Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205110
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6914205110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

KmeťovejazčlenieksenátuJUDr.DrahomíryDibdiakovejaJUDr.MárieJamriškovejPhD.vprávnejveci
žalobcu CD Consulting s.r.o. Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika,
IČO: 264 29 705, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, proti žalovanému Y. F., nar. XX.XX.XXXX, B. G. XXX, V., o zaplatenie 382,- s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/146/2014-43 zo dňa 28.
septembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/146/2014-43 zo dňa 28. septembra 2016 v

napadnutej časti potvrdzuje.

Žalovanej strane priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota napadnutým rozsudkom konanie v časti, v ktorej žalobca žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 382,- Eur od
16.05.2011 do zaplatenia zastavil (prvá výroková veta), návrh žalobcu zamietol (druhá výroková veta),
rozhodol, že žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva (tretia výroková veta) a ďalej
rozhodol, že Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov o.z. Šafárikovo, Nám. 7, Bratislava, IČO: 42362962

má nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Žalobou podanou na súd dňa 17.04.2014 si žalobca uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie
istiny vo výške 382,- Eur s príslušenstvom, špecifikovaným ako zmluvné úroky vo výške 0,25% denne
a zákonné úroky vo výške 6% ročne. Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie
pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Návrh

odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovaným dňa
27.01.2010 na zmenkovú sumu 382,- Eur, indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil žalovanému
zmenku k zaplateniu, žalovaný na zmenku žiadnu úhradu nevykonal.

3. V súlade s nariadením súd zaslal žalovanému tlačivo „C“ spolu s prípisom a prílohami za účelom
vyjadrenia sa k návrhu, žalovaná sa k návrhu nevyjadrila.

4. Žalobca ešte pred pojednávaním zobral návrh späť v časti zaplatenia zmenkových úrokov vo výške
0,19% denne zo súm uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia a navrhol, aby súd konanie v tejto časti
zastavil a zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06% denne.5. Súd prvého stupňa považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie a to aj vzhľadom na novo
prijatú právnu úpravu, ktorá umožňuje skúmať právny vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom

žalobcu až do existencie právneho vzťahu, ktorý predložená zmenka zabezpečuje. Dňa 23.12.2015
nadobudol účinnosť Zák. č. 438/2015, ktorý v čl. II. novelizoval čl. I. § 17 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon
zmenkový a šekový tak, že sa zaviedla povinnosť súdu ex-offo skúmať, či v rámci uplatneného nároku
zo zmenky tento vznikol zo vzťahu so spotrebiteľom, pričom súd z úradnej povinnosti prihliadne na
skutočnosti odôvodňujúce námietky, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol v takýchto prípadoch

uplatniť. Súd nariadil pojednávanie na 28.09.2016, na ktorom súd s poukazom na § 101 ods. 2 OSP
vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Žalovaná prítomná na pojednávaní namietala, že
si nepamätá, že by podpisovala aj zmenku, po nahliadnutí do zmenky v súdnom spise však potvrdila,
že podpis na zmenke je jej. Uviedla tiež, že si brala úver 200,- Eur, mala však zaplatiť až 400,- Eur.
Okresný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmenkou predloženou žalobcom a oboznámil
sa aj s obsahom pripojeného exekučného spisu okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1Er/2296/13,

rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 11596/11 zo dňa 30.03.2012, uznesením o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia zo dňa 21.02.2011 a uznesením o zastavení exekúcie
zo dňa 18.03.2013.

6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že spoločnosť Pohotovosť s. r. o. právny predchodca žalobcu

uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere dňa 27.01.2010, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 200,- Eur, dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok
vo výške 196,- Eur v 12-tich mesačných splátkach po 33,- Eur tak, že dlžník zaplatí celkovo sumu
396,- Eur. V bode 17 Všeobecných podmienok je uvedená dohoda o vyplnení zmenky na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi, v ktorej sa zmluvné

strany dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu
4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky, pričom zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
žalovanému, ktorému vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy

vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, keď sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný tento dlh. Číslo úverovej zmluvy uvedené na prvej strane zmluvy o úvere je totožné s číslom
úverovej zmluvy uvedenej na zmenke predloženej žalobcom. Ide o zmenku vystavenú žalovaným dňa
27.01.2010.

7. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil okresný súd podľa čl. I § 48 ods. 1, § 75, § 11
ods. 1, § 17 Zák. č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), podľa ust. § 52 a § 53
Občianskeho zákonníka a podľa § 2, § 4 ods. 6 a 7 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

8. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, preto sa na
poskytnutý úver, ktorý zmenka zabezpečuje vzťahujú aj ust. Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, v zmysle úpravy ktorého mala zmluva o úvere obsahovať určité náležitosti s tým, že pokiaľ
ich neobsahuje má sa za to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva

uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaný v tomto prípade neobsahovala zákonom
predpísané náležitosti (ročnú percentuálnu mieru nákladov, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ročnú úrokovú sadzbu), súd prvej
inštancie preto uzavrel, že na základe poskytnutej zmluvy o úvere vyplynula pre žalovaného povinnosť
vrátiť len čistú sumu úveru bez úrokovania a bez poplatkov, t. j. sumu 200,- Eur ako následok toho, že

zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti. V tomto prípade súčasťou zmluvy o úvere uzavretou
medzi spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. a žalovaným na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
spotrebiteľský úver, súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré
žalovaný tiež nemohol ovplyvniť. Súčasťou týchto všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v čl.
14 uzavretá Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá umožňovala vystaviť zmenku, v ktorej nie je vyplnená

zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu mal podľa tejto
dohody vyplniť veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, teda umožňovala
vyplniť zmenkovú sumu nad rozsah úpravy § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľné a podľa § 52 ods. 2 a §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Keďže súd uzavrel, že je neplatná dohoda o vyplňovacom
práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka a z tohto dôvodu súd návrh žalobcu zamietol. Súd
prihliadol aj na úpravu § 17 ods. 1 a 2 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení Zák.

