletá je zdravá, nosí okuliare, ktoré jej matka zakupuje

raz za 2 roky.

8. Matka maloletej je rozvedená, spolu s dcérou býva v rodinnom dome aj so svojou matkou a bratom a
jeho rodinou. Matka maloletej je titulom dedenia podielovou spoluvlastníčkou uvedeného domu v podiele
necelej 1/3-iny a na náklady bývania matka prispieva 110,-Eur mesačne. Matka maloletej je zamestnaná

ako montážny pracovník s priemernou čistou mesačnou mzdou podľa potvrdení jej zamestnávateľov
zisťovanouzobdobiaod01/2016do04/2017vovýške561,50Eur.Matkapoberáprídavkynadieťa23,52
Eur mesačne. Okrem maloletej D. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Okrem vyššie uvedenéhospoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome v necelej 1/3-ine nevlastní matka iný majetok väčšej
hodnoty.

9. Pomery na strane otca sa nepodarilo presne zistiť. Ani jeho príbuzní nevedeli o ňom uviesť žiadne
informácie a podľa ich udania o ňom nemajú asi XX rokov žiadne informácie. Šetrením mestskej polície
bolo zistené, že sa nepohybuje ani medzi miestnymi bezdomovcami. Z pripojeného spisu tunajšieho
súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. W., predtým G., bolo
zistené, že okrem maloletej D. má otec ešte vyživovaciu povinnosť k jeho maloletej staršej dcére W. W.,

nar. XX.X.XXXX, na ktorej výživu mu bolo naposledy rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX
č.k.XXP/XXX/XXXX-XX určené výživné vo výške 2.500,-Sk ( t.j. 82,83 Eur) mesačne, ktorým rozsudkom
mu bolo na ňu zvýšené výživné zo sumy 1.000,-Sk na 2.500,-Sk mesačne. Návrhom zo dňa 9.10.2007
sapotomešteotecdomáhalzníženiajehovyživovacejpovinnostikdcéreW.,vpriebehukonaniaaleotec
prestal komunikovať zo súdom, zdržiaval sa na neznámom mieste a podľa vyjadrenia matky uvedeného
dieťaťa mal otec pracovať v zahraničí a rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 23.5.2008 č.k.XXP/XXX/

XXXX-XX bol návrh otca na zníženie výživného voči jeho maloletej dcére W. zamietnutý s odôvodnením,
že na strane otca nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, pričom
bolo zistené, že posledný známy pracovný pomer otca u jeho zamestnávateľa H. Z. SR a.s., kde predtým
dosahovalpriemernýčistýmesačnýpríjem13.810,-Sk(t.j.458,41Eur),bolkudňu13.10.2006ukončený
pre jeho neospravedlnenú absenciu. Teda jeho vyživovacia povinnosť k jeho staršej dcére W. je určená

vo výške 2.500,-Sk, t.j.82,83 Eur mesačne. Iné pomery na strane otca sa nepodarilo zistiť a aj podľa
vyjadrenia matky maloletej D., sa mal otec ešte v roku 2013 zdržiavať v V., o jeho súčasných pomeroch
nemá ani matka maloletej vedomosť.

10. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na

nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

14. V danej veci mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k
maloletej bol podaný dôvodne, hoci nie v takom rozsahu ako navrhovala matka. Vyživovacia povinnosť
otca k maloletej bola naposledy upravená pred takmer XX rokmi a odvtedy došlo k zmene pomerov
ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. K podstatnej zmene

pomerov došlo na strane maloletej D., ktorá je vekovo staršia a prirodzene sa zvýšili jej výdavky. Zatiaľ
čo v čase poslednej úpravy výživného mala maloletá len X roky, v súčasnosti už má maloletá necelých
XX rokov a je žiačkou X.. ročníka ZŠ. Je preto zrejmé, že výdavky na zabezpečenie jej výživu sú
podstatne vyššie ako boli v čase poslednej úpravy výživného, keď mala len X roky. A odvtedy u maloletejpostupne dochádzalo k viacerým zmenám pomerov, ako nástup do základnej školy, potom prechod
na druhý stupeň ZŠ. Pribudli výdavky so školskou i mimoškolskou záujmovou činnosťou a pod. Na
strane matky došlo k čiastočnej zmene pomerov. Tá bola v čase poslednej úpravy výživného vydatá,

