Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/601/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712210254
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712210254.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľov
1/ H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR, 2/ M. G., nar.
XX. XX. XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., štátna občianka SR zastúpená advokátkou Mgr.
Nikoletou Oktavcovou, Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen proti odporcovi
Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72, Bratislava,
o zaplatenie 8 017,69 € s prísl., na odvolanie odporcu zo dňa 16. 05. 2013 a navrhovateľov zo dňa 31.
05. 2013 proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č.k. 13 C 91/2012-80 zo dňa 28. 03. 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/
rade titulom náhrady škody sumu 3 193,04 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75
% ročne od 06. 10. 2012 do zaplatenia potvrdzuje.

Vo výroku pokiaľ bol odporca zaviazaný nahradiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľov 1/ a 2/ rade
trovy právneho zastúpenia v sume 644,18 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo
výroku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec

mu vracia na ďalšie konanie.

Vo výroku, pokiaľ súd čiastočne zastavil konanie ohľadne sumy 1 799,-€, čiastočne zastavil konanie
ohľadne prevyšujúceho úroku z omeškania a čiastočne zastavil konanie ohľadne sumy 25,65 € zostáva
rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutý rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ rade titulom náhrady
škody sumu 3 193,04 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75% ročne od 06. 10.
2012 až do zaplatenia, ako aj trovy konania na účet právnej zástupkyne navrhovateľov v 1/ a 2/ rade

vo výške 644,18 € , trovy právneho zastúpenia všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý. Súd ďalej zastavil čiastočne konanie ohľadne sumy 1 799,- €,
ohľadne prevyšujúcej časti úroku z omeškania a ohľadne sumy 25,65 €.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol: „ Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sa svojim návrhom podaným
na tunajší súd dňa 29.06.2012 domáhali toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie titulom náhrady
škody v sume 5017,69 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.04.2012 až do zaplatenia . ďalej

titulom náhrady nemajetkovej ujmy v sume 3000 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.04.2012
až do zaplatenia a zároveň sa domáhali toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania, ktoré
vyčíslia. Vyššie uvádzaných súm sa domáhali na základe ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003
Z. z., ďalej § 17 ods. 1 a 17 ods. 2 toho istého zákona, a to na tom základe, že navrhovateľom v 1. a v2. rade policajný orgán OR PZ dňa 26.04.2007 postupom podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z. z.
zaistil motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Fabia combi EČ: TN - XXX CA Dôvodom zaistenia
predmetného motorového vozidla bolo dôvodné podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu

a vej je potrebné zaistiť na vykonanie nevyhnutných úkonov a zaistenie skutočného stavu veci. Následne
od vyšetrovateľa policajného zboru v zmysle § 93 ods. 2 Trestného poriadku obdržal navrhovateľ v
1. rade vyrozumenie zo dňa 16.07.2007 sp. zn. ČVS: KRP-8/OVK-BB-2007 o prevzatí zaisteného
vozidla na účely trestného konania do trestného konania vedeného pod uvedenou spisovou značkou. O
neoprávnenom zásahu orgánov činných v trestnom konaní do vlastníckeho práva navrhovateľov svedčí

už samotná skutočnosť, že vozidlo, hoci bolo zaistené podľa zákona o policajnom zbore, nebolo včas
a riadne vrátené a nestalo sa ani súčasťou nejakého trestného konania a teda bolo zadržiavané bez
právneho dôvodu. Táto skutočnosť bola potvrdená rozhodnutím Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1Nt
5/2009 zo dňa 24.09.2009, kedy sa konalo o návrhu Okresnej prokuratúry Zvolen na zhabanie veci -
vozidla vlastnícky patriaceho navrhovateľom. Na základe vyššie uvedených skutočností sa domáhali
teda náhrady škody v sume 5017,69 €, ktorá pozostáva zo sumy 407,72 €, ktorú bezprostredne po

prevzatí vozidla musel navrhovateľ vynaložiť na nevyhnutnú opravu vozidla, o čom svedčí dodací list;
ďalej zo sumy 2577,- €, čo predstavuje škodu spôsobenú znehodnotením technického stavu vozidla
zapríčineným dlhodobým státím v nevyhovujúcich podmienkach, bez náležitej starostlivosti o údržbu
a rovná sa rozdielu všeobecných hodnôt vozidla, ktorá bola určená na základe znaleckého posudku
č. 2/2012 znalca L.. R. P.; ďalej táto škoda pozostáva zo sumy 208,32 €, čo je suma, ktorú zaplatili

navrhovatelia znalcovi za vypracovanie predmetného znaleckého posudku; ďalej táto škoda pozostáva
zo sumy 25,65 €, to je náhrada za 25 litrov motorovej nafty, ktorá sa nachádzala v motorovom
vozidle pri zaistení motorového vozidla dňa 26.04.2007 s tým, že v čase vrátenia motorového vozidla
dňa 03.02.2010 vozidlo malo nádrž prázdnu; ďalej táto škoda pozostáva zo sumy 299,- €, čo predstavuje
sumu, ktorú boli nútení zaplatiť navrhovatelia za náhradné motorové vozidlo, ktoré v tom čase používali,

a to požičiavateľovi M. M.; ďalej táto suma pozostáva zo sumy 1500 €, čo je suma, ktorú museli
navrhovatelia vynaložiť, keďže došlo k poškodeniu požičaného vozidla, keď ho oni užívali. Zároveň
sa domáhali aj zaplatenia sumy 3 000 € titulom nemajetkovej ujmy, nakoľko počas neoprávneného
zadržiavania vozidla boli navrhovatelia preukázateľne úplne vyradení z možnosti užívať a disponovať s
predmetnom svojho vlastníckeho práva, a to s predmetným vozidlom, ktoré im bolo zadržiavané orgánmi

činnými v trestnom konaní neoprávnene. Zároveň sa navrhovatelia domáhali aj zaplatenia zákonného
úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka z vyššie uvedených súm, a to vo
výške 9 % ročne od dátumu nasledujúceho po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, t.
z. od 04.04.2012 do zaplatenia a tak isto sa domáhali aj náhrady trov konania.

Odporca sa k predmetnému návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 09.08.2012, v ktorom okrem
iného uviedol, že odboru právnych služieb sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky bolo dňa 05.04.2012 doručené podanie navrhovateľov, ktoré bolo posúdené ako
žiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodypodľazák.č.514/2003Z.z.Vtomtoprípade
považovali vzhľadom na vyššie uvedené postup podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. za predčasný,

nakoľko navrhovatelia podali návrh dňa 29.06.2012 s tým, že navrhovatelia podali žiadosť odporcovi o
predbežné prerokovanie dňa 05.04.2012, a teda návrh bol podaný ešte v 6 mesačnej lehote.

Na predmetné vyjadrenie odporcu reagovala právna zástupkyňa navrhovateľov písomným podaním
zo dňa 05.11.2012, v ktorom okrem iného uviedla, že v posudzovanom prípade je nesporné,

že navrhovatelia svoj nárok uplatnili predtým, ako bola podaná žaloba na súde. Ak bola žiadosť
poškodených navrhovateľov o predbežné prerokovanie nároku doručená odporcovi dňa 05.04.2012
tak, ako to odporca uvádza vo svojom vyjadrení, potom 05.10.2012 uplynula šesťmesačná lehota na
dobrovoľné plnenie odporcu. Do súčasnosti odporca neoznámil navrhovateľom výsledok predbežného
prerokovania, a preto je zrejmé, že sú splnené všetky procesnoprávne podmienky na to, aby súd vo veci

konal a rozhodol a je teda daná právomoc súdu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právnej zástupkyne navrhovateľov
v 1. a v 2. rade, oboznámení sa s predmetnom zástupcu odporcu, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, oboznámením sa so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 35/2009, oboznámením sa s

obsahom spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1Nt 5/2009 a zistil tento skutkový stav:

Okresný súd Zvolen vytýčil pojednávanie na deň 28.03.2013 s tým, že súd pojednával v
neprítomnosti navrhovateľov v 1. a v 2. rade, ktorých neúčasť ospravedlnila ich právna zástupkyňa.Právna zástupkyňa navrhovateľov ešte pred otvorením pojednávania podaním zo dňa 27.03.2013
zobrala návrh navrhovateľov v 1. a v 2. rade čiastočne späť a žiadala konanie čiastočne zastaviť

ohľadne sumy 1799,- €, pričom táto suma pozostáva zo sumy 1500,- €, ktorú žiadali titulom náhrady
nákladov na opravu požičaného motorového vozidla po dobu neoprávneného zadržiavania vozidla
Škoda Fabia a táto suma pozostáva aj zo sumy 299,- €, ktorú žiadali titulom odplaty za užívanie
náhradného vozidla Škoda Octavia. Ďalej v tomto podaní uviedla, že si budú uplatňovať úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3218,69 € za obdobie od 06.10.2012 do zaplatenia a zo sumy

3000,- € za obdobie od 06.10.2012 do zaplatenia. Z uvedeného dôvodu zobrali návrh v časti týkajúcej
sa zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 3218,69 € vo výške 9 % ročne od 04.04.2012 do 05.10.2012
a v časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 3000,- € od 04.04.2012 do 05.10.2012
späť a v tejto časti žiadali konanie zastaviť.

