Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12Csr/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617203134
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617203134.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcu I. B., narodený XX.XX.XXXX,

bytom Š. J. XXX, O., štátny občan SR proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO:
36 613 843, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii
pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadeného záujmových združením právnických osôb
Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45744971, spisová značka
SRSAspA 02224/15 zo dňa 07.07.2016 a odloženie jeho vykonateľnosti s a z a m i e t a .

Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku spisová značka SRSAspA
02224/15 zo dňa 07.07.2016 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre
arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb
Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, zároveň žiadal
odložiť vykonateľnosť rozsudku.

2. Rozhodcovský rozsudok žiadal zrušiť z dôvodu, že nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu, alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, Stály rozhodcovský súd nebol ustanovený
v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nepostupovalo sa v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní v súlade s ustanoveniami zákona, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Taktiež poukázal na to, že Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto mohlo mať vplyv na

výsledoksporu,ataktiež,žerozhodcovskýrozsudokvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.

3. Uviedol, že dňa 04.05.2005 s právnym predchodcom žalovaného uzatvoril Zmluvu č. 343000010
označenú ako "Zmluva o kontokorentnom úvere", na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné
prostriedky. Dňa 13.12.2012 Slovenská sporiteľňa, t. j. právny predchodca žalovaného, postúpila
pohľadávku z uvedenej zmluvy voči žalobcovi na žalovaného, a to na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok. So žalovaným žalobca následne uzatvoril Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v

splátkach dňa 25.09.2013 a rozhodcovskú zmluvu zo dňa 25.09.2013. Z článku III rozhodcovskej zmluvy
je zrejmé, že výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Na základe skutočnosti, že si žalobca povinnosti zo zmluvy
a následne dohody riadne neplnil, žalovaný doručil Stálemu rozhodcovskému súdu dňa 28.10.2015návrhnazačatierozhodcovskéhokonaniazodňa14.10.2015.Rozhodcovskúzmluvuzodňa25.09.2013
považuje za neplatnú ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka. Má za to, že rozhodcovská zmluva je neurčitá, lebo neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré

sa má vzťahovať. Táto rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná,
čo vyplýva aj z jej predtlačenej formy, do ktorej sa vpisuje akurát špecifikácia spotrebiteľa. Žalobca nemal
možnosť odmietnuť podpísať predmetnú rozhodcovskú doložku. Žalobca poukázal na ustanovenie § 37,
§ 39, § 40, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Má za to, že samotný procesný postup rozhodcovského
súdu znevýhodňuje spotrebiteľa ako slabšiu stranu a vzbudzuje pochybnosti aj o jeho objektívnosti,

vzhľadom na fakt, že ho vybral žalovaný.

4. Žalobca písomným podaním, doručeným súdu dňa 19.05.2017 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že
Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila svoju pohľadávku na žalovaného, na iný subjekt ako na banku,
preto je potrebné posúdiť postúpenie aj podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Žalovaný
v danom spore nepreukázal pri najmenšom splnenie 90 dňovej lehoty pred postúpením v zmysle § 92

ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný v rámci rozhodcovského konania nepredložil žiaden listinný dôkaz
preukazujúci splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a rozhodcovský súd sa s tým
vôbecnezaoberal.Keďževdanomprípadenebolisplnenépodmienkypreplatnépostúpeniepohľadávky,
žalovaný nemohol na základe absolútne neplatného právneho úkonu uzatvoriť Rozhodcovskú zmluvu
a Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Podpisom Rozhodcovskej zmluvy a

Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach dochádza k obchádzaniu zákona, pretože
podľa názoru žalobcu pôvodný záväzok medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom je
premlčaný s poukazom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka.

5. Žalobca na pojednávaní súdu uviedol, že si už nepamätá kedy a akým spôsobom podpísal

Rozhodcovskú zmluvu, Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach a Dotazník. Po
vydaní rozhodcovského rozsudku žalovanému zaplatil nejaké splátky, avšak nemá v tom prehľad, keďže
má aj iné dlhy voči EOS KSI a taktiež má dlh aj voči Orange, aj POHOTOVOSTi. Žalobu podal aj z
dôvodu, že splátky platí Prvej oddlžovacej spoločnosti a nevie vlastne koľko má zaplatené a koľko má
ešte zaplatiť.

6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoSRK), nakoľko ich naplnenie žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal.

