Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/133/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225079
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115225079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO:
35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava. proti žalovanej: I. Y., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX,
XXX XX W., o zaplatenie 539,73 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 02.05.2016 č. k. 9C 400/2015-76 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) I. výrokom uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 183,58 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 37,99 Eur od 26.03.2013 až do zaplatenia, zo sumy 25,15 Eur od 26.04.2013
až do zaplatenia, zo sumy 95,06 Eur od 04.06.2015 až do zaplatenia a II. výrokom v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Vo III. výroku uviedol, že sumu uvedenú vo výroku č. I. spolu s príslušenstvom
povoľuje žalovanej splácať v mesačných splátkach vo výške 10 € splatných vždy do 25.dňa toho-
ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci,

v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky
stáva sa zročným celé dlžné plnenie. Súd prvej inštancie zároveň určil vo IV. výroku, že zmluvná
podmienka nachádzajúca sa v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatvorenom medzi
Slovak Telekom a.s. a žalovanou dňa 28.12.2012, nachádzajúca sa v bode 3. v znení: „V prípade
porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1. alebo 2. tohto Dodatku, a následnej deaktivácie
služby, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v Tabuľke č. 1 tohto
Dodatku - 331,94 €.“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná a rovnako učil V. výrokom, že aj zmluvná

podmienka nachádzajúca sa v spoločnom cenníku - Cenník mesačných programov, v časti Iné poplatky
s názvom Obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie - 19,80 €, Prerušenie poskytovania služieb
pre neplatenie - 19,80 €, je pre svoju neprijateľnosť neplatná. O trovách konania rozhodol VI. a VII.
výrokom, v ktorom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu
Tomáša Kušníra s.r.o. náhradu iných trov konania vo výške 6,93 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa žalobou podanou na
súde dňa 05.10.2015 domáhal voči žalovanej pôvodne zaplatenia sumy 539,73 Eur a po čiastočnom
späťvzatípodanímzodňa11.02.2016sadomáhalsumy441,79Eurs príslušenstvomatotitulomzmluvy
o pripojení v zmysle zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách uzatvorenej medzi právnympredchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovanou. Slovak Telekom vystavil žalovanej uvádzané
faktúry, ktoré žalovaná neuhradila. Žalobou uplatnené pohľadávku žalobca nadobudol postúpením od
pôvodného veriteľa Slovak Telekom, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014.

Vykonaným dokazovaním mal súd za nesporné, že za poskytnuté služby v zmysle uzavretej zmluvy boli
právnym predchodcom žalobcu žalovanému vystavené nasledujúce faktúry: a) faktúra č. XXXXXXXXXX
s dátumom splatnosti do 25.02.2013 na sumu 130,06 Eur, b) faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom
splatnosti do 25.03.2013 na sumu 62,78 Eur, c) faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do
25.04.2013 na sumu 44,95 Eur, d) faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.03.2014 na

sumu 331,94 Eur. Žalobca požadoval zaplatiť z uvedených faktúr nasledujúce sumy: a) sumu 95,06 Eur,
b) sumu 62,78 Eur, c) sumu 44,95 Eur, d) sumu 239 Eur. Sumu vyúčtovanú faktúra č. XXXXXXXXXX
priznal súd v požadovanom rozsahu 95,06 Eur. V rámci faktúry č. XXXXXXXXXX bol vyúčtovaný
poplatok za obmedzenie služby - 19,80 Eur a poplatok za upomienku 4,99 Eur. Súd prvej inštancie
nepriznal poplatok za upomienku 4,99 Eur pre jeho nepreukázanie žalobcom. Naviac, Okresný súd
Prešov vo veci sp. zn. 9C/167/2014 už v minulosti tento poplatok nepriznal a poukázal na odôvodnenie

rozhodnutiavdanejveci,vktorombolouvedené,že:„Pokiaľideozaplateniesumy3,50€akoupomienky
za omeškanú platbu, túto súd nepriznal, nakoľko jej uplatňovanie považuje súd za rozporné s dobrými
mravmi. Zo žalobcom predložených faktúr je zrejmé, že upomienka je priamo súčasťou faktúry. Na
jej vyhotovenie právny predchodca žalobcu teda nevyložil žiadne ďalšie náklady oproti nákladom na
faktúru samotnú. Upomienka podľa súdu nemôže mať sankčný charakter (na to slúži zmluvná pokuta)