Súd preto aplikoval zákonné ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. a konanie čiastočne zastavil ohľadne sumy

1799,- € a súd konanie čiastočne zastavil aj ohľadne prevyšujúceho úroku z omeškania.

Súd z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľov v 1. a v 2. rade zistil, že sa pridržiava písomne
podaného návrhu na č. l. 1 - 5. K veci uviedla, že skutočnosti uvádzané v návrhu sa zakladajú na pravde.
Ďalej k veci uviedla, že čo sa týka toho, prečo požadujú úrok

z omeškania od dátumu 06.10.2012, tak podľa vyjadrení odporcu im bola doručená žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 05.04.2012 a šesťmesačná lehota uplynula dňa
05.10.2012, a preto sa domáhali úroku z omeškania od nasledujúceho dňa, t. z. od 06.10.2012.

Právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a v 2. rade žiadala konanie čiastočne zastaviť ohľadne sumy

25,65 €, čo bola náhrada škody za PHM, v tomto prípade za naftu, nakoľko z úradného záznamu
o prevzatí PHM zo zaisteného vozidla Škoda Fabia combi TN 299 CA, ktorý sa nachádzal v spise
Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Banskej Bystrici č. k. KRP-37/OVK-BB-2007 vyplýva,
že navrhovateľka v 2. rade dňa 22.02.2008 prevzala PHM z tohto motorového vozidla na základe jej
žiadosti v presne nešpecifikovanom množstve o objeme cca 30 l.

Zástupca odporcu súhlasil so zastavením konania v časti o sumu 25,65 €.

Súd preto aplikoval zákonné ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. a konanie čiastočne zastavil ohľadne sumy
25,65 €.

Právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a v 2. rade ďalej k veci uviedla, že po úpravách na pojednávaní
žiadajú, aby súd zaviazal odporcu na náhradu škody navrhovateľom v 1. a 2. rade v sume 3193,04
€ s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 06.10.2012 do zaplatenia. Čo sa týka
náhrady nemajetkovej ujmy, tak trvajú na zaplatení sumy vo výške 3000 € s príslušenstvom

Súd z prednesu zástupcu odporcu zistil, že žiadajú návrh v celom rozsahu zamietnuť s tým, že v
prípade úspechu v spore si uplatňujú trovy konania, ktoré vyčíslia v lehote do 3 dní. Zároveň odporca
predniesol ich písomné podanie zo dňa 22.03.2013, ktoré sa nachádza v spise na č. l. 75 - 78, v
ktorom okrem iného bolo uvedené, že v rámci prípravného konania bolo zaistené vozidlo podrobené

znaleckému skúmaniu. Z jeho výsledkov bolo zrejmé, že vozidlo bolo netovárensky zvarené z viacerých
častí pochádzajúcich z rôznych vozidiel zhodného typu, a preto podľa vyjadrení prokuratúry bolo
potrebné rozhodnúť o zhabaní veci z dôvodu uvedeného v § 83 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.
Dňa 24.09.2009 bolo uznesením Okresného súdu Zvolen rozhodnuté o tom, že súd ochranné potrenie -
zhabanie motorového vozidla zn. Škoda Fabia combi neukladá. Súd bol toho názoru, že o predmetnom

vozidle nemožno v trestnom konaní rozhodovať, pretože toto netvorí jeho predmet a je teda daná
pochybnosť o zákonnosti jeho existencie v trestnom konaní. Súd mal aj za to, že v posudzovanom
prípade nebolo preukázateľné, že na ochranu spoločnosti je nevyhnutné pozbaviť fyzické osoby, a to
manželov G., tohto vozidla. Dňa 11.12.2009 bola Okresnou prokuratúrou vo Zvolene podaná sťažnosť
voči rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo

dňa03.12.2009,sp.zn.2To335/2009postupompodľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadkuzamietol
a potvrdil tak uznesenie Okresného súdu Zvolen. Podľa § 210 Trestného poriadku, obvinený, poškodený
a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania
žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy aleboiné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez
meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť. Podľa
§ 230 ods. 1 Trestného poriadku, dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a

v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Z vyššie citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva,
že prokurátor je ten orgán, ktorý nesie zodpovednosť za zákonnosť a aj za správnosť úradného
postupu vyšetrovateľa pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. Trestný poriadok
dáva v ustanovení § 230 ods. 2 prokurátorovi viaceré oprávnenia, na základe ktorých môže zasahovať
do postupu vyšetrovateľa. Prokurátor je okrem iného oprávnený zrušiť ktorékoľvek nezákonné alebo

neopodstatnené rozhodnutie a opatrenie vyšetrovateľa a môže ho nahradiť vlastným rozhodnutím a
opatrením. Prokuratúra je teda typickým kontrolným (dozorným) orgánom ochrany práva, čo vyplýva
aj zo samotného ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori aj dozorom nad
zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a v
prípravnom konaní. Vznik zodpovednosti za škodu by prichádzal do úvahy vtedy, ak by prokurátor

ako orgán dozorujúci nad zákonnosťou postupu vyšetrovateľa v trestnom konaní výslovne označil
rozhodnutie vyšetrovateľa za nezákonné alebo jeho konanie označil za nesprávny úradný postup a v
príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím by bola spôsobená škoda. S poukazom na vyššie uvedené
odporca namieta nedostatok procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako
orgánu konajúceho v mene Slovenskej republiky. Ďalej v tomto podaní odporca uviedol, že pre určenie

výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú stanovené dve kritériá, a to závažnosť vzniknutej
ujmy a okolnosti, z ktorých k nezákonnému rozhodnutiu alebo nesprávnemu úradnému postupu došlo.
Samotná závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie
konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu,
pričom súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, a to jednak vo

vzťahu k postihnutej osobe, a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal alebo
nesprávny úradný postup vykonal. V súvislosti s § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., odporca konštatuje,
že navrhovateľ dostatočne nepreukázal svoj nárok na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy akurát
vo výške 3000,- €. Nie je jasné, z akých skutočností navrhovateľ vychádzal pri ich vyčíslení. Na
úspešnéuplatnenienárokunanáhraduškodysavyžaduje,abybolisplnenévšetkyzákonomustanovené

podmienky. Ďalším predpokladom nároku na náhradu škody je objektívna existencia príčinnej súvislosti
medzi porušením povinnosti a škodou, ako následkom týchto príčin. Existencia príčinnej súvislosti na
vznik práva na náhradu škody je nevyhnutá, a to bez zreteľa na to, či povinnosť na náhradu škody je
založená na princípe zavinenia, alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vychádza sa z toho, že
protiprávnosť musí byť jednou s hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť vedľajšou príčinou. Ak nie

je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Nestačí len pravdepodobnosť príčinnej
súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz jej existencie. Dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti
zaťažuje vždy poškodeného.

Právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a 2. rade na prednes zástupcu odporcu k veci uviedla, že oni

práve využili inštitút § 210 Trestného poriadku, o čom svedčí listinný dôkaz označený ako vyrozumenie
zo dňa 10.03.2009 označený pod č. k. 3Pv 953/06-110 podpísaný námestníkom okresnej prokurátorky
Mgr. Marekom Zemiarom, z ktorého vyplýva, že práve postupovali týmto spôsobom, avšak nebolo
im vyhovené. Tento listinný dôkaz bol založený do spisu. K veci ďalej uviedla, že oni využili jediný
prostriedok, ktorý im právny poriadok umožňoval, avšak nebolo im vyhovené. Ďalej k veci uviedla,

že keď postupoval odporca tým spôsobom ako postupoval, resp. príslušné orgány, tak neexistuje
nejaké konkrétne rozhodnutie, voči ktorému by sa mohli navrhovatelia nejakým spôsobom brániť. Ďalej
poukázala na to, že navrhovatelia sa domáhali vydania predmetného mot. vozidla aj v civilnom
konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 17C 33/2008, pričom poukázala na tú
skutočnosť, že navrhovatelia nemali inú možnosť, ako vyčkať do konečného rozhodnutia v trestnej veci

O. O. a do konečného rozhodnutia o návrhu na zhabanie veci. Ďalej k veci uviedla, že podľa ich tvrdení
k nesprávnemu úradnému postupu došlo zo strany vyšetrovateľa a tým pádom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru (OR PZ) vo Zvolene, a to tým spôsobom, že čo sa týka zaistenia vozidla v zmysle
§ 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 o policajnom zbore, tak toto ani nenamietajú a toto bolo urobené v rámci
zákona, avšak ďalší postup, ktorý zvolil vyšetrovateľ, podľa ich názoru je nesprávny úradný postup, čo

bolo skonštatované aj v rozhodnutí Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1Nt 5/2009 a oni nesprávny úradný
postup vidia v tom, že predmetné motorové vozidlo nebolo prevzaté do trestného konania ku konkrétnej
veci. Ďalej k veci uviedla, že neskoršie prevzal vyšetrovanie vyšetrovateľ KR PZ v Banskej Bystrici s
tým, že motorové vozidlo bolo zadržané vyšetrovateľom a neskoršie bolo odovzdané do automobilovýchopravární Ministerstva vnútra SR a to vozidlo sa tam fyzicky aj právne nachádzalo až do prevzatia
navrhovateľmiv1.a2.rade.Ďalejkveciuviedla,žečosatýkazodpovednostiGenerálneprokuratúrySR,
takonitútozodpovednosťnevidia,tátozodpovednosťnastalaažvtomprípade,kebypopodaníobžaloby

na O. O. bolo toto motorové vozidlo prevzaté s návrhom na podanie obžaloby a bolo by obsiahnuté v
tejto obžalobe s tým, že toto motorové vozidlo nebolo súčasťou obžaloby v predmetnej trestnej veci O.
O. a toto vozidlo, ktoré patrí vlastnícky navrhovateľom, ostalo stále v dispozičnej sfére vyšetrovateľa
a teda vrámci prípravného konania.

Súd z listinného dôkazu, a to žiadosti zo dňa 30.03.2012 zistil, že navrhovatelia sa touto žiadosťou
obrátili na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a požiadali ho o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa OR PZ Zvolen a KR PZ
Banská Bystrica. Uplatnili si škodu vo výške 5017,69 € a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3000,-
€ s poukazom na ustanovenia zákona 514/2003.

Súd z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 26.04.2007 zistil, že Okresným riaditeľstvom PZ Úrad justičnej
a kriminálnej polície (ÚJKP) Zvolen podľa § 21 ods. 1 zákona NR SR č. 171/93 Z. z. dňa 26.04.2007
o 09.30 h bola zaistená vec osobe navrhovateľa v 1. rade s tým, že táto vec bola opísaná týmto
spôsobom: osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia combi, farba modrá, EČ: TN XXX CA, VIN
TMBJF16Y843971158, stav km: 88 585, stav PHM 25 l, autorádio zn. Škoda auto, zabezpečovacie

zariadenie Construct, 1 ks rezerva, 1 ks zdvihák, 1 ks kľúč na kolesá, 1 ks oko na ťahanie, 1 ks
osvedčenie o evidencii vozidla č. SA 822386, 2 ks kľúč od vozidla s diaľkovým ovládaním, 2 ks kľúč
od zabezpečovacieho zariadenia Construct, 1 ks karta Construct, servisná knižka. V tomto potvrdení
je ďalej uvedené, že vyššie uvedená vec bola zaistená vzhľadom na dôvodné podozrenie, že súvisí
so spáchaním trestného činu a vec je potrebné zaistiť na vykonanie nevyhnutných úkonov a zistenie

stavu veci.

Súd ďalej z osvedčenia o evidencii č. SA822386 zistil, že v tomto osvedčení je uvedený ako vlastník
vozidla navrhovateľ v 1. rade.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to vyrozumenia o prevzatí zaistenej veci zistil, že KR PZ v B. Bystrici
ÚJKP týmto listom vyrozumieva navrhovateľa v 1. rade dňa 16.7.2007 o tom, že v zmysle § 93 ods. 2
Trestného poriadku dňa 11.07.2007 v B. Bystrici bola podľa § 92 ods. 1 Trestného poriadku prevzatá na
účely trestného konania vec Škoda Fabia combi TN XXX CA, osvedčenie o evidencii SA822386, kľúče
od vozidla do trestného konania vedeného na KR PZ ÚJKP pod sp. zn. ČVS: KRP-8/OVK-BB-2007.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu zo dňa 23.11.2007 zistil, že KR PZ v B. Bystrici ÚJKP informuje
navrhovateľa v 1. rade, že predmetné motorové vozidlo Škoda Fabia combi TN XXX CA bolo
zaistené dňa 26.04.2007 vrámci trestného konania vzhľadom na to, že existuje dôvodné podozrenie, že
pri oprave tohto vozidla boli použité niektoré súčiastky pochádzajúce z trestnej činnosti a boli vykonané

nedovolené zásahy do identifikačných údajov vozidla. Tieto skutočnosti sa dajú vyvrátiť alebo potvrdiť
len expertíznym skúmaním, ktoré do dnešného dňa nie je ukončené. Ihneď, ako bude známy výsledok
skúmania predmetného motorového vozidla, bude rozhodnuté o ďalšom postupe v tejto veci.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to vyrozumenia Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 10.03.2009

zistil, že Okresná prokuratúra Zvolen oznamuje právnemu zástupcovi navrhovateľov v 1. a v 2. rade,
že v označenej trestnej veci 3Pv 953/06-110 opätovnou žiadosťou zo dňa 20.02.209 žiadali preskúmať
postup vyšetrovateľa KR PZ ÚJKP Banská Bystrica v trestnej veci vedenej pod ČVS: KRP-37/OVK-
BB-07 vedenej proti obvinenému O. O.. V tomto vyrozumení bolo oznámené, že v 1. rade vyšetrovateľ
porušil ustanovenie § 210 Trestného poriadku, keď žiadosť nepredložil prokurátorovi bez meškania

a na túto skutočnosť prokurátor vyšetrovateľa upozornil. Pokiaľ ide o meritum ich žiadosti, ktorou sa
domáhajú vrátenia vozidla a v tejto súvislosti žiadajú preskúmať postup policajta, bolo zistené, že ich
žiadosti nebolo možné vyhovieť, pretože výsledky znaleckého dokazovania odôvodňujú podanie návrhu
na zhabanie veci. Vyšetrovateľ preto správne vyhovel ich výzve a vozidlo nevrátil. Postup policajta
považujú v tejto časti za správny a zákonný.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to Uznesenia Okresnej prokuratúry Zvolen č. k. 3Pv 953/06-106 zo
dňa 10.03.2009 zistil, že podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku bolo zastavené trestné stíhanie
vedené policajtom KR PZ ÚJKP Banská Bystrica pod ČVS: KRP-37/OVK-BB-07 proti obvinenému O.O. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., B. XXXX/XX pre zločin legalizácie a príjmu z trestnej činnosti
podľa § 233 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s tým, že v tomto uznesení sú opísané
jednotlivé mot. vozidlá, avšak mot. vozidlo zn. Škoda Fabia combi TN XXX CA sa medzi týmito vozidlami

nenachádza.

Súd ďalej z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5T 35/09-1406 zo dňa 21.04.2009 zistil, že
obžalovaný O. O., nar. nar. XX.XX.XXXX, bytom R., B. XXXX/XX sa oslobodzuje spod obžaloby pre
prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla podľa § 220 ods. 1,

2 písm. b) Trestného zákona, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Aj v tomto
rozsudku sú uvedené jednotlivé mot. vozidlá, medzi ktorými sa však motorové. vozidlo navrhovateľov
zn. Škoda Fabia combi TN XXX CA nenachádza.

