Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15Csp/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916212249
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7916212249.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: Y. L., V.. XX.XX.XXXX, B.

P. Q. XXXX/X, B., práv. zast.: JUDr. J. Š., D., X. XXXX, B., proti žalovanej: I. K. Ž. Y. D..T.., S.: XX XXX
XXX, T. T. H. X, Q., Y..N..P. D.-XX, o zaplatenie X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od
XX.XX.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal zaplatenia sumy X.XXX,XX Eur s 5%
ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia titulom poistného plnenia dojednaného v
poistnejzmluveprepoistnúudalosťdožitia.PoistnébolodojednanésozačiatkompoisteniaXX.XX.XXXX
a koncom poistenia XX.XX.XXXX. Výška poistnej sumy pre prípad dožitia bola dohodnutá sumou
X.XXX,XX Eur. Napriek uplynutiu poistnej doby žalovaná odmietla vyplatiť žalobcovi poistnú sumu.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu XX.XX.XXXX tvrdila, že poistná zmluva uzavretá

medzi stranami sporu je neplatná. Podľa § 788 Občianskeho zákonníka poistná zmluva platne
nevznikne, ak chýba niektorá jej podstatná náležitosť. Poistná zmluva uzavretá medzi stranami sporu
je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, preto žaloba nemá
právny základ. Rozpor so zákonom predstavuje absencia podstatnej obsahovej náležitosti poistnej
zmluvy, ktorou je poistné. V čase uzavretia zmluvy malo byť poistné uvedené v zmluve v súlade s
ust. § 9 ods. 3 a ust. § 11 ods. 3 zák. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo
zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (výška poistného, resp.

cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaná pri vpísaní poistného do
poistnej zmluvy žalobcu musela vychádzať, zaručovalo dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom
pláne.Sadzbypoistnéhoobsahovalipoistné,ktorésapremietlodopoistnejzmluvyžalobcu.Vprotokolez
roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo v rozpore
s § 31a zák. č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z. z.. V protokole z r. 2007
Národná banka Slovenska konštatovala, a vyplýva to aj zo znaleckého posudku č. 4/2008 a stanoviska
zodpovedného aktuára, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zák.

č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Žalovaná ďalej
uviedla, že Národná banka kontrolovala to, čo jej právny predchodca (MF SR) rozhodnutím z č. 1995
schválil a ku čomu žalovanú právne zaviazal a to výšku poistného a spôsob, ako sa s ním nakladá
(tvorba technických rezerv). Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanovené „zlea nízko“, teda že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné
schválené v období rokov 1991-2002 nielen parametrom významným pre orgán dohľadu v r. 2007-2008
(NBS), ale zároveň podľa Občianskeho zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej

zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom
nároku uplatnenom v tomto konaní. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy
teda nemôže obstáť, pretože absolútne neplatne právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu, alebo
zánik žiadnych povinností a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne
neplatného právneho úkonu z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Rozpor so zákonom,

teda nesprávnosť a nezákonnosť poistného schváleného v r. 1995 Ministerstvom financií konštatovali
aj samotní na to autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska, čo vyplýva z notárskej zápisnice
V. zo dňa XX.XX.XXXX. Keďže absolútne neplatný právny úkon nie je možné dodatočne zhojiť ani
konvalidáciou, ani ratihabíciou, poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so
zákonom, teda neplatné. Neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy má za následok
neplatnosť celej zmluvy. Žalobu preto žiadal zamietnuť.

3. Žalobca v písomnom stanovisku, ktoré doručil súdu XX.XX.XXXX uviedol, že v prípade, že súd
dospeje k záveru, že poistná zmluva je neplatná, žiada o zaplatenie sumy X.XXX,XX Eur titulom
bezdôvodného obohatenia, teda vrátenie žalobcom zaplateného poistného žalovanej. Žalobca uviedol,
že prvé poistné vo výške XXX,-Sk zaplatil žalobca pri podpise zmluvy dňa XX.XX.XXXX, ďalších 95