kedy žila v spoločnej domácnosti aj s jej vtedajším manželom a teraz je rozvedená. Počet vyživovacích
povinností sa jej nezmenil a okrem maloletej D. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Tiež u matky
došlo k čiastočnému zvýšeniu jej príjmových pomerov, pretože v čase poslednej úpravy výživného mala
matka celkový príjem 414,50 Eur mesačne (mzda + rodičovský príspevok) a v súčasnosti dosahuje
priemerný čistý mesačný príjem 561,50 Eur. Aktuálne pomery na strane otca sa nepodarilo presne zistiť.

V čase poslednej úpravy výživného dosahoval otec priemerný čistý mesačný príjem 497,51 Eur. Potom
bolo zistené, že jeho posledný známy pracovný pomer v Slovenskej republike u zamestnávateľa H..,
s mesačným príjmom cca 460,-Eur netto, bol ku dňu 13.10.2006 ukončený pre jeho neospravedlnenú
absenciu. Potom sa otec podľa vyjadrenia matky maloletej D., i podľa vyjadrenia matky jeho druhého
maloletého dieťaťa, zdržiaval v zahraničí, pracoval v V. a nie je zrejmé, či sa tam ešte zdržiava. Počet
vyživovacích povinností sa mu nezmenil. Okrem maloletej D. tak má otec ešte vyživovaciu povinnosť vo

výške 82,83 Eur mesačne k jeho XX-ročnej dcére W. W..

15. S poukazom na zistený skutkový stav a zistenú zmenu pomerov rozhodol súd o zvýšení vyživovacej
povinnosti otca k maloletej D. z doterajšej sumy 39,83 Eur mesačne na sumu 85,-Eur mesačne, ktorú
sumu považoval za zodpovedajúcu zistenej zmene pomerov, i odôvodneným potrebám maloletého

dieťaťa zodpovedajúcich jeho veku, u ktorého je predpoklad, že v budúcnosti zvyšovaním jeho veku ešte
bude dochádzať k zmenám pomerov na strane dieťaťa. Zvýšené výživné považoval súd za primerané aj
vo vzťahu k ďalšej vyživovacej povinnosti otca k jeho dcére W., ktoré výživné mu bolo určené vo výške
82,83 Eur v čase, keď ona bola žiačkou prvého stupňa základnej školy, teraz má XX. rokov a výživné
na ňu sa nemenilo. Keďže otec má dve maloleté deti, súd výživné na maloletú D. zvýšil tak, aby jeho

vyživovacie povinnosti k obom deťom boli približne rovnaké.

16. Hoci matka pôvodne žiadala zvýšiť výživné s účinnosťou od 28.10.2013, súd v zmysle §
77 ods.1 Zákona o rodine zvýšil výživné s účinnosťou od 1.10.2015, v ktorom mesiaci bolo začaté toto
súdne konanie, nakoľko výživné sa v zásade určuje od začatia súdneho konania, matka nepreukázala

dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné zvyšovanie výživného a napokon aj matka súhlasila so
zvýšením výživného od začatia súdneho konania.

17. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak ide o opakujúce sa dávky
alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v

budúcnosti.

18. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

19. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletej v zmysle rozsudku vznikol otcovi
dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.10.2015 do 31.5.2017 vo výške 903,40,-
Eur / 20 mesiacov á 45,17,-Eur (rozdiel medzi zvýšeným a doterajším výživným)/, ktorú sumu súd povolil

otcovi splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu 1 a 1 roka, pod
následkom straty výhody splátok. Súd má za to, že určená výška splátok je aj popri bežnom výživnom v
schopnostiachamožnostiachotca,ktorýpracovalvzahraničíanižšiesplátkybypredstavovalineúmerne
dlhé splácanie dlhu.

20. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

22. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
(trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento

zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno
vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z
rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).