č. 438/2015 Z.z., ktorá úprava sa týka procesných práv účastníkov konania, ako aj činnosti súdu,
ide o procesné ustanovenia, ktoré je možné použiť od účinnosti právneho predpisu, t. j. od 23. 12.
2015. Okresný súd tiež dospel k záveru, že dobromyseľnosť žalobcu v čase nadobudnutia zmenky je
vylúčená z dôvodu, že zmenka obsahuje č. zmluvy, ktoré je totožné s príslušným číslom úverovej zmluvy,
ktorú uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, pričom žalobca pri nadobúdaní veľkého počtu

zmeniek s uvedenými číslami zmlúv mal vedomosť o tom, že určite existujú kauzálne vzťahy medzi
predchádzajúcim majiteľom zmenky, pričom dobromyseľnosť ešte spochybňuje kolízia medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalobcom, ktorí v konaniach pred súdom aj v iných veciach zastupuje tá istá
advokátska kancelária, keď jeden z konateľov advokátskej kancelárie JUDr. L. bol až do roku 2012
konateľom žalobcu. Žalobca teda podľa súdu pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka v zámere
po postúpení zmenky vyhnúť sa kauzálnym námietkam zo strany žalovaného ako vystaviteľa zmenky,

žalobca pri nadobudnutí práv zo zmenky konal nedobromyseľne na škodu žalovaného a žalovaný preto
môže vznášať kauzálne námietky, pričom súd posúdil tieto kauzálne námietky tak, že zmenka nebola
vydaná platne na základe platnej dohody o vyplnení zmenky a na základe zmluvného vzťahu, ktorý
zmenkazabezpečovala-úverovejzmluvy.Okresnýsúdtiežvychádzalzozistenia,žeprávnypredchodca
žalobcu vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo bolo

v rozpore s úpravou § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase podpisu zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky. Pokiaľ je zmenka vydaná v rozpore so
zákonom, je neplatná aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal ešte aj na v
zmenke uvedený zmluvný úrok 0,25% denne, v ročnom plnení 91,25%, čo predstavuje plnenie v rozpore
s dobrými mravmi a s poukazom tiež na § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné. Súd prvej inštancie

vyhodnotil konanie pôvodného veriteľa a žalobcu ako odporujúce dobrým mravom aj s poukazom na
§ 4 ods. 8 Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže konal v rozpore s čestnou obchodnou
praktikou, keď povahu nekalej obchodnej praktiky spĺňa jednak zmenkový úrok vo výške 0,25% denne,
taktiež aj uplatnený poplatok za úver, ktorý je taktiež neprimerane vysoký, keď pri úvere poskytnutom
vo výške 200,- Eur na 12 mesiacov je poplatok vo výške 196,- Eur. Súd prvej inštancie poukázal

aj na stanovisko č. 2 zo spoločného zasadnutia občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2015, v zmysle ktorého v prípade uplatnenia nároku na základe
zmenky ak sa v konaní preukáže, že vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, je možné skúmať zmenku až po
úroveň dohody o vyplňovacom práve, prihliadnuť na kauzálne námietky vystaviteľa zmenky, zabezpečiť
prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Súd prvej

inštancie na základe uvedených dôvodov návrh žalobcu zamietol.

9. Nakoľko žalovaná, ktorá mala úspech v konaní si trovy konania neuplatnila, súd vyslovil, že nemá
nárok na náhradu trov konania. Súd v rozsudku uviedol tiež aj intervenienta na strane žalovanej, a to
Všeobecnú ochranu práv spotrebiteľov, Občianske združenie, Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO:

42362962, zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, so sídlom Dobroričová 13, Bratislava a v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP priznal intervenientovi na strane žalovanej právo na plnú náhradu trov konania s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle §262 ods. 2
CSP. Súd prvej inštancie tiež zdôvodnil, preto konal so stranou sporu aj s intervenientom - pôvodne

vedľajším účastníkom konania. Súd uviedol, že tento subjekt vstúpil do konania podľa pôvodnej
právnej úpravy OSP, a preto s poukazom na prechodné ustanovenia § 470 ods. 2 CSP bolo potrebné
vychádzať z toho, že účinky vstupu pôvodného vedľajšieho účastníka v konaní zostávajú zachované,
keďže podľa pôvodnej úpravy OSP sa stal účastníkom konania a mal teda legitímne očakávania
na pokračovanie svojej účasti v konaní, kde bez výslovnej zákonnej úpravy nemožno pôvodnému

vedľajšiemu účastníkovi, teraz v postavení intervenienta, uprieť jeho účasť v konaní.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu na uplatnenie pohľadávky vyhovie v celom rozsahu. Žalobca
namietal, že konanie pred súdom prvého stupňa má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.11. Žalobca predovšetkým namietal, že postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu práva EÚ,
pretože súd nepostupoval v zmysle príslušných ustanovení Nariadenia č. 861/2007. Tvrdil, že na
rozhodnutie súdu o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky Nariadenia, konanie podľa

ktorého je zásadne písomné a pojednávanie sa nariaďuje len pokiaľ to súd považuje za potrebné alebo
ako o to požiada niektorá zo strán. Namietal tiež, že súd prvého stupňa nevydal žiadne rozhodnutie o
nariadení pojednávania a nedoručil ho účastníkom konania v zmysle § 45 a nasl. OSP, poukazoval na
to, že žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v zmysle Nariadenia, súd mal preto postupovať
podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a vydať rozsudok. Žalobca namietal proti postupu súdu prvého stupňa,

ktorý vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a
ďalšími listinnými dôkazmi, žalobca podľa dostupných informácií ani žalovaný takéto dokazovanie súdu
nenavrhli. Úprava § 120 ods. 1 OSP síce výnimočne umožňuje súdu vykonať aj iné dôkazy ako tie,
ktoré navrhli účastníci konania, v tomto konaní však podľa žalobcu na to dôvod nebol, súd mohol a mal
rozhodnúť v tejto veci o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe predloženej
zmenky. Poukazoval na to, že žalovaný voči forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky,

pričom zmenka je vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý
nie je možné ničím iným nahradiť. Žalobca ďalej poukazoval na koncentračnú zásadu konštruovanú
Nariadením, keď žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke v zmysle čl. 5 ods. 3 až 6 Nariadenia, ak
to však neurobil, musia byť námietky odmietnuté. Súd prvého stupňa podľa žalobcu z vlastnej iniciatívy
bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu vykonal na ťarchu žalobcu dokazovanie, ktoré údajne

preukázala charakter žalovanej ako spotrebiteľa, pritom takéto skutočnosti podľa žalobcu nemožno
jednoznačne považovať za nesporné, žalovaná a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili.
Pokiaľ súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto
rozhodnutie postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Žalobca ďalej namietal, že súd
dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a aj nesprávnej interpretácie

príslušných právnych predpisov a práva EÚ. Poukazoval na to, že zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom neakcesorickej povahy, nie je možné ju spájať alebo podmieňovať inými okolnosťami, než
ktoré sú na zmenke uvedené, súd prvého stupňa sa však aplikáciou príslušných ustanovení ZZŠ vôbec
nezaoberal a ignoroval tak predmet sporu. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť
zmenkového záväzku nie je podľa žalobcu možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona

o spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Tvrdil, že zmenka, ktorú predložil v tomto
konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, ide o platnú zmenku a uplatnený nárok žalobcu
je tak v celom rozsahu dôvodný. Žalobca tiež poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05. 09. 2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CobZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktoré boli vydané skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu a

potvrdzujú vyššie uvedené závery žalobcu.