Súd ďalej z Uznesenia Okresného súdu Zvolen, č. k. 1Nt 5/2009-165 zo dňa 24.09.2009 zistil, že
súd ochranné opatrenie, a to zhabanie veci - osobného mot. vozidla zn. Škoda Fabia combi EČ: TN

XXX CA VIN č. TMBJF16Y843971158 neukladá s tým, že v tomto prípade bolo rozhodované o návrhu
prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen na zhabanie veci, a to osobného motorového vozidla zn.
Škoda Fabia combi EČ: TN XXX CA. V rámci odôvodnenia tohto uznesenia je skonštatované, že zo
zápisnice o prevzatí zaistenej veci KR PZ Banská Bystrica zo dňa 16.07.2007 vyplýva, že podľa § 92
ods. 1 Trestného poriadku bolo okrem iných, prevzaté a zaistené mot. vozidlo Škoda Fabia combi TN

XXX CA osobe H. G., teda navrhovateľa v 1. rade. Z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 26.04.2007
vyplýva, že mot. vozidlo zn. Škoda Fabia combi TN XXX CA bolo zaistené osobe navrhovateľa v 1. rade
vzhľadom na dôvodné podozrenie, že súvisí so spáchaním trestného činu a vec je potrebné zaistiť na
vykonanie nevyhnutných úkonov a zistenie skutočného stavu veci. V zmysle § 199 ods. 1 Trestného
poriadku, sa za zaisťovací úkon považuje aj vydanie a prevzatie veci. Následne v uznesení o

začatí trestného stíhania musí byť uvedené, ktorým zaisťovacím, neodkladným, či neopakovateľným
úkonom bolo začaté trestné stíhanie, kedy bol tento úkon vykonaný (deň, mesiac, rok), tiež opis skutku
a jeho zákonné pomenovanie a uvedenie príslušného ustanovenia Trestného zákona. Podľa § 83 ods.
1 písm. e) Trestného zákona, ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v § 60 ods. 1, súd uloží
zhabanie veci, ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem.

Po zhodnotení všetkých na verejnom zasadnutí vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že v danom
prípade neexistuje dôvodu na rozhodnutie súdu o tom, aby ochranné opatrenie - zhabanie veci v zmysle
návrhu okresného prokurátora uložil, a to z nasledovných dôvodov: Základným predpokladom, aby vec
mohla byť predmetom zhabania je, že musí ísť o vec, ktorá je ku konkrétnemu trestnému činu, ktorý
bol spáchaný a v konaní preukázaný, v niektorom zo vzťahov uvedených v § 60 ods. 1 Trestného

zákona, t. j. aby vec bola použitá na spáchanie trestného činu, vec, ktorá bola určená na spáchanie
trestného činu, vec, ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň, vec, ktorú páchateľ
nadobudol za vec získanú trestným činom alebo ako odmenu zaň. Na základe vyššie uvedených zistení,
keď súd zistil, že v danej trestnej veci síce bolo začaté trestné stíhanie zaisťovacím úkonom - vydaním
a prevzatím veci, a to predmetného mot. vozidla zn. Škoda Fabia combi TN XXX CA, o čom svedčí

zápisnica o prevzatí zaistenej veci, avšak v spisovom materiáli absentuje uznesenie, v ktorom by bolo
uvedené, ktorým zisťovacím úkonom bolo trestné stíhanie začaté, kedy bol tento úkon vykonaný, ako
aj taký opis skutku, ktorého by mot. vozidlo, ktoré malo byť zhabané, bolo súčasťou. Túto skutočnosť
považuje za rozhodujúcu pre rozhodnutie o návrhu prokurátora na zhabanie predmetnej veci. Je toho
názoru, že postup OČTK v danom trestnom stíhaní obvineného O. O. nebol realizovaný v súlade s

procesnoprávnymi ustanoveniami Trestného poriadku. Predmetné mot. vozidlo nie je súčasťou opisu
skutkov nielen v uzneseniach o začatí trestného stíhania, ale ani v uzneseniach o vznesení obvinenia
obvinenému O. O., nie je ani súčasťou uznesenia o spojení veci a napokon ani súčasťou či už zastavenia
trestného stíhania alebo oslobodzujúceho rozsudku. Súd je preto toho názoru, že o predmetnom
vozidle nemožno v trestnom konaní rozhodovať, nakoľko toto netvorí jeho predmet a je teda

daná pochybnosť o zákonnosti jeho existencie v trestnom konaní. Ďalej v odôvodnení predmetného
uznesenia je uvedené, že v posudzovanom prípade je nepreukázateľné, že na ochranu spoločnosti je
nevyhnuté pozbaviť fyzické osoby, a to manželov G. (poškodených), t. j. navrhovateľov v 1. a v 2. rade,
ktorí bona fide nadobudli vlastnícke právo k predmetnému vozidlu tohto vlastníctva. Neexistuje totiž ani
podozrenie z trestnej činnosti a už vôbec nie novej s uvedeným vozidlom.

Súd ďalej z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 2To 335/09 zo dňa 03.12.2009 zistil, že Krajský
súd v Banskej Bystrici podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť okresného prokurátora
zamietol. Išlo o sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1Nt 5/2009 zo dňa 24.09.2009.V odôvodnení predmetného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici je okrem iného uvedené,
že rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 35/09 zo dňa 21.04.2009 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To 169/09 zo dňa 08.07.2009 bol však O. O. právoplatne

oslobodený spod obžaloby pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov mot. vozidla
podľa § 220 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona. Pokiaľ ide o trestné stíhania O. O. pred zločin
legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b) ods. 2 písm. b) Trestného zákona, toto
bolo uznesením námestníka Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 3PV 953/06 zo dňa 10.03.2009 podľa
§ 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod

na postúpenie veci. Z uvedených dôvodov preto neboli splnené podmienky vyžadované ustanovením §
83 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na zhabanie veci. V tomto smere okresný súd napadnuté uznesenie
podrobne odôvodnil, pričom krajský súd sa s uvedenými dôvodmi stotožnil a v podrobnostiach na ne
poukazuje.

Súd ďalej zo zápisnice o vrátení veci zo dňa 03.02.2010 zistil, že predmetnú zápisnicu vypracovalo

KR PZ v Banskej Bystrici ÚJKP PZ Banská Bystrica v konaní ČVS: KRP-37/ OVK-BB-2007 s tým, že
z tejto vyplýva, že bola navrhovateľovi v 1. rade vrátená vec Škoda Fabia combi TN XXX CA, farba
modrá, nádrž prázdna, autorádio zn. Škoda Auto, zabezpečovacie zariadenie Construct 1 ks, rezerva
1 ks, zdvihák 1 ks, kľúč na kolesá 1 ks, oko na ťahanie, osvedčenie od vozidla SA822386, 2 ks kľúč od
vozidla s diaľkovým ovládaním, 2 ks kľúč Construct, 1 ks karta Construct, servisná knižka. Predmetná

zápisnica bola ukončená dňa 03.02.2010 o 14.00 h s tým, že navrhovateľ v 1. rade potvrdil prevzatie
kópie tejto zápisnice.

Súd ďalej zo znaleckého posudku č. 2/2012 vypracovaného znalcom L.. R. P., J. G. XXXX/XX,
XXX XX Z. zistil, že predmetom tohto znaleckého posudku bolo určenie všeobecnej hodnoty a

výšky škody na vozidle Škoda Fabia combi 1.9 SDI Classic, EČ: TN XXX CA. Predmetný znalecký
posudok dala vypracovať ako zadávateľ právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a v 2. rade. Predmetný
znalecký posudok bol vypracovaný dňa 26.02.2012. Znalec v predmetnom znaleckom posudku na záver
odpovedá na otázky a určil všeobecnú hodnotu vozidla Škoda Fabia combi 1.9 SDI Classic 5 dverové
combi EČ: TN XXX CA ku dňu 26.04.2007 vo výške 6654,- € s DPH. Ďalej znalec určil všeobecnú

hodnotu vozidla Škoda Fabia combi 1.9 SDI Classic EČ: TN XXX CA ku dňu 03.02.2010 vrátane DPH
vo výške 4077,- €. Na záver je uvedené, že škoda spôsobená znehodnotením technického stavu vozidla
zapríčineným dlhodobým státím v nevyhovujúcich podmienkach bez náležitej starostlivosti o údržbu sa
rovná rozdielu všeobecných hodnôt vozidla, čo predstavuje čiastku vrátane 20 % DPH 2577,- €.