mesačných splátok po XXX,-Sk zaplatil zo svojho účtu, o čom predložil potvrdenie T. T., ďalších 24
splátok od januára XXXX do decembra XXXX vo výške X,XX Eur mesačne zaplatil zo svojho účtu na
účet žalovanej. Celkovo tak zaplatil na poistnom sumu X.XXX,XX Eur. Žiadal, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť mu poistnú sumu X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, prípadne alternatívnym petitom sa domáhal
zaplatenia sumy X.XXX,XX Eur titulom bezdôvodného obohatenia s 5% ročným úrokom z omeškania

od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

4. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktoré pojednávanie boli strany sporu riadne
a včas predvolané. Žalovaná, ktorá predvolanie prevzala XX.XX.XXXX svoju neúčasť ospravedlnila
podaním doručeným súdu elektronicky XX.XX.XXXX a žiadala, aby súd konal v jej neprítomnosti z

dôvodu hospodárnosti konania. Súd za splnenia podmienok uvedených v ust. § 178 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovanej.

5. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, pridržiaval sa svojich písomných vyjadrení, ktoré
boli súdu doručené.

6. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a to prečítaním návrhu poistnej zmluvy
č. D. zo dňa XX.XX.XXXX, poistky - číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX, žiadosti žalobcu o určenie
dátumu vyplatenia poistnej zmluvy pri dožití adresovanú žalovanej, oznámenia o prerušení vyšetrovania
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, výzvou žalobcu na úhradu z XX.XX.XXXX vrátane

doručenky, protokolom z dohľadu vykonaného v Y. Č.-T. Y. I. K., D..T.., N.-XXXXX/XXXX, oznámením
o skončení dohľadu z XX.XX.XXXX, žiadosti o predĺženie termínu zo dňa XX.XX.XXXX, znaleckého
posudku č. X/XXX, notárskej zápisnice V. V. V., žiadosti o poskytnutie súčinnosti a poskytnutie informácii,
odpovede zo XX.XX.XXXX, ďalších listinných dôkazov, ktoré sa v spise nachádzajú.

7. Z listiny predloženej žalobcom vyplýva, že na návrh žalobcu žalovaná podpísala dňa XX.XX.XXXX
návrh na uzavretie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX typu C.-Q.. Predmetom tohto návrhu bolo životné
poistenie pre prípad smrti a pre prípad dožitia. Začiatok poistenia bol stanovený na deň XX.XX.XXXX a
koniec poistenia na deň XX.XX.XXXX. Poistné bolo dohodnuté na poistnú dobu 15 rokov so skrátenou
dobou platenia poistného na 10 rokov. Poistné bolo stanovené ako mesačné poistné vo výške XXX,-Sk.

Pre prípad dožitia mala byť žalobcovi vyplatená suma XX.XXX,-Sk a pre prípad smrti suma XX.XXX,-Sk.
Na poistenie sa vzťahoval Občiansky zákonník, všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, pre
úrazové poistenie a osobitné poistné podmienky pre daný druh poistenia. Žalovaná uzatvorila poistnú
zmluvu pod obchodným menom Y. Č.-T. Y., D..T.., so sídlom L. Q.. Žalobca pri podpise zmluvy prehlásil,
že bol oboznámený so všeobecnými poistnými podmienkami a osobitnými poistnými podmienkami

žalovanej pre daný druh poistenia.

8. Návrh poistnej zmluvy predložený žalobcom bol akceptovaný poisťovňou a o uzavretí poistnej zmluvy
svedčí aj poistka zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa vystavenej poistky žalovaná poučila žalobcu o rozsahunároku z poistenia, teda ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú
poistnú sumu poistenému a poistenie zaniká. Ak poistený zomrie počas trvania poistenia, poisťovňa
vyplatí dohodnutú poistnú sumu a naviac alikvotnú časť kapitalizovanej rezervy oprávnenej osobe, resp.

pozostalým a poistenie zaniká. Zaručený nárast rezervy pre toto poistenie je 6% ročne. Okrem toho
má poistník právo na oslobodenie od platenia v rozsahu L. Y. D..T.. Q. a podiel na zisku a na prebytku
rozsahu L. Y. D..T.. Q..