12. Žalobca nesúhlasí ani so stanoviskom Najvyššieho súdu SR prijatým pod č. 93/2015 Zb. na
spoločnom zasadnutí občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia NS SR. Poukazoval na
abstraktnú povahu zmenkového záväzku, ako aj samotnej dohody o vyplnení zmenky. Rubopisom sa

prevádza zmenka a dochádza k prevodu práv zo zmenky na indosatára, ten však do nich nevstupuje,
pretože zo zmenkového prevodu pre neho povstáva nové právo zo zmenky. Rubopisom neprechádzajú
práva, ktoré nevyplývajú zo samotnej zmenky. Námietky založené na priamych vzťahoch medzi
predchádzajúcim majiteľom - veriteľom a dlžníkom pôsobia iba medzi zaviazanými zo záväzkového
vzťahu a na základe zásady vytvorenia námietok z osobných vzťahov k predchádzajúcim majiteľom,

t. j. materiálnej abstraktnosti je ich možné použiť iba voči predchádzajúcim majiteľom. Výnimkou je
iba aktívna vedomosť nového majiteľa zmenky pri nadobudnutí zmenky o takejto osobnej námietke,
pričom túto aktívnu vedomosť nového majiteľa zmenky musí zmenkový dlžník uplatniť prostredníctvom
špeciálnej námietky zlého úmyslu voči novému majiteľovi zmenky. Zákon zmenkový a šekový vychádza
z toho, že v prípade indosácie má zmenkový dlžník sťaženú situáciu v tom zmysle, že ak chce uplatniť

voči indosatárovi ako novému majiteľovi zmenky námietky zakladajúce sa na osobných vzťahoch s
remitentom (pôvodným majiteľom zmenky), musí tvrdiť a preukázať, že indosatár konal pri nadobúdaní
zmenky úmyselne na škodu dlžníka.

13. Žalobca zdôraznil, že samotné stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 bez odôvodnenia sa

vôbec nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 ZZŠ, t. j. o nepotrebnosti
preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky - indosatára pri nadobudnutí zmenky, či
už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho podľa žalobcu jasne vyplýva, že § 17 ZZŠ naďalej platí
a stanovisko sa týka len povinnosti ex-offo preskúmať zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnejneplatnosti kauzálneho úkonu z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. K
prelomeniuochranyprevoduzmenkyrubopisompredosobnýminámietkamidlžníkazpredchádzajúceho
vzťahu s predchádzajúcim majiteľom došlo až zmenou Zák. č. 191/1950 Zb. od 23. 12. 2015, a to bez

spätných účinkov na zmenky vystavené pred týmto dátumom. Prieskum nároku zo zmenky v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu je zmysluplné robiť ex-offo len vtedy, ak nedošlo k
indosovaniu zmenky, keď dlžník môže uplatniť voči majiteľovi zmenky svoje námietky z kauzálneho
vzťahu bez prekážok. Stanovisko NS SR nerieši situáciu, že ak súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu,
čo má okrem prieskumu zmenkového nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu urobiť, keďže

samotnáneplatnosťkauzálnehoúkonunespôsobujenepripustenievýkonuprávanechaťsizaplatiťsumu
uvedenú na zmenke, ak už došlo k indosovaniu zmenky dobromyseľným indosatárom pri nadobudnutí
zmenky. Podľa žalobcu neexistuje judikát, ktorý by umožnil ex-offo prelomenie čl. I § 17 ZZŠ, a teda
ochrany indosatára, okrem prípadu jeho zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky na škodu dlžníka a
prípadu účasti indosatára na kauzálnom úkone.

14. V súvislosti s tým, že NS SR sa vo svojom stanovisku odvoláva na riešenie rakúskej judikatúry, ktorá
mala zabrániť zneužívaniu práva v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov v neprospech niektorého z
účastníkov zmenkového vzťahu žalobca poukázal ďalej na niektoré rozhodnutia Najvyššieho rakúskeho
súdu v civilných veciach, ako č. k. 3Ob 546/81 zo dňa 09. 09. 1981 SZ 54/117. Aj Ústavný súd
Českej republiky vo svojom náleze Pl.ÚS 16/12 zo dňa 16. 10. 2012, ako aj IV. ÚS 457/10 zo

dňa 18. 07. 2013 umožňuje dlžníkovi vznášať kauzálne námietky aj voči indosatárovi bez splnenia
podmienky preukázania zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky, a to na základe aplikácie princípu
zákazu zneužívania práva. Závery prípadu I. ÚS 290/15 zo dňa 16.09.2015 však nie sú na prejednávanú
vec použiteľné, pretože sa týkali kauzálnych námietok zmenkového ručiteľa, pričom aj nález ÚS ČR
IV. ÚS 457/2010 vychádza z konkrétneho rozhodnutia nemeckého Bundesgerichtshofu z roku 1965

a z rakúskej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Nemecký rozsudok, rovnako ani rakúska právna
úpravaochranyspotrebiteľavšakžiadneprelomenieochranyprevodu(rubopisu)neustanovujúvprípade
zmenky založenej spotrebiteľským vzťahom.

