Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 8, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716200363
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Radačovský

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8716200363.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Radačovským v právnej veci

navrhovateľa: E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T., M. XX, zastúpený: JUDr. Mgr. Martina
Tomasová, advokátka, so sídlom 058 01 Poprad, 1. mája 216/7 proti odporcovi: N. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytomXXXXXT.,Y.XXXX/XX,zastúpený:Mgr.LuciaLorenčíková,advokátka,sosídlom05801Poprad,
Námestie sv. Egídia 95 o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný prispievať navrhovateľke na výživu rozvedeného manžela sumou 100 eur mesačne,
ktoré je povinný platiť odo dňa podania návrhu vždy do 15. dňa vopred v mesiaci k rukám navrhovateľky.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 13.1.2016, ktorý bol súdu doručený 18.1.2016 domáhala sa vydania
rozsudku,ktorýmbysúduložilodporcovipovinnosťprispievaťjejnavýživurozvedenéhomanželasumou
200 eur mesačne každého 15. dňa vopred v mesiaci. Náhradu trov konania nežiadala.
Navrhovateľka svoj návrh zdôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P/318/2014
zo dňa 30.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.11.2015 súd rozviedol manželstvo navrhovateľky

a odporcu, pričom odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 150 eur mesačne
každého 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, teda navrhovateľky.
Návrh ďalej zdôvodnila tým, že má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s mierou poklesu schopnosti
vykonávať prácu 70 %, je invalidnou dôchodkyňou s invalidným dôchodkom vo výške 180 eur mesačne.
Tvrdila tiež, že v čase po rozvode snažila sa zvýšiť si svoj príjem rôznymi brigádami, pracovala ako
čašníčka, avšak vzhľadom na to, že pracovala bez pracovnej zmluvy, prácu ukončila. Nemôže si nájsť
žiadnu inú brigádu a nepodarilo sa jej nájsť ani prácu. Tvrdila, že jej finančná situácia je veľmi zlá, býva

u rodičov, kde prispieva sumou 100 eur mesačne na bývanie, pričom príjem odporcu je približne 1 400
eur mesačne, poberá diéty, pretože pracuje ako vodič kamiónovej dopravy. Poukázala pokiaľ sa týka
diét na príslušnú judikatúru, v zmysle ktorej je príjem z diét pre vodičov nákladnej kamiónovej dopravy
príjmom, ktorý je potrebné zohľadniť pri určovaní výživného.
V návrhu ďalej poukazuje na príslušné ustanovenia zákona o rodine týkajúce sa príspevku na
rozvedeného manžela.
Na pojednávaní konanom dňa 9.3.2016 zotrvala na podanom návrhu. Uviedla naviac, že má

vysokoškolské vzdelanie, ktoré ukončila v roku 2014 a nemôže si teraz nájsť zamestnanie. Predložila
súdu množstvo žiadostí o prijatie do zamestnania, ako aj žiadosti e-mailové, pričom uviedla, že pokiaľ
by si našla prácu, nežiadala by príspevok na rozvedeného manžela. Uviedla tiež, že nie je evidovaná na
úrade práce. Doplnením svojho návrhu písomným podaním zo dňa 6.4.2014 opätovne argumentovalatým, že si nemôže nájsť primerané zamestnanie, a pokiaľ sa týka ponúknutých pracovných ponúk
poukázala napr. v prípade pracovnej ponuky Č. poisťovne pre pobočku východ, že je tam požiadavka pre
zamestnanca okrem iného byť držiteľom vodičského preukazu sk. B, pričom navrhovateľka nedisponuje

takýmto oprávnením.
Na pojednávaní konanom dňa 8.4.2016 zotrvala na podanom návrhu s tvrdením, že jej schopnosť sa
živiť je znížená o 70 %, teda na rozdiel od bežného občana jej schopnosť sama sa živiť je len 30 %.
Vyslovila názor, že nemožnosť nájsť si zamestnanie je podmienená tým, že je invalidná, pričom však
uviedla, že pri uchádzaní sa o zamestnanie nikdy nebolo aj pri negatívnom výsledku konštatované, že