9. Podľa článku 13 Všeobecných poistných podmienok pre životné postenie (ďalej VPP pre životné

poistenie) poistnou udalosťou v životných poisteniach môže byť smrť poisteného, alebo dožitie
poisteného dojednaného v poistnej zmluve, alebo plná invalidita poisteného, ku ktorej dôjde počas
trvania poistenia. Z poistenia v zmysle tohto článku je poisťovňa povinná pri vzniku poistnej udalosti
poskytnúť jednorázové plnenie, alebo dôchodok, podľa toho, čo bolo v poistnej zmluve dojednané.

10. Podľa článku 13 ods. 3 VPP pre životné poistenie ten, komu má z poistnej zmluvy vzniknúť právo na

plnenie je povinný poisťovník písomne oznámiť, že k poistenej udalosti došlo a na požiadanie poisťovne
predloží doklady potrebné pre výplatu plnenia.

11.Podľačlánku15VPPpreživotnépoistenie,zpoisteniapreprípaddožitiajepoisťovňapovinnávyplatiť
poistnú sumu, ak sa poisťovník dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.

12. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca požiadal žalovanú o určenie dátumu vyplatenia poistnej zmluvy
č. XXXXXXXXXX pri dožití.

13. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná oznámila žalobcovi, že pri likvidácii poistnej udalosti z poistnej

zmluvy začala poisťovňa v zmysle § 797 ods. 2, 3 a § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka fázu
vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovne plniť. Výsledkom fázy je ustálenie
výškypoistnéhoplnenia.Uviedla,ževrámciadministratívno-vyšetrovaciehopostupunazákladeanalýzy
dobových zákonov vznikla právna pochybnosť o tom, či poistná zmluva je vôbec platná. Táto skutočnosť
môže ovplyvniť rozsah povinností poistiteľa plniť, o tejto skutočnosti môže rozhodnúť iba súd. Žalovaná

oznámila žalobcovi, že v tejto otázke sa žalovaná obráti na súd; do tej doby prerušuje vyšetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu poistiteľa plniť, t.j. až do doby rozhodnutia súdu o platnosti/neplatnosti
poistnej zmluvy. Ak súd rozhodne, že poistná zmluva bola uzavretá platne, potom poisťovňa pristúpi
k výplate poistného plnenia v súlade s poistnou zmluvou a všeobecnými poistnými podmienkami.
Ak poistná zmluva platne uzavretá nebola, potom bude žalovaná postupovať v súlade s príslušnými

ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

14. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca opakovane vyzval žalovanú na vyplatenie poistného plnenia
v lehote do 7 dní od doručenia výzvy. Podľa pripojenej doručenky výzva bola žalovanej doručená
XX.XX.XXXX.

15. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do XX.XX.XXXX, poistnou zmluvou
sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšie označená a fyzická, alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je
povinná platiť poistné.

16. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od XX.XX.XXXX poistná zmluva
obsahuje najmä:
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení

poistenia.17. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

18. Podľa § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na
prospech poisteného.

19. Podľa § 790 písm. c) Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu
vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie
zodpovednosti za škodu).

20. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

21. Podľa § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

22. Predmetom sporu je nárok žalobcu na poistné plnenie, teda nárok, ktorý mu vznikol poistnou
udalosťou dožitím v deň dojednaný v poistnej zmluve, t.j. ku dňu ukončenia poistenia.

23. V prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporu o tom, že žalobca ako poistník a žalovaná ako
poisťovateľ dňa XX.XX.XXXX uzavreli poistnú zmluvu typu C.-Q.. Predmetom tejto poistnej zmluvy bolo

poistenie žalobcu pre prípad poistnej udalosti smrti a dožitia. Začiatok poistenia bol dohodnutý na deň
XX.XX.XXXX a koniec poistenia na deň XX.XX.XXXX s poistnou dobou XX rokov a skrátenou dobou
platenia poistného XX rokov. Dohodnutá bola výška poistného sumou XXX,-Sk, ako aj výška poistného
plnenia pre jednotlivé typy poistných udalostí predpokladaných zmluvou pre prípad smrti XX.XXX,-Sk,
pre prípad dožitia XX.XXX,-Sk.