Súd z dodacieho listu č. 0067 zistil, že vrámci tohto dodacieho listu (DL) bola fakturovaná za opravu
vozidla Škoda Fabia TN XXX CA zo strany dodávateľa S. G. R. a.s. Ľ. S. bývalé kasárne W., A.
XXXX/XX - XX, W. nad S. odberateľovi - navrhovateľovi v 1. rade, celková suma 407,72 € s tým, že
predmetom tejto opravy bola kontrolná prehliadka po odstávke vozidla na 33 mesiacov, oprava bŕzd,
výmena kvapalín, filtrov, kontrola podvozku, riadenia, el. inštalácie, svetiel a kontrolná jazda. Jednotlivé

položky sú bližšie rozpísané v tomto DL. Dátum vystavenia tohto DL je dňa 12.02.2010.

Súd z pokladničného bloku zistil, že na tento DL bola vykonaná úhrada vo výške 407,72 €.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to príjmového pokladničného dokladu č. 2/2012 zo dňa 26.02.2012

zistil, že právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a v 2. rade zaplatila znalcovi Ing. Zdenkovi Oravcovi
sumu 208,32 €, účel: znalecký posudok č. 2/2012.

Po zákonnom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a v 2. rade, ani
zástupca odporcu nežiadali vo veci doplniť dokazovanie.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.Podľa § 3 ods. 2 toho istého zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo
poverený orgán Policajného zboru,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona, ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je
príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§
15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 toho istého zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom
podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 2 toho istého zákona, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán
povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania
žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 toho istého zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 toho istého zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 toho istého zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 toho istého zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V dôsledku legislatívnej zmeny, a to zákonom č. 412/2012 Z. z. z 27.11.2012 došlo k zmene a doplneniu
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktoré nadobudli

účinnosť dňom 01.01.2013.

Súd v tomto prípade však vychádzal zo zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.12.2012, a to z toho
dôvodu, že súd vychádzal z časovej pôsobnosti právnych noriem s tým, že v právnom štáte by malplatiť zákaz pôsobenia právnych noriem do minulosti. Nemožno od právnych subjektov očakávať, aby
vopred poznali budúcu právnu úpravu a zároveň im nemožno niečo prikazovať alebo zakazovať spätne,
keď už nemajú možnosť svoje správanie zmeniť tak, aby bolo v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu sa

retroaktivita prieči podstate právneho štátu.

V danej veci, keďže neboli zákonom č. 412/2012, ktorým sa zmenil a doplnil zákon 514/2003 Z. z.
upravené prechodné a záverečné ustanovenia, súd mal za to, že nie je možné danú vec posudzovať v
znení novely, v znení zákona 412/2012 preto vychádzal z ustanovení zákona o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení do 31.12.2012, nakoľko v prípade,
ak by posudzoval vzťah medzi účastníkmi konania v znení aj vyššie spomínanej zmeny, išlo by tu
o pravú retroaktivitu, ktorá je v Slovenskej republike zakázaná. Jedným z princípov právnej istoty a
ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz spätného, t. j. retroaktívneho pôsobenia právnych
predpisov. Ak by súd vzťah medzi účastníkmi posudzoval podľa zmeny účinnej od 01.01.2013, došlo by
podľa názoru súdu k porušeniu princípov ochrany právnej istoty, čo je neprípustné.

V konaní navrhovatelia žiadali priznať nárok na náhradu škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch
z dôvodu nesprávneho úradného postupu, v dôsledku ktorého im vznikla škoda, a to po čiastočnom
späťvzatí návrhu vo výške 3193,04 €, ako aj nemajetková ujma vo výške 3000,- €.

Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (zákon č.
514/2003 Z. z.) je stanoviť v súlade aj s čl. 46 ods. 3 Ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej
správy,alebonesprávnymúradnýmpostupom,atospôsobom,ktorýumožňujeodškodniťvšetkyprípady,
v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorý sa

neskôr ukázal ako nezákonný. Zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje nesprávny úradný postup. Z obsahu
tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k
porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie

je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného
postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K
nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch vrámci činnosti, pri ktorej štátny orgán
nerozhoduje, ale tiež vrámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť
aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo

primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť
štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej lehote alebo v lehote,
ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Rovnako zákon č. 514/2003
nedefinuje pojem škody ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať
príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy § 442 Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti

chápať ako ujmu, ktorá
a) nastala v majetkovej sfére poškodeného
b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a
c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti
štátu za nesprávny úradný postup je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou zákon č. 514/2003 nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama
väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).

O vzťah v príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny
a následku.

Prevedeným dokazovaním bolo zistené, že v trestnej veci vedenej ÚJKP OR PZ Zvolen č. k. ORP-1011/
OEK-ZV-2006, neskôr ÚJKP KR PZ Banská Bystrica č. k. ČVS: KRP-37/OEK-BB-2007 policajný orgán

OR PZ Zvolen dňa 26.04.2007 v čase o 09.30 h postupom podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o
policajnom zbore zaistil u navrhovateľa v 1. rade - držiteľa a bezpodielového spoluvlastníka veci osobné
motorové vozidlo továrenskej zn. Škoda Fabia combi, EČ: TN XXX CA, a to aj s príslušenstvom tak,
ako je to vyššie opísané. Následne navrhovatelia v 1. a v 2. rade od vyšetrovateľa PZ v zmysle § 93ods. 2 Trestného poriadku dostali vyrozumenie zo dňa 16.07.2007 sp. zn.: ČVS: KRP-8/OVK-BB-2007 o
prevzatí zaisteného vozidla na účely trestného konania do trestného konania vedeného pod uvedenou
spisovou značkou.

Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade ako manželia boli v čase zistenia
predmetného motorového vozidla vlastníkmi tohto motorového vozidla, ktoré bolo v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve. Následnenavrhovateliadlhšiudobuneboližiadnymspôsobominformovanípríslušným
orgánomPZokonkrétnychdôvodochzaisteniavozidla,pohybeaosudezaistenejveci,priebehukonania

a podobne. Až dňa 29.11.2007, teda po uplynutí 7 kalendárnych mesiacov od zaistenia motorového
vozidla, im bola iba na základe ich výslovnej žiadosti faxom doručená písomnosť označená ako
„ informácia " vyšetrovateľa PZ zo dňa 23.11.2007, že existuje dôvodné podozrenie, že pri oprave
tohto vozidla boli použité niektoré súčiastky pochádzajúce z trestnej činnosti a boli vykonané
nedovolené zásahy do identifikačných údajov vozidla, ktoré skutočnosti sa dajú potvrdiť alebo vyvrátiť
len expertíznym skúmaním, ktoré do 23.11.2007 nebolo ukončené.

Na tomto mieste je potrebné poukázať, že išlo o trestné stíhanie obvineného O. O. uznesením
vyšetrovateľa ÚJKP OR PZ Zvolen zo dňa 26.04.2007 pod sp. zn. ORP-1011/OEK-ZV-2006 podľa §
206 ods. 1 Trestného poriadku stíhaného pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov
motorového vozidla podľa § 220 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona (skutok č. 1) a pre zločin

legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona
(skutok č. 2) samostatným uznesením vyšetrovateľa podľa § 206 ods. 1 Tr. por. zo dňa 27.04.2007.
Trestné stíhanie bolo následne v prípravnom konaní vedené vyšetrovateľom ÚJKP KR PZ Banská
Bystrica pod sp. zn. ČVS: KRP-37/OVK-BB-07.

Dňa 24.09.2009 bolo uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1Nt 5/2009 rozhodnuté o tom, že
súd ochranné opatrenie - zhabanie motorového vozidla zn. Škoda Fabia combi - neukladá, nakoľko
predmetné motorové vozidlo nie je predmetom opisov skutkov nielen v uzneseniach o začatí trestného
stíhania, ale ani v uzneseniach o vznesení obvinenia obvinenému O. O., ani súčasťou uznesenia
o spojení veci a napokon ani súčasťou či už zastavenia trestného stíhania alebo oslobodzujúceho

rozsudku.

