Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/201/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412202756
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412202756.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,vprávnejvecinavrhovateľaBLTelecomdebt,s.r.o.,sosídlomBratislava,
Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I, oddiel: Sro, vložka č. 64971/B - zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporcovi K. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. J. E., M.
R. I. XXX/X, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený ustanovenou opatrovníčkou pre konanie

Q. S., tajomníčkou informačného centra Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, Košice, Sofijská 13 - zastúpený
JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Košice, Stará Baštova 2, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
občianske združenie, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, zastúpený Z.. K. K., advokát so sídlom L. XX,
XXX/XX G., o návrhu na zaplatenie sumy 932,69 € s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka

proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 10C/193/2012-91 zo dňa 24. 04. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi na účet
č.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX sumu vo výške 838,75 € s úrokmi z omeškania
vo výške 9,50 % p. a. zo sumy vo výške 0,09 € za obdobie odo dňa 06. 04. 2009 do zaplatenia,
9,00 % p. a. zo sumy vo výške 600,66 € za obdobie odo dňa 06. 04. 2010 do zaplatenia, 9,00

% p. a. zo sumy vo výške 238,- € za obdobie odo dňa 04. 03. 2011 do zaplatenia, ako aj trovy
konania spočívajúce v úhrade súdneho poplatku vo výške 50,- € a trov právneho zastúpenia
vo výške 141,79 € na účet advokátskej kancelárii SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., č. ú.: XXXXXXXXXX/
XXXX, VS: XXXXXXXXX, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia,
pod následkom výkonu rozhodnutia, z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľovi súm s úrokom z

omeškania presne špecifikovaných vo výroku rozsudku, trov konania, všetko v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia (I. výrok) a konanie v časti prevyšujúcej sumu
vo výške 838,75 € zastavil (II. výrok).

Vodôvodneníokresnýsúduviedol,ženazákladevykonanéhodokazovaniamal zapreukázané,
že návrh navrhovateľa opierajúc sa o § 488, resp. § 559 Občianskeho zákonníka je dôvodný, pretože

došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti v zmysle zmluvy a neuhradeniu fakturácie zo
strany odporcu, preto v časti návrhu navrhovateľa vyhovel. Písomné námietky vedľajšieho účastníka
na strane odporcu (čl. 76 - čl. 79) považoval za irelevantné, ako aj uplatnenie si trov konania
vedľajšieho účastníka z dôvodu, že pred začatím súdneho pojednávania navrhovateľ zobral
v časti svoj návrh späť. Súd zaviazal odporcu s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka na
zaplatenie úrokov z omeškania, pretože nezaplatením faktúr zo strany odporcu v lehote ich splatnosti

riadne a včas sa odporca vo vzťahu k navrhovateľovi dostal do omeškania. Rozhodnutieo trovách konania okresný súd odôvodnil § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb.
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu dôvodiac,
že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre neuvedenie dôvodov na základe akých
súd dospel k svojmu rozhodnutiu, poukázal na právo na spravodlivý súdny proces ako základné právo
účastníka súdneho konania podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR, čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd a judikatúry Ústavného súdu SR (nález sp. zn. II. ÚS 6/ z 13. marca 2003) a

ESĽP, tiež riadne odôvodnenie rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 OSP. Rozsudok okresného súdu žiadal
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si a vyčíslil trovy odvolacieho konania
vo výške 34,37 Eur.

Odporca s podaným odvolaním vedľajšieho účastníka súhlasil.

Navrhovateľ zaslal vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka akcentujúc podmienku vedľajšieho
účastníka, a to súhlas hlavného účastníka. Cituje z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a má za to, že
ak z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším
účastníkom a odvolanie podal len vedľajší účastník, je súd povinný vyzvať účastníka ktorého podporuje
vedľajší účastník, aby sa vyjadril, či súhlasí s odvolaním vedľajšieho účastníka. V prípade ak účastník

odmietne udeliť takýto súhlas, odvolanie vedľajšieho účastníka je neúčinné, čo má za následok, že
odvolanie bolo podané osobou, ktorá naň nebola oprávnená. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie
potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných

odvolaním podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a
dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu napadnutého rozsudku, a preto
v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z

vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl.

36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu,
čo vyjadruje aj znenie ust. § 157 ods. 2 OSP.

Ibatakétorozhodnutiejeodvolacímsúdompreskúmateľnéaúčastníkomumožňujeposúdiťpostupsúdu.