24. Pokiaľ sa jedná o nárok uplatnený žalobcom, súd musel predovšetkým skúmať, či došlo medzi
stranami sporu k platnému uzatvoreniu poistnej zmluvy s ohľadom na dohodnutú výšku poistného, ako
jednej z podstatných náležitostí zmluvy. Podľa tvrdenia žalovanej dojednané poistné bolo v rozpore s §
31a zák. č. 95/2002 Z.z., čo malo podľa § 39 Občianskeho zákonníka, spôsobiť absolútnu neplatnosť

uzavretej zmluvy.

25. V tejto súvislosti súd uvádza, že v čase uzatvorenia poistnej zmluvy, t.j. XX.XX.XXXX Občiansky
zákonník v § 788 priamo neustanovoval základné obsahové náležitosti poistnej zmluvy a teda ani
výšku poistného; len v odseku 1 uviedol základné pojmové znaky poistnej zmluvy, medzi ktoré patrila

aj povinnosť poistenej osoby platiť poistné.

26. Tzv. zákonné minimum, ktoré musela obsahovať každá poistná zmluva, zaviedla až novela
Občianskeho zákonníka č. 526/2002 Z. z. s účinnosťou od XX.XX.XXXX, ktorá v § 788 ods. 2 uvádza
výšku poistného, ako jednu zo základných obsahových náležitostí poistnej zmluvy.

27. Vychádzajúc z obsahu predloženej poistnej zmluvy je zrejmé, že poistná zmluva obsahuje všetky
zákonnénáležitosti.Obsahujeajpresnýúdajovýškepoistnéhonapriektomu,ževčaseuzavretiazmluvy
takýto údaj zákon ani nevyžadoval.

28. Poistná zmluva predstavuje typický dvojstranný právny úkon, ktorý zakladá záväzkový vzťah
upravený predpismi súkromného práva, teda Občianskym zákonníkom. Subjektmi tohto vzťahu sú podľa
§ 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ a poistník (poistený). Na rozdiel od súkromnoprávnych
predpisov, predpisy verejného práva používajú pre označenie subjektu, ktorý dojednáva poistenie a
vykonáva jeho správu, pojem poisťovňa. Právne postavenie poisťovní v rozhodnom čase upravoval

zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX,
ktorý vymedzoval právne rámce podnikania v oblasti poisťovníctva.29. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
zmluvy, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX na podnikanie a na zmenu predmetu podnikania poisťovne, alebo
poisťovacieho spolku so sídlom na území Slovenskej republiky udeľuje povolenie na základe žiadosti

orgán dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky (ďalej len „dozorný orgán“). O
žiadosti sa rozhoduje v správnom konaní, najneskôr do troch mesiacov po jej predložení. Ministerstvo
financií Slovenskej republiky môže v závislosti od situácie na poistnom trhu určiť minimálnu výšku časti
základného imania v peňažnej forme, potrebnú na udelenie povolenia, ktorú oznámi v Obchodnom
vestníku.

30. Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb., povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti, alebo jej
podkladov, prípadne z ďalších overených informácii dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné
odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú
zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené, alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere
dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov.

31. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 24/1991 Zb., účelom tohto zákona je upraviť právne postavenie poisťovní
a zaisťovní, podnikanie v poisťovníctve a dozor nad poisťovníctvom.

32. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 24/1991 Zb., prílohou k žiadosti podľa odseku 1 je

a) návrh stanov poisťovne, zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina,
b) návrh poistných podmienok (§ 12),
c) potvrdenie o splatení výšky základného imania poisťovne (§ 9 ods. 11),
d) doklad o vzdelaní osôb uvedených v odseku 1 písm. d) a doklad o bezúhonnosti týchto osôb nie
starší ako tri mesiace,

e) návrh obchodno-finančného plánu poisťovne, ktorý musí obsahovať
1. metódy výpočtu poistného pri životných poisteniach, údaje o sadzbách poistného vrátane ich
kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia, a veľkosť úrokovej sadzby,
2. metódy výpočtu rezerv poisťovne,
3. rozsah zriaďovacích nákladov poisťovne,

4. predpokladaný priebeh poisťovacej činnosti na prvé tri roky činnosti poisťovne vrátane výšky
predpokladaných príjmov a výdavkov, vývoja rezerv, platobnej schopnosti a celkovej finančnej situácie,
5. rozsah a formy zaistenia činnosti poisťovne, ak jej činnosť má byť zaistená.

33. Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb., ak je žiadateľom o udelenie povolenia na vznik poisťovne a

podnikanie v poisťovníctve zahraničná poisťovňa, žiadosť o udelenie povolenia obsahuje najmä
a) názov a sídlo pobočky zahraničnej poisťovne,
b) poistné odvetvie a druhy poistenia, pre ktoré žiada povolenie,
c) návrh poistných podmienok,
d) potvrdenie banky 14) o zložení a vinkulovaní finančných prostriedkov ustanovených podľa § 9 ods.

9 na účte zriadenom na tento účel,
e) meno, priezvisko a bydlisko vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne, doklad o jeho bezúhonnosti
nie starší ako tri mesiace a doklad o vzdelaní.

34. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 24/1991 Zb., dozoru podliehajú právnické osoby a fyzické osoby

podnikajúce v poisťovníctve, právnické osoby a fyzické osoby vykonávajúce sprostredkovateľskú
činnosť súvisiacu s poisťovacou činnosťou, Slovenská kancelária poisťovateľov a právnické osoby a
fyzické osoby, ktoré vykonávajú tieto činnosti bez povolenia dozorného orgánu.

35. Podľa názoru súdu aj v prípade, ak by bolo preukázané, že orgán štátu, v tomto prípade Ministerstvo

financií SR, rozhodujúci o žiadosti žalovanej o udelenie poverenia na vykonávanie podnikania v
oblasti poisťovníctva v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o poisťovníctve, schválil údaje
uvedené v obchodnom pláne činnosti žalovanej (týkajúce sa sadzieb poistného vrátene ich kalkulácie,
tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia) na platnosť záväzkovo-právneho vzťahu
upraveného predpisom súkromného práva uvedená skutočnosť nemôže mať vplyv. Podstatné je len

to, že žalovaná v čase uzavretia poistnej zmluvy mala štátom udelené povolenie na vykonávanie
podnikania v oblasti poisťovníctva. Udelenia tohto povolenia vychádza zo záveru, že žalovaná spĺňala
dostatočné odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených
budú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené a že žalovaná bude schopná v zodpovedajúcej mieredlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov (§ 9 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb.). Dôsledky toho, že
predpoklady pre udelenie povolenia, ktoré sa skúmajú v rámci verejného práva, sa následne ukázali
ako nesplnené, nemôže ísť na ťarchu zmluvnej strany v súkromno-právnom vzťahu, ktorá na situáciu

nemala žiadny vplyv. Je totiž potrebné zásadné rozlišovanie verejnoprávneho a súkromnoprávneho
vzťahu, čo je podporované aj samotnou judikatúrou Ústavného súdu SR (nález sp. zn. Y.. Ú.T. XX/
XX O. XX.XX.XXXX), ktorá uviedla, že verejnoprávna regulácia nevedie k modifikácii obsahu zmluvy,
ani k možnosti jednostranne súkromno-právny vzťah zmeniť alebo zrušiť, pričom zásada odlišnosti
verejnoprávnej a súkromnoprávnej úrovne je právne záväzne upravená aj v § 3 ods. 1 Obchodného

zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo
podnikať, alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

36. Poistná zmluva bola uzavretá medzi stranami sporu v roku XXXX, povinnosť podľa § 31a zák.
č. 95/2002 Z.z. v znení účinnom od XX.XX.XXXX, ktorej nesplnenie konštatovala NBS pri dohľade,
čo uvádzala žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe, sa vyžadovala pri výpočte poistného až od

