Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117204227
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8117204227.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: F. M., nar. X.X.XXXX, bytom
W. XX, XXX XX F., právne zastúp. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sovietskych hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovaným: 1./ BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831
04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zástup. Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková,

PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, 2./ Lear Corporation Seating Slovakia
s.r.o., so sídlom Solivarská 1/A, 080 01 Prešov, IČO: 36 663 662, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, odvolaní žalovaného v 1. rade
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 16Csp/53/2017-27 zo dňa 15.03.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobca sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uvedenej
v Zmluve o úvere zo dňa 03.07.2008, do právoplatného skončenia konania vo veci samej a žalovanému
v 2. rade zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a iných

príjmov uvedenej v Zmluve o úvere zo dňa 03.07.2008.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením uložil žalovanému v
1. rade povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č.

9011327208 zo dňa 3.7.2008, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, do právoplatného skončenia veci
samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere
č. 9011327208 zo dňa 3.7.2008.

3. Súd prvej inštancie citoval ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, §

329 ods. 1, § 333 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“). Z predložených
listinných dôkazov mal za zrejmé, že žalobca sa v konaní vo veci samej domáha uloženia povinnosti
žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č.
9011327208 zo dňa 3.7.2008 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade na výkon zrážok zo mzdy
žalobcu. Uviedol, že považoval za nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania
nariadením neodkladného opatrenia, keďže je zrejmé, že žalovaný v 1. rade je v zmysle Dohody o

zrážkachzomzdyainýchpríjmovzodňa3.7.2008oprávnenývymáhaťodžalobcudlhzrážkamizomzdy,
ktorej platnosť bola žalobcom spochybnená. Ďalej uviedol, že žalobca na základe predmetnej Dohodystráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je
sporná. Dodal, že v prípade, ak by návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, vznikol by
ťažko napraviteľný stav, kedy by na základe neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému v

1. rade bezdôvodne poukázané zo mzdy žalobcu finančné prostriedky.

Obsah odvolania

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade. Namietal

nepreskúmateľnosť rozhodnutia a skutočnosť, že na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred
01.05.2014 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Zákonodarca až s účinnosťou
od 01.05.2014 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Toto tvrdenie nachádza oporu aj v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 03. 2013, sp.
zn. 6MCdo/4/2012, kde Najvyšší súd SR skonštatoval, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom,
čo znamená, že na tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov je potrebné aplikovať

Obchodný zákonník, rovnako aj akcesorické záväzky sa spravujú režimom Obchodného zákonníka,
pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Namietal tiež nedostatok procesnej podmienky
- nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, keďže spolu s pôvodným veriteľom
tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Nie je splnená ani procesná podmienka, naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c)

C.s.p. Žalobca nijako nepreukázal nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok
neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na
jeho strane. Uviedol, že pokiaľ by aj neboli vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu, žalobca bol povinný
plniť v zmysle dohodnutých úverových podmienok a splácať mesačné splátky anuity v rovnakej výške
ako by boli vykonávaného zrážky zo mzdy. V prípade, že ak by žalobca plnil riadne a včas svoj záväzok,

inštitút dohody o zrážkach zo mzdy by nebol vôbec uplatnený. Vzhľadom na dôkazné bremeno žalobcu
je jeho povinnosťou preukázať, že zmluvu, resp. dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrel slobodne s
výnimkouprípadu,ževčasepodpisubolpozbavenýspôsobilostinaprávneúkony,resp.jehospôsobilosť
bola obmedzená. V opačnom prípade ide len o účelové ničím nepreukázané tvrdenie a súd by ho
pri hodnotení dôkazov nemal brať do úvahy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou

podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami zákona č.
40/1964 Zb.; Občiansky zákonník a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale o uplatnenie
zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút
práve pre prípade neplnenia si povinnosti zmluvnou stranou. Práve účelom zabezpečovacieho inštitútu
je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými

princípmi občianskeho práva zdôvodňovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Je zrejmé, že v
právnom štáte sú vzťahy medzi veriteľmi a dlžníkmi založené na očakávaní, že dlžníci si budú plniť
svoje povinnosti a tiež, že štát bude túto zásadu podporovať a poskytovať veriteľom primeranú ochranu
(PL. ÚS 11/96). Gramatickým výkladom § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je odôvodnený záver, že
dohoda o zrážkach zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou, právnou skutočnosťou nezávislou od vôle, s

ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práva či povinnosti, ale samostatným dvojstranným právnym
vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Nie je to jednostranné uloženie povinnosti viazané na vôľu
veriteľa, či povinnosť vznikne alebo nie. Naopak, je na dlžníkovi, či bude svoj záväzok plniť riadne a včas
a veriteľ nepristúpi k uplatneniu zabezpečovacieho inštitútu. Z uvedených dôvodov žalovaný v 1. rade
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol, alternatívne, aby uznesenie zrušil a konanie zastavil. Zároveň žiadal priznať náhradu trov
konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia.

Hodnotenie odvolacieho súdu

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné.

6. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená
Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa ust. § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ.
Podľa ust. § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

7. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to v prípade ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo

v prípade existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia
je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v
prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne
preukázaný, musí však byť osvedčený. Predpokladom neodkladného opatrenia je aspoň osvedčené
právo a aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou.

Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť)
úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo
by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím
a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia
nevznikla niekomu neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného

obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho
cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory,
rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.