7. Žalovaný má za preukázané, že dňa 04.05.2005 uzatvoril žalobca s právnym predchodcom
žalovaného "Zmluvu o kontokorentnom úvere" (ďalej len "Zmluva"). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie
úverového rámca vo výške 17.000Sk (564,32 Eur). Podmienky čerpania finančných prostriedkov,
podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a

ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy.

8. Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota dlžníka (žalobcu) predmetnú pohľadávku
uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jeho možnostiach pohľadávku

uhradiť v celosti. Keďže žalovaný (veriteľ) nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy
súdneho, prípadne exekučného konania a žalobca (dlžník) predmetnú pohľadávku čo do dôvodu a výšky
uznával, poskytol mu žalovaný ešte možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach a zaslal žalobcovi Dohodu
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len "Dohoda"). Zároveň predložil žalobcovi
na podpis aj Rozhodcovskú zmluvu. Žalobca jednotlivé dokumenty vyplnil a podpísal dňa 25.09.2013.

9. Žalobca podpisom Dohody uznal záväzok uvedený v bode 2 a podpisom Rozhodcovskej zmluvy
súhlasil, aby sa predmetná vec prejednala pred príslušným rozhodcovským súdom. Žalobca mal právo
odmietnuť Rozhodcovskú zmluvu, avšak návrh prijal. Z uvedeného dôvodu nemožno Rozhodcovskú
zmluvupovažovaťzaneprijateľnúpodmienku.Žalobcamalmožnosťvýberuanebolničímnútený,podpis

Rozhodcovskej zmluvy alebo Dohody nebol podmienený podpisom iných dokladov, napr. poskytnutím
úveru, vyplatením peňažných prostriedkov. Zo samotného znenia Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je
obsahovo obšírna vyplýva právo žalobcu jednak na výber rozhodcovského súdu, možnosť odstúpenia
od Rozhodcovskej zmluvy a v neposlednom rade aj možnosť odmietnutia rozhodcovského konania.Z uvedeného dôvodu nemožno Rozhodcovskú zmluvu považovať za neprijateľnú podmienku. Na
základe uvedeného má žalovaný za preukázané, že došlo k platnému uzatvoreniu Rozhodcovskej
zmluvy. Uzavretie Dohody ako aj Rozhodcovskej zmluvy nie je časovo limitované, a teda podľa názoru

žalovaného mal žalobca dostatok času aby si jednotlivé dokumenty prezrel, oboznámil sa s nimi a podľa
svojej vôle tieto dokumenty vyplnil v prípade, že s ich obsahom súhlasí. Žalovaný sa podpisom Dohody
snažil umožniť žalobcovi uhradiť svoj dlh bez navýšenia trov konania.

10. Obsah Dohody ako aj Rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom (žalovaným) síce vopred

pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp.
zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalovaný v
rozhodcovskom konaní (žalobca súdnom konaní) na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom
neparticipoval. Žalovaný je názoru, že Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne neprijateľné
zmluvné podmienky, štandardným spôsobom vysvetlila podstatu rozhodcovského konania a dala
možnosť výberu spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Nakoľko žalobca

doposiaľ nepreukázal, že bol predmetnú Rozhodcovskú zmluvu nútený podpísať, má žalovaný zato, že
Rozhodcovská zmluva je platná a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky.

11. Žalovaný zastáva názor, že predmetná Dohoda ako aj Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne
zložité ani zavádzajúce právne formulácie, pričom jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním

žalobca nemal možnosť oboznámiť. V zmysle vyššie uvedeného nie je možné súhlasiť s argumentmi
žalobcuoneplatnejRozhodcovskejzmluve.Samotnázmluvaneobsahujeprekvapivéalebozavádzajúce
ustanovenia alebo formulácie, pričom uznanie dlhu a dohoda o jeho úhrade nepredstavuje z pohľadu
dlžníka (v sporovom konaní žalobcu) tak náročný úkon.

12. Právomoc Rozhodcovského súdu na rozhodovanie v tejto veci bola daná Rozhodcovskou zmluvou
zodňa25.09.2013(ďalejlen"Rozhodcovskázmluva"),vktorejsavzmyslebodu3žalobcasožalovaným
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zánik,
budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom

rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa

vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu ( zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

13. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto Rozhodcovskej zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
Rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto Rozhodcovskou zmluvou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

14. V zmysle ustanovenia § 73 ods. 8 ZoSRK, ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred
1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa
odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ,
ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ

pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil
stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným
oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ.
Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské
konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť

stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu
oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ
bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v
zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebojeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto
zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred
1. januárom 2015.

