Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/143/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712205978
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8712205978.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka a v právnej veci žalobcu Ing. Z. I., bytom Z. X, Z.,
zastúpená Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanej
MUDr. B. I., bytom S. U. XXXX/XX, Z., zastúpená Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Poprad, námestie sv. Egídia 93, v konaní o zaplatenie 22.455,70 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k 12C 64/2012-92 zo dňa 24.3.2014 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 473,74 eur, ktoré je povinný zaplatiť
žalobca na účet právneho zástupcu Beňo & partners AK s.r.o v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanej trovy
konania vo výške 2.841,31 eur na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že:
Žalobca v žalobe vec skutkovo odôvodnil tým, že žalovaná získala bezdôvodné obohatenie vo vyčíslenej
sume z dôvodu, že za menovanú v roku 2010 poukázal jej veriteľovi špecifikovanú sumu. Ďalej svoj návrh
odôvodnil tým, že z uvedenej sumy žalovaná nič nezaplatila, noci sa voči žalobcovi ústne zaviazala,
že bude splácať splátky úveru poskytnutého mu Všeobecnou úverovou bankou, a.s., aby túto sumu
zaplatila. V priebehu konania navrhovateľ svoj návrh čo do skutkových okolností doplnil tak, že účastníci
na predmetnú sumu uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorú mu žalovaná nevrátila. Pokiaľ by súd dospel k
záveru, že pôžička preukázaná nie je, bolo by potrebné posudzovať právny nárok žalobcu podľa ust.
o bezdôvodnom obohatení.
Navrhovateľ nepreukázal , aby medzi účastníkmi došlo v mesiaci apríl prípadne máj 2010 k uzavretiu
zmluvy o pôžičke, na základe ktorej by žalovanej poskytol 22.455,70 eur s dohodnutou splatnosťou
pôžičky v splátkach po 500,- eur mesačne. Žalovaná uzavretie takejto zmluvy poprela. Tvrdenie žalobcu,
že o pôžičke svedčia dve úhrady žalovanej na jeho účet po 500,- eur dňa 7.10.2010 a dňa 10.8.2010
súd rovnako pokladal za nepreukázané. Termín poukázania uvedených čiastok žalovanej nezodpovedá
tvrdenej dohodnutej lehote splatnosti pôžičky už od mesiaca máj 2010. Poukázanie daných súm
žalovaná vysvetlila ako pomoc žalobcovi pri splácaní úveru. Pri tvrdení žalobcu o uzavretí pôžičky
splatnej v mesačných splátkach po 500,- eur je ďalej sporné, z akého dôvodu si žalobca podaním zo
dňa 24.4.2012 uplatnil celý údajný dlh, ak v čase podania návrhu sa stali splatnými iba 24 splátky, čo
predstavuje celkom sumu iba 12.000,- eur. Neurčité a nejasné je tvrdenie žalobcu v časti návrhu, že