a preto požadovanie úhrady za ňu osobitnou faktúrou (ktorá sama osobe spoplatnená nie je), keď s
jej vyhotovením poskytovateľovi služieb žiadne náklady (ktoré by mali byť prenesené na zákazníka)
nevznikli, považuje súd za rozporné s dobrými mravmi, napriek tomu, že ide o poplatok uvedený v
sadzobníkupoplatkovposkytovateľaslužieb.Upomienkapriomeškanejplatbenemôžepodľasúduslúžiť
na zvyšovanie zisku poskytovateľa služieb.“ a na uvedenom závere súd prvej inštancie zotrváva aj v

prejednávanej veci. Pri nepriznaní poplatku za obmedzenie služby v sume 19,80 Eur v rámci danej
faktúry súd prvej inštancie rovnako poukázala na rozhodnutie Okresného súdu v Prešove vo veci sp.
zn. 16C/160/2014, ktorá sa týkala iného telekomunikačného operátora a okresný súd uviedol: „Určuje,
že zmluvné podmienky uvedené v cenníku služieb spoločnosti Orange a.s. platného od 15.05.2009 ako
poplatok za odpojenie vo výške 3,95 €, poplatok za znovupripojenie po omeškaní platby vo výške 19,75

€, poplatok za znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky vo výške 31,56 € sú pre svoju neprijateľnosť
neplatné.“Zodôvodneniarozhodnutiavdanejvecivyplýva:„Súdnazákladevyššiecitovanýchpredpisov
konštatuje, že nie zrejmé, na základe čoho je stanovená výška poplatkov, aké sú skutočné náklady na
spoplatnené úkony a prečo pri rovnakom úkone (znovupripojenie) je výška poplatkov rôzna, resp. žiadna
(znovupripojeniepoodpojenízinéhodôvoduakoneplateniaúčtov-0,00€;znovupripojeniepoomeškaní

platby - 19,75 €; znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky - 31,56 €). Súd má teda za to, že žalobca
týmito poplatkami obchádza ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute (a možnosť
súdu posúdiť jej výšku korektívom dobrých mravov, resp. pristúpiť ku jej moderácii), tieto poplatky majú
sankčnú povahu, čo je neprípustné a ich hlavným cieľom je zvyšovanie zisku žalobcu. Súd má teda
za to, že vyššie uvedené poplatky (pre nezdôvodnenie ich výšky, dôvodov pre ich použitie, rozdielnosti

pomenovania a nepreukázanie skutočných nákladov na ne) vytvárajú pre klienta - spotrebiteľa v jeho
neprospech hrubo nerovnovážny stav a preto sú neplatné.“ S vyššie uvedeným odôvodnením sa súd
prvej inštancie stotožňuje a má ho za relevantné aj v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie vyzval
žalobcu, aby uviedol aké sú skutočné náklady na úkon nazvaný ako „Obmedzenie služby - neplatenie“.
Na uvedené žalobca nereagoval. Z faktúry č. XXXXXXXXXX tak súd priznal sumu 37,99 Eur. Súd prvej

inštancie priznal z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu v rozsahu 25,10 Eur a z rovnakých dôvodov ako
nepriznal poplatok za obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie nepriznal žalobcovi ani poplatok
s názvom prerušenie poskytovania služby pre neplatenie - 19,80 Eur. K faktúre č. XXXXXXXXXX súd
prvej inštancie uviedol, že v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatvorenom medzi
Slovak Telekom a.s. a žalovanou dňa 28.12.2012, sa v bode 3. nachádza podmienka týkajúca sa

zmluvnej pokuty. Neprijateľnú zmluvnú podmienku nemožno modifikovať, preto pre rozhodnutie súdu je
irelevantné, že žalobca nepožaduje zmluvnú pokutu v celej dojednanej výške. Procesný súd rovnako
ako už mnohokrát on sám alebo iné súdy má za to, že určenie výšky zmluvnej pokuty pri porušení doby
viazanosti nezohľadňujúce časový faktor splnenia záväzku spotrebiteľom a teda stanovujúce rovnakú
zmluvnú pokutu pre prípad, ak aby spotrebiteľ porušil svoj záväzok v 1. alebo 23. mesiaci jeho trvania,

vytvára hrubo nerovnovážny vzťah v neprospech spotrebiteľa a núti ho zaplatiť neprimeranú sankciu.
To isté platí ak je zmluvnou pokutou zaistené platenie za služby bez zohľadnenia výšky dlžnej sumy.
Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty vyhlásil za
neprijateľnú a teda táto je neplatná a na jej základe žalobcovi plnenie priznať nemožno.3. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na náhradu trov
konania v rozsahu 57% zo sumy súdneho poplatku 12,16 Eur = 6,93 Eur za úspech pri vymáhaní