15. Žalobca tiež poukazoval na rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch z ktorej

citoval aj s predkladom. Uviedol, že neexistuje taký judikát českého, nemeckého alebo rakúskeho
súdu, ktorý by umožňoval chrániť zmenkového dlžníka pred dobromyseľným (pri nadobudnutí zmenky)
indosatárom tak, že by chránil zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k
okolnostiam, ktoré mohol namietať voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia
práva chráni len tých, čo sa o svoje práva starajú. Skúmaním kauzy ex-offo by podľa žalobcu dochádzalo

k narúšaniu pilierov, na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve zo
06. 07. 1930, čím dochádza k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru.

16. Žalobca nesúhlasí ani s názorom Najvyššieho súdu SR v odôvodnení jeho spoločného stanoviska
v tom, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného a že by výkon práva bol v rozpore s dobrými

mravmi, ako aj v rozpore s § 4 ods. 7 Zák. č. 258/2001 Z.z. Ak žalobca konal vedome na škodu
dlžníka a dlžník to namietne a preukáže, môže použiť námietku, že zmenka bola vystavená a použitá
pri jej zákonnom zákaze, nespôsobuje to však rozpor s dobrými mravmi, ani neplatnosť akéhokoľvek
zmenkového úkonu. Podľa názoru žalobcu nie je možné v prejednávanej veci aplikovať zásadu efektivity
pri ochrane zmenkových dlžníkov na úrovni ochrany bežných spotrebiteľských dlžníkov z neprijateľných

zmluvných podmienok, pretože takýmto postupom sa nerešpektujú zásady obehu zmenkového cenného
papiera. Podľa názoru žalobcu nestačí preukázať nevedomú ani vedomú nedbanlivosť majiteľa zmenky
pri nadobúdaní zmenky, ale aspoň nepriamy úmysel v podobe uváženia možnej škody dlžníka pri
uplatnení zmenky a akceptovanie tejto škody pri kúpe zmenky. Nepostačí preto, ak je na zmenke
uvedené nejaké číslo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sa nepreukáže, že nadobúdateľ vedel, aké námietky

dlžník má a v čom spočíva možný vznik škody pri uplatnení zmenky.

17. Žalobca ďalej uviedol, že ani pokiaľ by dohoda o vyplnení zmenky bola neplatná, nemá to žiaden
vplyv na platnosť zmenky. Zmenkový zákon poskytuje zásadne ochranu zmenkovému veriteľovi, ktorý
zmenku nadobudol v dobrej viere, dôverujúc vyplnenému obsahu, aj keď bol vyplnený bezprávne alebo

proti dohode. Poukazoval na úpravu § 6 ods. 2 a § 10 ZZŠ s tým, že zmenka vyplnená v rozpore s
dohodou nie je neplatná, možno ju však uplatniť len v rámci dohody. Pokiaľ sa teda zistí, že znenie
dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných podmienkach úveru nemá žiadne znaky neprijateľnej
zmluvnej podmienky, pretože nebude spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oprotizákonnej úprave a bude sa týkať ceny hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne dojednaná,
pričom sa v ňom nebude spomínať žiaden zmenkový úrok ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako
sankcia za nesplnenie zmluvnej povinnosti, potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako

porušená.Dlžníkpodpísalblankozmenkusúdajom,ktorýsavdohodeovyplňovacomprávenespomínal,
preto dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť ani neplatná a ani porušená. V súvislosti s tým, či môže
súd ex-offo namietať rozpor s dobrými mravmi ohľadom výšky uplatneného nároku žalobca uviedol,
že sa to týka iba zmenkového úroku, ktorý nepochybne je v prípade výšky 0,25% denne z istiny v
rozpore s dobrými mravmi. Stanovisko NS SR však jednoznačne požaduje zamietnuť návrh v časti nad

rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade zmenky
vystavenej na videnie, čo je moment jej predloženia dlžníkovi - podanie žaloby, a od tohto momentu sa
už počíta zákonný zmenkový úrok z omeškania vo výške 6% ročne.

18. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, senát 43Cob vo svojej rozhodovacej činnosti v
podobných veciach do 22. 12. 2015 vychádzal z platnej právnej úpravy Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon
zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ) a z právneho názoru, že konanie v takýchto veciach je konaním
o zaplatenie peňažného nároku vyplývajúceho zo zmenky, žalovaný má postavenie zmenkového
dlžníka a pri indosovanej zmenky môže v konaní vznášať relevantné námietky týkajúce sa jeho vzťahu

voči pôvodnému zmenkovému veriteľovi len v prípade, ak preukáže, že súčasný majiteľ zmenky pri
nadobudnutízmenkykonalnaškodužalovanéhoakodlžníka(§17ZZŠ),ďalejžecharakterzmenkového
záväzku je prísne abstraktný a oddelený od zmluvného vzťahu, zmenka indosáciou stratila charakter
zabezpečovacej zmenky (akou bola v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanému, ktorý
na zabezpečenie záväzku z tohto úveru vystavil spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmenku) a stala sa

zmenkou na platenie. Ak zmenku predloženú v obdobných veciach žalobcom súd vyhodnotil ako platnú,
pretože spĺňala všetky zákonom stanovené náležitosti tzv. zmenky vlastnej, a žalovaný nevzniesol
kvalifikované námietky v zmysle § 17 ZZŠ, súd vychádzal zo záveru, že žalovaný ako zmenkový dlžník
je povinný zaplatiť žalobcovi ako majiteľovi zmenky zmenkovú sumu aj s príslušenstvom.

20. Najvyšší súd SR na spoločnom zasadnutí občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia dňa
20. 10. 2015 na návrh ministra spravodlivosti prijal v zmysle § 21 ods. 3 písm. b) a § 22 ods. 1 písm. b)
Zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zjednocovacie stanovisko k
postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia č. 861/2007 s uplatneným právom
zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Spoločné zjednocovacie stanovisko bolo zverejnené pod

č. 93 v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 8/2015 (Stanoviská a rozhodnutia vo veciach
občiansko-právnych a obchodno-právnych).

21. Podľa čl. I stanoviska ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku,
platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek

okolnostíprejednávanejvecivyplyniekonajúcemusúdusúvislosťsnekaloupovahou,čineprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoex-offopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť
predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí, prípadne vznesených
námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinností posúdiť prípadnu absolútnu

neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.

22. Podľa čl. II spoločného stanoviska, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať
až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená.

23. Podľa čl. III spoločného stanoviska, aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom
zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať
a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s
dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

24. S účinnosťou od 23. 12. 2015 bol prijatý zák. č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) v znení neskorších predpisov a ktorým sa meniaa dopĺňajú niektoré zákony, medzi inými aj Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len
ZZŠ).

