Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 13, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/296/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203559
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8313203559.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s.,

Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava,
IČO: 36 789 615 proti žalovanému Q. H., nar. XX. X. XXXX, bytom Š. XXX, S. K. D., o zaplatenie 643,16
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154, so sídlom Petrovská 10, Skalica
p r i z n á v a náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 26. 3. 2013 na tunajší súd žalobu, ktorú upresnil podaním doručeným súdu dňa 7.
5. 2013 a ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 643,16 eur, kapitalizovaného denného
úroku z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 158,13 eur, úroku z omeškania vo výške
0,024% denne zo sumy 638,27 eur od 16. 3. 2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe Úverovej zmluvy zo dňa 9. 6. 2009 č. XXXXXXXXXX, poskytol

žalovanému finančné prostriedky vo výške 1800 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť 24mesačnými
splátkami po 97,49 eur. Žalovaný svoju povinnosť splácať úver riadne a včas porušil, preto žalobca
listom zo dňa 14. 2. 2011 vyzval žalovaného na úhradu celého zostatku úveru vo výške 1319,16 eur.

Ku dňu podania žaloby dlh žalovaného predstavoval sumu 643,16 eur a pozostával:
- z istiny (výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru do času zosplatenia) + zosplatnená istina (výška
dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru a poplatkov, ktorú by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho

platenia úveru) vo výške 586,72 eur;
- z úroku, vypočítaného z istiny do času zosplatnenia vo výške 32,79 eur;
- z úroku, vypočítaného zo zosplatnenej istiny (tzv. ušlý úrok, ktorý by mal žalovaný uhradiť v prípade
riadneho platenia úveru) vo výške 18,76 eur;
- z poplatkov za vedenie účtu vo výške 4,89 eur.

Žalobca súčasne podanou žalobou si uplatnil aj kapitalizovaný úrok z omeškania od zosplatenia do

podania žaloby vo výške 158,13 eur a úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 638,27 eur
(586,72 eur + 32,79 eur + 18,76 eur) od 16. 3. 2013 do zaplatenia.2. Dňa 7. 5. 2013 žalobca doručil súdu podanie, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný v danom
úverovom vzťahu čerpal od žalobcu sumu 1800 eur a jednotlivými splátkami už mu uhradil sumu 1875,14
eur.

3. Na základe takto podanej žaloby súd dňa 9. 5. 2013 pod sp. zn. XXRo/XXX/XXXX vydal platobný
rozkaz, proti ktorému žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal odpor.

4. Dňa 30. 10. 2013 došlo na súd podanie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ,

Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu poukázalo na
ustanovenie §93 O.s.p. a oznámilo súdu, že vstupuje do konania z vlastného podnetu ako vedľajší
účastník na strane žalovaného.

5. Následne tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23. 1. 2014 č.k. XC/XXX/XXXX-XX, proti
ktorému podalo odvolanie Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica,

IČO: 42264154.

6. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 29. 5. 2014 č.k. XCo/XX/XXXX-XX zrušil rozsudok
tunajšieho súdu zo dňa 23. 1. 2014 č.k. XC/XXX/XXXX-XX a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. Uviedol, že prvostupňový súd sa absolútne nevyrovnal s jednotlivými zložkami uplatnenej

pohľadávky z hľadiska súdnej kontroly podľa § 53 ods. 1 OZ a nedostatočne zistil skutkový stav.
Prvostupňový súd sa nevyrovnal (absolútne) s právnou otázkou, či žalobca započítal čiastkové plnenia
v súlade s ust. §566 ods. 2 OZ. Z obsahu splátkového kalendára sa javí, že k započítaniu čiastočného
plnenia došlo čiastočne na istinu, poplatok za vedenie účtu a úrok. Z hlavy 5 bodu 8 vyplýva, že
spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky

klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z ÚZ, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo
úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z ÚZ. Platba sa započíta v
uvedenom poradí vždy na pohľadávku najskôr splatnú (čl. 7). Rovnako sa súd nevyrovnal s uplatnenými
poplatkami za vedenie účtu a poplatkami za možnosť zmeniť splátky z pohľadu súdnej kontroly podľa
§ 53 ods. 1 OZ (porov. rozhodnutie O. zo 7. 6. 2011 č. U. L. G. XXX/XX). Úlohou súdu prvého stupňa

v novom konaní bude opätovne rozhodnúť a zbaviť spotrebiteľa účinkov neprijateľných zmluvných
podmienok.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením zo dňa 18. 5. 2016 pod č.k. XCdo/XX/XXXX-XXX dovolanie odmietol.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä
s výpisom z obchodného registra žalobcu, úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami
spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., výpisom z účtu žalovaného, výzvou na splatenie celého úveru +
poštovým hárkom, splátkovým kalendárom a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Podľa výpisu z obchodného registra, žalobca je právnickou osobou, ktorá má vo svojom predmete
činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom.

9. Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. 6. 2009 žalobca poskytol žalovanému úver vo výške

1800 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 24,30% a RPMN 27,8%. Úver sa žalovaný zaviazal splatiť 24
mesačnými splátkami po 97,49 eur, t.j. spolu sa teda žalovaný zaviazal uhradiť 2339,76 eur.

V Zmluve neboli uvedené termíny splatnosti jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa Zmluvy, klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach a to počínajúc
kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, pokiaľ nie je
uvedené inak. Prvá splátka je splatná práve po mesiaci/mesiacoch od dátumu poskytnutia úveru.
Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v
ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom

kalendárnom mesiaci.

Podľa bodu 49 Zmluvy, poplatok za vedenie úverového účtu (zahrnutý v splátke), je 1,63 eur.Údaj konečnej splatnosti úveru bol uvedené v bode 52 Zmluvy, podľa ktorého lehota splatnosti je
24mesiacov po poskytnutí úveru.

Zmluvaneobsahovalakonkrétnyúdajovýške,počteatermínochsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.

10. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy mali byť Úverové podmienky, pričom žalovaný podpisom na
úverovej zmluve potvrdzuje, že je s nimi oboznámený, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné,
považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný.

Podľa Hlavy 5 §1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., klient
je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach, kde termín
splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v Úverovej zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti
pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v ÚZ. Klient súhlasí s tým,
žepoplatokzavedenieúverovéhoúčtujezahrnutýdosplátokúveru.Vjednotlivýchsplátkachjezahrnutá

príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, ktoré je klient podľa ÚZ a
týchto ÚP povinný platiť a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky (ďalej iba
„splátka“), ak z údajov v ÚZ nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej
splátky, zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistenie o výšku úhrady za
poistenie a výšku poplatku za možnosť zmeny splátky (ak bola v ÚZ dohodnutá) a poštu splátok a výšky

poskytnutého úveru (viď údaje v ÚZ).

Podľa Hlavy 7 §3 písm. a) Úverových zmluvných podmienok, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť
na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskorí
s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

11. Listom zo dňa 14. 2. 2011 žalobca vyzval žalovaného na úhradu celého čerpaného úveru - sumy
1319,16 eur z dôvodu nesplácania úveru riadne a včas. Výzva bola žalovanému odoslaná, o čom svedčí
predložený poštový podací hárok.

12. Podľa predloženého splátkového kalendára, žalovaný jednotlivými čerpaniami spolu vyčerpal z
poskytnutého úverového rámca sumu 1800 eur. Jednotlivými splátkami uhradil žalobcovi sumu 1875,14
eur.

13. Žalovaný bol vypočutý ešte na pojednávaní dňa 23. 1. 2014, kde uviedol, že rozhodnutie ponecháva

na zváženie súdu.

14. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť.

Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na účely tohto zákona sa rozumie
a.) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b.) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. V danej veci súd mal za preukázané, že na základe zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 1800 eur na základe Úverovej zmluvy zo dňa 9. 6. 2009 č. XXXXXXXXXX.

V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný
vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou
osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi
typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto jenutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom
zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu
je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako
aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie,
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Nepochybne, zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je

potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

16. Keďže predmetnú úverovú zmluvu je potrebné posúdiť i podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, súd skúmal, či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o
spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru, že úverová zmluva má v tomto smere nedostatky.

17. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená konečná splatnosť úveru, teda nie je
naplnená dikcia §4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona. Podľa zmluvy „Lehota splatnosti je 24 mesiacov
po poskytnutí úveru. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd takisto nepovažuje za dojednanie v
súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru.
Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia
čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na
základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj

o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca
a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to je vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je

povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa,
mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej

náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v
zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X R. XXX/
XX, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, rozsudok Krajského
súdu v V. zo dňa 30.05.2012, sp. zn. XCo/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 25.02.2014,
sp. zn. XCo/XXX/XXXX) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných

prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto
slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

18. Ďalej súd mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o
spotrebiteľských úveroch v zmysle ustanovenia §4 ods. 2 písm. i) a to údaj o termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto

znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným
ustanovením.

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. 7Co/220/2014 Krajský súd v Prešove uviedol -„Jednou
z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona

č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje

ako bezúročný a bez poplatkov.“

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom

úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie
NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX).

19.Súdmávedomosťoprávnomnázore,vyjadrenomvRozsudkuSúdnehodvoraEÚzodňa09.11.2016
v právnej veci D.-XX/XX, Home Credit Slovakia, a.s. c/a S. O..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.

