Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 29, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoPr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213203258
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8213203258.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX
XX F., právne zastúpený JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01
Rožňava, proti žalovanému STAJAN Slovakia, s.r.o., so sídlom Priemyselná 1379/28, 085 01 Bardejov,
IČO: 36 476 226, právne zastúpený JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom Na hradbách 5, 085
01 Bardejov, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4Cpr 1/2013-146 zo dňa 10. februára 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Ďalej
určil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Štát má voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 47 odsek 1, § 55 odsek 2 písm. a/, 3 a 5, § 68 odsek 1 a
2, § 81 písm. b/, § 144 odsek 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa v danom konaní domáhal určenia, že okamžité skončenie
pracovného pomeru listom žalovaného zo dňa 15.03.2013 je neplatné. Dôvodom skončenia pracovného
pomeru bola neospravedlniteľná absencia žalobcu v zamestnaní po skončení jeho dočasnej pracovnej
neschopnosti dňa 01.03.2013, čo žalovaný považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Žalovaný ako zamestnávateľ v konaní uniesol dôkazné bremeno a skutočnosť, že žalobca ako
zamestnanec porušil pracovnú disciplínu konkrétnym správaním a že sa tak stalo zavinením žalobcu,

žalovaný dostatočne a relevantne preukázal. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa všeobecne
považuje okrem iných aj neospravedlnená absencia na pracovisku. Bolo nesporné, že zo strany
žalobcu išlo o zavinené úmyselné konanie (postačovalo by aj zavinenie z nedbanlivosti), nakoľko mal
preukázateľne vedomosť o tom, že od 01.03.2013 je schopný práce, že jeho pracovný pomer trvá
(aj keď dohoda o dočasnom pridelení práce už pre uplynutie času už nebola platná) a aj napriek
tejto skutočnosti sa do zamestnania k žalovanému z vlastnej vôle nedostavil, pričom svoju dlhodobú
absenciu zamestnávateľovi relevantne nezdôvodnil a nezdokladoval. Skutočnosť, že žalovanému

01.03.2013 zaslal žiadosť o preradenie na prácu zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu z 28.02.2013,
lekársku správu a skončenie práceneschopnosti (žalovanému boli doručené až 08.03.2013) súd prvej
inštancie nepovažoval za dostatočné zdôvodnenie jeho neprítomnosti v práci. Žalobca sa mal na výkon
práce dostaviť, podieľať sa na vyriešení svojho pracovného zaradenia z dôvodu zmeny zdravotnéhostavu (reagovať na posúdenie žiadosti o preradenie na inú prácu žalovaným) a nie pasívne čakať
na stanovisko žalovaného v domácom prostredí; resp. mal riadne ospravedlniť svoju neprítomnosť
zákonnými dôvodmi, nakoľko sa nejednalo o prekážku v práci v zmysle piatej časti Zákonníka práce.

V prípade, ak by žalovaný po nástupe žalobcu do práce nevyhovel jeho žiadosti o preradenie na inú
prácu, žalobca mohol zvážiť ďalší postup v zmysle Zákonníka práce. Prvoinštančný súd zdôrazňuje, že
pracovná schopnosť žalovaného bola potvrdená ošetrujúcim lekárom, posudkovým lekárom Sociálnej
poisťovne, ako aj znalcom v posudku vyhotovenom v súdnom konaní, ktorý potvrdil, že žalobca bol
od 01.03.2013 schopný práce, aj keď nie v pôvodnom rozsahu. O preradenie na inú prácu žalobca

žalovaného požiadal prvýkrát až písomne listom 28.02.2013, a o postoji žalovaného k tejto žiadosti
žalobca nemal vedomosť (tvrdenie žalovaného o ponuke inej práce žalobca ani nespochybňoval),
nakoľko od 01.03.2013 do 18.03.2013 sa do práce svojvoľne nedostavil. O špekulatívnom konaní
žalobcu svedčia aj okolnosti, za ktorých bol 20.03.2013 spätne od 18.03.2013 opätovne uznaný za
dočasne práce neschopného, nakoľko potvrdenie bolo dodatočne ošetrujúcim lekárom pre nedôvodnosť
uznania žalobcu za práce neschopného stornované. Taktiež boli splnené ďalšie obsahové a formálne

náležitosti nevyhnutné pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
a žalobe vyhovel. Uviedol, že dôvod skončenia pracovného pomeru nie je preukázaný. Nie vinou
žalobcu listiny (listina preukazujúca ukončenie práceneschopnosti, lekárska správa ošetrujúceho lekára

s obmedzeniami pri výkone práce, žiadosť o preradenie na inú prácu) žalovaný prevzal až 08.03.2013.
Žalobca, vzhľadom na jeho zdravotný stav ako aj vzdialenosť z miesta bydliska na pracovisko, zdôvodnil
neprítomnosť v práci písomne s pripojením dokladov a so žiadosťou o preradenie v práci. Z konania
žalobcuniejemožnévyvodiťzáverozávažnomporušenípracovnejdisciplíny,najmänie,ženezdôvodnil
svoju neprítomnosť v práci a že nezaslal oznámenie o skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľ je

povinný v zmysle ustanovenia § 55 Zákonníka práce preradiť zamestnanca na inú prácu na základe jeho
žiadosti. Ak zamestnávateľ svoju povinnosť preradiť zamestnanca na inú prácu nesplní, zamestnanec
nie je povinný vykonávať doterajšiu prácu a zamestnávateľ mu musí poskytnúť náhradu mzdy vo
výške jeho priemerného zárobku. Aj po skončení práceneschopnosti žalobca nebol schopný vykonávať
dovtedajšiu prácu, čo žalovanému oznámil telefonicky v predstihu dňa 27.02.2013. Okamžité skončenie

pracovného pomeru nebolo dostatočne špecifikované.

5. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny. Súd správne vyhodnotil konanie žalobcu ako špekulatívne. Žalobca podsúva
súdu, že nemohol vykonávať svoju prácu, avšak výkon tejto práce od neho žalovaný nepožadoval,

práve naopak mal vykonávať prácu po skončení dočasného pridelenia v zmysle pracovnej zmluvy a to
pomocné práce kancelárskeho charakteru.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

7.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací

súd uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca (ako zamestnanec) bol od 04.04.2012 do 01.03.2013
práceneschopný. Napriek skončeniu dočasnej práceneschopnosti žalobca do práce nenastúpil. Dňa
08.03.2013 bola žalovanému (ako zamestnávateľovi) doručená žiadosť o preradenie na inú prácu

zodpovedajúcu zdravotnému stavu žalobcu, ukončenie dočasnej práceneschopnosti a lekárska správa
s obmedzeniami pri výkone práce. Dňa 19.03.2013 bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany žalovaného podľa ustanovenia § 68 odsek 1 písm. b/ Zákonníka práce
z 15.03.2013.10. Podľa ustanovenia § 68 zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba
vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

11. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru

so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ
môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z dôvodov taxatívne
uvedených v zákone. Dôvody, ktoré oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so
zamestnancom, sa musia uplatniť do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Pri nedodržaní uvedenej
lehoty toto právo zamestnávateľa zaniká (v zmysle ustanovenia § 36 odsek 1 Zákonníka práce).

12. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca
(ustanovenie § 47 odsek 1 písm. b/, § 81 a § 82 Zákonníka práce). Na okamžité skončenie pracovného
pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a
musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia

pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej
disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom možno považovať aj opakovanú
neospravedlnenú neprítomnosť v práci.

13. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca sa napriek skončeniu dočasnej

práceneschopnosti dňa 01.03.2013 nedostavil na pracovisko. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom
prvoinštančného súdu, že v danom prípade šlo o neospravedlnenú absenciu na pracovisku v dňoch od
01.03.2013 do 18.03.2013, nakoľko skutočnosť, že žalobca zaslal žalovanému dňa 01.03.2013 žiadosť
o preradenie na inú prácu nie je dostatočné zdôvodnenie jeho neprítomnosti v práci. Súd prvej inštancie
uviedol správne, že žalobca ako zamestnanec sa mal na výkon práce dostaviť, podieľať sa na vyriešení

svojho pracovného zaradenia z dôvodu zmeny zdravotného stavu a nie pasívne čakať na stanovisko
žalovaného, resp. dostatočne ospravedlniť svoju neprítomnosť zákonnými dôvodmi.

14. Odvolací súd nespochybňuje skutočnosť, že u žalobcu došlo k zmene jeho pracovných schopností.
Rovnako nespochybňuje žalobcovo právo na prácu, ktorá by zodpovedala jeho zdravotnému stavu.

Toto právo je však potrebné u zamestnávateľa uplatniť akonáhle sa zamestnanec o zhoršení svojej
spôsobilosti dozvie a nie až následne, s určitým časovým odstupom v spojení s neospravedlnenou
absenciou na pracovisku. Z obsahu spisu dokonca vyplýva, že žalobca by bol spôsobilý vykonávať prácu
podľa svojej pôvodnej pracovnej zmluvy. Z výpovede žalovaného tiež vyplýva, že tento bol ochotný
žalobcovi prideliť prácu zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu. Žalobca však tým, že sa na pracovisko

bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavil a doklady preukazujúce žiadosť o preradenie na inú prácu
doručil až niekoľko dní po jeho absencii na pracovisku, nedal žalovanému (ako jeho zamestnávateľovi)
možnosť vysporiadať sa s jeho žiadosťou o preradenie.

15. V písomnom okamžitom zrušení pracovného pomeru musí byť jeho dôvod uvedený nielen tak, aby

bolo zrejmé, ktorý z dôvodov obsiahnutých v ustanovení § 68 odsek 1 Zákonníka práce bol uplatnený,
ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca sa vidí,
a aby bolo zistené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť.

16. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočnej špecifikácie okamžitého skončenia

pracovného pomeru odvolací súd uvádza, že z obsahu listiny - Okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 15.03.2013 vyplýva, že táto obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru bol dostatočne špecifikovaný.

17. Žalovaný náležitým spôsobom preukázal, že došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny

zo strany žalobcu. V danom prípade teda došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu. Žalobca
tvrdil, že z jeho strany nedošlo k naplneniu dôvodov na okamžité skončenie pracovného pomeru. Na
túto povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcutak zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že neporušil pracovnú disciplínu. Túto skutočnosť však
nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno.

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok ako vecne správny
potvrdzuje (§ 387 C.s.p.).

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p..

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).