žalovaná sa v podstate zaviazala žalobcovi splácať splátky úveru, ktoré však boli dohodnuté vo výške
366,- eur mesačne. Toto tvrdenie nesúvisí s uplatneným nárokom ani z tituiu bezdôvodného obohatenia,
ani s poskytnutou pôžičkou.
Na vrátenie poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba vtedy, ak ten, kto
plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený
plnenie prijať. Ináč by sa totiž súd musel zaoberať otázkou, či medzi účastníkmi nedošlo napríklad ku
skrytému darovaniu, ktoré by bolo právnym dôvodom plnenia a vylučovalo by nárok na jeho vrátenie
z titulu neoprávneného majetkového prospechu. Ku skutkovej podstate neoprávneného majetkového
prospechu podľa ust. § 454 OZ sú potrebné dva zákonné predpoklady. Predovšetkým, aby išlo o plnenie,
ktoré bolo právnou povinnosťou iného občana; tento pojmový znak by nebol daný, keby osoba, za
ktorú sa plnilo nebola sama povinná plniť. Ďalej je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám
právnu povinnosť na toto plnenie. Kto plnil záväzok iného, má právo požadovať neoprávnený majetkový
prospech iba od toho, za koho plnil a nie od toho, komu plnil. Žalobca sám a v podstate v zhode s
žalovaná uviedli, že žalovaná bola povinnou plniť dlh voči Karpatsko-nemeckej asociácii z návratnej
finančnej podpory poskytnutej jej v predchádzajúcom období. Účastníci sa dohodli ústne na tom, že
dlh bude splatený z časti hypopôžičky poskytnutej žalobcovi, a žalobca dal následne v zmluve o úvere
uzavretej s bankou dispozíciu o poukázaní peňazí na konkrétne číslo účtu. Nie je podstatným, že
úhradou chcel žalobca predísť možnému uplatneniu záložného práva predajom nehnuteľnosti veriteľom.
Krátko po poukázaní finančných prostriedkov veriteľovi žalovaná na žalobcu previedla dňa 4.5. 2010
podiel vo výške 1/10-iny nehnuteľnosti, ktorej boli účastníci podielovými spoluvlastníkmi. Pri následnom
prevode spoluvlastníckych podielov na žalovanú v kúpnej zmluve účastníci uviedli, že všetky práva a
povinnosti vyplývajúce z kúpy a užívania nehnuteľnosti sú vysporiadané. Predávajúci v predchádzajúcej
časti zmluvy zároveň vyhlásil, že úver poskytnutý Karpatsko-nemcckou asociáciou bol úplne uhradený. Z
týchto dôkazov je možné usudzovať, že na základe dohody účastníkov sa žalobca zaviazal uhradiť časť
dlhu voči veriteľovi žalovaná s tým, že poskytnutá finančná čiastka - jej vyporiadanie bude predmetom
ďalšej dohody strán. Tou sa stal prevod 1/10 podielu na nehnuteľnosti. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva,
aby prevod 1/10 súvisel s tým, že žalobca v minulosti uhradil kúpnu cenu za nehnuteľnosť v podiele
zodpovedajúcom 6/10 k celku a tento prevod mal iba vysporiadať pôvodnú nerovnosť v tom, že každý
z účastníkov bol zapísaný v evidencii nehnuteľností ako spoluvlastník v podiele Vi, Navrhovateľom
poskytnuté plnenie preto nie je možné posudzovať ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Pri
výklade žalobcu, že k bezdôvodnému obohateniu došlo , je možné prisvedčiť odporcovi o dôvodnosti
vznesenej námietky premlčania. Pri bezdôvodnom obohatení zákon stanovuje objektívnu a subjektívnu
premlčaciu dobu . Nárok musí byť uplatnený v subjektívnej 2-ročnej premlčacej dobe odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Preukázateľne
plnenie na základe dispozície samotného žalobcu tak, ako vyplýva zo zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa
9.4.2010 uzavretej medzi VÚB, a.s. Bratislava a žalobcom, časť úveru určená na úhradu pohľadávky
Karpatsko-nemeckej asociácie vo výške 22.455,70 eur, malo byť poukázané na účet danej spoločnosti.
To všetko čerpaním úveru jednorázovo dňa 16.4.2010. Dňom 17.4. začala preto žalobcovi plynúť
subjektívna 2-ročná premlčacia doba. Nárok na súde si navrhovateľ uplatnil až dňa 24.4.2012, teda
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Tvrdenie žalobcu, že o poukázaní danej sumy veriteľovi sa
dozvedel až z výpisu z účtu banky, ktorý mu bol doručený v mesiaci máj 2010, súd pokladal preto za
účelové , ktoré nemalo vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby.“

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku odvolanie podal žalobca, ktorý vo svojom odvolaní uviedol:

