Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 12, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010246
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715010246.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.

Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. júla 2017, v trestnej
veci obž. F. O. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/67/2015 zo dňa 13. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného F. O., nar. XX. XX. XXXX v X. A. Q.,
trvalo bytom X., N. č. XXX/XX,

podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
F. sp. zn. 1Pv 782/14/7706-19 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

dňa XX. XX. XXXX v čase okolo XX.XX hod. v F. na ulici K. XXX vo vestibule Slovenskej autobusovej
dopravy využil nepozornosť U. E. zo Q., ktorý v tom čase sedel na lavičke a driemal a z vnútorného
pravého vrecka rozzipsovanej vetrovky, ktorú mal U. E. oblečenú na sebe, mu ukradol peňaženku, v
ktorej mal peniaze v sume 60,--eur v rôznych bankovkách nominálnej hodnoty desať a dvadsať eur,
peňaženku otvoril a vybral z nej peniaze a keďže sa U. E. prebral, peňaženku mu hodil pod nohy na zem
a s peniazmi v sume 60,-eur odišiel von z vestibulu smerom na železničnú stanicu, pričom U. E. ho na
ulici medzi autobusovou stanicou a železničnou stanicou dobehol a zavolal hliadku polície, čím U. E. zo
Q. spôsobil škodu vo výške 60,-eur a skutku sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného

súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 0T/84/2013 zo dňa 31. 12. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
31. 12. 2013, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného
zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka so skúšobnou
dobou v trvaní 3 (troch) rokov,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodeného U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, s nárokom na
náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad 4T/67/2015 zo dňa 13. októbra 2016 bol obžalovaný F. O. uznaný
za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa§ 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa XX. XX. XXXX v čase okolo XX.XX hod. v F. na ulici K. XXX vo vestibule Slovenskej autobusovej

dopravy využil nepozornosť U. E. zo Q., ktorý v tom čase sedel na lavičke a driemal a z vnútorného
ľavého vrecka rozzipsovanej vetrovky, ktorú mal U. E. oblečenú na sebe, mu ukradol peňaženku, v
ktorej mal peniaze v sume 60,-- eur v rôznych bankovkách nominálnej hodnoty desať a dvadsať eur,
peňaženku otvoril a vybral z nej peniaze a keďže sa U. E. prebral, peňaženku mu hodil pod nohy na zem
a s peniazmi v sume 60,--eur odišiel von z vestibulu smerom na železničnú stanicu, pričom U. E. ho na

ulici opakovane žiadal o vrátenie odcudzených peňazí a to medzi autobusovou stanicou a železničnou
stanicou a následne zavolal hliadku polície, čím U. E. zo Q. spôsobil škodu vo výške 60,--eur a skutku
sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 0T/84/2013
zo dňa 31. 12. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 12. 2013, bol uznaný vinným zo spáchania
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka so skúšobnou dobou v trvaní 3 (troch) rokov.

Za to bol obžalovanému § 212 ods. 3 Tr. zákona, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona uložený trest
odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona bol obžalovaný na výkon trestu zaradený do ústavu so stredným

stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenému U.
E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX škodu 12,76 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku bol poškodený U. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX so zvyškom
nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný odvolanie čo do viny. V dôvodoch
odvolania obžalovaný uvádza, že tvrdenia poškodeného nevychádzajú zo skutočnosti a aj napriek tomu

bol odsúdený. Poškodený menil sumu odcudzených peňazí, pričom on preložil dôkaz odkiaľ mal peniaze
pri sebe. Nedošlo ani k prešetreniu, či peňažná suma bola v skutočnosti poškodenému odcudzená.

Obhajkyňa obžalovaného v písomnom zdôvodnení odvolania poukazuje na dôkazy z prípravného
konania, z ktorých vyplýva, že obžalovaný skutok nespáchal. Obžalovaný sa necíti byť vinným zo skutku,

čo bolo preukázané aj listinnými dôkazmi. Namieta pochybenia príslušných policajných orgánov, keď
bankovky, ktoré obžalovaný vydal pod tlakom, boli ihneď vrátené poškodenému, pričom bola zásadne
porušená prezumpcia neviny, nakoľko v tom čase nebolo obžalovanému vznesené obvinenie a žiadnym
spôsobom nebolo preukázane, že peniaze patria poškodenému. Taktiež na zaistených bankovkách
neboli zaistené odtlačky prstov, či sa tam nachádzajú aj otlačky prstov poškodeného, čo má zásadný

význam pri zisťovaní viny či neviny obžalovaného. Obdobne namieta, že odtlačky prstov obžalovaného
neboli zisťované ani na peňaženke poškodeného, keďže mu ju mal obžalovaný vytiahnuť z jeho bundy.
Poškodený viackrát vypovedal rozdielne, najmä ohľadne sumy, ktorá mu mala byť odcudzená, pričom
obžalovaný stále tvrdil, že sa skutku nedopustil. Z výpovedí svedkýň P. a T. vyplýva, že obžalovaný
mal platiť 5 eurovou bankovkou, z ktorej mu bolo vydané. Žiaden z vypočutých svedkov nevidel, aby

obžalovaný zobral poškodenému peniaze. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného v zmysle
ust. § 285 písm. c/ Tr. poriadku spod obžaloby oslobodiť.

