Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 26, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/574/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714201198
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714201198.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna
a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35792752, zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: X. V., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom B. Z. XXX, XXX XX B. Z. - S., za účasti OZ právna pomoc spotrebiteľom,

Sofijská 13, Košice (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka v 1. rade na strane
žalovaného), právne zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom Stará Baštová 2,
040 01 Košice, a Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica (od 27. 11. 2014 22. 09. 2015 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka v 2. rade na strane
žalovaného), právne zastúpené advokátom JUDr. Henrichom Schindlerom, Advokátska kancelária ul.
Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1 852,56 € s príslušenstvom, o náhrade trov

konania, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/95/2014-107
zo dňa 16. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu v 1. rade OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, trovy
konania vo výške 178,74 €, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, na účet právneho zástupcu

vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta, so sídlom Advokátskej kancelárie Stará
Baštová 2, 040 01 Košice, č.: XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX (druhý výrok), p o t v r d
z u j e.

II. Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcu
zaviazal povinnosťou nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 1. rade OZ právna
pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, trovy konania vo výške 178,74 €, do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislava Mikluša.

2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v tom čase platného ustanovenia § 142 ods.
1, § 137, § 151 ods. 3, § 93 ods. 4 OSP a § 9 ods. 1, § 10 ods. 2, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Úspešnému žalovanému, ktorému vzniklo
právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v pomere 100 %, nakoľko súd návrh žalobcu zamietol
v celom rozsahu, súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalovaný si trovy

konania neuplatnil a žiadne mu v priebehu konania ani nevznikli. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu v 1. rade OZ právna pomoc spotrebiteľom náhradu trov právneho zastúpenia za dvaúkony právnej služby, keď mal za preukázané, že úkony právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v
1. rade boli účelne vynaložené na ochranu práv žalovaného, ktorý vystupoval v postavení spotrebiteľa
v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko z predložených listinných dôkazov - žiadosť o

poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 11. 06. 2007 nevyplývalo, že
by žalovaný bol podnikateľom, resp. že by zmluvu uzavrel za účelom podnikania, v dôsledku čoho bolo
nevyhnutné aplikovať na danú situáciu ustanovenie zaručujúce žalovanému ako spotrebiteľovi ochranu
jeho práv. Zo súdneho spisu sp. zn. 8C/95/2014 mal súd prvej inštancie za preukázané, že vedľajšiemu
účastníkovinastranežalovanéhov1.radevznikolnároknanáhradutrovúčelnevynaloženýchvkonanív

celkovejvýške178,74€,kúhradektorýchbolzaviazanýžalobca,naúčetprávnehozástupcuvedľajšieho
účastníka JUDr. Ladislava Mikluša.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku o náhrade trov konania (pôvodného)
vedľajšieho účastníka v 1. rade na strane žalovaného, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.
Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia zmenil a „pôvodnému“ vedľajšiemu

účastníkovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. Namietal najmä, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie neobsahuje odôvodnenie prečo vedľajší účastník, ktorý zo zákona je považovaný za
personálne a odborne vybaveného, má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za také úkony, ktoré
má robiť sám. Zároveň neobsahuje žiadne zdôvodnenie kritéria účelnosti vynaložených trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka právnym zástupcom. Rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho

zastúpenia vedľajšieho účastníka v 1. rade považuje za nezákonné.

4. Žalovaný a vedľajší účastník v 1. rade na strane žalovaného sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 16. 06. 2016 s tým, že odvolanie voči nemu

bolo podané dňa 18. 08. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §
470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,
že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470
ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý
zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy

od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom
rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením
právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný
zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 36/1995).

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku o trovách konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka v 1. rade na strane

žalovaného, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky,
či OZ právna pomoc spotrebiteľom, občianske združenie, resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt,

ktoréhopredmetom činnostijeochranaprávspotrebiteľa,jeoprávnenévystupovaťvkonaníakovedľajší
účastník a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a v
prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môževzniknúť právo na náhradu trov konania, resp. trov právneho zastúpenia v zmysle zákona č. 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016.