XX.XX.XXXX, Táto zmena však v rámci princípu retroaktivity nemohla ovplyvniť obsah predtým
vzniknutého právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, pokiaľ medzi nimi nedošlo k dohode o
zmene poistnej zmluvy, k čomu v prejednávanom prípade nedošlo. Účastníci zmluvy sú potom viazaní
prejavmi vôle obsiahnutými v pôvodne uzavretej poistnej zmluve. Poistný vzťah založený stranami
sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy, vzhľadom na subjekty zmluvného vzťahu (§ 52 Občianskeho

zákonníka). Žalobca, ako fyzická osoba - nepodnikateľ a poistený, nemôže znášať prípadné riziká,
ktoré pre žalovanú - poisťovňu, vyplývajú z jej podnikateľskej činnosti z prípadných nedostatkov v
kalkulačných vzorcoch, ktoré neboli v súlade s poistno -matematickými metódami na výpočet poistného,
keďže spotrebiteľ, na rozdiel od poisťovne, nedisponuje potrebnými odbornými znalosťami. Skutočnosť,
že žalovaná až dodatočne po uzavretí poistnej zmluvy zistila, že výšku poistného počítala nesprávne,

v rozpore s poistno - matematickými metódami, je z vyššie uvedených dôvodov irelevantná. Niet sporu
o tom, že to nebol žalobca, ktorý ponúkal poistný produkt typu C.-Q., ale žalovaná a poistná zmluva je
typickou spotrebiteľskou zmluvou formulárového typu, v ktorej všetky údaje výpočtu poistného vypočítal
poisťovateľ, teda žalovaná. Z týchto dôvodov súd konštatoval, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu
dňa XX.XX.XXXX je platná a zaväzuje jej účastníkov na plnenie v nej dohodnuté.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uvádza, že žalovanou tvrdená skutočnosť, že výška poistného,
ktorájeuvedenávpoistnejzmluvevzhľadomnamatematickúchybunezaručovaladlhodobúsplniteľnosť
záväzkov žalovanej z poistnej zmluvy, nevedie k záveru o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy. V danej
súvislosti súd pokladá za potrebné poukázať na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, ktoré sa v početných

sporoch, ktorými sa poistené subjekty voči žalovanej domáhali či už určenia, že poistný vzťah trvá, alebo
priamo plnenia z poistnej zmluvy, zaoberali otázkou platnosti poistných zmlúv typu C.-Q. uzatváraných
v danom období. Súd vychádzal z jednoznačného záveru, že poistná zmluva je platná.

38. Medzi stranami nebolo sporu o tom, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu založeného poistnou

zmluvou predčasne, teda pred koncom poistnej doby, nedošlo a dňa XX.XX.XXXX nastala poistná
udalosť dožitia, s ktorou poistná zmluva spája vznik nároku žalobcu na poistné plnenie, ako vyplýva
z § 816 a 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovanej v súvislosti s touto poistnou zmluvou teda
vznikla povinnosť uspokojiť nárok žalobcu ako poisteného a zároveň osoby oprávnenej v zmysle poistnej
zmluvy. Súd preto zaviazal žalovanú na vyplatenie poistnej sumy vo výške X.XXX,XX Eur, ktorá suma

zodpovedá sume XX.XXX,-Sk, ktorá bola dohodnutá v poistnej zmluve pre prípad dožitia.

39. Súd poukazuje i na rozhodnutie V. P. T. Č.. N. XXXX/XXXX-X, ktoré uložilo žalovanej povinnosť
upustiť od klamlivého konania, keď spotrebiteľom písomne oznamuje, že nemajú nárok na poistné
plnenia z poistných zmlúv, pokiaľ súd nerozhodne o ich platnosti, resp. že je dôvodná pochybnosť o

platnosti poistných zmlúv. I napriek tomu žalovaná vo svojich vyjadreniach takúto obranu používa.

40.Naviacsúddávadopozornosti,ževobdobnýchveciachužbolivydanérozhodnutia,ktorépreskúmali
poistné zmluvy rovnakého typu a vysporiadali sa s tvrdenou obranou žalovanej a dospeli k záveru,
že poistná zmluva je platná napr. rozhodnutie Krajského súdu v Q. sp. zn. XCo/XXX/XXXX, rozsudok