25. V zmysle § 114 ods. 2 druhá veta OSP, v znení zák. č. 438/2015 Z.z., ak ide o vec týkajúcu sa
uplatňovania nároku zo zmenky alebo šeku, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd
žalovaného poučí aj o možnosti uplatňovania námietok podľa osobitného predpisu.

26. Podľa čl. I § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. v znení Zák. č. 438/2015 Z.z. kto je žalovaný zo zmenky,

nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy.

27. Podľa čl. I § 17 ods. 2 Zák. č. 191/1950 Sb. v znení Zák. č. 438/2015 Z.z., v konaní, v ktorom
sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

28. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

29. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

30. Konanie v tejto veci začalo ešte za účinnosti Zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
len OSP), ktorý bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 zrušený a plne nahradený zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (CSP). Vzhľadom na citovanú úpravu § 470 CSP, odvolací súd o odvolaní žalovaného
rozhodoval už podľa príslušných ustanovení CSP, rovnako tak napadnutý rozsudok okresného súdu bol
vydaný už podľa príslušných ustanovení CSP.

31. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

32. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 Zák.

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), s poukazom na § 385 ods.1 CSP bez nariadenia
pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. V zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP bol
rozsudok odvolacím súdom verejne vyhlásený, termín vyhlásenia rozsudku bol v zmysle § 219 ods. 3
CSP oznámený na úradnej tabuli krajského súdu.

33. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil,
keď vyhlásil napadnutý rozsudok.

34. Ako to uviedol aj súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, zmenka predložená v tomto konaní
žalobcom bola vystavená dňa 27.01.2010 a žalovaným podpísaná ako zmenka zabezpečovacia k
Zmluve o úvere zo dňa 27.01.2010 č. XXXXXXXXX uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.
r. o. Bratislava ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Na zmluve, ako aj na zmenke je uvedené

č. zmluvy XXXXXXXXX, zmenka aj zmluva boli obe datované dňom 27.01.2010. Z dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa je nepochybné, že ide o tzv. blankozmenku, ktorá mala byť a zrejme
aj bola veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o. vyplnená v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky (bod 14
všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Zmenka bola vystavená na predtlači pripravenej veriteľomPOHOTOVOSŤ, s. r. o. a okrem zákonom predpísaného textu „zaplatím za túto zmenku pri predložení
na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava“ bol na nej nepochybne vopred uvedený aj zmenkový úrok
0,25% denne, ďalej údaj o splatnosti veriteľovi POHOTOVOSŤ, s. r. o. Pribinova 25, Bratislava, ako aj

ďalšie údaje „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Všetky tieto údaje boli
pripravené na predtlači zmenky. Na zmenke je dopísaná zmenková suma 382,- Eur a dátum úročenia
od 22.10.2009. Na zmenke sú v predtlači pripravené aj údaje o ručiteľovi, v tejto časti však zmenka
vyplnená nebola. Ako vystaviteľ je na zmenke podpísaný žalovaný, ktorý zmenku zrejme aj podpísal
spolu so zmluvou o úvere. Podľa rubopisu na zmenke bola táto indosovaná na žalobcu, ktorý si v tomto

konaní ako majiteľ zmenky uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1.228,36 Eur aj s prísl.
pričom okrem iného uviedol aj to, že indosant (POHOTOVOSŤ, s. r. o.) predložil zmenku k zaplateniu,
žalovaný však na túto zmenku nevykonal žiadnu úhradu.

35. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa tiež vyplýva, že v bode 14 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria druhú stranu vyššie uvedenej zmluvy o úvere je obsiahnutá

dohoda o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie
peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v
ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent (POHOTOVOSŤ, s. r. o.) najskôr v deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j., keď dlžník neuhradí

včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku
alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním je deň, kedy sa v zmysle bodu
4 týchto podmienok stal splatný celý dlh, s čím žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere

akceptoval obsah všeobecných podmienok ako súčasť zmluvy o úvere.

36. Ako už bolo uvedené, žalobca svoj návrh proti žalovanej podal na predpísanom tlačive „Návrh
na uplatnenie pohľadávky“ podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len

Nariadenie).

37. Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti

prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

38. Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

39. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r.
o., IČO: 358 075 98, Bratislava ako veriteľ poskytovala v minulosti, a aj v roku 2008 úvery fyzickým
osobám-nepodnikateľom,tietozmluvyoúvereuzatváralaakoformulárovézmluvyspredtlačenýmiVOP

(všeobecné obchodné podmienky) na druhej strane, súčasťou VOP bola aj dohoda o vyplnení zmenky,
pričom zmenku ako blankozmenku predkladala dlžníkom na podpis spolu s podpisom úverovej zmluvy.
Následne POHOTOVOSŤ, s. r. o. tieto zmenky indosovala (postúpila rubopisom) na žalobcu, ktorý si
ako majiteľ zmeniek uplatnil práva voči zmenkovým dlžníkom a to podľa Nariadenia, na predpísanom
tlačive A. Zmluvy o úvere, ktoré POHOTOVOSŤ, s. r. o. uzatvárala, boli spotrebiteľskými zmluvami a

vzťahovala sa na ne príslušná Európska a aj Slovenská legislatíva upravujúca takéto zmluvy.

40. Ako už bolo uvedené, Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, senát 43Cob až do
22. 12. 2015 v podobných veciach vychádzal z platnej právnej úpravy Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon
zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ) a z právneho názoru, že konanie v takýchto veciach je konaním o

zaplatenie peňažného nároku vyplývajúceho priamo zo zmenky ako z cenného papiera, žalovaný má
postavenie zmenkového dlžníka a v konaní voči žalobcovi, ktorý uplatňuje nárok z indosovanej zmenky
môže vznášať relevantné námietky týkajúce sa jeho vzťahu voči pôvodnému zmenkovému veriteľovi
(POHOTOVOSŤ, s. r. o.) len ak preukáže, že žalobca ako súčasný majiteľ zmenky pri nadobudnutízmenky konal na škodu žalovaného ako dlžníka (§ 17 ZZŠ), zdôrazňoval charakter zmenkového
záväzku, ktorý je prísne abstraktný a oddelený od zmluvného vzťahu s tým, že indosáciou zmenka
stratila charakter zabezpečovacej zmenky, akou bola v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru

žalovanému zo strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., a stala sa zmenkou na platenie.
Pokiaľ zmenkový dlžník relevantné námietky v zmysle § 17 ZZŠ nevzniesol, a zmenka predložená
žalobcom bola zmenkou platnou, teda spĺňala všetky náležitosti zmenky vlastnej uvedené v ZZŠ,
odvolací súd považoval nárok žalobcu zo zmenky za oprávnený vrátane príslušenstva (na zmenke
uvedeného úroku z omeškania 0,25% denne, zmenkového úroku 6% ročne a zmenkovej odmeny vo

výške 1/3% zmenkovej sumy).