15.Žalobcabolvzmysleustanovenia§73ods.8ZoSRKvyzvanýnaoznačenieStálehorozhodcovského
súdu, ktorý bude oprávnený rozhodovať prípadný súdny spor, a to podaním zo dňa 24.08.2015. Nakoľko
žalobca na predmetnú výzvu nereagoval, žalovaný podaním zo dňa 01.10.2015 oznámil žalobcovi výber
Stáleho rozhodcovského súdu.

16. Žalobca sa slobodne rozhodol uzavrieť so žalovaným Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola
samostatným dokumentom a jej uzavretie nebolo v žiadnom prípade podmienkou uzavretia Dohody.

17. V danom prípade, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nemožno mať pochybnosti o platnosti
Rozhodcovskej zmluvy a o právomoci a príslušnosti rozhodcovského súdu na rozhodnutie o uplatnenom

nároku. Taktiež nie je možné mať pochybnosť o jej súlade s dobrými mravmi, a preto sa žalovaný
v žiadnom bode nestotožňuje s názorom žalobcu. Žalovaný zastáva názor, že žalobca po tom, čo
sa oboznámil s obsahom Rozhodcovskej zmluvy ako aj Dotazníkom, ktorý v jednoduchých tézach
osvedčuje zrozumiteľnosť a vážnosť vôle dlžníka uzavrieť Dohodu, ako aj Rozhodcovskú zmluvu, svojím
podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

18. Pokiaľ žalobca odvodzuje neplatnosť Rozhodcovskej zmluvy z titulu neprijateľnosti takejto zmluvnej
podmienky, žalovaný zastáva názor, že Rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neprijateľnú
podmienku ani podľa smernice Rady 93/13/EHS. Porovnaním originálnej verzie smernice Rady 93/13/
EHS so slovenským a českým jazykovým prekladom dospel žalovaný k názoru, že slovenský preklad

Prílohy tejto smernice v bode 1, písm. q/ (neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní
práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa,
aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou) nevyjadruje rovnaký význam
ako originálne znenie. V porovnaní s ostatnými jazykovým verziami sa ako správny preklad javí
podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v

uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych
predpisov.

19. Žalovaný je toho názoru, že zákonodarca nekoncipoval konanie o zrušenie rozhodcovského

rozsudku založené na ustanovení § 45 ods. 1 ZoSRK ako odvolacie konanie, ale ako mimoriadny inštitút
nápravy excesov, ktoré mohli vzniknúť v rámci rozhodcovského konania. Uvedené potvrdzujú aj dôvody
na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 ZoSRK.

20. Žalovaný písomne reagoval na vyjadrenie žalobcu listom zo dňa 05.06.2017, kde žalobca poukazuje

na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, K otázke platnosti postúpenia
pohľadávky žalovaný poukázal na skutočnosť, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky
a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

21. Žalovaný zastáva názor, že ustanovenie ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať
s aktívnou legitimáciou žalovaného ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto
ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva
a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia

ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom
predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť
pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali
platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

22. Žalovaný zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB
nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže
norma obsiahnutá v ust. § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovibanky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou
Slovenska podľa ust. § 50 ods. 1 ZoB.

23. V súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol žalobca ku dňu postúpenia pohľadávky
v omeškaní po dobu 1159 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalobcu so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Predmetná príloha č. 1 k Zmluve o postúpení
pohľadávky bola súčasťou aj samotnej žaloby, ktorá bola doručená aj žalobcovi. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššie súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01 a na uznesenie

Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.03.2016, sp. zn. 12Co/223/2015.

24. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prečítaním Zmluvy o kontokorentnom úvere
uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 04.05.2005, Dotazníka, Dohody o uznaní záväzku a úhrade
pohľadávky v splátkach, rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovského rozsudku, podstatného obsahu spisu
rozhodcovského súdu, Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, Oznámenia o postúpení

pohľadávky, výzvy na označenie stáleho rozhodcovského súdu, žalobnej odpovede a zistil nasledovný
skutkový stav:

25. Dňa 04.05.2005 medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom bola uzatvorená Zmluva o
kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru č. 0340222937/1/1

vo výške úverového rámca 17 000,--Sk (564,30 Eur) s úrokovou sadzbou 11,15 % ročne, splatnosťou
úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru 03.05.2006, s poplatkom
za poskytnutie úveru 2 % z výšky úverového rámca, poplatkom za správu úveru 0,20 % z výšky
úverového rámca.

