Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 26, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/124/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614220179
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614220179.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobcu S.U. O.U.,

K.. XX.XX.XXXX, O. J., X. E. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou
v Košiciach, Urbánkova 1562/6 proti žalovanému V., W..Y..R.., O., V. XX, H.: XX XXX XXX, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

SúdzrušujerozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhospoločnosťouSlovenská
rozhodcovská, a. s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 3. 11. 2014 sp. zn. SR 10385/14.

Návrh na odklad vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku súd zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v prospech právneho zástupcu žalobcu, ktorých
výška bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajšom súde návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku a zároveň žiadal povoliť
odklad jeho vykonateľnosti s poukazom na to, že rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. V tomto prípade

rozhodcovská zmluva nebola uzavretá individuálne. Jedná sa o formulár, ktorý spotrebiteľ iba podpísal,
nemal vedomosť a nerozumel tomu aký je rozdiel medzi rozhodcovským súdom a všeobecným. V
samotnej rozhodcovskej zmluve je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) neprijateľná podmienka, t. j. ktorá
vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom k uvedenému trval na zrušení rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 3. 11. 2014 sp. zn. SR 10385/14 a žiadame, aby súd odložil

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 3. 11. 2014 sp.
zn. SR 10385/14. Poukázal na pôvodný zákon o rozhodcovskom konaní na § 17 - teda , že došlo k
porušeniu rovnosti účastníkov spotrebiteľského konania, kedy spotrebiteľ nemal možnosť, nezúčastnil
sa na ustanovení rozhodcu v danom rozhodcovskom konaní. Trváme na tom, že daná rozhodcovská
zmluva spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Toho času exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku neprebieha. Žiadal priznať náhradu

trov konania.

Žalovaný popísal priebeh uzatvárania zmluvy o úvere. Uviedol, že ju podpisoval na obchodnom mieste
spoločnosti Pohotovosť dňa 21. 9. 2012 a zároveň podpisoval aj rozhodcovskú zmluvu a tiež aj dohoduo zrážkach zo mzdy. V súvislosti so zmluvou o úvere podpisoval len tieto 3 listiny, pričom nebol ani
informovaný o všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Pokiaľ sa týka rozhodcovskej zmluvy,
nebol oboznámený o tom, čo táto zmluva znamená, podmienky tejto rozhodcovskej zmluvy s ním

neboli individuálne prejednané, nevedel, čo takáto zmluva znamená a dozvedel sa až potom, čo obdržal
rozhodcovskýrozsudok.Tiežuzatváraldohoduozrážkachzomzdyapodpisovalizmenku.Jehopodpisy
natýchtolistináchbolipodmienkoupreto,abymubolúverposkytnutý.Pán,ktorýsnímzmluvuuzatváral,
ho bližšie o týchto listinách a ich význame neinformoval. Ak by mu bolo jasné v čase uzatvárania zmluvy
o úvere, čo vlastne rozhodcovská zmluva znamená, určite by zmluvu o úvere neuzavrel. Až po doručení

rozhodcovského rozsudku sa obrátil na spotrebiteľské združenie, ktoré mu tieto skutočnosti ozrejmilo
a len od nich má tieto informácie. Od chvíle, keď sa obrátil na zástupcu žalovaného so žiadosťou o
poskytnutie úveru, po samotné vyplatenie finančných prostriedkov, prešlo len pár hodín , a to ešte
medzičasom bol na matrike overovať podpisy, pravdepodobne v súvislosti so zmenkou, bližšie si to
nepamätal.
Pokiaľ sa týka informácii od pracovníka žalovaného, resp. jeho zástupcu, informácie sa týkali výšky

čerpania úveru a skutočnosti, či mu úver resp. peniaze z tohto úveru stihnú vyplatiť ešte v ten istý
deň. Na základe tejto zmluvy voči nemu neprebieha exekúcia žiadna. V konečnom dôsledku v tomto
konaní namietal tú skutočnosť, že rozhodcovská zmluva, ktorá je síce na samostatnej listine, nebola s
ním individuálne dojednaná a nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Dostal na podpis už vopred vytlačené
listiny a bol toho názoru, že je to súčasť zmluvy a podmienka pre vyplatenie peňazí.

Žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil, doručenie predvolania mal súd riadne vykázané, preto podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p. pojednával súd v jeho neprítomnosti.
Pokiaľ sa týka veci samej, žalovaný podal písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že žalovaný so
žalobcom v zmluve o úvere dohodli nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej mal žalobca

možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom Slovenskej
republiky. Poprel teda, žeby sa v danom prípade jednalo o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4
písm. r) OZ a zotrval na stanovisku, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná a používanie
rozhodcovských zmlúv v spotrebiteľských vzťahoch nie je zakázané ani z pohľadu komunitárneho práva.

Od Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. si súd vyžiadal materiál
týkajúci sa ich spisovej značky SR 10385/14. Z tohto spisového materiálu, ktorý sa v spise nachádza
na č. l. 29 až 40 mal súd preukázané, že žalovaný - V., s. r. o. podala na Stálom rozhodcovskom súde
Slovenskej rozhodcovskej, a. s. Karloveské rameno 8, Bratislava podaním z 10.10.2014 návrh voči
žalobcovi S. O. na začatie rozhodcovského konania pre zaplatenie istiny vo výške 318,- eur, úroku vo

výške 32 % ročne zo sumy 600,- eur od 22. 9. 2012 do 15. 1001. 2012 vo výške 12,62 eur, sumy 506,-
eur od 16. 10. 2012 do 7.12.2012, sumy 412,- od 8.12.2012 do 9.1.2013 vo výške 11,92 eur, sumy
318,- eur od 10.1.2013 do zaplatenia, nesplateného poplatku vo výške 359,04 eur, úroku z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 677,04 eur od 21.9.2013 do zaplatenia a trov spojených s uplatnením
pohľadávky. Pripojil i zmluvu o úvere zo dňa 21.9.2012 - č. zmluvy 704501217 o poskytnutí úveru

600,- eur, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, rozhodcovskú zmluvu zo dňa 21.9.2012 k č. zmluvy
704501217, prílohu k zmluve o úvere č. 704501217, prehľad práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich
zo zmluvy o úvere č. 704501217, výzvu na žalobnú odpoveď s doručenkou, rozsudok rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava zo dňa 3. 11. 2014 sp. zn. SR 10385/14 s doručenkou - prevzatým žalobcom dňa

12.11.2014.

Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) účinného ku dňu 21.9.2012 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1,2,3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 244/2002 v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje
a)rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych

a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,
b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa § 33 ods. 2 cit. zák. rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe
alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však

prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre
ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len

tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy
predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) cit. zák. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na

príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) cit. zák. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli

porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa 40 ods. 2 cit. zák. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 cit. zák. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave

rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 2 písm. a), b) zák. číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnostiPo takto vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh žalobcu je v plnom rozsahu
opodstatnený. Nespornou skutočnosťou je, že dňa 21.9.2012 účastníci uzavreli zmluvu o úvere, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi sumu 600 eur. Spoločnosť Pohotovosť podala žalobu

voči S. O. na Stály rozhodcovský súd, ktorý vo veci rozhodol dňa 3.11.2014. Rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu bol S. O. doručený dňa 12.11.2014.

V prvom rade súd skúmal, či žalobca si uplatnil svoj návrh na súde v zákonnej lehote. Rozsudok
rozhodcovského súdu žalobca prevzal 12.11.2014 a návrh na súde, ktorým sa dožadoval zrušenia

rozhodcovského rozsudku, podal dňa 5.12.2014, teda v rámci plynutia zákonnej lehoty, to znamená, že
návrh bol uplatnený včas. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva,
že úver je potrebné vyhodnotiť ako spotrebiteľský úver, pretože spoločnosť Pohotovosť vystupovala
v pozícii dodávateľa a žalobca v pozícii spotrebiteľa.

