Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 9, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204946
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814204946.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613
843 proti žalovaným: 1/ X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Q. XXX, 2/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. Q. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Jaroslavou Oravcovou, so sídlom Dobrianskeho 1651, Vranov
nad Topľou, o zaplatenie 3.713,81 eura s prísl., o odvolaní žalovanej v 2.rade proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/58/2014-153 zo dňa 27.08.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku.

Priznávažalobcovivočižalovaným,povinnýmspoločneanerozdielne náhradutrovodvolaciehokonania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.939,20 eura spolu s ročným
úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2011 do 03.11.2012 v sume 58,04 eura a úrok z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.939,20 eura od 04.11.2012 do zaplatenia v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a čo sa týka trov konania rozhodol, že

o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovaným zaplatiť mu
sumu3.713,81eurasúrokomzomeškania zosplátokzaobdobieod21.06.2010do03.11.2012vovýške
169,41 eura, s ročným úrokom z omeškania 8,75 % zo sumy 3.713,61 eura od 04.11.2012 do zaplatenia
žiadajúc taktiež, aby súd uložil žalovaným zaplatiť mu trovy v konaní mu vzniknuté. Žalobca uviedol, že
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.09.2012 uzatvorenej medzi ním ako postupníkom a
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom bola mu postúpená pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXXXX,

na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným peňažné prostriedky ako úver. Žalovaní
zmluvné povinnosti neplnili, úver bol žalovaným poskytnutý vo výške 3.319,39 eura, splácaný mal byť v
mesačných splátkach po 55,43 eura vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Žalobou boli uplatnené len splátky
úveru splatného od 20.06.2010 do 20.12.2015 v počte 67, v celkovej výške 3.713,81 eura, vrátane úroku
z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Ku dňu postúpenia pohľadávka
predstavovala 5.859,33 eura, ktorá pozostávala z istiny 4.913,68 eura, riadneho úroku 644,36 eura,
úroku z omeškania 262,42 eura a ostatného príslušenstva 38,87 eura.

Súd konštatoval, že žalovaní potvrdili, že sumu si požičali v roku 2007, platili asi jeden rok, neskôr
žalovanýv1.radeprišieloprácu,takplatbyprestali,poskytnutépeniazeboliposkytnuténaopravudomu.
Konštatoval taktiež, že právna zástupkyňa žalovanej v 2.rade namietala aktívnu legitimáciu žalobcu.
Podľa nej úver nemohol byť postúpený, nakoľko išlo o tzv. živý úver a žalobca nie je držiteľom bankovéhopovolenia na poskytovanie bankových úveroch, teda ani na správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti
poskytovania úveru, na ktorý je podľa zákona potrebné bankové povolenie.
Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané a zistené, že žalovaní ako dlžníci uzatvorili dňa

09.01.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im Slovenská sporiteľňa,
a.s. poskytla úver vo výške 3.319,39 eura, ktorý sa zaviazali splácať v mesačných splátkach po 55,43
eura k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.12.2015,
úroková sadzba predstavovala 13,4 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov bola 16,32 %. Súd
konštatoval, že podľa bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu klient súhlasí s tým, že

bankajeoprávnenákedykoľvekpostúpiťakékoľveksvojepohľadávkyatobezohľadunato,čisúbudúce
alebo súčasne, podmienené alebo nepodmienené bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako
aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávku akúkoľvek požiadavku alebo nie
voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený
postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne
s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca, žalobca ako

postupník uzavreli dňa 27.09.2012 zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE, predmetom ktorej
bolo postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovaným. Slovenská sporiteľňa, a.s.
žalovaným oznámila postúpenie pohľadávky 15.10.2012. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu
listom adresovaným žalovanému v 1.rade oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu
15.10.2012 s výzvou na okamžité uhradenie dlžnej čiastky v sume 6.030,53 eura do 30.10.2012.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, prihliadajúc ex offo v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa na premlčanie mal súd prvej inštancie za to, že časť nároku uplatneného žalobou
bolapremlčanou.Žalobcauplatnil67splátokúveru,nepremlčanýmibolilensplátkysplatné3rokyspätne
od podania žaloby, teda splátky splatné po 05.06.2011, pre premlčanie splátok splatných pred týmto
dátumom žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Vo zvyšku mal nárok uplatnený žalobou za dôvodný.