dôvod neposkytnutia práce je skutočnosť, že je čiastočnou invalidnou dôchodkyňou. Tvrdila tiež, že na
úrade práce nie je evidovaná z dôvodu, že jej nikto nepovedal, žeby to bolo vhodnejšie pri hľadaní práce.
Pracoval predtým ako predavačka, pracovala tiež v kuchyni ako pomocná sila. Na tieto skutočnosti
ohľadom nemožnosti nájsť si prácu navrhla vypočuť aj svedka K.. L. V., riaditeľa Úradu práce T.. Tento
svedok uviedol, že pozná navrhovateľku, že táto sa uchádzala konkrétne o prácu na úrade práce a
mala záujem o klasickú administratívnu prácu. Problém bol v tom, že pokiaľ sa nejaká pozícia uvoľnila

alebo mala uvoľniť nebola jej poskytnutá práca z dôvodu kvalifikačných podmienok, pretože jej vzdelanie
nie je adekvátne práci na úrade práce, pretože skôr uprednostňujú uchádzačov so vzdelaním v odbore
sociálna práca.
Rozhodne však poprel tú skutočnosť, aby jej zdravotný stav bol prekážkou na zúčastnenie sa na
výberovom konaní, a pokiaľ by tieto podmienky splnila bola by prijatá. Tvrdil, že nie je prekážkou v práci

to, že navrhovateľka je 70 % invalidná dôchodkyňa.
Odporca žiadal návrh zamietnuť, pretože ho považuje za nedôvodný. Tvrdil, že manželstvo bolo
právoplatnerozvedené,bolourčenévýživnévprospechmaloletejdcéryatotopravidelnezasielakrukám
matky mesačne vo výške 150 eur. Výživné uhrádza riadne a včas a okrem toho prispieva svojej maloletej
dcére nad rámec výživného sumou 15 eur na kredit do mobilného telefónu, 25 eur ako vreckové. V čase

pracovného voľna, keď sa zdržiava v Poprade dcére pravidelne nakupuje potrebné ošatenie, poskytuje
jej aj ďalšiu hotovosť na drobnosti (kino, stretnutia sa s kamarátkami a pod.), čo celkove mesačne
zhruba predstavuje približne sumu 100 eur. Dcéra má 15 rokov, takže zvýšenú starostlivosť rodiča už
nepotrebuje.
Táto argumentácia žalovaného medzi účastníkmi sporná nebola, je však potrebné konštatovať, čo

nakoniec aj sám odporca tvrdí, že je pre právne posúdenie veci irelevantné.
Relevantným vo veci je tvrdenie odporcu spočívajúce v tom, že na možné priznanie príspevku medzi
bývalými manželmi nie je potrebné skúmať rozdiel v ich životnej úrovni po rozvode ani skutočnosť, že
navrhovateľke mohla klesnúť životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva, ba ani to, že si
vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie svojich potrieb.

Odporca právne argumentuje, že pri posudzovaní nároku na príspevok zo strany navrhovateľky je
rozhodujúcim kritériom to, či je schopná sama sa živiť. Ďalšou relevantnou skutočnosťou podľa tvrdenia
odporcu je zákonná povinnosť súdu okrem vyššie citovaného prihliadnuť aj na okolnosti, ktoré viedli k
rozvratu vzťahov medzi manželmi. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka viac
ako dva roky, teda v období rokov 2012-2014 počas manželstva udržiavala pomer s tureckým štátnym

príslušníkom, ktorého spoznala na dovolenke s priateľkami.
V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že navrhovateľka túto známosť ako takú nepoprela, čo je
nakoniec zrejmé aj z jej vyjadrenia na pojednávaní, ako aj z pripojeného spisu o rozvodovom konaní
Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P/318/2014.
Odporca tiež predložil množstvo pracovných ponúk v regióne Poprad, o ktoré má možnosť sa

navrhovateľka uchádzať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa čítaním s listinnými
dôkazmi, vykonaním dôkazu výsluchom svedka riaditeľa Úradu práce v T. a ostatných listinných dôkazov
a dospel k nasledujúcemu skutkovému a právnemu stavu.
Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.

14P/318/2014 zo dňa 30.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.11.2015.
V zmysle tohto rozsudku na čas po rozvode v zmysle schválenej rodičovskej dohody bola maloletá dcéra
účastníkovzverenádostarostlivostimatkyaotecbolzaviazanýprispievaťnajejvýživu150eurmesačne.
Formálnoprávne boli teda splnené podmienky na podanie návrhu na určenie príspevku na rozvedeného
manžela.

V tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy a stotožniť sa s právnou argumentáciou odporcu, že je
potrebné rozlíšiť príspevok na výživu rozvedeného manžela od vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
a od vyživovacej povinnosti medzi manželmi.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Ide teda o zákonnú povinnosť do času, kým oprávnená osoba nie je schopná sama sa živiť, pričom pri

určovaní takéhoto výživného berú sa do úvahy možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.
V zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Ustanovenie § 72 o príspevku na výživu rozvedeného manžela je v zásade odlišné od predchádzajúcich
ustanovení v tom, že v tomto prípade nie je stanovená ani zákonná povinnosť, ani vyživovacia povinnosť
medzi manželmi, ale tu sa vyžaduje jediné kritérium, a to či rozvedený manžel nie je schopný sám sa
živiť, pričom má nárok na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov
povinného. Nevyžaduje sa, aby úroveň rozvedených manželov bola v zásade rovnaká, ide o opatrenie
dočasné a ďalším kritériom je povinnosť súdu prihliadnuť na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi

manželmi tak, ako je to uvedené v ustanovení § 72 ods. 2 Zákona o rodine.
Zadanejsituáciejepretonadbytočnézaoberaťsaargumentáciaminavrhovateľkyspočívajúcevtom,aký
má príjem a akú má životnú úroveň rozvedený manžel a akú má životnú úroveň a príjem navrhovateľka.
Je podľa názoru súdu tiež mylný názor navrhovateľky spočívajúci v tom, že tým, že si nemôže nájsť
zamestnanie, resp. že neprešla výberovými konaniami na určitý post, je potrebné považovať, že nie je

schopná sama sa živiť.
Pod schopnosťou sama sa živiť je potrebné rozumieť to, že ten ktorý subjekt je schopný vykonávať
prácu, za ktorú je mu poskytnutá odmena. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka
sa uchádzala o zamestnanie, zamestnanie jej nikdy nebolo odmietnuté z dôvodu, že nie je schopná
vykonávať danú prácu vzhľadom na jej zdravotný stav. Je predsa aj absolútne logické, že keby

nebola navrhovateľka schopná sama sa živiť, teda vykonávať akúkoľvek prácu, o prácu by sa
potom neuchádzala. V konečnom dôsledku prácu aj vykonávala, hoci aj v obmedzenom čase, má
vysokoškolské vzdelanie, a aj z jednotlivých vyjadrení je zrejmé, že jej zdravotný hendikep jej
neznemožňuje vykonávať druh práce, na ktorú má vzdelanie, čo nakoniec aj súd osobným kontaktom
na pojednávaní zistil.

Súd teda dospieva k záveru, že bolo preukázané, že navrhovateľka je schopná sama sa živiť.
Na druhej strane je však zrejmé, a to z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa
29.9.2015, že jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70 %. Súd je toho názoru, že tento
listinnýdôkazjepostačujúcinato,abysúdkonštatoval,žejejschopnosťživiťsaje70%,apretorozhodol
že priznáva jej príspevok na rozvedeného manžela vo výške 100 eur mesačne a v prevyšujúcej časti

návrh zamietol.
Navrhovateľka požadovala poskytnúť príspevok od bývalého manžela v sume 200 eur. Súd považuje
za adekvátne vzhľadom už na vyššie citovanú obmedzenú schopnosť samej sa živiť, priznať jej sumu
100 eur, čo by predstavovalo 50 %, nie 70 %, a to z dôvodu, že bral do úvahy ustanovenie § 72 ods. 2
Zákona o rodine, pretože podľa názoru súdu aj sama výrazne sa zapríčinila známosťou s iným mužom

k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Pri určovaní takéhoto príspevku súd dospel k záveru, že pokiaľ by sa dalo konštatovať, že navrhovateľka
nie je schopná sama sa živiť požadovaný príspevok vo výške 200 eur bol by adekvátny možnostiam a
schopnostiam odporcu.
Náhradu trov konania účastníkom súd nepriznal vzhľadom na to, že každý bol vo veci úspešný čiastočne

vo výške 50 % sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozsudku na tunajšom súde.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3) Občianskehosúdneho poriadkuuviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.