Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8Csp/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617201771
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617201771.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: Ž. C., F. XX.XX.XXXX, Q. T. E. XXX/XX, XXX XX M., štátna
občianka SR, zastúpená JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec proti
žalovanému BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967
692 o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy číslo 3606236807 zo dňa

21.12.2007, ktorú uzavrela Poštová banka, a.s. so žalobkyňou.

II. Súčasný zamestnávateľ žalobkyne THORMA Výroba, k. s., Šávoľská cesta 1, 986 01 Fiľakovo, IČO:
36 030 538 j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach
zo mzdy č. 3606236807 zo dňa 21.12.2007, ktorú uzavrela Poštová banka, a.s. so žalobkyňou.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

IV. Súd p o u č u j e žalovaného, že na Okresný súd Lučenec môže podať proti žalobkyni žalobu o
zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere číslo 3606236807 zo dňa 21.12.2007.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 08.02.2017 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia totožného

s výrokom tohto uznesenia. Súčasne navrhla, aby súd v prípade, ak dospeje k záveru, že nariadeným
neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, aby jej súd uložil povinnosť v
primeranej lehote podať žalobu vo veci samej.

2. V návrhu neodkladného opatrenia uviedla, že právny predchodca žalovaného Poštová banka a.s.
doručila zamestnávateľovi žalobkyne „Žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy“ zo dňa

10.08.2009 (ďalej „Žiadosť“) v súvislosti so „Zmluvou o úvere č. 3606236807“ (ďalej „Zmluva o úvere“).
Žiadosť odkazuje na Dohodu o zrážkach zo mzdy (ďalej „Dohoda o zrážkach“), ktorá je súčasťou
Zmluvy o úvere, konkrétne článku 3 bod 4. Predmetnú Zmluvu o úvere uzavrela žalobkyňa s právnym
predchodcom žalovaného spoločnosťou Poštová banka a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02,
IČO: 31 340 890.

3. Zamestnávateľovi žalobkyne zaslal právny predchodca žalovaného v priebehu mesiaca august
2009 Žiadosť, na základe ktorej došlo k vykonaniu zrážok zo mzdy, keďže zamestnávateľovi povinnosť
vykonať zrážky vyplývala priamo z § 551 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník, ďalej „OZ“).

4. Zrážky zo mzdy začal realizovať zamestnávateľ od mesiaca september 2009 a trvajú doposiaľ.

5. Podľa žalobkyne jediným riešením ako zabrániť neustálym zásahom do jej majetkovej sféry
prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy je vydanie neodkladného opatrenia. Prípadné právaveriteľa týmto pritom nijako nebudú dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý
rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú Zmluvu o úvere je nutné
považovaťvzmysleustanovenia§52ods.1OZzaspotrebiteľskúzmluvu.Právažalovanéhonariadením

neodkladného opatrenia dotknuté nebudú, nakoľko mu nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky
podaním žaloby na príslušný všeobecný súd.

6.Žalobkyňasúčasnepoukázalanaskutočnosť,žeZmluvaoúvereneobsahujenáležitosťpodľa zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej

rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“) a to sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako jednu
z obligatórnych náležitostí Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navyše v Zmluve o úvere je uvedená RPMN
vyššia ako úroková sadzba, pričom z nej nevyplýva, čo okrem úrokov tvorí náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom. V dôsledku čoho žalovaný nemá nárok na úroky a poplatky a tým vzniká
riziko, že dôjde k zrážkam zo mzdy žalobkyne nad rámec platného právneho titulu.

7. Súd po preštudovaní obsahu a právnom posúdení listín predkladaných žalobkyňou v tomto spore
konštatuje neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.

8. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou typovej formulárovej Zmluvy o úvere formulovaná v bode

4 drobným, takmer nečitateľným písmom.

