Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 12, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/167/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212216015
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2212216015.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v spore žalobcu: I..

D. Y. M.. XX.XX.XXXX, Q. S. XXXX/XX, XXX XX Q., zast. Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o.,
IČO: 36 858 731, so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: F. K., M.. XX.XX.XXXX, Q. R.
XXXX/XX, XXX XX F. L., zast. JUDr. Milan Bányi, advokát, so sídlom Námestie Bélu Bartóka 5, 932 01
Veľký Meder, o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že právny úkon, kúpna zmluva uzatvorená dňa 06.09.2010 medzi predávajúcim B. K., M..
XX.XX.XXXX,S..XX.XX.XXXX,M.Q.R.XXXX/XX,F.L.akupujúcim,žalovanou F.K.,M..XX.XX.XXXX,
Q. R. XXXX/XX, F. L., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: pozemku parcely

registra KN-C č. XXX/X o výmere 1045 m2, druh pozemku: záhrady, nachádzajúci sa v okrese B., obec:
Q., kat.úz. Q., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedený Správou katastra B., a ktorej vklad bol
povolený dňa 11.10.2010 pod č. V-XXXX/XX, j e voči veriteľovi, žalobcovi I.. D. Y., M.. XX.XX.XXXX, Q.
S. XXXX/XX, Q., je n e ú č i n n ý.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd 2. júla 2012 sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu -
kúpnej zmluvy uzavretej medzi jeho dlžníkom B. K. s manželkou ako predávajúcimi a dcérou tohto

dlžníka F. K., ako i nariadenia predbežného opatrenia (to bolo nariadené uznesením zo dňa 22.10.2012,
č.k. 9C/167/2012-33, kedy sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že nie je rozhodujúce, či je pohľadávka
žalobcu vykonateľná, keďže pre odporovanie právneho úkonu postačuje existencia vymáhateľnej
pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktorá sa dá uplatniť na súde. Dospel k záveru, že je daná dôvodná obava, že
prevod vlastníckeho práva môže byť znovu uskutočnený, a teda že nariadenie predbežného opatrenia
je v tomto prípade vhodné a primerané opatrenie). Uviedol, že so žalovaným dňa 23.06.2009 uzatvorili
zmluvu o pôžičke sumy 30.000 eur, splatnej 08.07.2009. Pôžičku mu tento dlžník dodnes nevrátil.

2.V priebehu súdenej veci súd zistil, že táto kúpna zmluva medzi dlžníkom žalobcu B. K. s manželkou
ako predávajúcimi a dcérou tohto dlžníka F. K. bola uzatvorená 06.09.2010 , ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený 11.10.2010 pod č. V XXXX/XX a predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vedeným v katastri nehnuteľností, Správa katastra B., zapísané na LV č. XXX,
v kat. úz. Q., ktorých výlučným vlastníkom je v súčasnosti žalovaná. Žalobca osvedčil a žalovaná ani
nepoprela existenciu personálneho prepojenia osoby jeho dlžníka (B. K.) s nadobúdateľom vlastníckeho
práva k prevádzaným nehnuteľnostiam (žalovanou ako blízkou osobou - dcérou - § 116 Obč. zák.).

Odovzdanie v zmluve dohodnutej kúpnej ceny 5.477 eur nebolo v konaní preukázané, v zmysle článku
III zmluvy „prevzatie tejto sumy predávajúci potvrdzujú svojimi overenými podpismi“. Manželstvo dlžníka
bolo právoplatne 14.12.2010 na tunajšom súde v konaní sp. zn. 4C/362/2010 začatom 27.10.2010
rozvedené, konanie o vyporiadaní BSM pred súdom neprebehlo. V priebehu konania dlžník B. K.10.09.2016 zomrel, dedičské konanie je vedené pod sp. zn. 16D/108/2016 a nie je právoplatne
skončené. Po uzatvorení zmluvy o pôžičke 23.06.2009 a po jej splatnosti 08.07.2009 neprebehlo s
povinným B. K. žiadne exekučné konanie.

3.Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, o obchodoch svojho otca B. K. nemala žiadne vedomosti, nikdy
v živote nikomu nedlžil. Predmetnú nehnuteľnosť na kúpu jej rodičia ponúkli v rámci vyporiadania BSM,
keďže prebiehalo rozvodové konanie, inak by ho odpredali tretej osobe. Prevádzaná nehnuteľnosť
zaťažená nebola. Navyše „v spornom čase“ žila vo Španielsku, čiže „nevedela nič o predmetnom spore
alebo skutočnosti“.