Výpoveďou účastníkov konania bolo preukázané, že žalobca zaplatil za žalovanú Karpato - nemeckej
asociácii žalovanú sumu. Žalobca uviedol, že žalovanú sumu zaplatil z úveru a odporkyňa mu ju podľa
dohody mala vrátiť v mesačných splátkach po 500,- EUR. Naopak žalovaná k splátkam úveru žalobcu
uviedla, že mu pravidelne dávala 366,- EUR, teda splátku úveru, čo žalobca poprel a žalovaná to nijako
nepreukázala. Tvrdila, že mu pomáhala napriek tomu, že mu na vyrovnanie úhrady previedla 1/10
spoločného domu. Pokiaľ žalovaná previedla na žalobcu 1/10 spoločného domu na vyrovnanie jej dlhu
voči žalobcovi z titulu poskytnutej pôžičky, toto by sa nesporne prejavilo v kúpnej zmluve zo dňa 4.5.2010,
kde však o tom nie je žiadnej zmienky, nie je tam žiaden započítací prejav ani nič podobné. Naopak na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.5.2010 mal žalobca povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 40.000,- EUR.
Tento záväzok však bol vyporiadaný dohodou o urovnaní, ktorá sa nachádza v či. VII kúpnej zmluvy z
3.8.2011. V čase podania žaloby pôžička ani nebola v žalovanom rozsahu splatná, tak bolo tomu tak

pre to, že v čase podania žaloby žalobca nemal dôkaz o 500 eurových splátkach pôžičky žalovanou
- výpisy z účtu, a teda v čase podania žaloby nevedel preukázať vzťah z pôžičky žiadnym dôkazom.
Pre to žaloval celú sumu z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa uvádza, že žalobca
síce plnil za žalovanú sumu Karpato-nemeckej asociácii bez právneho dôvodu, avšak na druhej strane
tvrdí, že usudzuje, že medzi účastníkmi konania bola o tom dohoda, že na vyporiadaní tejto finančnej
čiastky sa dohodnú v budúcnosti. Za takéto budúce vyporiadanie súd prvého stupňa považoval prevod
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/10 z celku na spoločnom rodinnom dome kúpnou zmluvou zo dňa
4.5.2010. Súd právne vôbec nezdôvodnil, o aký právny vzťah medzi účastníkmi konania išlo, ak ustálil,
že žalobca síce plnil za žalovanú sumu Karpato-nemeckej asociácii bez právneho dôvodu, avšak na
druhej strane tvrdí, že usudzuje, že medzi účastníkmi koanania bola o tom dohoda, že na vyporiadaní
tejto finančnej čiastky sa dohodnú v budúcnosti. Absencia dôležitých dôvodov rozhodnutia je odňatím
možnosti konať pred súdom a dôvodom na zrušenie tohto rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť.
Právne posúdenie uvedených skutkových okolností súdom prvého stupňa je nesprávne. Hoci súd prvého
stupňa ustálil, že žalobca platil za žalovanú Karpato-nemeckej asociácii sumu 22455,70 EUR, ktorú mal
plniť žalovaná, a žalobca nemal takúto právnu povinnosť, súd prvého stupňa nesprávne skonštatoval ,že
nejde o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

V konaní nebolo preukázané, že by žalobca mal právny dôvod - záväzok, poskytnúť plnenie Karpato-
nemeckej asociácii namiesto žalovanej. Žalovaná bola povinná splniť pôžičku Karpato-Nemeckej
asociácii. Ustanovenie §-u 454 OZ upravuje prípady, pri ktorých existuje právna povinnosť na konkrétne
plnenie toho, za koho bolo plnené a naopak, neexistuje povinnosť na plnenie na strane toho, kto plnil.