Poškodený vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že to čo vypovedal, sa zakladá
na pravde. Právna zástupkyňa obžalovaného ani počas úkonov polície nespochybnila jej prácu.

Obžalovaný po zadržaní dobrovoľne vydal časť peňazí a ak by trestný čin nespáchal ako tvrdí, nebol
by z miesta činu utiekol a čakal na políciu.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.V prvom rade je potrebné k veci uviesť, že okresný súd vykonal v rámci riadneho procesného postupu
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre náležité objasnenie veci, avšak dospel k nesprávnym skutkovým
záverom v posudzovanom prípade.

Podľa názoru súd prvého stupňa obžalovaného z krádeže peňazí usvedčuje poškodený, ktorý
vypovedal, že keď sedel na lavičke vo vestibule autobusovej stanice, zdriemol si a z jeho ľavého
vnútorného vrecka nezazipsovanej bundy mu obžalovaný vytiahol peňaženku. Vtedy sa on prebral, pred
ním z jeho peňaženky obžalovaný vybral bankovky v hodnote 60,--eur, peňaženku hodil pred neho a

preto on ihneď išiel za obžalovaným a opakovane požadoval vrátenie toho, čo mu zobral. Obžalovaného
upozorňoval na záujem volať políciu, toto naznačil aj svojim mobilným telefónom v ruke, kričal na
obžalovaného a vtedy mu obžalovaný vytrhol mobil z ruky a hodil ho do šachty. Na jeho krik prišiel
pracovník SBS, poskytol mu svoj mobilný telefón a keď volal na políciu, tak obžalovaný odchádzal k
budove železničnej stanice, čo v telefóne oznámil policajtom. Išiel za obžalovaným a po príchode hliadky
PZ sa im prihlásil a označil obžalovaného ako páchateľa krádeže peňazí. Poškodený zhodne tvrdil,

že peňaženku z vrecka mu vybral a z peňaženky odcudzil peniaze určite obžalovaný, ktorému bol po
zodvihnutí peňaženky zo zeme vždy nablízku a to aj po vyjdení z vestibulu k stánku, kde si obžalovaný
zakupoval jedlo, následne sa presúval za roh budovy a on viackrát mu opakoval a kričal, aby mu vrátil
peniaze, na čo sa obžalovaný iba usmieval a tvrdil, že mu nič nedá.

Ďalší vo veci vypočutí svedkovia U. W., O. P. a F. T. spáchanie samotného skutku nevideli, vyjadrovali
sa len o pohybe poškodeného a obžalovaného po autobusovej stanici, resp. o zakúpení si lokše
obžalovaným. Zápisnica o vydaní vecí svedčí o dobrovoľnom vydaní sumy 47,24 eur obžalovaným
policajným orgánom, ktorá bola bezprostredne vrátená poškodenému.

Okresný súd na základe takto vykonaného dokazovania mal za preukázané, že obžalovaný konal
v priamom úmysle porušiť záujem na ochrane majetku iného, jeho konanie smerovalo proti majetku
poškodeného, ktorého sa zmocnil tým, že poškodenému vybral peňaženku z vnútorného vrecka v stave,
keď poškodený driemal a mal rozzipsovanú bundu. Túto trestnú činnosť spáchal proti majetku iného
tým, že spôsobil inému škodu na veci, ktorú mal poškodený pri sebe a trestnú činnosť spáchal, hoci bol

za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, taktiež pre majetkovú trestnú
činnosť. Medzi jeho konaním a následkom je príčinná súvislosť. Ako subjekt je plne trestne zodpovedný
za svoje konanie.

Z výpovede obžalovaného okrem iného vyplýva, že kritického dňa prišiel na železničnú stanicu v meste

F., tak sa rozhodol ísť do herne v hoteli X. neďaleko železničnej stanice, kde na automatoch prehral časť
peňazí, ktoré mal pri sebe a ktoré v ten deň vyhral (suma 128,- eur v M. X. - čl. 50 spisu) a následne
prešiel k autobusovej stanici, kde si zakúpil lokšu a keď ju jedol, prechádzal cez vestibul, prišiel k nemu
neznámy muž, tvrdil, že mu odcudzil peniaze a že pokiaľ mu ich nevráti, tak zavolá políciu. Popieral
odcudzenie peňazí a tak obaja na seba kričali, počul ich pracovník SBS, prišiel k nim, poškodenému

poskytol mobilný telefón a tento volal na políciu. Po príchode policajtov im ukázal peniaze, ktoré mal pri
sebe tvrdiac, že ich vyhral na automatoch v Smižanoch. Následne obaja išli s hliadkou polície na OO
PZ. Súčasne sa vyjadroval aj k mobilnému telefónu poškodeného, ktorý spadol do šachty.

