Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/146/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205110
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6914205110.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci žalobcu CD Consulting,

s.r.o., Politických věznú č. 1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO 26 429 705 zast. Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti proti žalovanej Y., bytom V. B. za
účasti intervenienta na strane žalovanej Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie,
Šafárikovo Nám. č. 7, Bratislava, IČO 42 362 962, zast. zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát so sídlom
Dobrovičova 13 , Bratislava o zaplatenie 382,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie 0,19 % zmenkového úroku denne zo sumy 382,00 Eur od 16.05.2011 do zaplatenia
sa z a s t a v u j e .

Žaloba žalobcu sa z a m i e t a .

Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, o.z. Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 má
nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy

a príslušenstva pohľadávky na základe predloženej zmenky, ktorú vystavila žalovaná.
2.Pred začatím pojednávania žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia zmenkového úroku späť vo výške
0,19 % denne zo sumy 382,- Eur od 16. 5. 2011 až do zaplatenia a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
3.Podľa§145ods.2C.s.p.akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
4.Keďže žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia zmenkových úrokov vo výške 0,19 % denne zo sumy
382,- Eur od 16. 5. 2011 do zaplatenia späť, súd konanie v tejto časti zastavil.

5.Žalobca podal na súd žalobu, ktorou si uplatňoval na žalovanej zaplatenie zmenkovej sumy a
príslušenstva pohľadávky v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Svoj nárok opieral o zmenku, ktorú
predložil, ktorá bola podpísaná žalovanou ako vystaviteľom zmenky.
6.Žalovaná sa k veci na pojednávaní vyjadrila a uviedla, že keď si brala úver, dali jej 200,00 Eur, avšak
žiadali aby zaplatila 400,00 Eur, nepamätala si, že by podpisovala aj zmenku, po nahliadnutí do zmenky
uviedla, že podpis na zmenke je jej.

7.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmenkou zo dňa XX. X. XXXX, zmluvou o
úvere zo dňa XX. X. XXXX, celým obsahom spisu XC/XXX/XXXX, obsahom pripojeného spisu XEr/
XXXX/XXXX. tunajšieho súdu, rozsudkom U. č. U. zo dňa 30. 3. 2012, uznesením OS G. č.k. XEr/XXXX/XX o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa
18.3.2013, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zistil nasledovný skutkový stav.
8.Žalobca si uplatnil svoj nárok podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu č. 861/2007,

ktorý svoj nárok opieral o zmenku, ktorú vystavila žalovaná dňa 27. 1. 2010. Iný dôkaz na preukázanie
svojho tvrdenia nepredložil. Na základe postupu v zmysle citovaného nariadenia súd žalovanej doručil
tlačivo "C" na vyjadrenie, žalovaná sa nevyjadrila.
9.Vzhľadom na tú skutočnosť, že od podania žaloby došlo k zmene právnej úpravy rozhodnej pre
posúdenie právneho vzťahu medzi stranami sporu a vzhľadom na zadovážené doklady súd nariadil vo

veci pojednávanie, pretože posúdil, že je potrebné vo veci vykonať dokazovanie na zistenie charakteru
právneho vzťahu medzi stranami sporu s poukazom na ustanovenie článku 5 bodu 1 Nariadenia, kde
nebolo potrebné rozhodnúť o dôvodoch, prečo súd nariadil pojednávanie, keďže takéto rozhodnutie súd
vydáva iba v prípade, že odmieta žiadosť strany o nariadenie ústneho pojednávania, čo nie je tento
prípad, keďže pojednávanie bolo nariadené. Je potrebné poukázať aj na to, že súd videl potrebu v
nariadení pojednávania aj v prijatí novej právnej úpravy, ktorá umožňuje skúmať právny vzťah medzi

stranami sporu, resp. právny vzťah medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu až do existencie
právneho vzťahu, ktorý predložená zmenka zabezpečuje.
10.Na základe dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Pohotovosť uzavrela
so žalovanou zmluvu o úvere dňa 27. 1. 2010, na základe ktorej zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej úver vo výške 200,- eur, kde dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú

o príslušný poplatok vo výške 196,- eur v 12-ich mesačných splátkach po 33,- eur, kde dlžník zaplatí
celkovo čiastku 396,- Eur. V zmysle bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedené,
že je uzavretá dohoda o vyplnení zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, v ktorej zmenke nie sú
vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmenkové strany sa dohodli, že

zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stanecelýdlhsplatnýokamžite,t.j.keďdlžníkneuhradívčas4posebeidúcesplátky,prípadneuhradílen
časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním

bude deň, keď sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh. Číslo úverovej zmluvy, ktoré
je uvedené na prvej strane zmluvy o úvere, je totožné s číslom úverovej zmluvy uvedené na zmenke a
z toho jednoznačne vyplýva, že zmenku, ktorú predložil žalobca, možno považovať za zabezpečovaciu
zmenku, ktorá bola vystavená na zabezpečenie poskytnutého úveru.
11.Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou má charakter spotrebiteľskej

zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu
uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola
uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalovaná nemala
možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohla prijať zmluvu

ako takú, alebo zmluvu neprijať.
12.Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľná podmienka.
13.Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.
14.Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy.
15.Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa mimo iné považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
16.Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou, sa na poskytnutý úver, ktorý zmenka zabezpečuje, vzťahujú ustanovenia Zákonač. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá zmluva o úvere musí obsahovať určité náležitosti, kde
v prípade, že zmluva tieto náležitosti neobsahuje, má to za následok, v zmysle § 4 ods. 3, že poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosť v

zmysle § 4 ods. 2 citovaného zákona, a to písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov, písm. g) konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
kde je potrebné v každej jednej splátke rozpísať, aká časť splátky ide na istinu, úroky a poplatky a písm.
h) ročnú úrokovú sadzbu. Takto možno uzavrieť, že na základe poskytnutej zmluvy o úvere vyplynula
povinnosť pre žalovanú vrátiť len čistú sumu úveru bez úrokov a bez poplatkov, t.j. sumu 200,- eur ako

následok toho, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti.
17.V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že právny predchodca žalobcu si uplatnil svoje nároky
titulom uzavretej zmluvy o úvere na rozhodcovskom súde, ktorý rozhodcovský súd v plnom rozsahu
vyhovel veriteľovi a vydal rozhodcovský rozsudok, v ktorom zaviazal zaplatiť žalovanú sumu navýšenú o
príslušnýpoplatok,akoajzmenkovýúrok0,25%denneznavýšenejsumy.Nazákladetohtoexekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku je vedená exekúcia na tunajšom súde č. konania XEr/XXXX/XXXX.

18.Samotnú dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy o úvere, keďže súd má za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech
spotrebiteľa, a to jednak z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom,

keďže tak, ako súd konštatoval vyššie, vzhľadom na to, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné
náležitosti, právny predchodca žalobcu na základe tejto zmluvy má nárok len na čistý úver bez úrokov
a bez poplatkov, pričom na základe tejto dohody o vypĺňacom práve zmenky je umožnené veriteľovi
vymáhať na dlžníkovi - spotrebiteľovi plnenia, na ktoré nemá nárok, ktoré sú v rozpore so zákonom,
kde je potrebné poukázať aj na to, že samotné konštatovanie v dohode o vyplnení zmenky bodu 14

je umožnené veriteľovi do zmenky napísať zmenkovú sumu, ktorá bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto
zmluvné dojednanie jednoznačne možno chápať ako neurčité a neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Obč.
zákonníka, keďže vôbec nie je jasné, aké nároky - zmenkové sumy veriteľ do zmenky vpíše, pričom
toto zmluvné dojednanie možno charakterizovať ako neplatné aj s poukazom na ustanovenie § 39 Obč.

zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, keďže toto zmluvné dojednanie umožňuje obchádzať zákonnú
úpravu spotrebiteľských úverov a vymáhať od spotrebiteľa nároky, ktoré sú rozporné so zákonom. Ďalej
možno charakterizovať zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku s poukazom aj na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere, keďže ide o zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľ má plniť, avšak nemal

žiadnu reálnu možnosť sa s ním oboznámiť pred uzavretím zmluvy, a to s poukazom na tú skutočnosť,
že dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré žalovaná
ani nepodpísala, dohoda je začlenená medzi ďalšie úverové podmienky bez osobitného odčlenenia
alebo zvýraznenia, celé zmluvné podmienky sú uvedené drobným písmom na hranici čitateľnosti, a
preto vzhľadom aj na rozsah všeobecných podmienok, ktoré sú v rozsahu jednej strany drobného

husto písaného textu, súd nemá za preukázané, že by veriteľ pri podpise zmluvy o úvere poskytol
dlžníkovi - spotrebiteľovi potrebný čas v rozsahu minimálne jednej hodiny na oboznámenie sa s týmito
zmluvnými podmienkami do tej miery, aby bolo možné konštatovať, že došlo platne k uzavretiu dohody
o vyplnení zmenky a takéto zmluvné dojednania sú neplatné s poukazom na ustanovenie § 53 ods.
5 Obč. zákonníka. Keďže súd uzavrel, že je neplatná dohoda o vypĺňacom práve zmenky, je neplatná

aj samotná zmenka a už len z tohto dôvodu by bolo možné žalobu žalobcu zamietnuť a nepriznať mu
žiadne nároky titulom predloženej zmenky.
19.Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla a ďalšou

je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných
podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia č. 861/2007, v ktorých je
spotrebiteľ žalovaným. Súdny dvor EÚ už vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice 93/13/EHS
(napr. C-240-244/98 Oceano Grupo...) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách z úradnej povinnosti, dokonca vyslovil, že odporuje európskemu