predmetu konania, ktorým bolo zaplatenie služieb vo výške 207,79 Eur. Náhradu trov konania súd
prvej inštancie teda priznal za zaplatený súdny poplatok, nie však za trovy právneho zastúpenia, pri
ktorom sa riadil právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, ktorý
možno uplatniť nielen voči vedľajšiemu účastníkovi zastúpenému advokátom ale aj voči účastníkovi
zastúpenému advokátom. Súdu je známe, že žalobca podáva množstvo žalôb vo veciach skúpených

pohľadávok, vrátane pohľadávok týkajúcich sa nedoplatkov za elektronické služby. Takéto žaloby a ich
spisovanie sú iba administratívnou činnosťou, pri ktorej dochádza iba k zmene účastníkov konania a súm
požadovaných na zaplatenie, preto má súd za to, že náhradu trov konania priznať nemožno, nakoľko
náhrada trov právneho zastúpenia v tomto prípade nebola účelná.

4. Proti tomuto rozsudku, v časti v ktorej súd žalobu zamietol a vyhlásil zmluvné podmienky za

neprijateľné a tým neplatné podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že zruší výrok rozsudku o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky a žalobcovi prizná uplatňovanú dlžnú sumu, resp. zruší rozsudok prvej inštancie
v napadnutej časti a vráti na vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy

odvolacieho konania. Skutkové zistenia považuje žalobca za nesprávne, keďže z vykonaných dôkazov
nebolo možné posúdiť výšku nákladov postupcu za spoplatnené úkony a tým ani primeranosť zisku
postupcukeďžecenníkslužiebneobsahujepodrobnýrozpisúkonov,ktorésúzahrnutévdanompoplatku
avýškunákladovzajednotlivéúkony,resp.výškuďalšíchnákladovspojenýchsospoplatnenýmúkonom.
Nesúhlasísporovnávanímvýškyúčtovanýchpoplatkovspoplatkamikonkurenčnýchtelekomunikačných

operátorov, pretože nie je možné posúdiť výšku nákladov za spoplatnené úkony právneho predchodcu
žalobcu s poplatkami iných telekomunikačných operátorov bez toho aby súd hlbšie skúmal reálne
náklady spojené s danými úkonmi, ako aj bez zisťovania čo je obsahom týchto úkonov. Presná analýza
toho ktorého poplatku na jednotlivé jeho položky je komplikovaná a ťažko reálne možná. Z ustanovenia
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že primeranosť ceny nemôže byť predmetom

posudzovania súdu v rámci skúmania neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve,
pokiaľ je táto určite, jasne a zrozumiteľne dojednaná. Uvedenie výšky poplatku za obmedzenie a
prerušenie poskytovanej služby v cenníku, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o poskytovaní služieb
v časti iné poplatky“, kritéria určitého, jasného a zrozumiteľného dojednania podľa názoru žalobcu spĺňa
- v opačnom prípade by to malo za následok neplatnosť všetkých poplatkov uvedených minimálne v

tejto časti cenníka podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonník. Odmieta tvrdenie súdu, že
výška poplatkov za obmedzenie a prerušenie poskytovania služby je neprimeraná a nie je nákladovo
orientovaná. Poplatky za obmedzenie poskytovania služby a za prerušenie poskytovania služby pre
neplatenie sú totiž účtované v prípadoch, kedy postupca z dôvodu naplatenia ceny poskytnutej služby
pristúpi k uvedeným aktivitám. Ide o súčasť štandardného upomínacieho procesu postupcu, v dôsledku

čoho sa tieto poplatky nachádzajú pri každom zmluvnom účte. Na základe uvedeného žalobca odmieta
aplikáciu ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako takú, bez ohľadu na skutočnosť, či súd
posudzoval primeranosť ceny.

5. Na základe doručenej výzvy súdu sa žalovaná k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vzhľadom na včas
podané odvolanie (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku, ktorým bolo
žalobe vyhovené v zmysle § 379 a § 380 C.s.p., spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec

prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné
nie je.
7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Odvolateľ má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právnezávery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Ako je zrejmé z obsahu spisu právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ktorý
pohľadávky vo vzťahu k žalovanej postúpil na žalobcu, uzavrel so žalovanou dňa 21.12.2012 zmluvu
o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických

komunikáciách, ktorej predmetom bolo poskytovanie elektronických služieb žalovanej. Z obsahu zmluvy
o pripojení vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky a Cenník služieb.
Na podklade zmluvy o pripojení vyhotovil právny predchodca žalobcu 4 žalované faktúry zahrňujúce
mesačné poplatky za program služieb, upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur, poplatok za
obmedzenie služby - neplatenia vo výške 16,50 eur (19,80 eur s DPH) a poplatok za prerušenie služby-
neplatenie 16,50 eur (19,80 eur s DPH).