41. S účinnosťou od 23.12.2015 odvolací súd pri rozhodovaní v podobných veciach o nárokoch žalobcu
vychádzal z vyššie citovanej právnej úpravy Zák. č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č.
99/1963 Zb. (OSP) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, medzi inými aj zák. č. 191/1950 Zb.
ZZŠ. Od 01. 07. 2016 je platná a účinná úprava Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorá

zrušila a plne nahradila úpravu zák. č. 99/1963 Zb.

42. Odvolací súd vychádzal zo záveru, že v prejednávanej veci bolo možné aplikovať všetky procesno-
právne princípy a ustanovenia použiteľné v slovenskom právnom poriadku, a teda aj § 79 OSP v znení
účinnom od 23. 12. 2015 do 30. 06. 2015, od 01. 07. 2016 úpravu ust. § 290 a § 295 CSP a zohľadniť

ochranu slabšej strany v konaní práve z toho dôvodu, že Civilný sporový poriadok nevylučuje z vecnej
pôsobnostispotrebiteľskéspory,vktorýchmôžebyťspotrebiteľstranouvsporenielennastranežalobcu,
ale aj na strane žalovaného.

43. S prihliadnutím na úpravu § 79 ods. 3 a 4 a § 372y OSP v znení účinnom od 23.12.2015 do

30.06.2016, úpravu § 17 ods. 1 a 2 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, ktorého zmena bola
zavedená s účinnosťou od 23. 12. 2015 Zákonom č. 438/2015 Z.z., ako aj na citované prechodné ust. §
470 ods. 1 a 2 CSP, je v konaniach o nárokoch zo zmenky vedených proti žalovanému, ktorý je fyzickou
osobou, žalobca, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov povinný preukázať
skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným tak, že k návrhu

musí pripojiť okrem zmenky aj ďalšie listiny, ktoré sú potrebné na uplatnenie práva zo zmenky, pokiaľ
ho súd na ich predloženie vyzve.

44. Zmenka predložená v tomto prípade žalobcom bola vystavená na zabezpečenie záväzkov z
písomnej zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným ako spotrebiteľom, pokiaľ žalobca túto zmluvu

nepredložil, súd má právo podľa § 295 CSP si túto zmluvu zaobstarať. Nakoľko zmluvu o úvere uzavretú
dňa 27.01.2010 č. XXXXXXXXX medzi veriteľom POHOTOVOSŤ s. r. o. a žalovaným ako dlžníkom si
zaobstaral už okresný súd z exekučného spisu OS Rimavská Sobota sp.zn. 1Er/2296/2013, rovnako tak
vykonal dokazovanie touto zmluvou, odvolací súd z jeho zistení vychádzal. Žalobca sa pojednávania
nariadeného okresným súdom nezúčastnil, takže sa sám zbavil možnosti oboznámiť sa s dokazovaním,

ktoré súd vykonal. Písomne uzavretá zmluva o úvere medzi žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľom, ako aj všeobecné podmienky úveru na druhej strane tejto zmluvy
sú dôkazom o tom, že zmenka má k pohľadávke veriteľa vyplývajúcej z tejto zmluvy zabezpečovací
charakter, ďalej že nárok zo zmenky uplatnený žalobcom voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou,
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

45. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu je preto v rozpore s jeho predchádzajúcou rozhodovacou
činnosťou (napr. uznesenie 43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, 43CoZm/26/2013 zo dňa 28.11.2013,
43Cob/252/2014 zo dňa 19. 03. 2015 a ďalšie), kde pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného
právneho názoru a nárok žalobcu pokiaľ sa opieral o platnú zmenku, považoval za oprávnený vrátane

príslušenstva.

46. Odvolací súd nepovažoval v tejto veci za potrebné nariadiť podľa čl. 5 bod 1 v spojení s čl. 7 bod 1
písm. c) Nariadenia ústne pojednávanie. V tejto súvislosti upozorňuje, že aj keď si v tomto konaní uplatnil
žalobca právo zo zmenky podľa Nariadenia, ktoré je právnym predpisom Európskeho spoločenstva

s priamym účinkom, jeho právna úprava nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory. Aj pri
postupe podľa Nariadenia je súd povinný rovnako, ako aj podľa vnútroštátnej úpravy rešpektovať právo
na spravodlivý proces. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 19 Nariadenia, z ktorého vyplýva,že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

47. Podľa § 52 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

48. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

49. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

50. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

51. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

52. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

53. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

54. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

55. Podľa § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia

vyššie uvedenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

56. Podľa § 4 ods. 7 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi
porušením odseku 6 veriteľom.

57. Žalobca v konaní nepreukázal, ale ani netvrdil, že zmenka nemala zabezpečovací charakter a že
nebola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, preto platí, že nárok zo zmenky si žalobca

uplatnil proti fyzickej osobe, spotrebiteľovi.

58. Zmluva o úvere uzavretá medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o. a žalovaným neobsahovala
povinné údaje takejto zmluvy v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskýchúveroch (§ 4 ods. 2), keď neobsahovala úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky
jej uplatňovania, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobie, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej

sadzby spotrebiteľského úveru a podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, neobsahovala ani ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď mali byť tiež uvedené všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmysle § 4 ods. 3 zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy

sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez
poplatkov, a v prípade uplatnenia nároku veriteľa na zaplatenie úveru by bol súdmi takto aj posudzovaný.

59. Nakoľko však žalobca uplatňoval v tomto konaní výlučne nárok zo zmenky, odvolací súd postupujúc
v súlade s cit. úpravou § 17 ods. 2 ZZŠ z úradnej povinnosti prihliadal najmä na všetky námietky, ktoré

by žalovaný mohol uplatniť v súvislosti s dohodou o vyplňovacom práve k zmenke, na základe ktorej
bola zmenka veriteľom vyplnená a následne indosovaná na žalobcu.

60. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
(VPP), ktoré sú uvedené na rubovej strane zmluvy o úvere, VPP obsahujú celkom 20 bodov a nie sú

osobitne podpísaná žalovaným. V prípade dohody o vyplnení zmenky nejde o individuálne dohodnutú
podmienku úverovej zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na úpravu § 4 ods. 6 zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom pre tento prípad (ku dňu vystavenia
zmenky) podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je

maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, ďalej zmenku vyplnenú veriteľom v rozpore s touto
úpravou veriteľ nesmie prijať, pričom ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená v tomto prípade vo VPP, ktorá

umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že zmenková suma v čase vyplnenia je ponechaná
na veriteľa a táto suma môže byť (a vo väčšine prípadov aj je) v čase vyplnenia v rozpore s touto
úpravou, je minimálne obchádzaním § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri uzatváraní
spotrebiteľských zmlúv je dlžník tou slabšou stranou, v záujme obstarania finančnej hotovosti pristúpi
na podmienky veriteľa bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky

predložené len ako VPP na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy,
ako tomu bolo aj v tomto prípade. Pri výklade vyššie cit. úpravy § 4 ods. 6 a ods. 7 zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (zrušený zákonom č. 129/2010 Z.z.) je podľa názoru odvolacieho súdu
potrebné a dospieť k takému výkladu, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. bola v tomto prípade
povinná postupovať tak, aby nedochádzalo z dôvodu zjavnému nepomeru dohodnutých zmluvných

podmienok v neprospech spotrebiteľa ku vzniku škody na jeho strane a bola povinná pri vystavení
zmenky zabezpečujúcej splnenie spotrebiteľského úveru postupovať spôsobom, ktorý by žalovanému
ako dlžníkovi umožnil rovnakú obranu proti nadobúdateľovi zmenky ako proti pôvodnému veriteľovi.
Takáto povinnosť veriteľom pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv vyplýva aj z úpravy § 52 a nasl.
Občianskehozákonníka.ObchodnáspoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.týmtospôsobomnepostupovala,

keď v dohode o zmenke uviedla, že žalovaný vystaví v jej prospech zmenku „na rad“, tzv. ordre zmenku,
a nie zmenku „nie na rad“ tzv. rekta - zmenku. V prípade zmenky „na rad“ je možné jednoduchým
prevodom zmenky sťažiť postavenie zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, keď pri
uplatnení námietok týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom musí splniť podmienky v zmysle
cit. § 17 ods. 1 ZZŠ (do 22. 12. 2015 nemal § 17 ZZŠ ods. 2). Ako už bolo uvedené, zmenku pripravil

veriteľ, ktorý mohol na zmenke uvedením poznámky „nie na rad“ indosáciu zmenky vylúčiť, čo však
neurobil.

61. Takýto spôsob vystavenia blankozmenky (bez poznámky „nie na rad“ a s uvedeným 0,25% úrokom
denne) a takýmto spôsobom vopred vo VPP pripravená dohoda o jej vyplnení vo vzťahu k spotrebiteľom,

od ktorých nie je možné očakávať podrobnejšie poznatky o zmenkovom práve, je možné hodnotiť aj
ako zneužitie práva zo strany veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. V Dohode o vyplnení zmenky nie sú
uvedené dostatočné informácie o tom, čo veriteľ do zmenky vyplní ako zmenkovú sumu, v dohode
uvedený údaj „bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému vzniknúkudňuvyplneniazmenky“jenepresnýanezrozumiteľný,niejeznehozrejmé,čibudedodržanácitovaná
úprava § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. platná v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a vzhľadom aj
na to, že v zmluve chýbajú zákonom predpísané údaje o úročení úveru a o ročnej priemernej miere

nákladov, na základe čoho by bol považovaný poskytnutý úver za úver bez úrokov a poplatkov, je možné
dohodu o vyplňovacom práve hodnotiť ako dohodu, v ktorej je obsiahnutý hrubý nepomer v neprospech
spotrebiteľa a preto ide o neplatnú zmluvnú podmienku. Aj žalobca ako majiteľ indosovanej zmenky
musel podľa názoru odvolacieho súdu o tom, že zmenka bola vystavená v súvislosti so spotrebiteľským
úverom, vedieť.

62. Dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú vo VPP považoval preto aj odvolací súd za neprimeranú
zmluvnú podmienku dohodnutú výrazne v neprospech dlžníka, pričom nebola táto zmluvná podmienka
osobitne dojednaná, a preto túto dohodu súd vyhodnotil ako neplatnú. Uvedená dohoda je neplatná aj
podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 4
ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z.).

63. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že zo skladby zmenkových dlžníkov, ktorí vystavili zmenky a
ide výlučne o fyzické osoby muselo byť žalobcovi ako indosatárovi zrejmé, že zmenky boli vystavené v
súvislostisospotrebiteľskýmiúvermi(nazmenkejeajúdajočíslezmluvy).Napokon,žalobcavnávrhoch
žaloval buď znížené sumy o splátky úveru, keď zohľadnil čiastočnú úhradu zo strany dlžníkov, resp. v

niektorých prípadoch žaloval len zmenkovú úroky a odmenu. Takéto údaje mohol zistiť len z podkladov
predložených mu zo strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o. Žalobca preto musel vedieť
nielen to, že sa jedná o zmenky na rad (keďže boli na neho rubopisované), ale aj to, že medzi dlžníkom
a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Napokon, nie je
vylúčené, že k odpočtu splátok okrem informácií o spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. mal k dispozícii aj

údaje zo zmluvy o úvere. Odvolací súd preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že pri nadobúdaní zmenky
bol dobromyseľný.

64. Pokiaľ žalobca poukazuje na úpravu Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve zo dňa 07.06.1930,
odvolací súd uvádza, že text tohto Dohovoru bol Československou republikou prevzatý do Zák. č.