právu, ak ich súd nemôže skúmať priamo v merite veci, kde v takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné, procesné a hmotné právo konformne s právom EÚ. Nariadenie č. 861/2007
neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne
vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená, a preto súdu nič nebráni aj v súlade s judikatúrou Súdnehodvora EÚ, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň treba prihliadnuť na to, že v slovenskom právnom poriadku
platí ustanovenie § 5b) Zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá súdu pri nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy prihliadnuť aj bez návrhu na námietky spotrebiteľa a výkladom tohto ustanovenia možno dospieť
k záveru, že pre súd vyplýva právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Z tejto
povinnostiniejevyňatéanikonaniepodľaNariadeniač.861/2007,ktorévčlánku19odkazujenapoužitie
národného procesného práva.
20.Pokiaľ ide o kauzálne námietky, žalobca nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne určitý

a platný, čo ho oprávňuje vymáhať právo zo zmenky vo vzťahu k zmenkovému dlžníkovi. Ustanovenie §
17 Zákona zmenkového a šekového odkazuje na okolnosti nadobúdania zmenky na strane indosatára,
a teda jemu možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, teda
v podstate ak pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne. Dobromyseľnosť nadobúdateľa práv
zo zmenky treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania zmenky vedel o
tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje určitý kauzálny

vzťah. Ak o tom vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah je platný a
že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky. Dobromyseľnosť žalobcu je vylúčená
z dôvodu, že každá zmenka obsahuje číslo zmluvy, ktoré je totožné s príslušným číslom úverovej
zmluvy, ktorú uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu, kde u žalobcu pri nadobúdaní takého
veľkého počtu zmeniek s uvedením čísla zmlúv v týchto zmenkách možno vychádzať z toho, že mal

vedomosť o tom, že určite existujú kauzálne vzťahy medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorú
dobromyseľnosť ešte spochybňuje kolízia medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, ktorých
v konaniach pred súdom aj v iných veciach zastupuje tá istá advokátska kancelária, pričom jeden z
konateľov advokátskej kancelárie Y. bol až do roku 2012 konateľom žalobcu. Vzhľadom na to možno
tvrdiť, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka v zámere po postúpení zmenky vyhnúť

sa kauzálnym námietkam zo strany žalovaného ako vystaviteľa zmenky, a teda žalobca pri nadobudnutí
právzozmenkykonalnedobromyseľnenaškodužalovanejažalovanámôževznášaťkauzálnenámietky
týkajúce sa právneho vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou, pričom súd, ako to bolo
uvedené aj vyššie, posúdil tieto kauzálne námietky tak, že zmenka nebola vydaná platne na základe
platnej dohody o vyplnení zmenky a na základe zmluvného vzťahu, ktorý zmenka zabezpečovala

- úverovej zmluvy, žalovanej nesvedčí žiadna povinnosť na vyplatenie finančných prostriedkov pre
žalobcu, ani jeho právneho predchodcu. Súd prihliadol aj na ustanovenie § 17 ods. 1, 2 Zákona
č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení Zákona č. 438/2015 Z.z., v zmysle ktorého pri
spotrebiteľských zmluvách možno majiteľovi zmenky robiť námietky vždy, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom a súd z úradnej povinnosti prihliadne

na skutočnosti odôvodňujúce námietky, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak
jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Keďže tieto ustanovenia
upravujú procesné práva strán sporu, ako aj činnosť súdu, ide o procesné ustanovenia, ktoré možno
použiť od účinnosti právneho predpisu, t.j. 23. 12. 2015, v zmysle aj prechodných ustanovení zákona
č. 438/2015 Z.z. § 25 g.

21.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu v rozpore s ustanovením
§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpisu zmluvy
o úvere a v čase vystavenia zmenky vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, preto vyplnená zmenka na vyššiu sumu je neprípustná. Zákonná úprava §
4 ods. 6 citovaného zákona zakazuje splnenie úveru zmenkou alebo šekom s tým, že veriteľ smie

prijať od dlžníka zmenku alebo šek iba na zabezpečenie svojich nárokov ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú alebo vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Z tejto právnej normy je možné vyvodiť záver, že nie je

možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva, a teda ak je zmenka vydaná v rozpore
so zákonom, je neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Obč. zákonníka, keďže aj na zmenku ako právny
úkon sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov. V tejto
súvislosti je ešte možné poukázať na v zmenke uvedený zmluvný úrok 0,25 % denne, čo predstavuje
v ročnom plnení 91,25 %, čo predstavuje plnenie v rozpore s dobrými mravmi s poukazom taktiež na