10. Predmetný právny vzťah medzi sporovými stranami súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu
pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ
v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako podnik v zmysle §§ 43 a 44 zák. č. 351/2011 Z. z. a

žalovaná pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inejpodnikateľskejčinnosti,vystupovalatedaakospotrebiteľzmysle§52ods.4Občianskehozákonníka
a účastník podľa §§ 43 a 44 zák. č. 351/2011 Z. z. Právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami
predmetnou zmluvou je spotrebiteľským vzťahom a predmetná Zmluva o poskytovaní verejných služieb
je zmluvou spotrebiteľskou. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj

zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o
tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej
pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Predmetná zmluva a jej dodatok
spadá pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“). Súd je
teda povinný z úradnej povinnosti prihliadať a náležite zhodnotiť prijateľnosť zmluvných podmienok tejto
spotrebiteľskej zmluvy.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemámožnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty majú zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 smernice majú členské štáty zabezpečiť v záujme spotrebiteľov a konkurentov
existenciu adekvátnych a účinných prostriedkov na prevenciu neustáleho používania nečestných
podmienok v zmluvách, ktoré predávajúci alebo dodávatelia uzatvárajú so spotrebiteľmi.

14. V spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano
Quintero a Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo,
Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, Európsky súdny dvor konštatoval, že účinná ochrana
spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané
podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu určiť z úradnej povinnosti, či je podmienka

nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným
podmienkam.

15. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky

sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či
zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato,
aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva

musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen
gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných
kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13). Ako
správne konštatoval súd prvej inštancie zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných
obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách

majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a
vysvetľujúcehocharakteruanesmúslúžiťktomu,abydonichčastovneprehľadnej,zložitejformulovanej
a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o
ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno
priznať právnu ochranu (porovnaj nález ÚS SR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

17. Súd prvej inštancie vzal do úvahy vyššie uvedené a dospel k záveru, že zmluvné podmienky :
poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur, ako aj poplatok za obmedzenie
poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 eur a poplatok za prerušenie poskytovania služby
pre neplatenie vo výške 19,80 eur uvedené v Spoločnom cenníku mesačných programov predloženým

žalobcom nespĺňajú podmienku transparentnosti a zo strany žalobcu nebolo preukázané, že žalovaná
hradí týmito poplatkami iba skutočne náklady, ktoré mu vznikli.

18. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky odvolací súd uvádza, že upomienka, nemôže mať sankčný
charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k

spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre
dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo
byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako
dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením
a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok vo výške 4,99 eur. Poplatok za upomienku

nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Podobne
za poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a za obmedzenie poskytovania služby
pre neplatenie sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako
ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospechdodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne došlo k prerušeniu či
obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom žalovanej, na aký časový úsek a aké
skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli. V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom
krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,
ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio

legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa
nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v
spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje
odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok

spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za
upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa
spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade
vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o

ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované
(vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Odvolací súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom
rozsahu stotožňuje.

19. Zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by boli vyššie uvedené poplatky so žalovanou výslovne
dojednané, hoci súčasťou zmluvy o pripojení je ustanovenie o tom, že všeobecné podmienky a cenník
služieb, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však žalovaná ako spotrebiteľ nemohla
nijakým spôsobom zasiahnuť.

20. Keďže uvedené poplatky predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm.
v) Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), veriteľ
nemá nárok na plnenie z takejto podmienky.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne

dôvody, pre ktoré považoval vyššie uvedené poplatky nachádzajúce sa v Sadzobníku poplatkov pre
svoju neprijateľnosť neplatné. Súd prvej inštancie použil v prejednávanej veci odôvodnenie rozsudku vo
veci 9C/167/2014 a odôvodnenie rozsudku vo veci 16C/160/2014, pričom ako sám uviedol, uvedené
odôvodnenia považoval za relevantné z dôvodu ich obdobnosti. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej
inštancie stotožňuje a uvádza, že právne dôvody uvedené v spomínaných rozsudkoch vo veciach

9C/167/2014 a 16C/160/2014 je možné aplikovať aj na skutkový stav v prejednávanej veci, pričom tie
boli súdom prvej inštancie odôvodnene dostatočné a zrozumiteľne.

22. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie napokon správne rozhodol vo veci a so zreteľom
na uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom

podľa § 387 C.s.p.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému
v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).