Súd bol preto toho názoru, že o predmetnom vozidle nemožno v trestnom konaní rozhodovať, nakoľko
toto netvorí jeho predmet a je teda daná pochybnosť o zákonnosti jeho existencie v trestnom konaní.
Navyše v oslobodzujúcom rozsudku ani v uznesení o zastavené trestného stíhania nebolo preukázané

spáchanie konkrétneho trestného činu na to, aby bolo možné uložiť ochranné opatrenie zhabanie veci
tak, ako to vyžaduje ust. § 83 a § 60 ods. 1 Trestného zákona.

Dňa 11.12.2009 bola Okresnou prokuratúrou vo Zvolene podaná sťažnosť voči rozhodnutiu Okresného
súdu Zvolen, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 03.12.2009 sp. zn. 2To

335/2009 postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol a potvrdil tak uznesenie
Okresného súdu Zvolen.

Podľa názoru súdu týmto okamihom, a to právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn.
1Nt 5/2009 zo dňa 24.09.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, bol deklarovaný

nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní s tým, že táto skutočnosť vyplýva aj z
ďalšieho postupu orgánov činných v trestnom konaní, v tomto prípade vyšetrovateľa, ktorý po predložení
spisu a príloh s návrhom na podanie obžaloby na obvineného O. O., vozidlo navrhovateľov nebolo ako
príloha k spisu pripojené, a teda ostalo v dispozičnej sfére vyšetrovateľa PZ, teda orgánov činných v
trestnom konaní v rámci prípravného konania.

Zo zápisnice o vrátení veci vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo bolo navrhovateľovi v 1. rade
vrátené dňa 03.02.2010, teda z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo
bolo zadržiavané od 26.04.2007 do termínu vrátenia, t. z. do 03.02.2010.

Podľa názoru súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to postupom vyšetrovateľa, a to OR PZ
vo Zvolene, ako aj vyšetrovateľa KR PZ v Banskej Bystrici, nakoľko práve tieto orgány sa podieľali na
zaistení predmetného motorového vozidla a tieto orgány predmetné motorové vozidlo aj vydali.Podľa názoru súdu obrana odporcu, že v predmetnom konaní mala konať v mene štátu generálna
prokuratúra v zmysle § 4 ods. 1 písm. f) nebola žiadnym spôsobom podložená, nakoľko podľa názoru
súdu škodu v trestnom konaní spôsobil vyšetrovateľ PZ a preto v mene štátu má vystupovať Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky tak, ako to bolo uvedené v samotnom návrhu navrhovateľov v 1. a v 2. rade.
Preto súd vychádzal z toho, že orgánom, ktorí má konať v mene štátu je práve označený subjekt, a to
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že došlo k nesprávnemu úradnému

postupu, a to v tom zmysle, že predmetné motorové vozidlo bolo oprávnene zadržiavané len na základe
prvotného úkonu v zmysel § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 s tým, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia
zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní.

Čo sa týka ďalšieho postupu, tak podľa názoru súdu nesprávny úradný postup bol skonštatovaný vyššie
uvedenými uzneseniami, jednak Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1Nt 5/2009, ako aj potvrdzujúcim

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To 335/2009, a teda podľa názoru súdu
bolo vedené trestné konanie takým procesným postupom, ktorý nemal oporu v zákone a na
základe nesprávneho úradného postupu v priamej príčinnej súvislosti došlo k vzniku škody na strane
navrhovateľov v 1. a v 2. rade, a to v zmysle zákonného ustanovenia § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z..

Súd z vyššie uvádzaných dôvodov zaviazal odporcu na náhradu škody v celkovej výške 3193,04 € s tým,
že tátoškodapozostávazosumy407,72€,čojesuma,ktorúnavrhovateliav1.av2.radebezprostredne
po prevzatí vozidla museli vynaložiť na nevyhnutnú opravu. Táto suma je preukázaná jednak dodacím
listom, ako aj pokladničným dokladom, že práve takáto suma bola zaplatená osobe, ktorá vykonala
opravu predmetného motorového vozidla. Podľa názoru súdu z tohto dôvodu je táto škoda vo výške

407,72 € dôvodná. Ďalej táto škoda pozostáva zo škody, ktorá bola spôsobená znehodnotením
technického stavu vozidla zapríčineným dlhodobým státím v nevyhovujúcich podmienkach bez
náležitej starostlivosti a údržby s tým, že sa rovná rozdielu všeobecných hodnôt vozidla, čo predstavuje
čiastku vrátane 20 % DPH 2577,- € s tým, že všeobecná hodnota vozidla Škoda Fabia EČ: TN XXX
CA bola ku dňu 26.04.2007 vo výške 6654,- € a všeobecná hodnota oho istého vozidla bola ku dňu

03.02.2010, teda k termínu vrátenia predmetného vozidla vo výške 4077,- €. Predmetný rozdiel vo výške
2577,- € vyplýva zo znaleckého posudku č. 2/2012 vypracovaného znalcom L.. R. P.. Podľa názoru súdu
navrhovatelia majú nárok aj na takto vyčíslenú škodu, ktorá vznikla znehodnotením technického stavu
predmetného vozidla v celkovej výške 2577,- €. Ďalej táto škoda pozostáva zo sumy vo výške 208,32
€ a ide o sumu, ktorú zaplatili navrhovatelia v 1. a v 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

znalcovi za vypracovanie predmetného znaleckého posudku, čo vyplýva z pripojeného pokladničného
dokladu.

Podľa názoru súdu teda navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených ohľadne
náhrady škody a z vyššie uvádzaných dôvodov súd zaviazal odporcu na náhradu škody v celkovej výške

3193,04 €, ktorá vznikla navrhovateľom nesprávnym úradným postupom, za ktorý zodpovedá práve
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom svojich vyšetrovacích orgánov.

Okrem istiny žiadali navrhovatelia priznať aj príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania od
06.10.2012 až do zaplatenia vo výške 9 % ročne. O úroku z omeškania súd rozhodoval podľa

ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Vládneho nariadenia
č. 87/1995 Z. z.. Výška úroku z omeškania ku dňu vzniku omeškania, t. j. ku dňu 06.10.2012 predstavuje
8,75 %, nakoľko základná úroková sadzba ECB k tomuto dňu je 0,75 %, a preto zákonný úrok z
omeškania v tomto prípade predstavuje výške 8,75 %.

Pokiaľsanavrhovateliadomáhaliúrokuzomeškaniavovýške9%ročne,súdnávrhvtejtočastizamietol,
keďže zákonný úrok z omeškania predstavuje výšku 8,75 % a tento je o 8 percentuálnych bodov vyšší,
ako základná úroková sadzba ECB, teda v tomto prípade 8 + 0,75 % = 8,75 %.

V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia sa svojim nárokom obrátili na príslušné Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, ktorému adresovali žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom s tým, že predmetná žiadosť bola doručená odporcovi dňa
05.10.2012.Súd ďalej poukazuje, že v predmetnom prípade 6 mesačná lehota na uspokojenie nároku v zmysle
§ 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uplynula dňa 05.10.2012, a preto súd priznal vyššie uvedený úrok
z omeškania z vyššie uvedenej sumy odo dňa nasledujúceho tak, ako to požadovali navrhovatelia, t.

j. odo dňa 06.10.2012.

Pokiaľ odporca v prvotnom vyjadrení uvádzal, že predmetný nárok navrhovateľov je predčasný, tu
súd konštatuje, že v čase rozhodovania, t. j. ku dňu 28.03.2013 uplynula už 6 mesačná lehota na
uspokojenie predmetného nároku v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. a teda v čase rozhodovania

a vyhlásenia rozhodnutia predmetný návrh navrhovateľov nebol podaný predčasne, a preto súd z
vyššie uvádzaných dôvodov ho nemohol zamietnuť.