8. Žalobca sa vo veci samej domáha, aby sa žalovaný v 1. rade zdržal použitia dohody o zrážkach zo

mzdy, uvedenej v zmluve o úvere č. 9011327208 z 03.07.2008, uzavretej medzi žalobcom a právnym
predchodcom žalobcu, Poštovou bankou, a.s.. Žalobu odôvodnil tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy
je absolútne neplatná a umožňuje veriteľovi od žalobcu vymôcť plnenia, na ktoré nemá nárok.

9. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím

na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

10. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej

Dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77
Siementhal).

11. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo

slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka,
ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná.

12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie

vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vo svetle efektivity vykladať v
tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úverezabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu
vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a
14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov

a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu
takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu
súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami
preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v
tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania

zrážok z dlžníkovej mzdy.“

13. Odvolací súd konštatuje, že prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu boli
dostatočne osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Ide v tejto súvislosti najmä o existenciu zmluvy o úvere č. 9011327208 z
03.07.2008uzavretejmedzižalobcom aprávnympredchodcomžalovanéhov1/rade,Poštovoubankou,

a.s., v ktorej je v čl. 3. bod 5. obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 551 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (č.l. 6). Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou typovej formulárovej
zmluvy - zmluvy o úvere.; ide o zmluvu spotrebiteľskú, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy slúži na
zabezpečenie záväzkov žalobcu zo zmluvy o úvere. Žalobca osvedčil, že žalovaný v 1. rade predložil
písomnú výzvu zo dňa 16.11.2016 žalovanému v 2/ rade - zamestnávateľovi žalobcu (spoločnosti Lear

Corporation Seating Slovakia s.r.o. z Prešova) o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe zmluvy o úvere
č. 9011327208 zo dňa 03.07.2008 až do úplného uspokojenia jeho pohľadávky (č.l. 8).

14. Je zrejmé, že žalovaný v 1/ rade na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalobcu dlh
na základe právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), ktorého platnosť je sporná. Žalobca týmto

spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom na základe skutočnosti,
ktorá je sporná. Neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom neodkladnej ochrany pred
vykonávaním zrážok zo mzdy.

15. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu

súdu v podobe úpravy pomerov aj vo vzťahu medzi stranami sporu a treťou osobou, t. j. uloženie
povinnosti inej osobe, než strane sporu, v danom prípade zamestnávateľovi žalobcu, pretože pokiaľ
súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu práva zo spornej Dohody
o zrážkach zo mzdy žalobcu do právoplatného skončenia veci samej, za stavu, že už žalovaný
v 1. rade požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy, by bez súčasného uloženia

povinnosti zamestnávateľovi žalobcovi zdržať sa vykonávania zrážok, bolo neodkladné opatrenie
nezrealizovateľné a stratilo by svoje opodstatnenie.

16. Čo sa týka námietky žalovaného v 1. rade, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné z
dôvodu, že ho súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil, je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne

úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument
strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď.
Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./
Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil podstatné právne dôvody,
pre ktoré považoval za potrebné nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného v 1/ rade, že na zmluvu o úvere je potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia Obchodného zákonníka a s poukazom na znenie § 52 Občianskeho zákonníka platného v

čase jej uzavretia ju nie je možné považovať za spotrebiteľskú, v tomto smere odvolací súd upriamuje
pozornosť na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že
ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva,savzťahujeajnaprávnevzťahyzaloženépredjeho

účinnosťou (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014, rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo 28.05.2015. s 8MCdo 13/2014). Novela Občianskeho zákonníka vykonaná
zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostnepoužijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj
doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské

záväzky.

18. Vo vzťahu k tvrdeniu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odvolací súd uvádza, že okruh strán
sporu určuje žalobca vychádzajúc z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí
stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo

nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých
sa v konaní rozhoduje. Neodkladným opatrením sa žalobca voči žalovanému v 1/ rade domáha uloženia
povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, pričom žalovaný v 1/ rade doposiaľ v konaní
nepopieral, že je právnym nástupcom Poštovej banky a.s. a nepopieral ani existenciu jeho oprávnenia
domáhať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu. Z tohto dôvodu pre účely rozhodovania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia považuje odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného v 1/

rade za nedôvodnú. Zároveň vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného v 2/ rade odvolací súd uvádza,
že tento je zamestnávateľom žalobcu, teda ide o subjekt, ktorý je v prípade predloženia dohody zrážok
zo mzdy a pokynu žalovaného v 1/ rade povinný zrážky zo mzdy vykonávať, preto je pre účely konania
o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená danosť pasívnej legitimácie aj žalovaného v 2/ rade.
19. K odvolacej námietke, podľa ktorej dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zákonný prostriedok

zabezpečenia úveru odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie ani odvolací súd inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy nespochybnil. Nariadením neodkladného opatrenia len prišlo k obmedzeniu
uplatnenia tohto inštitútu do právoplatného skončenia konania vo veci samej, keďže výkon práv z
uvedenej dohody sa vzťahuje k pohľadávke, ktoré je spochybnená a oprávnenosť ktorej je predmetom
prebiehajúceho súdneho konania.

20. Vo vzťahu k zvyšným odvolacím námietkam žalovaného (danosť naliehavého právneho záujmu,
posúdenie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy) odvolací súd uvádza, že tieto otázky budú predmetom
dokazovania vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia sa nerieši dôvodnosť nároku vo veci
samej.

21. Za tohto stavu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387
ods. 1 C.s.p..

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).