Krajský súd na verejnom zasadnutí vypočul obžalovaného, ktorý opätovne tvrdil, že žiadne peniaze

poškodenému neodcudzil. Na polícii, kam bol privezený hliadkou, mu bola urobená osobná prehliadka
a boli nájdené peniaze vo výške 47,24,- eur. Boli to všetky peniaze, ktoré mal pri sebe a iné peniaze
nemal, pričom tieto pochádzali z jeho výhry. V čase kúpy lokše mal pri sebe 50 eur a zvyšok nájdených
peňazí bol výdavok.

Z výpovede svedkyne F. T., prečítanej na hlavnom pojednávaní dňa 19. apríla 2016, mimo iného vyplýva,
že obžalovaný si v ich stánku s rýchlym občerstvením kúpil jedlo, ktoré stálo 2,80,- eur, pričom medzitým
ku nemu prišiel druhý muž, ktorý na neho kričal, aby mu dal peniaze.

Úvodom odvolací súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali v súlade s ust. § 2 od.

10 Tr. poriadku, v zmysle ktorého tieto orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z
úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakoustarostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho
prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Ako vyplýva z komentára k tomuto ustanoveniu, je v ňom upravená zásada náležitého zistenia
skutkového stavu veci, ktorá je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie.
Z požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu veci vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní sám
určuje mieru dokazovania, ktoré musí v konaní vykonať, aby bola táto požiadavka splnená. Orgán činný
v trestnom konaní musí vykonať také dôkazy, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci

bez dôvodných pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Ak vykonané dôkazy v
konanípredsúdomnebudústačiťnauznanievinyobžalovanéhoaaknebudemožnévykonaťinédôkazy
s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti, bude nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby (pri
rešpektovaní zásady in dubio pro reo). Z toho vyplýva, že dôvodné pochybnosti sa vzťahujú nielen na
samo zistenie skutkového stavu, ale aj na možnosť obstarania a vykonania ďalších dôkazov, ktoré by
tento skutkový stav, resp. vykonané dokazovanie zmenili.

Z preloženého spisového materiálu vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v F. na ulici K.
XXX vo vestibule Slovenskej autobusovej dopravy mal obžalovaný využil nepozornosť U. E. zo Q., ktorý
v tom čase sedel na lavičke a driemal a z vnútorného ľavého vrecka rozzipsovanej vetrovky, ktorú mal
poškodený oblečenú na sebe, mu ukradol peňaženku, v ktorej mal peniaze v sume 60,--eur v rôznych

bankovkách nominálnej hodnoty desať a dvadsať eur. Poškodený uviedol, že sa v tom prebral, videl ako
obžalovaný drží jeho peňaženku, vybral z nej peniaze a túto mu hodil k nohám. Následne šiel poškodený
za ním a žiadal vrátenie týchto peňazí, pričom sa zdržiaval po celý čas pri ňom a to až do príchodu
hliadky PZ. Taktiež uviedol, že obžalovaný mu mal vytrhnúť telefón, s ktorým chcel zavolať na políciu a
hodiť ho do šachty, pričom neskôr ho z nej poškodený vybral.

Ako vyplýva z čl. 28 až 31 trestného spisu, obžalovaný mal dobrovoľne po svojom zadržaní a predvedení
na políciu vydať sumu vo výške 47,24 eur, ktorá bola aj v tento deň vrátená poškodenému. Samotný
obžalovaný pri svojom výsluchu pre odvolacím súdom uviedol, že po zdržaní bol podrobený osobnej
prehliadke zo strany polície (o čom svedčí aj zápisnica o zadržaní a obmedzení osobnej slobody

podozrivej osoby na čl. 10 spisu) a bola u neho nájdená vyššie uvedená suma. Iné peniaze sa u neho
nenašli.

Poškodený tvrdil, že mu mala byť odcudzená suma vo výške 60,- eur (okrem konfrontácie s obvineným,
kde dokonca tvrdil, že mu bola odcudzené peniaze v hodnote 100,- Eur), pričom po tom, ako mu mal

obžalovaný vybrať tieto peniaze, bol neustále pri ňom a obžalovaný si len zakúpil hore uvedené jedlo
v sume 2,80- eur.