191/1950 Zb. ZZŠ, ktorý je v súčasnosti súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Novelizácia
čl. I § 17 ZZŠ Zákonom č. 438/2015 Z.z. (pridané vyššie citované ods. 2 a 3) nezasahuje do úpravy ZZŠ,
ani ju nemení, iba upravuje podmienky uplatňovania a posudzovania kauzálnych námietok zmenkového
dlžníka týkajúcich sa jeho vzťahu k pôvodnému majiteľovi zmenky pri indosovanej zmenke v tých
prípadoch, keď zaviazanosť toho, kto je zo zmenky žalovaný, vznikla v súvislosti so spotrebiteľkou

zmluvou. Takáto úprava nie je v rozpore s európskou legislatívou, ktorá kladie dôraz na ochranu
spotrebiteľa. Novelizácia nezasahuje do práv a povinností nadobudnutých pred účinnosťou novely, iba
dopĺňa úpravu námietok pre prípady, keď zo zmenky je žalovaný spotrebiteľ. Napokon, s účinnosťou od
01. 01. 2011 je zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou zo zákona zakázané.

65. K rozsiahlym námietkam žalobcu v odvolaní voči stanovisku NS SR zo dňa 20.10.2015 odvolací súd
uvádza, že pri rozhodovaní o odvolaní v tejto veci vychádzal najmä z vyššie uvedenej novelizovanej
právnej úpravy OSP a ZZŠ účinnej od 23.12.2016 a úpravy CSP účinného od 01.07.2016, a nie zo
stanoviska NS SR (ktoré bolo prijaté ešte pred uvedenou novelizáciou).

66. Na základe uvedených záverov odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že dohoda o
vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je preto neplatná. Aj keď neplatnosť dohody
o vyplnení zmenky nespôsobuje neplatnosť zmenky podľa ZZŠ ako to tvrdí okresný súd, zakladá
dôvodnú obrahu dlžníka proti povinnosti zaplatiť takúto zmenku, a to nielen pôvodnému veriteľovi,
ale aj indosatárovi, ktorý ju napokon ani nemal prijať. Záväzok spotrebiteľa k založeniu zmenkovej

obligácie je podľa názoru odvolacieho súdu neplatný, a pôvodný majiteľ zmenky nemohol preniesť na
žalobcu ako nadobúdateľa zmenky práva zodpovedajúce neplatnému záväzku, teda práva, ktoré platne
nenadobudol.

67. Ako už odvolací súd uviedol, samotná zmenka predložená žalobcom v konaní je platná, obsahuje

všetky náležitosti úpravy ZZŠ nevyhnutné pre platnosť zmenky ako cenného papiera, z vyššie
uvedeného dôvodu však súd žalobcovi práva uplatnené zo zmenky voči žalovanému nepriznal. A keďže
žalobca si, ako to opakovane v konaní zdôrazňoval, uplatnil iba práva zo zmenky, odvolací súd dospelk záveru, že takéto práva žalobcovi priznať nemôže, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa,
ktorý návrh žalobcu na zaplatenie nároku zo zmenky aj s príslušenstvom zamietol považoval za správny.

68. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správny podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil.

69. Z predloženého spisu odvolací súd tiež zistil, že súd prvej inštancie uvádzal v konaní ako
intervenienta na strane žalovanej Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,

Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42362962 právne zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát,
Dobrovičova 13, Bratislava. Uvedený subjekt vstúpil do konania oznámením doručeným okresnému
súdueštedňa02.12.2014,vsúladesvtedyplatnouprávnouúpravou§93ods.2OSP,vzmyslektorejsa
ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba,
predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Súd prvej inštancie uznesením č.
k. 8C/146/2014 zo dňa 14. 06. 2016 o nesúhlase žalobcu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania

rozhodol tak, že vstup vedľajšieho účastníka Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, OZ, Šafárikovo
nám. č. 7, Bratislava do konania na strane žalovanej je prípustný. Proti uvedenému uzneseniu odvolanie
podanénebolo,uznesenietedanadobudloprávoplatnosťavykonateľnosť,asúdprvejinštancienapokon
toto združenie uviedol aj v záhlaví napadnutého rozsudku, a to ako intervenienta na strane žalovanej
a tiež rozhodol, že toto združenie má nárok na plnú náhradu trov konania. K odôvodneniu rozhodnutia

súdu prvej inštancie odvolací súd poznamenáva, že CSP neupravuje inštitút vedľajšieho účastníka v
rozsahu, ako bol upravený v OSP, a pokiaľ ide o postavenie intervenienta, § 81 a nasl. CSP neobsahuje
úpravu podobnú úprave § 93 ods. 2 OSP, keď ako vedľajší účastník sa mohol zúčastniť v konaní aj
právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Intervenientom
podľa príslušných ustanovení CSP môže byť len subjekt, ktorý má právny záujem na výsledku konania,

a preto sa zúčastnil na konaní popri žalobcovi ako žalovanom. Ak teda aj vyššie uvedené občianske
združenie vstúpilo do tohto konania ako vedľajší účastník za účinnosti OSP (podľa § 39 ods. 3 OSP v
znení účinnom do 31.12.2014), nestal sa z neho po 01.07.2016 intervenient. Rovnako tak nie je možné
uvedené združenie považovať za osobitný subjekt v zmysle § 95 ods. 1 CSP.

70. V zmysle citovanej úpravy § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované. Pokiaľ teda určitý subjekt vstúpil do konania
ako vedľajší účastník za účinnosti OSP v zmysle § 93 ods. 2 OSP, s poukazom na § 470 ods. 2 CSP
je potrebné pri ďalšom konaní prihliadnuť na všetky úkony, ktoré uvedený subjekt ako vedľajší účastník
v období do 30. 06. 2016 vykonal, nie je však možné s takýmto subjektom pokračovať v konaní po 01.

07. 2016. Preto aj vyššie uvedené združenie môže mať legitímne očakávania len pokiaľ ide o účinnosť
jeho úkonov vykonaných do 30. 06. 2016 a pokiaľ ide o náhradu trov konania v súvislosti s týmito
úkonmi. Odvolací súd na tieto skutočnosti upozorňuje z dôvodu, že vzhľadom na úpravu CSP pokiaľ
ide o rozhodovanie o trovách konania, bude súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP uznesením
rozhodovať o výške trov konania, priznaných uvedenému subjektu.

71. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396, § 262 ods. 1 a §255 ods. 1
CSP tak, že žalovanej strane, ktorá bola v odvolacomkonaní plne úspešná, priznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 v
nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

72. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné

dovolanie,aktozákonpripúšťa(§419CSP).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacovoddoručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).