Konštatoval nedôvodnosť námietky žalovanej v 2.rade o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu nielen
s poukazom na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorého žalovaní výslovne
súhlasili s postúpením pohľadávky na tretiu osobu, pričom toto dojednanie neobsahovalo podmienku
obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku. Súd mal teda za to, že banka ako postupca
disponovala súhlasom žalovaných na postúpenie pohľadávky na tretiu osobu, na žalobcu. Podľa súdu

prvej inštancie súčasne však boli splnené aj podmienky na postúpenie pohľadávky v zmysle ust.§ 92
ods.8 zákona o bankách, keďže v danej veci bol úver splatný v splátkach, mala banka právo postúpiť
postupníkovi celú, aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru. Žalovaní svoj záväzok riadne a včas nesplnili, v
omeškaní boli s úhradou sumy 6.030,53 eura, čo predstavuje podstatne viac ako 3 dojednané mesačné
splátky a z uvedeného je zrejmé aj splnenie ďalšej podmienky o omeškaní nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní. Na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku boli písomne vyzvaní, čo bolo
preukázané výzvou. Podľa názoru súdu prvej inštancie terminologické vymedzenie pohľadávky, ktorú
môže banka postúpiť za splnenia uvedených predpokladov predstavuje pohľadávku banky voči klientovi
z určitého úverového vzťahu a teda celú pohľadávku, celú sumu istiny, úrokov z úveru, ako aj prípadných
iných nárokov, aj poplatkov alebo prípadných sankcií. V opačnom prípade, resp. v prípade vymedzenia

pohľadávkynaúčelyust.§92ods.8lennasplátky,ktorésaužstalisplatnými,tedanatzv.dospelésplátky
by sa banka a súčasne aj dlžníci mohli ocitnúť v pozícií, že by dochádzalo k postúpeniu pohľadávky
zodpovedajúcej len sume 90 dňového omeškania. Konštatoval taktiež, že postúpenie pohľadávky nemá
vplyv na stratu výhody splátok a rovnako nemá vplyv na plynutie premlčacích lehôt. Pre meškanie
žalovaných priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania z nepremlčaných splátok úveru, z ktorých

súčasne odpočítal aj poplatok za správu úveru v sume 1,99 eura mesačne. Ako už bolo uvedené, čo
do zvyšku žalobu zamietol.
Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 524
ods.1,2, § 525 ods.2, § 52 ods.1,2, § 53 ods.1,2,3,5,§ 517 ods.1,2,, § 100, § 101, § 103 a § 111, z
ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 25 ods.1, 2, § 2 písm. a/, § 3 ods.1,

2 § 4 ods. 5, z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z § 5b Zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
K rozhodnutiu o trovách konania poukázal na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v 2.rade, a to proti vyhovujúcemu rozsudku súdu

prvej inštancie majúc za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne
právne posúdil. Podľa žalovanej v 2.rade žalobca nepreukázal, že pri postúpení pohľadávky bol
dodržanýpostuppodľa§92ods.8Zákonaobankáchadoručenietýmtoustanovenímvyžadovanejvýzvy
žalovaným. Nebolo preukázané, že by sa výzva dostala do dispozičnej sféry žalovaných. Žalobca pretona uplatňovanie pohľadávky v súdnom konaní nebol vecne legitimovaný. Aktivity žalobcu nepodliehajú
povoleniam Národnej banky Slovenska, preto je namieste obava o zhoršenie zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa. Žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov.

Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom je právne neúčinné. Postupca, Slovenská sporiteľňa,
a.s., nepostupovala v súlade s § 92 ods.8 Zákona o bankách a pred postúpením pohľadávky úver
nezosplatnila, nebolo preto oprávnená pohľadávku postúpiť a pokiaľ tak postupovala, ide o postúpenie
neplatné. Oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru mal len bankový veriteľ a oprávnenie banky v
zmysle § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z. postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškanie dlžníkom sa

viaže len na už splatné, tzv. dospelé splátky. Bez preukázania ukončenia zmluvného vzťahu právneho
predchodcu žalobcu so žalovanými nemožno konštatovať, že by bol žalobca aktívne vecne legitimovaný
v konaní. Pokiaľ by sa pripustilo postúpenie tzv.živého úveru na žalobcu, ktorý pre takúto činnosť nemá
zodpovedajúce povolenie, tolerovalo by sa tým zjavne obchádzanie Zákona o bankách. Žalovaná v
2.rade preto žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“) vychádzajúc

z ust.§ 470 ods.1,2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v rozsahu v akom bol napadnutý, t.j. vo vyhovujúcom výroku, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 378 a nasl. C.s.p. bez nariadenia pojednávania

(§ 385 ods.1 C.s.p. a contrario), oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a
webovej stránke súdu dňa 04.05.2017 a dospel k záveru o tom, že odvolanie opodstatneným nebolo.