Odvolací súd preskúmaním spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10C/193/2012 vychádzal
zo zistenia, že v danom prípade súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa voči odporcovi na
zaplatenie sumy vo výške 838,75 € s prísl. (úroky z omeškania z dlžnej sumy)

ako nezaplatených faktúr, a to faktúry č. 7002508658 na sumu 600,66 €, splatnej dňa 05. 04. 2010,
faktúry č. 7101530307 na sumu 331,94 €, splatnej dňa 03. 03. 2011, faktúry č. 7902470017 na sumu
0,09 €, splatnej dňa 05. 04. 2009, vystavených na základe uzatvorenej zmluvy o pripojení medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 27. 01. 2010 s dodatkom a dňa 16. 06. 2008 sdodatkom(ďalejlen„zmluva/y“),ktoréfaktúrypredstavovalivyúčtovanieposkytnutýchslužiebazmluvnej
pokuty pre nedodržanie zmluvných povinností odporcu voči právnemu predchodcovi navrhovateľa podľa
tvrdenia navrhovateľa riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela

byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb
prostredníctvom SIM karty). Navrhovateľ ako dôkazy na osvedčenie svojho nároku na
zaplatenie ceny služieb a zmluvnej pokuty priložil vyššie uvádzané faktúry (č.l. 8-30), zmluvy o pripojení
s dodatkom (č.l. 4-7), všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb (č.l. 33-37), zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou č. 5 (č.l. 38 - 44), cenník mobilných

telefónov (č.l. 87).

Podľa § 43 ods. 1, 2, 3 zák. č. 610/2003 Z. z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení

určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení zaniká uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
dohodou účastníkov zmluvy, odstúpením od zmluvy, výpoveďou, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení,
ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 526 ods. l Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ

postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie
je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Vychádzajúc z uvedeného pokiaľ navrhovateľ uplatňuje nárok na zaplatenie ceny služieb a zmluvnej
pokuty podľa zmluvy v zmysle citovaných zákonných ustanovení, musí preukázať poskytnuté plnenie
podľa platne uzatvorenej zmluvy, vyúčtované v súlade so zmluvnými podmienkami, platné

dojednanie zmluvnej pokuty v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale aj nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý vznikne voči tomu účastníkovi zmluvy, ktorý poruší zmluvnú povinnosť,
pre porušenie ktorej bola platne dohodnutá zmluvná pokuta.

Okrem vyššie uvádzaných skutočností je dôležité v danom prípade vyhodnotiť zmluvu/y uzatvorené

medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vzhľadom na účastníkov zmluvy a
spôsob uzavretia zmluvy, keď právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ bol podnikateľský subjekt,
ktorý na formulári a v pevne stanovených zmluvných podmienkach vrátane všeobecných podmienok
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb určil obsah zmluvy, pričom druhá
zmluvná strana - dlžník - zákazník/spotrebiteľ (odporca) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, čo

prvostupňový súd opomenul a predmetné zmluvy nevyhodnotil ako zmluvy spotrebiteľské a nepodrobil
ichskúmaniuzhľadiskakritériíspotrebiteľskéhopráva,ktorézahŕňataknormysúkromnéhopráva,akoaj
normy verejného práva. Spotrebiteľské právo sa vyznačuje prevahou kogentných noriem a predstavuje
určitú odchýlku od všeobecnej koncepcie súkromného práva vychádzajúcej zo zásady zmluvnej
autonómie, ktorú zásadu modifikuje za účelom zvýšenej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského

zmluvného vzťahu, ktorým je spotrebiteľ.

Na predmetné zmluvy o pripojení sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave podľa zák. č.
610/2003 Z. z., všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v § 52 anasl. Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý zmenil a doplnil Občiansky
zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 o inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69
až 71 Asociačnej dohody platnej od 1. februára 1995, ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že

vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej
únie. Uvedená úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do
Európskej únie (ďalej aj „EÚ“) v máji 2005 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi
aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu, zrušený

zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).
Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Za účelom ochrany
spotrebiteľov bola prijatá aj smernica Rady EÚ 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany, ktorá nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej
dodávateľom a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej
zmluvnej strany. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva,
že dodávateľ ako odborník „profesionálne znalý podnikateľ“ dodáva tovar alebo služby so zárukou

kvality. Zákonodarca preto aspoň rámcovo a príkladmo vymedzil, ktoré, resp. aké podmienky v
spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka), čoho
dôsledkom je zo zákona ich neplatnosť.

Pri posúdení charakteru zmlúv o pripojení je nutné prihliadať na postavenie účastníkov zmluvy a

vychádzať nielen z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy (27. 01. 2010 a 16. 06. 2008),
ale aj európskej legislatívy, významu spotrebiteľských zmlúv v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku
záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práv, ako aj zásad a pojmových znakov spotrebiteľských zmlúv
(všeobecná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku, osobitná právna úprava obsiahnutá v
zákone o ochrane spotrebiteľa).