Ipokiaľsatýka tvrdeniažalovanéhootom,žerozhodcovskú zmluvuzodňa21.9.2012účastníciuzavreli

a podpísali na samostatnom dokumente, teda že sa účastníci dohodli na nevýhradnej rozhodcovskej
zmluve, na základe ktorej mal žalobca možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom
alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, a teda sa žalobca nevzdal práva na súdnu
ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi Slovenskej republiky a rozhodcovská zmluva v sebe obsahuje
alternatívu, súd v tejto súvislosti poukazuje i na judikatúru súdov Slovenskej republiky.

Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C-40/08 vo veci A. v. C. vyslovil, že nerovný stav medzi
spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy, ako aj to, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú
povahu zmluvnej podmienky. Smernica sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

rozhoduje o rozhodcovskom rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takom prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť

všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. 10. 2012 č. k. 17CoE/175/2012 Krajský
súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj alternatívna

(nevýhradná) rozhodcovská doložka, ktorej dôsledkom je, že ak dodávateľ podá žalobu na
rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa rozhodcovskému konaniu musí podrobiť. V tomto zmysle
odvolací súd uzavrel, že rozhodcovský rozsudok je materiálne nevykonateľný exekučný titul vydaný
v súkromnoprávnom konaní súkromnoprávnym orgánom bez akejkoľvek právomoci, keďže neexistuje
platne uzavretá rozhodcovská doložka. Princíp „vigilatibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) v

spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Aj z toho
dôvodu je nepodstatné, že spotrebiteľ neexistenciu rozhodcovskej doložky nenamietal v rozhodcovskom
konaní.
I keď doložka umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa ochrany na štátnom orgáne, ale zároveň je
povinný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak konanie vyvolá veriteľ. Možnosť iniciovania sporu

spotrebiteľom je teda len akademická. Takáto rozhodcovská doložka nie je spôsobilá eliminovať hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa

Neprijateľnosť zmluvnej podmienky spočíva aj v skutočnosti, že ak doložka nebola dojednaná po vzniku
sporu, ale už pri vzniku záväzkového vzťahu.

Rozhodcovský súd rozhodol na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania
a preto sa súd v prvom rade zaoberal, či rozhodcovský súd mal právomoc na základe predmetnej
rozhodcovskej zmluvy vo veci rozhodnúť. Rozhodcovská zmluva bola zmluvnými stranami podpísaná
v rovnaký deň ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, t.j. dňa 21.9.2012. Hoci sú obe zmluvy na

samostatných tlačivách je zrejmé, že rozhodcovská zmluva bola uzatváraná súčasne so zmluvou
o úvere. Zmluva o úvere aj Rozhodcovská zmluva sú formulovanými zmluvami. Je preto zrejme,
že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah predloženej rozhodcovskej zmluvy. Tiež
je zrejme, že osobitne si podmienky zmluvy nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenierozhodcovskej zmluvy a doložky v nej zakotvenej. Mohol len zmluvu jednak úverovú a aj rozhodcovskú
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Vzhľadom k tomu súd považuje
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho

súd poukazuje na to, že obe zmluvy vrátane zmluvných dojednaní sú písané malými písmenami,
obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby povinný ako priemerný spotrebiteľ
pochopil ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z
toho, že obe zmluvy boli povinným podpísané v jeden deň.

Ďalej súd uvádza, že pokiaľ aj v rozhodcovskej zmluve je uvedená alternatíva prejednania sporov zo
zmluvy o úvere pred všeobecným súdom alebo v rozhodcovskom konaní, voľba je ponechaná na strane
podávajúcej žalobný návrh, ktorým je v uvedených prípadoch takmer vždy oprávnený. Rozhodcovská
zmluva tak núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už
bolo začaté v konkrétnom spore, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.
Tým aj takto určená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ aj je tu daná možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, je
spotrebiteľznevýhodnenýtým,žeprávovýberumávždylenžalujúcastrana,ktoroujetakmervždyveriteľ
teda oprávnený. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž jedno, či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská
zmluva alebo veriteľ svojim konaním, čo je takmer pravidlo, že arbitráž vyvolávajú dodávatelia.