4. Súd vykonal dokazovanie najmä zmluvou o pôžičke z 23.06.2009, kúpnou zmluvou z 06.09.2010,
vyžiadal od Správy katastra Komárno spisový materiál vedený v jeho registri pod č. S.-XXXX/XX, F.-
XXX/XX, F.-XXXX/XX, F.-XXXX/XX, LV č. XXX k.ú. Q., pripojil spis tunajšieho súdu sp. zn. 7C/88/2013,
nahliadol do spisu sp. zn. 4C/362/2010 o rozvode manželstva, do spisu sp. zn. 16D/108/2016 o
prejednaní dedičstva po poručiteľovi B. K., prelustroval osobu povinného v registri Er (exekučné veci),
výsluchom žalovanej a zistil tento skutkový stav :

5.Predmetom sporu je žalobcovo odporovanie právnemu úkonu žalobcovho dlžníka, ktorý dlžník uzavrel
sožalovanouvúmysleukrátiťuspokojenievymáhateľnejpohľadávkyžalobcuvobdobípredchádzajúcich
troch rokov. Žalobca si dňa 02.07.2012, teda včas v 3-ročnej lehote uplatnil právo určenia právnej
neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 06.09.2010 medzi dlžníkom B. K. v postavení predávajúceho
a žalovanou v postavení kupujúceho, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

zapísanej v katastri nehnuteľností pre kat. úz. Q. ako záhrada - parc. č. XXX/X o výmere 1045 m2,
za kúpnu cenu 5.477 eur. V priebehu súdenej veci žalobca dňa 27.06.2012 podal voči dlžníkovi B. K.
žalobu o zaplatenie 30.000 eur, čo je nárok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, vec vedená na tunajšom
súde pod sp. zn. 7C/88/2013 bola dňom 11.09.2014 právoplatne skončená schválením súdneho zmieru.
Pôžička bola splatná dňa 08.07.2009. V snahe domôcť sa jej vrátenia žalobca zistil, že tento dlžník v

úmysle ukrátiť ho ako veriteľa, označenou kúpnou zmluvou previedol svoju nehnuteľnosť v kat. úz. Q.
na žalovanú, pričom predmetná nehnuteľnosť bola predaná za neprimeranú cenu 5.477 eur v porovnaní
s trhovou cenou cca 10.000 eur, za ktorú sú obdobné nehnuteľnosti v totožnej lokalite ponúkané na
sociálnych sieťach. Trhová cena 10.000 eur nebola rozporovaná, súd si ju tiež na verejne dostupných
sociálnych sieťach overil.

6.Účelom inštitútu občianskeho práva odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými
zmenšuje svoj majetok ( veci, práva, pohľadávky ) na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je
neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie
svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec
nedošlo. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 42a

a 42b Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou
legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti ( § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka ), podmienkami
odporovateľnosti ( § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka ), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti
( § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka ), pasívnou vecnou legitimáciou ( § 42b ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka ) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu ( § 42b ods.

4 Občianskeho zákonníka ). Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a
veriteľmôžepožadovaťuspokojeniesvojejpohľadávkyztoho,čoodporovateľnýmprávnymúkonomušlo
zdlžníkovhomajetku;aktoniejemožné,máprávonanáhraduvočitomu,ktomalztohtoúkonuprospech
( § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka ). Dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu je v
zmysle citovaného ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka neúčinnosť tohto úkonu. Právnu

neúčinnosťcharakterizujesamotnýzákontak,ževeriteľmôžepožadovaťuspokojeniesvojejpohľadávky
z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre možné,
má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Právna neúčinnosť odporovateľného
právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou, t. j. táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne
domáhal odporovateľnosti právneho úkonu. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že

na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu napr. predajom veci tak, ako by
k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt ( t. j. na žalovanú v konaní o určenie neúčinnosti právneho
úkonu ) nebolo došlo. Ak to však nie je možné, napr. preto, že vec sa už nenachádza u dlžníka, priznáva
zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.
Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mala žalovaná z odporovateľného právneho úkonu.