Čo sa týka ďalšieho nároku navrhovateľov na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 3000,- €, súd v
tejto časti návrh navrhovateľov v 1. a v 2. rade zamietol, nakoľko podľa názoru súdu v danom prípade
už samotné konštatovanie, že bolo porušené právo, je dostatočným zadosťučinením pre navrhovateľov

v 1. a v 2. rade, a preto neprichádza do úvahy uplatnenie § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003. Ďalej súd
poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade nepreukázali, že sú splnené podmienky
na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktoré sa odvíjajú v zmysle citovaného zákona okrem osoby
poškodeného od závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo, závažnosti následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosti následkov, ktoré vznikli poškodenému

v spoločenskom uplatnení s tým, že navrhovatelia uviedli, že boli vyradení z možnosti užívať a
disponovať s predmetom svojho vlastníckeho práva s tým, že bližšie nezdôvodnili, prečo si uplatňujú
titulom nemajetkovej ujmy práve sumu 3000,- €. Na základe vyššie uvedeného podľa názoru súdu
navrhovatelia okrem iného teda nepreukázali svoj nárok na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy
akurát vo výške 3000,- € s tým, že nie je jasné, z akých skutočností navrhovatelia vychádzali pri jej

vyčíslení, a preto súd návrh navrhovateľov v tejto časti zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznal plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v
pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo

od úvahy súdu. V takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia.

Súd v tomto prípade aplikoval vyššie citované zákonné ustanovenie a vychádzal pri výpočte trov
právneho zastúpenia z výšky súdom priznaného plnenia, t. z. zo sumy 3193,04 €. Súd priznal

navrhovateľom v 1. a v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 644,18 €, pričom
súd považoval za účelne vynaložené trovy konania tieto úkony: prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa
07.02.2012 vo výške 121,17 €, zaslanie žiadosti na predbežné prerokovanie nároku zo dňa 03.03.2012
vo výške 121,17 €, podanie návrhu na súd zo dňa 29.06.2012 vo výške 121,17 €, podanie právnej
zástupkyne navrhovateľov zo dňa 05.11.2012 vo výške 121,17 € a účasť na pojednávaní konanom

dňa 28.03.2013 vo výške 121,17 €. Podľa názoru súdu boli teda účelne vynaložené trovy právneho
zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci tak, ako sú vyššie opísané. Ďalej priznané trovy pozostávajú
z režijného paušálu 4 x 7,63 € a 1 x 7,81 €.

Pokiaľ sa právna zástupkyňa navrhovateľov domáhala aj priznania trov právneho zastúpenia za nazretie

do spisu + štúdium spisu zo dňa 10.01.2013 vo výške 121,17 €, tak súd tento úkon právnej služby
nepriznal, nakoľko Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. nepozná
v zmysle § 14 ods. 1 takýto úkon právnej služby, a preto súd nemohol priznať odmenu za tento úkon
právnej služby. Tak isto súd nepriznal aj ďalší uplatnený úkon, a to písomné podanie na súd - čiastočné
späťvzatie návrhu zo dňa 27.03.2013 s tým, že tento úkon bol urobený priamo na pojednávaní a teda

podľa názoru súdu nejde o účelne uplatnený úkon právnej služby, a preto súd ani tento úkon nepriznal
s tým, že právnej zástupkyni navrhovateľov bol priznaný ďalší právny úkon, a to účasť na predmetnom
pojednávaní konanom dňa 28.03.2013, na ktorom urobila právna zástupkyňa navrhovateľa podania
ohľadnom späťvzatia niektorých častí návrhu."

Proti rozsudku odvolanie podali navrhovatelia, ako aj odporca.

Navrhovatelia napadli rozsudok, pokiaľ súd v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 3 000,- € titulom
nemajetkovej ujmy žalobu zamietol a proti výroku o náhrade trov konania, kde im nebolo priznané zajeden úkon právnej služby a RP zo dňa 10. 01. 2013 nazretie do spisu v sume 128,98 €. V odvolaní
uviedli, že súd nesprávne a nenáležite ustálil skutkový stav na základe vykonaných dôkazov, dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Súd pri posudzovaní oprávnenosti ich nároku na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy vychádzal
výlučne z vyjadrenia, že boli „vyradení z možnosti užívať a disponovať s predmetom vlastníckeho práva
- vozidlom" a teda neprihliadol na iné skutočnosti tvrdené v návrhu a vyplývajúce z návrhu aj vo vzťahu

k nemajetkovej ujme. Tento nárok podľa ich názoru súd posudzoval prísne izolovane v rozpore so
zákonom. Dôvody, pre ktoré súd návrh zaplatenia 3 000,- € titulom nemajetkovej ujmy súd uviedol,
vyznievajú nejasne a povrchne. Podľa odvolateľov z odôvodnenia nie je zrejmé, či sa súd so vznikom
nemajetkovej ujmy stotožnil, ale jej náhradu v peniazoch nepriznal, alebo ako uvádza, postačí samotné
konštatovanie porušenia práva, alebo, či nemajetkovú ujmu vyhodnotil ako neexistujúcu, alebo či mal za
preukázané, že nemajetková ujma vznikla, že ju treba finančne kompenzovať, ale nemal preukázané,

že práve vo výške 3 000,- €.

V ďalšom navrhovatelia poukázali na skutočnosti uvádzané v návrhu a okolnosti, ktoré opísali v návrhu
vo vzťahu, ktorý označili a navrhli dôkazy a to oboznámenie spisu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 17C 33/2008 a výsluch navrhovateľov súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody titulom

nemajetkovej ujmy nebral do úvahy, čo je zrejmé z prvostupňového rozsudku. Súčasťou vlastníckeho
práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR je tiež požiadavka, aby konanie (teda aj trestné), ktoré sa týka
ochrany tohto základného práva, dôsledne rešpektovalo ústavné princípy právnej istoty rovnosti a
zákazudiskriminácie.VcitovanomustanoveníÚstavaurčujerovnakýzákonnýobsahvlastníckehopráva
pre všetkých vlastníkov.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom.

Uplatňovaná suma zohľadňovala všetky parciálne oprávnenia vlastníka k premetu vlastníctva a s tým

spojený stav právnej neistoty, pocit diskriminácie, bezmocnosti, ohrozenia, že prídu o vozidlo natrvalo,
psychického napätia a pocitov sklamania z neprimeranej dĺžky konania, keď nikto im nevedel zaručiť,
kedy a či vôbec predmet vlastníctva im bude vrátený. Išlo o dĺžku neoprávneného zdržiavania predmetu
vlastníckeho práva vlastníctva a nemožnosť počas tejto doby automobil užívať.

Otázky nemajetkovej (psychickej) ujmy, jej dopadu na psychiku človeka sa nedajú hmatateľne zmerať
a objektívne dokazovať, preto ich (následky) treba posudzovať vzhľadom na širšie objektívne okolnosti
daného prípadu. V tomto smere poukázali na všetky významné okolnosti veci, okrem iného k
následkom psychickej sfére navrhovateľov, ku ktorým na základe týchto okolností došlo a navrhli
vypočuť navrhovateľov, ako účastníkov konania, pretože iný dôkaz, ako vyjadrenie svojich subjektívnych

negatívnych pocitov touto dotknutou osobou neobstojí.

Vytkli preto súdu prvého stupňa nepredvídateľný postup a rozhodnutie nekorešpondujúce procesnej
právnej úprave, ktorý je rámcovo upravený v § 118 OSP.

Predseda súdu prvého stupňa si nesplnil procesnú povinnosť a nedodržal zákonom prepísaný postup
v zmysle § 118 ods. 2 OSP. Navrhovatelia nepoznali postoj odporcu k uplatňovaným nárokom až
do pojednávania konaného dňa 28. 03. 2013, kedy bol vyhlásený aj rozsudok. Navrhovatelia vidia v
nedodržaní postupu podľa § 118 ods. 2 OSP procesnú vadu, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti
prejednávanej veci viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením. V tomto smere

poukázalinavrhovatelianarozhodnutieÚstavnéhosúduSRII.ÚS261/06.Súdpooboznámenílistinných
dôkazov vyzval zástupcov účastníkov na označenie ďalších (doposiaľ neoznačených) návrhov na
dokazovanie a už iba v zmysle § 118 ods. 4 vyznal právnu zástupkyňu navrhovateľov, ako aj zástupcu
odporcu na záverečné prednesy. Ich právna zástupkyňa uviedla, že po úprave návrhu na pojednávaní
žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť a v ostatnom sa pridržiava doterajších prednesov a písomných

vyjadrení. To znamená, že aj vyjadrením v samotnom návrhu, v ktorom označili dva dôkazy, ktoré súd
nevykonal a nevykonanie neodôvodnil. Vzhľadom k tomu, že súd vo zvyšku návrh zamietol, považujú
rozsudok za nepreskúmateľný. Navrhovatelia vyjadrili nesúhlas aj s nepriznaním náhrady trov konania
za úkon právnej služby nazretie do spisu dňa 10. 01. 2013. Nesúhlasia, že išlo o účelný úkon, ktorýby vyhláška - advokátska tarifa nemala poznať. Advokátska tarifa pri úkonoch právnej pomoci resp.
služby výslovne neupravených odkazuje na úkony, ktoré sú im svojou povahou, alebo účelom najbližšie.
Je zrejmé, že vzhľadom na k veci pripojené iné spisy bolo potrebné nazrieť do spisu a urobiť výpisky,

naštudovať podklady z nich vyplývajúce pre účely pojednávania, pretože sa inak s pripojenými spismi
nebolo možné oboznámiť.