10. Z ust. § 93 ods. 1 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 vyplýva, že ako vedľajší účastník môže
sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku,
pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie či tu manželstvo je alebo nie je.
Toto ustanovenie, ktoré bolo do OSP zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. OSP, dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských

sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení
považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej
cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby
a združenia. Keďže ust. § 93 ods. 2 OSP je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ust. §

93 ods. 1 OSP špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie
všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ust. § 93 ods. 1 OSP, ktorou je
existencia právneho záujmu na výsledku konania. V konaní v zmysle OSP platného a účinného do 30.
06. 2016 mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, konal však iba sám za seba.
Ak jeho úkony odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil ich súd po uvážení

všetkých okolností (§ 93 ods. 4 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014). Z vyššie citovaných ustanovení
jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu OZ právna pomoc spotrebiteľom
malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného, pričom nemusí
preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník
na strane žalovaného, mu dávala špeciálna zákonná úprava uvedená v ust. § 93 ods. 2 OSP v znení

účinnom do 31. 12. 2014. Odvolací súd konštatuje, že z ust. § 93 ods. 4 OSP v znení účinnom do
31. 12. 2014 jednoznačne vyplýva, že vedľajší účastník má rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník
jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo čl. 47 ods. 2 Ústavy SR,
ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizovalo možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne
zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom advokátom a malo i právo na náhradu trov konania

podľa v tom čase platného ust. § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností mu patrila i náhrada trov
právneho zastúpenia. Ani OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016 vo svojich ustanoveniach
nevylučovala, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol
dať zastúpiť zástupcom, aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v
súvislosti s právnym zastupovaním.

11. V ad hoc došlo k zamietnutiu žaloby žalobcu titulom, že jeho nárok nebol dôvodný, nakoľko zmluva
o revolvingovou úvere nespĺňala náležitosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva neobsahovala
rozpísanie splátky, čo sa z tejto splátky použije na zaplatenie istiny, úrokov z omeškania, resp. iných

poplatkov a vyhodnotil, že zmluva bola uzavretá v rozpore s § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch a z tohto dôvodu podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch takýto úver považoval za
bezúročný a bez poplatkov, čím sa stotožnil s názorom vedľajšieho účastníka. Z dôvodov napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie nárok žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, z
čoho vecne správne vyvodil, že o náhrade trov konania rozhoduje podľa úspechu v konaní v tom čase

platného a účinného ust. § 142 ods. 1 OSP. Súd prvej inštancie preto pri rozhodovaní o náhrade trov
konania v zmysle tohto ustanovenia postupoval vecne správne.

12. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že

orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby
v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo
na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti vedľajší účastník mal rovnaké možnosti
ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci
zákonom upravených možností, t. j. nemohol byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje

zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 78/03), ak po jeho skutkovej a právnej argumentácii okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol.13. Je nepochybné, že žalovaný a pôvodne na jeho strane vystupujúci vedľajší účastník boli v konaní
úspešní. Konanie vo veci vyvolal práve žalobca, pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a
oprávnenie na tento vstup mu vyplývalo priamo z Občianskeho súdneho poriadku z ust. § 93 ods. 2 OSP

platného a účinného do 30. 06. 2016.

14. Odvolací súd konštatuje, že v ad hoc nešlo o paušálny vstup do konania, nakoľko k zamietnutiu
návrhu došlo v dôsledku kvalifikovane poskytnutej obrany žalovaného vedľajším účastníkom, ktorý v
konaní namietal nedostatky zmluvy, na základe ktorej si svoj nárok uplatňoval. Naopak, k neúčelnému

vzniku trov konania dochádza samotným podaním návrhu v prípade, ak bol v celom rozsahu zamietnutý,
a teda išlo o návrh podaný nedôvodne. Pokiaľ si vedľajší účastník v 1. rade pôvodne vystupujúci na
strane žalovaného uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby
(príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci zo dňa 07. 07. 2014)
uvedené úkony možno považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením pôvodne na strane
žalovaného vystupujúci vedľajší účastník v 1. rade sledoval a priamo realizoval ochranu práv žalovaného

proti uplatňovanému nároku žalobcu. Úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia možno pritom
považovať za nevyhnutný z hľadiska toho, aby sa právny zástupca vedľajšieho účastníka oboznámil
s uplatňovaným nárokom v návrhu na začatie konania, jeho charakterom a právnym či skutkovým
odôvodnením ako aj jeho prílohami (v prejednávanom prípade najmä so zmluvou o úvere, plnenie
z ktorej žalobca v tomto konaní uplatňoval, ako aj zmluvnými dojednaniami zmluvy o úvere, ktoré

tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a pod.). Pokiaľ ide o druhý uplatňovaný úkon písomné podanie -
vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 07. 07. 2014, je nutné poukázať na skutočnosť, že
spôsob obrany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (v postavení spotrebiteľa) determinuje práve
žalobcapodávanímformulárovýchžalôbnazákladespotrebiteľskýchzmlúvsneodôvodnenýminárokmi.
Pokiaľ žalobca opakovane vyvoláva spory na obdobnom skutkovom a právnom základe, nie je možné