26. Dňa 28.02.2001 Slovenská sporiteľňa, a. s. so žalobcom uzatvorila Zmluvu o vydaní a používaní
bankovej platobnej karty k číslu účtu XXXXXXXXXX/XXXX, následne dňa 04.05.2006 bol uzatvorený
Dodatok k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty, kde bol zmenený limit platobnej karty na
hotovostný 15 000,--Sk, bezhotovostný 45 000,--Sk, celkový 60 000,--Sk.

27. Listom zo dňa 23.05.2008 Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila žalobcovi, že mu zastavuje povolené
prečerpanie k jeho bežnému účtu číslo: XXXXXXXXXX/XXXX od 23.05.2008, ktoré bolo poskytnuté k
jeho účtu vo výške 17 000,--Sk.

28. Listom zo dňa 18.12.2012 Slovenská sporiteľňa, a. s. žalobcovi oznámila postúpenie pohľadávky na

žalovaného v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka, a to pohľadávku z nepovoleného prečerpania na
účte fyzickej osoby č. 343000010 zo dňa 22.07.2011.

29. Z pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu má súd preukázané, že žalovaný listom zo dňa
06.02.2013 vyzval žalobcu na úhradu sumy 791,92 Eur a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu

06.02.2013.

30. Dňa 25.09.2013 žalovaný vyplnil Dotazník k dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v
splátkach a rozhodcovskej zmluve (č. l. 46 spisu), kde súhlasil s dohodou o uznaní záväzku a úhrade
pohľadávky v splátkach s tým, že je to na jeho žiadosť, že všetky finančné nároky veriteľa sú správne

vypočítané a chce ich uhradiť, že berie na vedomie uznanie premlčaného záväzku, že vyhlasuje,
že dohodu o uznaní záväzkov úhrade pohľadávky v splátkach chce uzavrieť, že mu boli vysvetlené
podmienky rozhodcovského konania, taktiež že chce uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Taktiež súhlasil,
že dotazník vyplnil dobrovoľne a pravdivo podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. V ten istý deň
uzatvoril aj rozhodcovskú zmluvu a dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach.

31. Dňa 25.09.2013 žalobca uzatvoril so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky
v splátkach, kde podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka uznal čo do právneho dôvodu a výšky
záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe Zmluvy č. 343000010 zo dňa 04.05.2005 s pôvodným
veriteľom. Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 536,23 Eur, z ostatného príslušenstva vo výške 66,33

Eur, z úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 586,23 Eur za dobu od 13.12.2012 do dňa splatnosti
poslednej splátky. Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Žalovaný
sa zaviazal splniť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach minimálne 10,--Eur s dátumom
splatnosti 16.-ty deň v mesiaci a s dátumom prvej splátky 16.10.2013 a poslednej splátky 16.06.2015.32. Dňa 25.09.2013 bola uzatvorená rozhodcovská zmluva podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní.

33. Žalovaný listom zo dňa 24.08.2015, ktorý prevzal žalobca 27.08.2015 vyzval žalobcu na označenie
Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z. z.

34. Žalovaný listom zo dňa 28.10.2015 oznámil žalobcovi výber rozhodcu na rozhodnutie vo veci samej.

35. Listom zo dňa 02.11.2015 žalovaný vyzval žalobcu na žalobnú odpoveď. Výzvu prezval žalovaný
03.12.2015. Dňa 11.12.2015 žalobca doručil rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, kde poukázal na
skutočnosť, že žalobca vo svojom návrhu nezohľadnil všetky jeho úhrady z jeho strany, a preto žiada,
aby boli všetky jeho úhrady započítané. Taktiež požiadal o možnosť splácať dlh v splátkach maximálne
53,06 Eur, vždy k 31.dňu v mesiaci.

36. Dňa 07.07.2016 rozhodcovský súd vydal rozsudok, kde žalobcu v postavení žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 344,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 36,01 Eur, s úrokom
z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 278,22 Eur od 24.09.2015 do zaplatenia, s trovami
konania, všetko v mesačných splátkach vo výške 30,--Eur, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci,

pod stratou výhody splátok. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2017. Žalobca prevzal
rozhodcovský rozsudok dňa 12.12.2016.

37. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 25.09.2013,
rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré

medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní.

38. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 25.09.2013,
rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej

zmluve nevylúčia.

39. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 25.09.2013,
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

40. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 25.09.2013,
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4)
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

41. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 25.09.2013,
nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

42. Podľa § 45 ods. 1 písm. c), e), g), i), j), k), l) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 28.10.2015 -
začatie rozhodcovského konania, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

43. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 28.10.2015 - začatie rozhodcovského konania, súd
v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia
vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

44. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z .z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 28.10.2015, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota

začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

45. Podľa § 73 ods. 8 zákona č. zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 28.10.2015, ak na základe rozhodcovskej zmluvy
uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského

súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie
spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel
dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom
označilstályrozhodcovskýsúdpodľatohtozákonaaleboabyrozhodcovskékonanieodmietolpísomným
oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ.

Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské
konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť
stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu
oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ
bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v

zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo
jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto
zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred
1. januárom 2015.

46. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

47. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

48. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

49. Podľa § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

50. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001, účinný k 13.12.2012 (uzatvorenie zmluvy o postúpení
pohľadávok), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svojupohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil

banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

51. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti má súd preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná. V prvom rade súd skúmal to, či žaloba

zo strany žalobcu bola podaná v prekluzívnej trojmesačnej lehote odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014. Z pripojeného spisu rozhodcovského súdu má súd
preukázané, že žalobcovi bol doručený rozhodcovský rozsudku dňa 12.12.2016 a žaloba bola podaná
na súd dňa 02.03.2017, t. j. v prekluzívnej lehote troch mesiacov.

52. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 25.09.2013 žalobca podpísal so žalovaným
Rozhodcovskú zmluvu č. 2602705, predmetom ktorej bolo riešenie sporov, ktoré vzniknú z Dohody o
uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod rovnakým číslom 2602705 s odkazom
napredmettejtozmluvy,ktorýmjeriešeniesporovvzmysleDohodyouznanízáväzkuzodňa24.08.2013
pod rovnakým číslom (ACC 2525606).

53. Podľa názoru súdu návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi
takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať, alebo
neprijať návrh na riešenie prípadných sporov, výlučne v rozhodcovskom konaní, aby bolo tiež z neho
zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, týkajúce sa výlučného riešenia

sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá,
ktorá voľba konkrétne znamená. Opäť je potrebné zdôrazniť, že princíp ochrany práv spotrebiteľa je
dôležitejší ako princíp ,,ignoratia iurisnon excusat"( neznalosť zákona neospravedlňuje), na čo poukázal

aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 6MCdo/9/2012.

54. Súd je toho názoru, že žalobca obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy tak ako bola pripravená a
žalobcovi predložená v prvom momente ovplyvniť nemohol, ale existovala tu reálne možnosť predmetnú
zmluvu prijať a podpísať ju, prípadne podpis odmietnuť bez toho, aby s tým boli spojené ďalšie práva

a povinnosti žalobcu, napr. podmienené poskytnutie úveru, lepšie úverové podmienky a pod. Obsah
rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom (žalovaným) síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných
vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá
zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalovaný v rozhodcovskom konaní (žalobca v súdnom konaní) na
obsahu dohody nijakým spôsobom neparticipoval. Napriek tomu, že inštitút individuálne dojednanej

podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice (Smernica 93/13 EHS), podľa ktorej sa
podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predloženou formulárovou štandardnou zmluvou
(Článok III., bod 2 smernice), ale podľa názoru súdu rozhodcovská zmluva, keďže neobsahovala žiadne
neprijateľné podmienky, štandardným spôsobom vysvetlila podstatu rozhodcovského konania a dala

možnosťvýberuspotrebiteľovizmluvupodpísať,resp.nepodpísať,nakoľkovkonanínebolopreukázané,
žebyžalobcabolnejakýmspôsobomnútenýpredmetnúzmluvupodpísaťavďalšomdávalamožnosťod
tejto zmluvy odstúpiť a v zmysle zákona neprijať rozhodcovské konanie, preto ako celok súd nepovažuje
rozhodcovskú zmluvu za neplatnú, obsahujúcu neprijateľné podmienky.

