Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/176/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316204324
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316204324.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o.,

Hlavná 104, Košice, IČO: 47243368, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7,
Banská Bystrica proti žalovanému O. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, Y., o zaplatenie
203,40 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70 eur s úrokom z omeškania 5,05% p. a. od 16.10.2014 do
zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie 133,40 eur zastavuje.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 5. 5. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie
sumy 203,40 eur, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 388,40 eur od 16. 10. 2014 do 13.
1. 2015, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 203,40 eur od 14. 1. 2015 do zaplatenia
a náhradu trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným došlo dňa 3. 4. 2014 k uzatvoreniu Rámcovej

zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.
Následne účastníci konania uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Žalovaný prijal
návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bodu 3 Rámcovej zmluvy,
na základe čoho žalobca mu poskytol krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 300 eur.
Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na
adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o
uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským

účtom. Rámcová zmluva, zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia
súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol tento súhlas zaslaný zaslaním
predzmluvného formulára a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný
spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom
elektronickej pošty. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi sumu 388,40 eur, t.j. poskytnutú čiastku úveru
300 eur a individuálne dohodnutá odplatu 88,40 eur a to do 15. 10. 2014. Uhradil však len sumu 185
eur, zvyšok vo výške 203,40 eur neuhradil, preto žalobca podal na súd žalobu.

2.Žalovanýpodaniamidoručenýmisúdudňa19.8.2016,dňa27.12.2016spodanoužalobounesúhlasil
z dôvodu, že nemá voči žalobcovi žiadne záväzky, pretože mu tieto záväzky v minulosti už vyplatil.Spolu s predvolaním na deň 11. 4. 2017 žalovaný bol vyzvaný, aby v lehote 10 dní predložil doklad o
tom, kedy a akú sumu z úveru, ktorý mu bol poskytnutý žalobcom v sume 300 eur, uhradil.

Uvedené predvolanie si žalovaný prevzal dňa 31. 3. 2017 a následne dňa 3. 4. 2017 uviedol, že na
spornú zmluvu dňa 11. 12. 2014 uhradil sumu 115 eur a dňa 13. 1. 2015 ďalšiu sumu 115 eur.

3. Po doručení žaloby žalovanému, dňa 12. 10. 2016 a následne dňa 24. 4. 2017 došli na súd podania
žalobcu, ktorý zobral žalobu späť v časti, prevyšujúcej istinu a zákonný úrok z omeškania. Žiadal teda

žalovaného zaviazať už len na zaplatenie zvyšku čerpaného neuhradeného úveru. Zároveň potvrdil, že
zo strany žalovaného eviduje úhrady a to vo výške 115 eur dňa 11. 12. 2014 a vo výške 115 eur dňa
13. 1. 2015. Keďže v žalobe bola zohľadnená len časť úhrad vo výške 185 eur, žalobca zobral žalobu
späť v časti zvyšných úhrad vo výške 45 eur s príslušným úrokom z omeškania. Zároveň žalobca zobral
žalobu späť aj v časti odplaty vo výške 88,40 eur s príslušným úrokom z omeškania.

Podľa ustanovenia §144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ustanovenia §145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa ustanovenia §146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168
alebo pojednávanie.

Skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 a pred prvým pojednávaním žalobca
zobral žalobu späť sčasti o zaplatenie sumy 133,40 eur s príslušným úrokom z omeškania. Preto súd aj
bez súhlasu žalovaného konanie v tejto časti zastavil, pretože na jeho prípadný nesúhlas sa neprihliada.

Po tomto čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania ostala suma 70 eur s príslušným úrokom

z omeškania.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s výpisom z
obchodného registra žalobcu, rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a
pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z účtu

žalobcu, históriou splátok žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu, žalobca je právnickou osobou s predmetom činnosti
poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.

6. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 17. 7. 2013 prostredníctvom diaľkovej internetovej komunikácie
Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb.

Podľa čl. IV. bodu 1 Rámcovej zmluvy, sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so

spracovanímaposkytnutímúveru,ktoréhovýškajeurčenáindividuálnevzávislostiodvýškyúveru,doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením
žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

Podľa čl. IV. bodu 3 Rámcovej zmluvy, úver poskytnutý veriteľom je bezúročný.

7. Strany sporu dňa 15. 9. 2014 uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona
č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo
výške 300 eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného. Žalovaná sa zaviazala vrátiť

úver s príslušenstvom vo výške 88,40 eur do 15. 10. 2014 pri RPMN 391%.