Ak by sa teda tvrdenie poškodeného ohľadne výšky odcudzených peňazí zakladalo na pravde (60,-
eur), potom by musel mať obžalovaný pri sebe v čase osobnej prehliadky na polícii sumu nie 47,24

eur ale minimálne 57,24 eur (60- 2,80) čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti o poškodeným tvrdených
skutočnostiach,keďžeobžalovanýsanemalakozbaviťsumy10,-eur,ktorúmalmaťešteuseba,pretože
pošk. U. E. uvádzal, že bezprostredne po krádeži bol stále blízko neho.

Súčasne je potrebné prisvedčiť odvolacím námietkam obžalovaného o tom, že finančné prostriedky,

ktoré mal dobrovoľne vydať, nemali byť okamžite vrátené poškodenému, keďže už od počiatku popieral
spáchanie skutku a tvrdil, že nájdené peniaze patria jemu z výhry, o čom neskôr doložil výherný tiket
(čl. 50) a zároveň v štádiu podozrivého požiadal o ustanovenie obhajcu a nevypovedal. Unáhlene preto
postupovali poverený príslušník PZ, ak zaistené bankovky v ten istý deň vydal poškodenému, keďže
sa jednalo o dôkazný prostriedok, ktorý mal byť podrobený kriminalisticko - expertíznemu skúmaniu

za účelom preverenia obrany obžalovaného vo vzťahu k tomu, či sa na týchto bankovkách nachádzajú
aj daktyloskopické odtlačky prstov poškodeného. Ak by tomu tak bolo, bola by v danom prípade
vylúčená obrana obžalovaného, že peniaze patria jemu, pretože by sa nemali ako dostať odtlačky prstov
poškodeného na tieto bankovky.

Zároveň je nepochopiteľný postup orgánov činných v trestnom konaní, ak si nevyžiadali od poškodeného
jeho peňaženku a mobil, ktoré mal podľa jeho vyjadrenia obžalovaný držať v ruke, za účelom získania
upotrebiteľnýchdaktyloskopickýchstôp,tedačisatamnachádzajúodtlačkyprstovobžalovaného,čímby
sa v danom prípade potvrdila alebo vyvrátila obrana obžalovaného. Obžalovaný totiž od počiatku trestnúčinnosti popieral a okrem výpovede poškodeného vo veci neexistoval žiaden iný priamy či nepriamy
dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného.

Nevykonaním vyššie uvedených úkonov došlo k porušeniu zásady náležitého zistenia skutkového stavu,
čo vzbudzuje pochybnosti o správnosti ustáleného skutku ako orgánmi činnými v trestnom konaní tak
aj súdom prvého stupňa.

Je potrebné poukázať aj na existenciu rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami dôkazov o

priebehu skutku, teda výpoveď poškodeného na jednej strane a obžalovaného na druhej strane, čo
v takýchto prípadoch nie je neobvyklé, avšak pokiaľ nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z variant
skutkového stavu zodpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť
variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu.

Krajský súd je preto toho názoru, že je na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v

prospech).Tátoprichádzadoúvahyvtedy,akpochybnosti,ktorévzniklivtrestnomkonaníodokazovanej
skutočnosti,trvajúajpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieť
k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu
zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu,
pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné
bremeno. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok
uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočnú hrozbu pre spoločnosť a že práve obžalovaný
je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných

pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň
podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.
Aj tento prípad preukazuje, aké dôležité a nevyhnutné je riadne zabezpečenie dôkazov orgánmi
prípravného konania. Pochybenie v naznačenom smere spravidla znamená nemožnosť náležitého
zistenia a preukázania skutkového stavu v rozsahu požadovanom ustanovením § 2 ods. 10 Tr.

poriadku ,
resp. vedie k vzniku a pretrvávaniu pochybnosti o priebehu skutkového deja a tým k povinnosti súdu
uplatniť pravidlo "in dubio pro reo".

Krajský súd ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe
výsledkovvykonanéhodokazovanianemôžespoľahlivo(tedabezrozumnýchadôvodnýchpochybností)
uzavrieť, že skutok, tak ako je uvedený v napadnutom rozsudku, spáchal obžalovaný.

S poukázaním na takúto dôkaznú situáciu a jej hodnotenie, odvolací súd má za to, že výsledky

dokazovania jednoznačne nepreukázali to, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu to bolo
napadnutým rozsudkom kladené za vinu. Z uvedených dôvodov preto rozhodol o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku.

Keďže rozsudkom krajského súdu bol obžalovaný F. O. spod obžaloby prokurátora oslobodený, bol

potom odvolací súd povinný poškodeného U. E. s nárokom na náhradu škody v zmysle § 288 ods. 3
Tr. poriadku odkázať na civilný proces.

Z týchto dôvodov Krajský súd v Prešove rozhodol spôsobom ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.