Význam rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je osobitý vzhľadom
k tomu, že v prípade sporu o právach a právom chránených záujmoch rozhoduje arbitrážny súd.
Rozhodcovská doložka resp. zmluva nie je individuálne dohodnutá, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ nebol schopný ju ovplyvniť najmä v súvislosti s tým, že sa jednalo o formulovanú štandardnú
zmluvu. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Podľa

názoru súdu za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať zmluvu len vtedy, ak
zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ bude mať možnosť sám vyplniť v zmluve kolónku, či v prípade
sporu bude rozhodovať všeobecný alebo rozhodcovský súd a bude mať možnosť ovplyvniť výber
rozhodcovského súdu. Za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať zmluvu, ktorá je vopred
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.

Vzhľadom na uvedené súd považuje rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku a z toho dôvodu
poukazujúc na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj za neplatnú a preto rozhodcovský
súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok.

Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že na daný prípad súd neaplikoval ustanovenia zákona
č. 335/2014 Z.z.
V zmysle ustanovenia § 73 ods. 1 cit. zák. ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v

rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Tento zákon sa vzťahuje na prebiehajúce rozhodcovské konania.

Predmetom tohto konania je však zrušenie rozhodcovského rozsudku.

V tejto súvislosti súd poukazuje na § 372w O.s.p., podľa ktorého spory o neplatnosť spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa
osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne
neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.
Taktiež ustanovenie § 54b ods. 1 zákona 244/2002 Z.z. uvádza, že ustanovenia tohto zákona sa použijú

aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
Na základe týchto skutočností súd na daný prípad aplikoval ustanovenia zákona 244/2002 Z.z. a nie
zákona č. 335/2014 Z.z.

Žalobca navrhoval zároveň odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku.

Súd je toho názoru, že nie je na mieste vyhoveniu návrhu v tejto časti, keďže že lustráciou v exekučnom
oddelení bolo zistené, že žiadne exekučné konanie medzi účastníkmi konania sa nevedie.Okrem toho prípadnej exekúcii bráni ustanovenie § 243d ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z., v zmysle ktorého
exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktoréhopredmetomjesporspĺňajúcipodmienkypodľaosobitnéhopredpisu,)vydanéhopred1.januárom

2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie
exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské
rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Z týchto dôvodov súd návrh v tejto časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 s použitím § 149 ods. 1 O. s. p. V konaní bol úspešný
žalobca, ktorému vznikli trovy právneho zastúpenia. Ich výšku vyčíslila jeho právna zástupkyňa v zmysle
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 s tým, že základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby je v
tomto prípade podľa § 11 ods. 1 písm. a) a vyhlášky je 61,87 eur pre rok 2014, a 66,- eur pre rok 2016.
Za úkony právnej služby si podľa § 14 tejto vyhlášky uplatnil 2 úkony za rok 2014, a to príprava a
prevzatie zastupovania, podanie žaloby dňa 3.12.2014 a jeden úkon za rok 2016 -účasť na pojednávaní

dňa 26.2.2016.
K tomu 2-krát režijný paušál po 8,04 eur + 1-krát režijný paušál 8,58 eur.

Zástupkyňa žalobcu si uplatnila náhradu cestovného za účasť na pojednávaní dňa 26.2.2016 na trase
Košice - Spišská Nová Ves a späť - 2-krát 97 km, t.j. 194 km osobným motorovým vozidlom zn.

Medcedes-Benz - priemerná spotreba (kombinovaná) 6,8 l/km,, cena PHL (Diesel) 0,964/l, základná
náhrada 0,1350 €/km. Spotreba PHM 194km/100 krát 6,8 krát 0,964 €/l - 12,71 eur, amortizácia 194
krát 0,1350€ - 26,19 €.

Zároveň si uplatnila náhradu za stratu času podľa § 17 vyhlášky, a to 6 krát polhodinu, t.j. 85,80 eur.

Celkom tak odmena a náhrada výdavkov činí 339,10 eur.

Súd považoval takto vypočítané trovy za dôvodné, a preto zaviazal žalovaného účastníka ako
neúspešného účastníka v konaní na ich náhradu. Zároveň súd skonštatoval, že neprichádza do úvahy
aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.