ustanovenie § 39 Obč. zákonníka, keďže takéto plnenie, v ročnom vyjadrení úroky takmer vo výške
úveru,vdanomprípadezdvojnásobkuúveru,jednoznačnemožnocharakterizovaťakoplnenievrozpore
s dobrými mravmi, ktorý zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán
a predstavuje taktiež neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorej situácii nič nemení to, že žalobca vpriebehu konania upravil výšku požadovaného zmenkového úroku na 0,06 % denne, keďže pôvodné
zmluvné dojednanie je neplatné a z tohto si žalobca nemôže uplatňovať žiadne nároky v danom prípade.
22.Žalobca je po spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky, kde naňho dopadajú

všetky dôsledky konania právneho predchodcu a musí počítať aj s odmietnutím súdnej kontroly. Súd
vyhodnocuje konanie pôvodného veriteľa a žalobcu ako odporujúce dobrým mravom aj s poukazom na
ustanovenie § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže konal v rozpore
s čestnou obchodnou praxou. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje konanie veriteľa vrátane jeho
nástupcu, aby dlžník plnil z neprijateľnej zmluvnej podmienky, kde žalobca a jeho právny predchodca

konal bez odbornej starostlivosti na strane dodávateľa a spotrebiteľ urobí ekonomické rozhodnutie
smerujúce k vykonaniu takéhoto plnenia, ktoré by inak neurobil, ak by dodávateľ konal s odbornou
starostlivosťou. Povahu nekalej obchodnej praktiky spĺňa jednak zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne,
čo predstavuje 91,25 % ročne, čo ide o neprimerané plnenie, taktiež súd poukazuje aj na uplatnený
poplatok za úver, ktorý je taktiež neprimerane vysoký, pri úvere poskytnutom vo výške 200,- Eur na 12
mesiacov je poplatok vo výške 196,- Eur. Ide o absolútne neprijateľné plnenia, ktoré si žalobca uplatňuje

na základe nekalých obchodných praktík využívajúc svoju ekonomickú silu v neprospech spotrebiteľa.
Žalobca si musí byť vedomý pri takomto počte vecí rádovo tisíce vecí, že ide v skutočnosti o zmenkových
dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana v § 52 a nasl. Obč. zákonníka, ktorých
postavenie nie je možné zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník v § 54 ods. 1.
23.Vzhľadom na skutočnosti, ktoré súd konštatoval v rámci odôvodňovania rozhodnutia, že s poukazom

na neplatnosť dohody o vypĺňacom práve zmenky je aj samotná zmenka ako právny úkon neplatná, kde
sú neplatné aj ďalšie zmluvné dojednania, ktoré sú súčasťou zmenky týkajúce sa zmluvných úrokov s
prihliadnutím na to, že v danom prípade je možné prihliadnuť aj na kauzálne námietky, či už vznesené
priamo stranou sporu alebo s prihliadnutím na tieto námietky z úradnej povinnosti, kde s prihliadnutím na
tietonámietkyjemožnékonštatovať,žezmenkabolavydanánazabezpečenieúveru,ktorýjeposkytnutý

bez úrokov a bez poplatkov a žalovanej svedčí len povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky.
Samotná zmenka bola vydaná v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch § 4 ods. 6, a preto
žalobca si nemôže uplatňovať titulom predloženej zmenky žiadne nároky, a preto súd jeho žalobu
zamietol, kde záverom súd poukazuje na stanovisko č. 2 zo spoločného zasadnutia občianskoprávneho
a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2015, v zmysle ktorého v prípade uplatnenia

nároku na základe zmenky ak sa v konaní preukáže, že vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, je možné
skúmať zmenku až po úroveň dohody o vypĺňacom práve, prihliadnuť na kauzálne námietky vystaviteľa
zmenky, zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ.
24.Vzhľadom na všetky horeuvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol.

25. Žalovaná, ktorá mala úspech v konaní si trovy konania neuplatnila, a vzhľadom na tú skutočnosť
súd vyslovil, že nemá nárok na náhradu trov konania.
26. Intervenient na strane žalovanej mal vo veci plný úspech, a preto súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. mu
priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
26.Súd v konaní konal ako so stranou sporu aj s intervenientom - pôvodne vedľajším účastníkom, ktorý
vstúpil do konanie podľa pôvodnej právnej úpravy O.s.p., a preto s poukazom na prechodné ustanovenia
§ 470 ods. 2 C.s.p. bolo potrebné vychádzať z toho, že účinky vstupu pôvodného vedľajšieho účastníka
v konaní zostávajú zachované, keďže podľa pôvodnej úpravy O.s.p. sa stal účastníkom konania a mal

teda legitímne očakávania na pokračovanie svojej účasti v konaní, kde bez výslovnej zákonnej úpravy
nemožno pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, teraz v postavení intervenienta, uprieť jeho účasť v
konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo

dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohamitak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd.

d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods. 1 ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.