Navrhovatelia, preto navrhli v napadnutej časti rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na
opätovné konanie a rozhodnutie. Žiadali zároveň priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.

Odporca vo svojom odvolaní poukazoval na nedostatok procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, ako orgánu konajúceho v mene Slovenskej republiky. Odporca v odvolaní
zopakoval svoje doterajšie prednesy a tvrdenia a poukazoval výslovne na zákonné ustanovenia zo
zákona č. 514/2003 Z.z., citoval ustanovenie § 6 zákona § 9 ods. 1 zákona § 4 ods. 1 písm. c zákona, §
4 ods. 1 písm. f zákona. Tu zdôraznil, že vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil
orgán podľa osobitného predpisu (4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, alebo správnom
konaní. (Odvolací súd poznamenáva, že pod č. 4 sa myslí § 38 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre).

Odvolanie ďalej poukazuje na ust. § 185 ods. 1 Trestného poriadku, § 185 ods. 2 Trestného poriadku,

§ 190 ods. 1 Trestného poriadku a § 210 Trestného poriadku.

Okresná prokuratúra Zvolen oznámila dňa 10. 03. 2009 právnemu zástupcovi žalobcu, že v označenej
veci 3 Pv 953/06-110 opätovnou žiadosťou zo dňa 20. 02. 2009 žiadali preskúmať postup vyšetrovateľa
KR PZ UJKP Banská Bystrica v trestnej veci vedenej pod ČVS: KRP - 37/OVK-BB-07 proti obvinenému

O. O.. Pokiaľ ide o meritum ich žiadosti, ktorou sa domáhajú vrátenia vozidla a v tejto súvislosti
žiadajú preskúmať postup policajta, bolo zistené, že ich žiadosti nebolo možné vyhovieť, pretože
výsledky znaleckého dokazovania odôvodňujú podanie návrhu na zhabanie veci. Vyšetrovať preto
právne správne vyhovel výzve a vozidlo nevrátil. Postup policajta považuje v tejto časti za správny a
zákonný.

Podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku, dozor na dodržiavanie zákonnosti pred začatím trestného
konania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Podľa prokuratúry bolo potrebné rozhodnúť o
zhabaní veci z dôvodu uvedeného v § 83 ods. 1 písm. e Trestného poriadku. Prokuratúra je typickým
kontrolným (dozorným) orgánom ochrany práva, čo vyplýva aj zo samotného ustanovenia § 4 ods. 1

písm. a zák. č. 153/20901 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pôsobnosť
prokuratúry vykonávajú prokurátori aj dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného
stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona v prípravnom konaní.

Odporca preto navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa.

K podanému odvolaniu odporcu podali navrhovatelia vyjadrenie. Považovali námietku nedostatku
procesnej spôsobilosti zastupovať Slovensku republiku za účelovú a vecne nedôvodnú. Pre účely
posudzovania konania majú za to, že bolo primárnou chybou policajta (vyšetrovateľa PZ), že vozidlo
žalobcov zákonným spôsobom neprevzal do trestného konania, toto vozidlo, ako vec dôležitá pre trestné

konanie) netvorilo ani opis skutkov, pre ktoré skutky sa viedlo trestné konanie a toto je bezprostredná a
prvotná príčina vzniku škody žalobcov, jav, bez ktorého by takýto následok nenastal.

Pasívna legitimácia vyplýva z ust. § 3 ods. 1 písm. d/ zák. č. 514/2003 Z.z.. Orgán konajúci v mene
štátu je uvedený v návrhu na začatie konania v súlade so zákonom a to konkrétne s § 4 ods. 1 písm.

b zákona v znení účinnom do 31. 12. 2012.

Navrhovatelia poukázali, že zástupca žalovaného v rámci predbežného prerokovania nároku žalobcov
na náhradu škody mal a bol povinný v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12.
2013, v prípade, že sa necítil byť príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2 § 4 zákona bezodkladne

vec postúpiť ( § 15 zákona) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľov - žalobcov, čo zástupca
žalovaného neurobil.Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu čiastočne potvrdil podľa § 219 ods. 1
OSP, ako vo výroku vecne správny, čiastočne rozsudok zrušil podľa § 220 OSP. V nepadnutých častiach

zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

V časti, v ktorej bol rozsudok okresného súdu potvrdený sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Pokiaľ ide o procesnú pasívnu legitimáciu okresný súd náležite zdôvodnil, prečo je v tomto prípade
pasívne legitimovaný odporca práve tak, ako je označený. V odvolaní odporca neuviedol žiadne nové
skutočnosti, než tie, ktoré uvádzal pre súdom prvého stupňa, citoval iba zákonné ustanovenia, a žiadal
o prehodnotenie záverov súdu prvého stupňa.

Odvolaciemu súdu nebol predložený žiadny argument, na základe ktorého by mohol dospieť k

názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci
nebolo použité - pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu. Nemal preto zákonný dôvod a ani oprávnenie
prehodnocovať vykonané závery súdu prvého stupňa. Odvolací súd naviac poznamenáva, že stotožňuje
sa s tvrdením navrhovateľov, z ktorého vyplýva, že ak v rámci predbežného prerokovania nároku
žalobcov zastával odporca stanovisko, že nie je vo veci pasívne legitimovaný, mal bezodkladne postúpiť

žiadosť navrhovateľov príslušnému orgánu a ich o tom upovedomiť. Keďže odporca takto nepostupoval,
je zrejmé, že už v rámci predbežného prejednania považoval svoju pasívnu legitimáciu za danú.

Navrhovatelia však vytýkali súdu prvého stupňa jeho postup, ktorý nebol v súlade s ust. § 118 ods.
2 OSP. Z dôvodu predvídateľnosti postupu súdu a tým aj posilnenia práva na spravodlivý súdny

proces sa v roku 2008 upravil postup sudcu vo vzťahu k nesporným skutočnostiam a sporným
skutočnostiam. Predseda senátu, alebo samosudca po prednese návrhu navrhovateľom a oboznámení
výsledku prípravy pojednávania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné
považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhovaných
dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Zavedený

čiastočne kontradiktórny proces odôvodňuje vyššiu ochranu účastníkov konania tým, že sudca usmerní
účastníkov konania po rozsahu dokazovania, ktoré mieni vykonať. Tým sa môžu minimalizovať stavy
TZV opomenutých návrhov na dokazovanie zo strany účastníkov konania.

Vzhľadom k pochybeniu v procesnom postupe bolo potrebné v zamietajúcej časti rozsudok okresného

súdu zrušiť. V priebehu ďalšieho konania bude procesné pochybenie súd prvého stupňa nútený
odstrániť.

Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní argumentačne vysporiada aj z odvolacími tvrdeniami účastníkov
ohľadom vykonania, alebo nevykonania ďalších dôkazov.

Výrok o trovách konania bolo potrebné zrušiť.

Vzhľadom priebehu ďalšieho konania pred súdom prvého stupňa rozhodnutie súdu o trovách konania
nezostane nemenné. Je dôvodný predpoklad o vykonaní ďalších spoplatnených úkonov zo strany

právneho zástupcu navrhovateľov, prípadne ich osobných trov. Vo svojom rozhodnutí sa súd prvého
stupňa vyporiada aj s argumentáciou navrhovateľov proti nepriznaniu náhrady za jeden úkon advokáta
- nahliadnutie do spisov.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.