9. Dohoda je v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorá

spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom žalobkyňa
nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd
postihnutie jej majetku neschválil. Jediným účinným prostriedkom ochrany pre žalobkyňu je tak vydanie
neodkladného opatrenia, ktorým je možné v zmysle § 336 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový
poriadok, ďalej „C.s.p.“) dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

10. Spotrebiteľ v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch vystupuje ako slabšia zmluvná strana,
ktorá nedisponuje s takými odbornými znalosťami a informáciami o jednotlivých právnych, či iných
inštitútoch,ktorésúobsahomsamotnýchzmlúvaichprílohakosamotnýdodávateľ.Zuvedenéhomožno
logicky vyvodiť, že žiadnym, resp. nedostatočným oboznámením spotrebiteľa s Dohodou o zrážkach zo

mzdy, vzniká zásadný nepomer vo vzniknutom občianskoprávnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa.

11. Ďalej má za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na
subjektívnejpredstaveveriteľaovýškepohľadávkyajejpríslušenstva.Ideomimosúdnezrážkyzomzdy,
ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči

svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť.

12. Spotrebiteľ je už v čase vzniku (dňa 21.12.2007) právneho vzťahu nútený, resp. nemá na výber,
uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý
nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému

konaniu zo strany dodávateľa, tak ako je tomu aj v tomto prípade.

13. Pri pohľadávkach, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy (zmluva o spotrebiteľskom úvere) nie je
prípustné, aby dodávateľ postupoval pri určovaní rozsahu uplatňovanej na základe svojich subjektívnych
predstáv bez toho, aby požadovaná pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy prešla súdnym

prieskumom jej oprávnenosti.

14. Podľa názoru žalobkyne predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy nezohľadňuje základné právne
princípy inštitútu zabezpečenia pohľadávok zrážkou zo mzdy. Uvedená podmienka je neprijateľná z
dôvodu,ževrozporespožiadavkamidobrejvieryalegitímnymizáujmamispotrebiteľaspôsobujeznačnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.15. Žalobkyňa tiež poukázala na tú skutočnosť, že po doručení žiadosti zamestnávateľovi a v priebehu
mesiaca september 2009, zamestnávateľ začal zrážky realizovať a to na základe neplatnej dohody a
práva žalobkyne boli mimoriadne negatívne dotknuté, čo je potvrdené tým, že:

- žalovaným požadovaná suma je sporná a zrážky sa majú vykonávať na základe nejudikovaného titulu,
- v Žiadosti o zrážky zo mzdy nie je uvedená konečná výsledná suma, ktorú má zamestnávateľ zraziť
zo mzdy žalobkyne.
Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že existuje odôvodnená obava, že vykonanými zrážkami zo
mzdy, resp. ďalšími vykonanými zrážkami zo mzdy, by zo strany žalovaného došlo k získaniu

peňažných prostriedkov, na ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul.

16. Za daného stavu môže tento nezákonný proces, ktorý žalovaný voči žalobkyni uskutočňuje,
zastaviť iba súd vydaním neodkladného opatrenia. Pokiaľ by súd nenariadil navrhované neodkladné
opatrenie, bude naďalej trvať vzniknutý protiprávny stav a žalobkyňa bude zbavená akéhokoľvek
účinného prostriedku na svoju obranu.

17. Podľa § 324 ods. 1, 2 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd.

18. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

20. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

21. Podľa § 336 ods. 1, 2, 3, 4 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže

vovýrokuuzneseniauložiťnavrhovateľovipovinnosťpodaťvurčitejlehotežalobuvovecisamej.Súdtúto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej

zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

22. Podľa § 337 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo
veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

23. Nová právna úprava inštitútu neodkladného opatrenia upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti
poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať
konanie vo veci samej. Zo žalobného návrhu mal súd preukázané, že žalobkyňa sa domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým sa má žalovaný a rovnako aj zamestnávateľ žalobkyne zdržať

vykonávania Dohody o zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere číslo 3606236807 uzavretej dňa 21.12.2007
medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného, prípadne, ak by mal súd za to, že nariadeným
neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov navrhla, aby jej súd uložil povinnosť
v primeranej lehote podať žalobu vo veci samej.

24. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalovaného požiadal listom zo dňa
10.08.2009 (č. l. 10 spisu) zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu výkonu zrážok zo mzdy na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v článku 3 bod 4 Zmluvy o úvere (č. l. 11 spisu) za účelom
uspokojenia pohľadávky právneho predchodcu žalovaného vzniknutej na základe Zmluvy o úvere a toaž do úplného zániku záväzku. Na základe Zmluvy o úvere právny predchodca žalovaného poskytol
žalobkyni úver vo výške 1659,70 Eur (50.000 Sk), ktorý sa zaviazala vrátiť formou 60 mesačných splátok
vo výške 46,84 Eur (1.411 Sk). Dátum prvej splátky bol 21.01.2008, termín konečnej splatnosti úveru

dohodnutý nebol, splatnosť splátok bola ku 21.dňu v mesiaci, RPMN 26,69 %, úroková sadzba 23 % a
celková výška nákladov na poskytnutý úver 1177,61 Eur (35.476,53 Sk). Podľa predloženého listinného
dôkazu (č. l. 7 spisu) na základe Dohody o zrážkach zo mzdy za obdobie od 09/2009 do 19.12.2016
zamestnávateľ žalobkyne vykonal zrážky vo výške 678,39 Eur.

25. Dohoda o zrážkach zo mzdy je jednou z foriem zabezpečenia záväzku, ktorý umožňuje veriteľovi
dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia
súdom, či iným nezávislým tribunálom, t.j. bez preverenia, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si
veriteľ diktuje sám, zo mzdy dlžníka sa vykonávajú zrážky, ktoré nemá možnosť zastaviť. Dlžník je tak
vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

26. Zároveň je potrebné dodať, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je
nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese
zrážok zo mzdy, na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje

uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd
ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,
ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio

legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., rozsudok Krajského súdu v Prešov vo veci sp. zn. 18Co 108/2011).

27. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z tejto Dohody
o zrážkach zo mzdy a platiteľovi mzdy realizovať Dohodu o zrážkach zo mzdy je opatrenie proti postihu

majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by
sa na základe takto uplatnenej Dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne
finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje.

28. Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov mal súd za to,

že žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila svoj nárok, t. j. preukázala dôvodnosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že právny predchodca žalovaného požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy, pričom však existencia a výška dlhu bola žalobkyňou
spochybnená (absenciou obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 4 ods.
2 písm. a), g) Zákona o spotrebiteľských úveroch s následkom podľa § 5 citovaného zákona, podľa

ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskomúvereatedaajzákonnosťvykonávanýchzrážokzomzdybolažalobkyňouspochybnená
a namietaná.

29. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému a zamestnávateľovi žalobkyne uložil

povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava
pomerov medzi stranami (nevykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne), preto súd v súlade s § 336 ods. 1
C.s.p. vo výroku uznesenia neurčoval povinnosť žalobkyne podať žalobu vo veci samej. S poukazom na
§ 337 ods. 1 a 2 C.s.p. zároveň súd poučil žalovaného o možnosti podať žalobu, ktorou sa bude domáhať
uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť mu dlžné splátky úveru zo Zmluvy o úvere č. 3606236807 zo dňa

21.12.2007 s tým, že v súdnom spore bude Zmluva o úvere podrobená súdnej kontrole a súd v rámci
kontradiktórneho sporového konania určí skutočnú výšku dlhu žalobkyne voči žalovanému, ako aj lehotu
do uplynutia ktorej má dlh žalovanému zaplatiť. V prípade úspechu žalovaného v spore o zaplatenie
dlžnej sumy úveru súd v zmysle § 337 ods. 3 C.s.p. aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení
zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie.

30. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

33. Keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd jej v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. priznal náhradu
trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia a o
priznanínáhradytrovkonania,rozhodnesúdvsúlades§262ods.2C.s.p.ovýškenáhradytrovkonania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v

Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.