5. Podstata odvolacích argumentov vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie
bola založená na tvrdení o nesprávnosti právneho posúdenia veci a vyvodení nesprávnych záverov zo

zisteného skutkového stavu.
Odvolací súd má za to, že odvolacia argumentácia nie je relevantnou.
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva. O omyl v aplikácií práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis než ktorý mal použiť alebo ak síce použil správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní veci vychádzal z dostatočne, na
základe výsledkov, ktoré vyplynuli s tvrdení strán sporu a dôkazov navrhnutých na ich preukázanie
zisteného skutkového stavu, dôsledne vyhodnotil tvrdené skutočnosti a jeho záver, ktorý z vykonaného
dokazovaniavyplynul,jesprávny.Odvolacísúdmázato,žesúdprvejinštancievrozhodnutídalodpoveď
narozhodujúceargumentyajehorozhodnutiejevýstižné.Odvolacísúdsa sodôvodnenímrozhodnutiav

celomrozsahustotožňuje(§387ods.2C.s.p.)alennazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutia
dopĺňa:

Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej aj len
„Zákon o bankách“), tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením,

podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace
s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účely regulácie a kontroly bánk,
pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.
Podľa § 89 ods. 1 tretej vety pred bodkočiarkou Zákona o bankách, banka alebo pobočka zahraničnej
banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona

alebo osobitného predpisu, ak to zákon alebo osobitný predpis výslovne nezakazuje, alebo ak z povahy
ich ustanovení vyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.
Podľa § 91 ods. 1 veta prvá Zákona o bankách, predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie
a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré
nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov.

Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnouzmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo i len
časti z toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol 1 rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na základe ktorého vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa, alebo obsah ktorej by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku

pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
Podľa 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo
dohode s dlžníkom.

6. Postúpenie pohľadávky je inštitútom, prostredníctvom ktorého dochádza v rozsahu predmetu

postúpenia k zmene v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne k zmene v osobe veriteľa; zmena sa
nedotýka práv ani povinností dlžníka.
Ako zo spisu vyplýva, žalovaní uzatvorili s právnym predchodcom žalobcu zmluvu, ktorej súčasťou sú,
ako vyplýva z čl. II. bodu 2 Zmluvy aj Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s.
Podľa bodu 19.16 všeobecných obchodných podmienok, klient výslovne súhlasí s tým, že banka je

oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo
súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj
bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie
voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený
postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s

predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Takáto dohoda je podľa § 89 ods.1 Zákona o bankách
prípustná. Dohoda nevykazuje znaky nevyváženosti, ak veriteľ môže aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
pohľadávku a dlžník môže postúpiť svoj záväzok voči veriteľovi na iného len so súhlasom veriteľa, má to
základ vo funkcii súhlasu, ktorým je ochrana veriteľa. Záväzok by totiž mohol prevziať taký dlžník/osoba,
majetkové pomery ktorého by mohli zhoršiť alebo znemožniť uspokojenie pohľadávky veriteľa.

Tak ako Občiansky zákonník, ani Zákon o bankách nevyžaduje súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky.
Relevantné nemôže byť to, že postupník nie je subjektom, na ktorý by sa mali vzťahovať požiadavky na
podnikanie bánk. Komerčná banka je subjektom, ktorý podniká aj s peňažnými prostriedkami zverenými
jej vo forme depozitných produktov, t.j. s cudzími zdrojmi. Vzťahujú sa preto na ňu pravidlá obozretného
bankového podnikania a to nielen pri poskytovaní úverov. V konkrétnom prípade úver bankou už za

zmluvne dohodnutých podmienok poskytnutý bol, rieši sa len jeho návratnosť. Nie je preto zrejmé prečo
by návratnosť úveru, t.j. vymáhanie pohľadávky, nemohol realizovať subjekt nemajúci oprávnenie na
podnikanie v bankovom sektore ako mienila žalovaná v 2.rade pokiaľ argumentovala, že banka nemohla
postúpiť tzv. živý úver.
Pokiaľ mala žalovaná v 2.rade za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil ust.§ 92 ods. 8

zákonač.481/2001Z.z.obankách,máodvolacísúdzato,žestoutonámietkoužalovanejv2.rade,ktorú
prezentovala už v priebehu konania, sa súd prvej inštancie vysporiadal taktiež a to podporne, keďže
prioritne vychádzal z dohody medzi veriteľom a dlžníkmi ohľadne možnosti postúpiť pohľadávku. Jeho
argumentáciaustanovením§92ods.8Zákonaobankáchjelogická,presvedčiváaodvolacísúdsasňou
stotožňuje a tým nepovažoval za potrebné k odvolacej námietke v tomto smere viac dodávať. Odvolací

súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne správny podľa §
387 ods.1 C.s.p. potvrdil, pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia majúc na zreteli, že v odôvodnení nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods.1 v spojení s § 262
ods.1 podľa § 255 ods.1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd preto uložil
žalovaným, ktorí sú vo vzťahu k žalobcovi povinní spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods.2 C.s.p.8. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2 : 1 (§ 389 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.