55. Žalobca napáda neplatnosť rozhodcovskej zmluvy z viacerých dôvodov. Súd v prvom rade považuje
za potrebné uviesť, že rozhodcovská zmluva medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 25.09.2013,
to znamená, že v zmysle vyššie uvedeného § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. sa na ňu
budú vzťahovať právne predpisy, ktoré boli účinné v čase jej uzatvorenia, t. j. zákon č. 244/2002 Z. z.Samotnérozhodcovskékonanieužbolozaúčinnostizákonač.335/2014Z.z.,ktorésananehovďalšom
vzťahuje. Súd preskúmal rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 25.09.2013 v
zmysle § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z., pričom mal za to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená

ako osobitná zmluva a má písomnú formu. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská zmluva bola
uzatvorená v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z., ktorý bol účinný v čase jej vzniku. Žalobca namieta,
že rozhodcovská zmluva je neurčitý právny úkon, pričom v článku III bod 3.1 vyplýva, že sa týka sporov,
ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzkov a úhrade pohľadávky v splátkach, uzatvorenej pod zhodným
číslom ako je uvedené v záhlaví zmluvy, z čoho je preukázané, že predmet zmluvy je jasne daný. Pokiaľ

žalobca nesúhlasil s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy podľa bodu 3.3 mal možnosť odstúpiť od tejto
zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom
rozhodcovskom súde, t. j. až do 27.10.2015, pričom žalobca takúto možnosť nevyužil. Žalovaný v zmysle
§ 73 ods. 8 zákon č. 335/2014 Z. z. vyzval žalovaného na označenie Stáleho rozhodcovského súdu,
avšak žalobca bol v tomto smere nečinný. Rozhodcovskému súdu doručil len žalobnú odpoveď. Súd
za dôležité naviac v tomto konkrétnom prípade potrebuje zdôrazniť skutočnosť, že žalobcovi spolu s

Dohodou o uznaní záväzku a rozhodcovskou zmluvou bol súčasne predložený aj Dotazník (č. l. 46
spisu), ktorý dobrovoľne a pravdivo žalobca vyplnil, podpísal a žalobcovi doručil. V danom Dotazníku
žalobcovi bolo vysvetlené čo je splácanie dlhu v splátkach, že uznaním premlčaného záväzku začne
plynúť nová premlčacia doba, a taktiež podmienky rozhodcovského konania.

56. Pokiaľ žalobca poukazuje na skutočnosť, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu,
a že sa nemohol zúčastniť spotrebiteľského rozhodcovského konania v tomto smere súd poukazuje
na skutočnosť zdôvodnenú vyššie, že v zmysle § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z. z., žalobca
bol písomne vyzvaný rozhodcovským súdom na označenie stáleho rozhodcovského súdu listom zo
dňa 24.08.2015, ktorý žalobca do vlastných rúk prevzal dňa 27.08.2015, avšak ostal nečinný, na túto

skutočnosť nereagoval. Z uvedeného dôvodu žalovaný ustanovil rozhodcu. Taktiež rozhodcovský súd
doručil žalobcovi výzvu na žalobnú odpoveď, ktorú prevzal do vlastných rúk žalobca 03.12.2016 a
11.12.2015 súdu aj žalobnú odpoveď doručil. Súd zdôrazňuje, že rozhodcovské konanie v zmysle bodu
4.4 Rozhodcovskej zmluvy je písomné.

57. Žalovaný napádal rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre platné
postúpenie pohľadávky, a preto žalovaný nemohol na základe absolútne neplatného právneho úkonu
uzatvoriť Rozhodcovskú zmluvu a Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, pretože
pre platné postúpenie z banky na iný subjekt v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka, treba skúmať
splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.

58. K námietke žalobcu, že žalovaný nemal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na rozhodcovský súd
voči nemu, nakoľko neboli splnené ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, súd
udáva, že k vyhodnoteniu platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 s poukazom
na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, všeobecné súdy zaujali k uvedenej otázke rôzne

stanovisko. Súd sa v danej veci stotožnil s argumentáciou žalovaného a dospel k záveru, že zo
systematického zaradenia tohto ustanovenia v zákone je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia
je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok,
ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa
dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a

nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v
predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Aj prípadné
porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v ust. § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá
občianskoprávnupovinnosťvovzťahukuklientovibanky,vtomtoprípadežalovaným,aleadministratívnu

zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa ust. § 50 ods. 1 ZoB. V súlade s
prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol žalobca ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní
podobu1159dní,tedasúčetvšetkýchomeškanížalobcusosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažného
záväzku voči banke presiahol jeden rok. Predmetná príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky bola
súčasťou aj samotnej žaloby, ktorá bola doručená aj žalobcovi. (rozhodnutie Najvyššie súdu SR zo dňa