Pretože právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. 1 v spojení s § 42a ods. 1
Občianskeho zákonníka uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, môže právny
dôsledokúspešnéhoodporovania,t.j.neúčinnosťprávnehoúkonu(atedamožnosťveriteľadomáhaťsa
uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku,a ak to nie je možné, možnosť domáhať sa peňažnej náhrady ), nastať až právoplatnosťou rozsudku,
ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa § 137 C. s.
p., preto žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd totiž v

skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď
vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým,
že ho súd za neúčinný vyhlási. Odporovateľnosť teda nemožno riešiť ako predbežnú otázku, keď i zo
samotného gramatického výkladu ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právna
neúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom úspešného odporovania. Uvedené ustanovenie zakladá

veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech,
pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu,
pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu takéhoto nároku preto musí predchádzať
právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného
úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v
zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka, preto zmena vlastníctva v priebehu

konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. Môže mať význam až pri
posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania (porovnaj uznesenie NS SR z
21.05.2009, sp. zn. 2 M Cdo 19/2008).
7.Odporovateľnosť právneho úkonu nemožno riešiť ako predbežnú otázku. Neúčinnosť právneho
úkonu nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo žalobe podľa § 42a Občianskeho zákonníka

vyhovené. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech k veci, ktorá bola
predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu
podľa § 42a ods. 2 až ods. 5 Občianskeho zákonníka.
8.Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči

nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Odporovaťmožnoprávnemuúkonu,ktorýdlžníkurobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojho
veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( §

116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď
druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať ( odsek
2 citovaného ustanovenia ).
Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou. Podľa odseku 2 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z

odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
V zmysle § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.
9.Súd tak vykonaným dokazovaním uzatvára, že žalobca využil právny inštitút odporovateľnosti, ktorý

slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka,
ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Ide o
právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) do tej miery, že sa tým
ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ ukrátený, a ktorý bol urobený v rozhodnej dobe medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami,

medzi dlžníkom a právnickou osobou, v ktorej je dlžník štatutárnym zástupcom a pod. Úmysel dlžníka a
vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa tu predpokladajú (prezumujú). Druhá strana (v tomto prípade
osoba dlžníkovi blízka) má však možnosť preukázať (na nej je dôkazne bremeno), že úmysel ukrátiť
veriteľa nielen že nepoznala, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. že
úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Žalovaná ako dcéra dlžníka v podstate

potvrdila, že mala záujem ochrániť rodinný majetok, pretože v prípade, ak by s rodičmi neuzavrela kúpnu
zmluvu , ktorou získala predmetnú nehnuteľnosť, títo by nehnuteľnosť previedli na tretiu osobu, čím by
o ňu rodina nenávratne prišla. Vynaloženie náležitej starostlivosti však predpokladá, že osoba blízka
dlžníkovi vykonala so zreteľom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníkatakú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho
úkonu, objektívne vzaté, musel byť, z jej výsledkov spoznala (t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela)
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 05. 11. 2008 sp. zn. 30Cdo/978/2007 a z 23. 05. 2011 sp. zn.

21Cdo/1912/2000). Žalovaná sa v podstate obmedzila len na skutkové tvrdenie, že nemala vedomosť
o dlhoch dlžníka. Súd jej tvrdeniu o vyporiadaní BSM rodičov touto kúpnou zmluvou neuveril, nakoľko v
čase uzavretia kúpnej zmluvy (06.09.2010) ešte ani nebol podaný na súd návrh na rozvod manželstva
jej rodičov (ten bol podaný 27.10.2010). Dôvodom zániku tohto majetkového spoločenstva je totiž vždy
zánik manželstva. O zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov síce možno hovoriť v zmysle

jeho zániku k určitej veci bežnými spôsobmi zániku vlastníckeho práva (práve napr. predajom), ktoré
však nemá vplyv na trvanie bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaná sa však vyjadrovala v zmysle
zániku právneho vzťahu bezpodielového spoluvlastníctva ako celku, po rozvode manželstva. Žiadnu inú
aktivitu žalovaná ako dcéra dlžníka, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného
právneho úkonu (06.09.2010), objektívne vzaté, musel byť, z jej výsledkov spoznala, nevykonala. Treba
uviesť, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke (23.06.2009) nemal dlžník B. K. na jej vrátenie (splatnosť

08.07.2009) žiadne aktívne finančné zdroje, pretože SZČO bol iba do 03.06.2008, nasleduje pauza, a
až od 06.09.2010 do 31.03.2011 bol zamestnancom s mesačnou mzdou (lustrum databázy Sociálnej
poisťovne). Aj to svedčí o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa a o tom, že tento úmysel tu v čase uzavretia
kúpnej zmluvy medzi ním a žalovanou bol a bolo na žalovanej tento jeho úmysel rozpoznať.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a vyhovel jej
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal plný
úspech vo veci, plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený
domáhať jej splnenia v exekúcii.