2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch
neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec

smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o
úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že
zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský

zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdovSR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve

iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.

nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi

ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry

SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať

o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa

o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku pod sp.zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 8. 12.
2016, kde v bode 28 mimo iného odvolací súd uviedol, že „zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru
EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok

spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade si však musíme
uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je
oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo
veci D.-XX/XX poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval

k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.“.

Súd je preto názoru, že napriek citovanému rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských
úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich,
tak ako to ustanovuje §11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

20. Keďže Zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle ustanovenia §4 ods. 2 písm. g) a i) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, považuje sa v zmysle ustanovenia §4 ods. 3 citovaného zákona za bezúročný
a bez poplatkov. Žalovaný tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej
zmluvy. V konaní bolo preukázané, že žalovaný celkovo vyčerpal sumu 1800 eur a vrátil žalobcovi už

sumu 1875,14 eur, čo je zrejmé zo žalobcom predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad, ako aj
z vyjadrenia žalovaného, doručeného súdu dňa 7. 5. 2013. Teda na strane žalovaného nedošlo ani k
bezdôvodnému obohateniu Preto súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a to aj vrátane úroku
z omeškania.

21. Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154, ktoré v konaní vystupovalo ako
vedľajší účastník na strane žalovaného, v danej veci vznieslo námietku premlčania. Keďže súd dospel
k záveru, že bolo potrebné žalobu zamietnuť v celom rozsahu, preto sa súd touto vznesenou námietkou
premlčania nezaoberal.22. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 Civilného sporového poriadku, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

V danej veci súd žalobu žalobcu zamietol a teda bol v konaní v celom rozsahu úspešný žalovaný,

ktorému patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému preukázateľne v konaní žiadne účelne
vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

23. Na strane žalovaného počas konania vystupoval aj vedľajší účastník Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154, so sídlom Petrovská 10, Skalica, zast. JUDr. Jozefom

Kempom, advokátom, Námestie Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob, IČO: 42185726.

V súlade u stanovením §470 ods. 2 veta prvá C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Čo sa týka trov Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154, so sídlom
Petrovská 10, Skalica, ktoré vystupovalo na strane žalovaného, súd má za to, že procesné postavenie
vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje a
úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv aj na úspech,
resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. V danom prípade žalovanému, na

ktorého strane vystupovalo Združenie ako vedľajší účastník, by patrila náhrada trov konania vo vzťahu k
žalobcovi v celom rozsahu. Preto aj tomuto Združeniu patrí vo vzťahu k žalobcovi náhrada trov konania
v plnom rozsahu.

Žalobca vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 13. 11. 2013 namietal priznanie trov právneho

zastúpenia tomuto Združeniu. Mal za to, že Združenie si uplatnilo náhradu trov konania nedôvodne a to
s poukazom na skutočnosť, že v danom prípade nejde o trovy konania, ktoré by boli účelne vynaložené
na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa a to vzhľadom na „paušálnosť“ vstupov Združenia ako
vedľajšieho účastníka do konaní. Postup Združenia žalobca považuje za neprofesionálny a v rozpore
s deklarovaným cieľom vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa a to najmä keď sa

vedľajší účastník nechá zastúpiť advokátom, čím iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje
tak dojem, že skutočným účelom vstupu nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie
finančných prostriedkov v podobe náhrady trov konania.

Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka.

Podľa ustanovenia §24 O.s.p., účinného do 30. 6. 2016, účastník sa môže dať v konaní zastupovať
zástupcom, ktorého si zvolí a ktorým podľa ustanovenia §25 môže byť advokát. Súd je toho názoru,
že toto právo nebolo možné uprieť ani Združeniu, ktoré vystupovalo na strane žalovaného ako vedľajší
účastník.

Navyše, na základe odvolania Združenia a následného postupu prvoinštančného súdu, došlo k
zamietnutiu žaloby v celom rozsahu.

Ďalej je potrebné uviesť, že ustanovenie §257 C.s.p. požaduje dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by sa vo veci vyskytli a na základe ktorých by súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo

sčasti nepriznal. Možno konštatovať, že Združenie v danej veci nekonalo nehospodárne a nadbytočne
nenavyšovalo trovy, pretože vo veci podalo len jedno vyjadrenie, resp. odvolanie proti rozsudku. Taktiež
súd nezistil nemajetnosť žalobcu, ktorá by uhradením trov Združenia, mala na neho zvlášť nepriaznivé
dôsledky.

Na základe uvedeného a vzhľadom k tomu, že v danej veci neboli zistené žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, súd je toho názoru, že Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ,
IČO: 42264154, so sídlom Petrovská 10, Skalica, ktoré vystupovalo na strane žalovaného ako vedľajšíúčastník, v súlade s ustanovením §470 ods. 2 veta prvá C.s.p. v spojení s ustanovením §255 C.s.p.,
patrí vo vzťahu k žalobcovi náhrada trov konania v celom rozsahu.

Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia
v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.