8. Podľa žalobcom predloženého výpisu z účtu, dňa 16. 9. 2014 žalobca previedol finančné prostriedky
vo výške 300 eur na účet, určený žalovaným.9. Podľa histórie splátok žalovaného, žalovaný v danom úverovom vzťahu uhradil žalobcovi dňa 11. 12.
2014 uhradil sumu 115 eur a dňa 13. 1. 2015 ďalšiu sumu 115 eur.

10. V danej veci súd zistil, že žalobe po jej čiastočnom späťvzatí, je potrebné vyhovieť.

Podľa ustanovenia §657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia §658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou na diaľku zmluva medzi

dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie.

Podľa ustanovenia §2 písm. c), d) zákona č. 266/2005 Z.z., dodávateľom je osoba, ktorá je v rámci
svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej

komunikácie na základe zmluvy na diaľku. Spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú
spotrebuposkytujúfinančnéslužbynazákladezmluvynadiaľkuaktoráprijejuzavieraníaplnenínekoná
v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Súd dospel k záveru, že na daný právny vzťah nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka o zmluve o úvere. Zmluva o úvere plní v obchodnom práve podobnú funkciu ako pôžička
v občianskom práve. Napriek určitým príbuzným črtám je však nutné tieto zmluvné typy odlišovať.

Podstatným rozdielom medzi nimi je záväzok úverového dlžníka zaplatiť z prijatých peňažných
prostriedkov úroky. Ak by strany v zmluve túto dlžníkovu povinnosť vylúčili, nemôže byť daná zmluva
posudzovaná ako úverová, aj keby ju tak strany nazvali. Predmetná zmluva by sa posudzovala podľa
zmluvy o pôžičke a riadila by sa režimom Občianskeho zákonníka. V danej veci bolo medzi účastníkmi
konania výslovne dohodnuté, že žalobca poskytuje žalovanému finančné prostriedky bezúročne (čl. IV.

bod 3 Rámcovej zmluvy, ako aj text Zmluvy o poskytnutí úveru). Preto súd v danej veci právny vzťah,
uzatvorený medzi účastníkmi konania posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o pôžičke.
Rovnaký názor vyslovil v obdobnej veci aj Okresný súd Prešov v rozsudku zo dňa 5. 11. 2014 sp. zn.
XXC/XXX/XXXX.

12. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí
predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, dočasnosť
zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peňažné prostriedky.

Súd mal za preukázané zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru a výpisom z účtu, že žalobca

poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 300 eur.

Taktiež súd mal za preukázané, že žalovaný vrátil žalobcovi spolu sumu vo výške 230 eur (dňa 11. 12.
2014 uhradil sumu 115 eur a dňa 13. 1. 2015 ďalšiu sumu 115 eur). Žiadne ďalšie platby v prospech
žalobcu žalovaný nepreukázal, i keď tvrdil, že má celý svoj záväzok vyrovnaný.

Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 300 eur, pričom žalovanému vznikla povinnosť žalobcovivrátiť požičanú sumu do 15. 10. 2014 a žalovaný túto povinnosť splnil len čiastočne, t.j. uhradil len sumu
230 eur, preto súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie zvyšku 70 eur.

13. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 70 eur a
preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia
§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 2 Civilného sporového poriadku v
spojení s ustanovením §256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Žalobca podal na súd žalobu o zaplatenie sumy 203,40 eur.

Súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 133,40 eur (65,59% žalovanej sumy), pričom súd má za to,
že v tejto časti zavinil zastavenie konania žalobca a to tým, že v tejto časti zobral žalobu späť a žiadal
konanie zastaviť, keďže v časti odplaty 88,40 eur netrval na podanej žalobe a v časti 40 eur istiny úveru
bola táto suma v prospech žalobcu uhradená ešte pred začatím konania na súde. Preto v tejto časti by

patrila náhrada trov konania žalovanému.

V časti o zaplatenie 70 eur (34,41% žalovanej sumy) súd žalobe žalobcu vyhovel, čo predstavuje na
jednej strane úspech žalobcu a neúspech žalovaného. Teda v tejto časti by patrila náhrada trov konania
žalobcovi.

Z uvedeného výpočtu vyplýva, že v konečnom dôsledku náhrada trov konania patrí žalovanému a to po
odpočítaní zavinenia zastavenia konania žalobcom od úspechu žalovaného v konaní. Teda žalovanému
by patrila náhrada trov konania v rozsahu 31,18% z celkových trov konania, na ktoré by mal žalovaný
nárok pri plnom úspechu. Žalovanému preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako

trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.