Vzhľadom na uvedené pokiaľ prvostupňový súd vznik pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi
odvodil len od vystavených faktúr bez ďalšieho skúmania vyššie uvádzaných skutočností, najmä kritéria
spotrebiteľského práva, skutkovo aj právne pochybil a jeho rozhodnutie neobstojí z hľadiska jeho vecnej
správnosti, že návrh navrhovateľa voči odporcovi je dôvodný, čomu nezodpovedá ani odôvodnenie

napadnutého rozsudku, pretože nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku navrhovateľa voči
odporcovi a jeho kvalifikovaným posúdením, čo vyjadruje aj znenie § 157 ods. 2 OSP, a preto napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu nespĺňa zákonné požiadavky (§ 120 ods. l, § 153 ods. l a § 157 ods.
2 OSP), v ktorej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že nepostupovanie v zmysle citovanej zákonnej

úpravy, pokiaľ je rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť, znamená
porušenie základného práva občana na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čo je dôvodom
na zrušenie rozsudku v odvolacom konaní. V dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa odníma
účastníkovi možnosť konať pred súdom za situácie, že nie je transparentne jasne, na čom je založené
rozhodnutie súdu. V tomto zmysle napadnutý rozsudok nezodpovedá aj princípu spravodlivého procesu

(§ 1 OSP). Odvolanie vedľajšieho účastníka, s ktorým odporca súhlasil, je preto opodstatnené.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia, keď okresný súd v ďalšom konaní vo veci uplatneného nároku navrhovateľa voči odporcovi
na zaplatenie sumy vo výške 838,75 Eur s prísl. z titulu uzatvorených zmlúv o pripojení a ich

dodatkov a vystavených faktúr, zmluvy o postúpení pohľadávok, dôsledne zistí skutkový stav vo veci
najmä ohľadom vzniku a existencie pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi titulom vyúčtovanej ceny
služieb a zmluvnej pokuty podľa faktúr a zmluvy o postúpení pohľadávok s akcentom najmä na § 536
Občianskeho zákonníka, za ktorým účelom vykoná potrebné dokazovanie, keď odvolací súd akcentuje
dôkaznú povinnosť účastníkov konania ohľadom vlastných tvrdení (§ 120 ods. l OSP) a až na základe

takto zisteného skutkového stavu a posúdenia námietok vedľajšieho účastníka z hľadiska kritérií
spotrebiteľského práva, súd vec môže právne posúdiť a potom môže vo veci rozhodnúť ohľadom
uplatneného nároku navrhovateľa voči odporcovi vo vzťahu k žalovanej istine, aj
príslušenstva (úrokov z omeškania). V rámci posudzovania kritérií spotrebiteľského práva je potrebné,aby okresný súd posúdil najmä, či, kedy a ako sa odporca oboznámil so všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb a platným cenníkom ako neoddeliteľnými
súčasťami zmlúv a či sú vystavené faktúry v súlade s týmito cenníkom, či zmluvná pokuta ako zmluvná

sankciajeprimeranáačisanejednáoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,či zmluvnédojednanieohľadom
zmluvnej pokuty nie je totožné s tým, ktoré bolo opakovane a vo viacerých prípadoch rozhodnutiami
všeobecných súdov vyhlásené za neprijateľnú podmienku zmluvy, ktorá skutočnosť by znamenala
nerešpektovanie zákonného zákazu vyplývajúceho z § 53a Občianskeho zákonníka a tým de facto ani
autoritu orgánov verejnej moci. Ďalej je potrebné, aby okresný súd zisťoval, či toto zmluvné dojednanie

nie je neurčité a či neumožňuje dodávateľovi použitie zmluvnej pokuty v akejkoľvek ním ľubovoľne
určenej situácii, ktorému záveru by zodpovedalo zistenie, že zmluvný vzťah sa stal zakotvením
zmluvnej pokuty značne nevyvážený. Napokon okresný súd má povinnosť zisťovať aj fakt, či daná
zmluvná pokuta zohľadňuje časový aspekt, t. j. či neumožňuje dodávateľovi sankcionovať spotrebiteľa
v prípade porušenia zmluvných povinností paušálnou sumou bez ohľadu na to, či porušenie zmluvných
povinností nastalo na konci alebo na začiatku zmluvného vzťahu. Ak zmluvná pokuta bola dohodnutá

ako paušalizovaná náhrada škody, ktorá navrhovateľovi mala vzniknúť ako rozdiel medzi trhovou cenou
mobilného telefónu a akciovou cenou, potom pri posudzovaní je potrebné prihliadnuť na
to, že vecou obchodnej politiky navrhovateľa a jeho konkrétnej ponuky, ktorú predostrel odporcovi ako
spotrebiteľovi, akú cenu za telekomunikačné zariadenie si určil. Zmluvná
pokuta má povahu sankcie, ktorá nemôže byť náhradou za určenie kúpnej ceny mobilného telefónu.

Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku I. zrušil podľa § 221 ods. l,
písm. f/ a h/ OSP, pretože okresný súd svojim postupom odporcovi odňal možnosť konať pred súdom a
tiež z dôvodu, že vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Súčasne vec vrátil
prvostupňového súdu v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 224 ods.3 OSP).

V závere ešte odvolací súd upozorňuje na oznámenie o vstupe občianskeho združenia VŠEOBECNÁ

OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (č.l. 109) bez plnomocenstva pre zast. Z.. K. K.,
advokát so sídlom L. XX, XXX/XX G., s účasťou ktorého ako ďalšieho vedľajšieho účastníka na strane
odporcu sa musí prvostupňový súd taktiež vysporiadať v ďalšom konaní aj vzhľadom na nereakciu tohto
združenia na výzvu odvolacieho súdu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.