Okresného súdu Q. S. sp. zn. XXC/XXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Q. sp. zn.
XCo/XX/XXXX, voči ktorému podané dovolanie bolo Najvyšším súdom SR odmietnuté sp. zn. XCdo/
XX/XXXX O. E. XX.XX.XXXX, rozsudok Okresného súdu Q. S. sp. zn. XXC/XXX/XXXX v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Q. sp. zn. XCo/XX/XXXX, dovolanie odmietnuté rozhodnutím NS SR sp.zn. XCdo XXX/XXXX, sťažnosť odmietnutá rozhodnutím Ú. T.E. T. S.. Ú. XXX/XXXX O. XX.XX.XXXX,
kde súdy zhodne konštatovali, že poistný vzťah trvá. Okresný súd Q.Š. S. v rozsudku sp. zn. XXC
XXX/XXXX, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Q. sp. zn. XCo XXX/XXXX, potvrdený

rozhodnutím V. T. T. sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zaviazal žalovanú uhradiť poistné
plnenie. V týchto rozhodnutiach súdy zaviazali žalovanú uhradiť poistné plnenie s odôvodnením, že
neboli preukázané skutočnosti spôsobujúce zánik poistnej zmluvy a ani jej neplatnosť a že ani prípadné
pochybeniedozornéhoorgánunadpoisťovníctvomnemáprischvaľovaníobchodnéhoplánupoisťovacej
činnosti žalovanej, ktorej súčasťou boli kalkulácie a charakteristika poistenia sadzby C.-Q., majúca za

následok prípadný nesprávny postup tohto orgánu, nie je pre posúdenie nároku žalobcu významná.

41. Žalobca sa pre prípad, že by súd uzavrel, že poistná zmluva je neplatný právny úkon, domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia. Keďže súd vyhodnotil poistnú zmluvu ako platnú, priznal žalobcovi
plnenie z titulu poistnej zmluvy, teda uložil žalovanej vyplatiť žalobcovi mu poistnú sumu vo výške
X.XXX,XX Eur.

42. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania.

43. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

45. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

46. Veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania od dlžníka, keď je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku. Začiatok omeškania sa odvíja od splatnosti dlhu. Pri určovaní splatnosti poistného
plnenia v danom prípade bolo potrebné vychádzať z § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaná
bola povinná zaplatiť žalobcovi poistné plnenie v lehote do 15 dní po skončení vyšetrovania potrebného

na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie je potom potrebné vykonávať bez zbytočného
odkladu. K tomu, aby poisťovateľ mohol začať s vyšetrením potrebným na zistenie rozsahu svojej
povinnostiplniťpoistenému,musípredchádzaťoznámeniepoistenéhootom,žepoistnáudalosťnastala.
Kuvedenejpovinnostitotižpoistenéhozaväzujeuzavretázmluvavzneníčlánku13bod13Všeobecných
poistných podmienok podľa ktorého je ten, komu má z poistnej zmluvy vzniknúť právo na plnenie

povinný poistený písomne oznámiť, že k poistnej udalosti došlo na požiadanie poisťovne, predloží
doklady potrebné na výplatu plnenia. V danom prípade nebolo medzi stranami sporu o tom, že žalobca
v súlade s článkom 13 bod 13 Všeobecných poistných podmienok listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil
žalovanej, že došlo k poistnej udalosti a vyzval ju na plnenie. Doklad o tom, kedy bol tento list poisťovni
doručený, žalobca však nepredložil. Žalovaná však listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovi oznámila, že

prerušuje vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť z dôvodu ustálenia výšky
poistného plnenia, teda najneskôr dňom XX.XX.XXXX žalovaná mala vedomosť o doručení výzvy. Odo
dňa nasledujúceho, t.j. od XX.XX.XXXX, keďže žalobca nepreukázal, že výzvu doručil žalovanej skôr,
začala žalovanej plynúť 15-dňová lehota v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorá skončila
dňom 11.07.2016. Počnúc odo dňa XX.XX.XXXX súd priznal preto žalobcovi úroky z omeškania. Výška

úrokov z omeškania zodpovedá § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
XX.XX.XXXX, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V
prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

47. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.48. Žalobcovi, vychádzajúc z pomeru jeho úspechu, keďže žalobca mal neúspech len v nepatrnej časti
uplatneného úroku z omeškania, súd priznal plnú náhradu trov konania.

49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).