11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01 a uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.03.2016, sp. zn.
12Co/223/2015). Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd Banská Bystrica v rozhodnutí spisová
značka 43CoSr 3/2017 zo dňa 25.05.2017.59. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávok je platná
a žalovaný mal aktívnu vecnú legitimáciu na uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy a Dohody o uznaní
záväzkov a úhrade pohľadávky v splátkach. Tak, ako súd zdôvodnil vyššie aj Rozhodcovskú zmluvu

považoval za platný právny úkon a taktiež aj Dohodu o uznaní záväzkov a úhrade pohľadávky v
splátkach.

60. K dôvodom v zmysle § 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, t. j. že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych

predpisov na ochranu spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, žalobca
okrem toho, že poukázal na tento dôvod, konkrétne neuviedol žiadne zákonné ustanovenie, v
zmysle ktorého by rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s týmto zákonným ustanovením. Žalobca
poukazuje na neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, čo je vyššie uvedené a súdom odôvodnené. Z
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé ktorými hmotnoprávnymi ustanoveniami sa súd
riadil pri posudzovaní predmetnej veci vrátane príslušných ustanovení právnych predpisov na ochranu

spotrebiteľa. Uvedené je aplikovateľné aj na dôvody podľa § 45 ods. 1 písm. l) citovaného zákona,
nakoľko z predložených dôkazov rozhodcovský súd posúdil vec po stránke právnej správne.

61. Vo vzťahu k dôvodom podľa § 45 ods. 1 písm. j) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, ktoré súd skúma ex offo, že rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského

konania na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, súd
poukazuje na to, že rozhodnutie uložilo povinnosť peňažného plnenia žalovanému čo je štandardné
nielen v rozhodcovskom konaní ale aj v občianskom sporovom konaní.

62. Vo vzťahu k dôvodom podľa § 45 ods. 1 písm. k), l) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní, ktoré preskúmava súd ex offo, a to rozpor s verejným poriadkom Slovenskej
republikysúdnezistilrozporrozsudkurozhodcovskéhosúdusverejnýmporiadkomSlovenskejrepubliky.

63. Ak aj rozhodcovský súd z hľadiska hmotnoprávneho neaplikoval a nevysporiadal sa s ust. § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z., t.j. neposudzoval premlčanie dlhu žalovaného ex officio, je potrebné uviesť, že

ako dôkaz bolo predložené uznanie práva zakladajúce desaťročnú premlčaciu lehotu a keďže žalovaný
toto uznanie práva nijakým spôsobom nespochybňoval, nebol dôvod prečo by rozhodcovský súd mal
ex officio premlčanie skúmať. Súd naviac poukazuje, že v Dotazníku (č. l. 46 spisu) žalobcovi bolo
vysvetlené čo znamená premlčanie, čo znamená uznanie záväzku, čo znamená rozhodcovské konanie.

64. Na záver súd udáva, že pre rozhodcovský súd je podstatný stav v čase keď súd rozhoduje.
Rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako platnú, štandardnú,
neobsahujúcužiadnuneprijateľnúpodmienku,pričompripreskúmanírozhodnutiarozhodcovskéhosúdu
nebolo zistené, že by rozhodcovský súd z hľadiska procesného bol porušil niektoré z práv žalobcu
ako spotrebiteľa. Žalobca bol o konaní riadne informovaný, podstata rozhodcovského konania mu

bola vysvetlená, bol poučený o tom, že rozhodcovský súd koná písomne a vyzývaný na žalobnú
odpoveď, skutkové tvrdenia a predloženie dôkazov, osobitne aj na možnosť odmietnuť rozhodcovské
konanie. Rozhodcovský súd vychádzal zo stavu tvrdeného žalobcom v rozhodcovskom konaní a
so žalobnej odpovede doručenej žalobcom rozhodcovskému súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené
zákonné dôvody, pre ktoré môže súd rozhodcovský rozsudok zrušiť je potrebné konštatovať, že z

hľadiska hmotnoprávneho, rozhodcovským súdom neboli porušené citované ustanovenia zákona o
rozhodcovskom konaní a súd na skutkový stav zistený ku dňu vydania jeho rozhodnutia aplikoval
správne hmotnoprávne normy aj vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa.

65. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

66. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.68. Súd žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal plnú náhradu trov konania a o jej výške sa
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej

splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.