vytýkať právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, keď v záujme efektívnej ochrany spotrebiteľa
využije obdobné prostriedky ochrany, navyše ak uvedené prostriedky sa ukázali byť účinnými v iných
obdobných konaniach. Čo sa týka skutkovej a právnej náročnosti podania vedľajšieho účastníka, je
potrebné poukázať na to, že vedľajší účastník v prvom rade právne posúdil zmluvu, na základe ktorej
žalobca svoj nárok vo veci samej uplatnil, z hľadiska či sa jedná alebo nejedná o zmluvu spotrebiteľskú,

následne sa zameral na zisťovanie či zmluva, ktorú právne posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú spĺňa
zákonom predpokladané náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného
v čase uzatvorenia zmluvy. Odvolací súd jednoznačne vyvodil záver, že vedľajší účastník vstúpil do
konania v záujme ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa, keď okrem iného aj súd pod vplyvom
jeho vstupu do konania a písomného podania k návrhu na začatie konania zo dňa 07. 07. 2014, v

ktorom sa k veci právne kvalifikovane vyjadril návrh na začatie konania zamietol. Tu možno diferencovať
medzi predmetným vyjadrením vedľajšieho účastníka a vyjadrením vedľajšieho vo veci prejednávanej
Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 6 MCdo 5/2013, v ktorej vedľajší účastník vzniesol námietku
premlčania v písomnom podaní, ktoré je podľa názoru Najvyššieho súdu všeobecné a rámcové. V
prejednávanom prípade však vedľajší účastník okrem toho, že kvalifikoval zmluvu ako spotrebiteľskú,

zároveň predmetnú zmluvu právne posúdil aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, následne skúmal aj
jej náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z., pričom zistené nedostatky zmluvy vo svojom písomnom
podaní presne vymenoval a vysvetlil. Odvolací súd konštatuje, že sa nejedná o úkon, ktorý by bol
formulárový a nenáročný, že by sa jednalo len o úkon administratívny, ktorého podstatou by bolo
len doplnenie niekoľko málo údajov do vopred predtlačeného formulára bez potreby detailnejšieho

oboznámenia sa s obsahom návrhu na začatie konania a s jeho prílohami. Z rozhodnutia Najvyššieho
súduSRsp.zn.6MCdo5/2013vyplýva,žeposúdenieotázkyúčelnostivynaloženýchtrovprávnaúprava
ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť. Je preto povinnosťou súdu, v
rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitnosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a závery dostatočne
odôvodniť. Teda účelnosť trov konania je potrebné posudzovať v každej veci individuálne. Z uvedeného

vyplýva skutočnosť, že strana sporu OZ právna pomoc spotrebiteľom, ktorý v konaní vystupoval ako
vedľajší účastník, vystupujúci v určitých typoch sporov opakovane, nie je sama o sebe dôvodom, pre
ktorý by neboli jeho trovy v takýchto konaniach vynaložené účelne.

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania správne podľa

v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Podľa názoru odvolacieho súdu súd
prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania, uviedol
aplikáciu právneho predpisu, konkretizoval, za ktoré účelne vynaložené úkony právnej služby priznalnáhradu právneho zastúpenia, špecifikoval výšku tarifnej odmeny vrátane režijného paušálu za ten ktorý
úkon právnej služby.

16. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie
náhrady trov konania vedľajšieho účastníka v 1. rade vystupujúceho na strane žalovaného sú správne a
preto rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdil. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací
súdnepreskúmaval,nakoľkojerozsahomadôvodmiodvolaniaviazanýažalobcavodvolanínenamietal,
resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi

na strane žalovaného priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto
obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku
už nepreskúmaval.

17. Výrok, ktorým súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok I.) zostáva v zmysle § 367
ods. 2, 3 CSP nedotknutý.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo
veci. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovanému ako aj občianskemu združeniu OZ právna pomoc spotrebiteľom (do 30. 06.

2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka v 1. rade na strane žalovaného), ktorý bol v
odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré
by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalovaného (§ 251 CSP), ako aj občianske združenie
OZ právna pomoc spotrebiteľom, ktoré v konaní vystupovalo ako vedľajší účastník v 1. rade na strane
žalovaného v zmysle platnej a účinnej úpravy OSP do 30. 06. 2016, ktoré zdieľalo úspech žalovaného,

na strane ktorého vystupovalo, nevznikli. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).