Súd prvého stupňa v tomto smere ustáli, že žalobcovi začal plynúť subjektívna premlčacia lehota dňom
17.4.2010. Súd prvého stupňa tak ustálil na základe toho, že žalobca z obsahu Zmluvy o poskytnutí
hypoúveru poznal deň, kedy má byť tento úver vyplatený Karpato-nemeckej asociácii - kde je uvedené v
časti zmluvy „ZÁKLADNÉ PODMIENKY" čerpanie úveru jednorazovo dňa 16.4.2010. Súd toto skutkové
zistenie nesprávne právne posúdil, keď skonštatoval, že od nasledujúceho dňa - od 17.4.2014 plynula
žalobcovi subjektívna premlčacia lehota.

Z výslovného znenia §-u 107 ods. 1 vyplýva, že plynutie subjektívnej lehoty závisí od momentu
subjektívnej vedomosti oprávneného o tom, že plnil za niekoho bez dôvodu.

Ustanovenia Zmluvy o poskytnutí hypoúveru však nie sú dôkaz o tom, kedy sa žalobca dozvedel, že k
bezdôvodnému obohateniu v skutočnosti aj došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Takýmto dôkazom je
len výpis z účtu, z ktorého zistil, že finančné prostriedky z úveru mu boli skutočne aj poskytnuté. Tento
výpis z účtu za mesiac apríl 2010 mu bol doručený až v máji 2010.

Žalobca k dohode o urovnaní, ktorá je obsiahnutá v či. VII kúpnej zmluvy z 3.8.2011 uvádza. Táto dohoda
sa týka len v dohode vymenovaných právnych vzťahov, teda všetkých záväzkov, pohľadávok a nárokov
vrátane príslušenstva, vyplývajúcich z kúpy a užívania nehnuteľností - rodinného domu a pozemkov
nadobudnutých kúpnou zmluvou zo dňa 31.7.2008, kúpnou zmluvou zo dňa 4.5.2010. Len nároky z
týchto vzťahov si účastníci upravili dohodou o urovnaní.
Na tom nič nemôže zmeniť ani tá skutočnosť, že v či. VI navrhovateľ prehlásil, že úver voči
Karpatskonemeckej asociácii je úplne uhradený.

Poukazujeme na ust. §-u 587 OZ, ktoré upravuje rozsah urovnania. Dohoda o urovnaní sa nemusí týkať
všetkých práv a povinností účastníkov z určitého vzťahu. Rozhodujúci je obsah dohody o urovnaní

Proti rozsudku vo vzťahu k výroku o trovách konania podala odvolanie aj žalovaná, ktorá namietala
nepriznanie náhrady trov konania v podobe trov právneho zastúpenia za úkon písomné vyjadrenie
zo dňa 14.10.2013. Považovala v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne, keďže je
výlučným právom účastníka konania reagovať na tvrdenia protistrany, a to aj prostredníctvom písomných
podaní. Postup súdu prvého stupňa je v rozpore s ustanovením § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č.
655/2004 Z.z., keďže považoval tento úkon za účelne vykonaný. Vyjadrenie smerovalo k zmenenej
právnej argumentácie žalobcu zo 4.7.2013, preto žiadal, aby aj za tento úkon bolo priznaných 129,21
eur, režijný paušál 8,04 eur, 20 % DPH 25,84 eur a spolu tak 155,05 eur.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Táto uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa možno
považovať za správne, ktoré dostatočným spôsobom reagovalo na skutkový stav a na základe toho
dospel aj k správnemu právnemu záveru. Žalobca menil právnu kvalifikáciu svojho nároku, no aj keď to
nie je v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom tvrdenia žalobcu sú dosť vierohodnosťou oslabené
práve po tejto zmene právnej kvalifikácie. Poukazoval najprv., že ide o bezdôvodné obohatenie, žalovaná
vzniesla námietku premlčania. K samotnému bezdôvodnému obohateniu nemohlo dôjsť nakoľko medzi
účastníkmi došlo k vyrovnaniu úhrady s tým, že bola prevedená jedna desatina nehnuteľnosti na žalobcu.
V ďalšom tiež bolo preukázané, že neuniesol žalobca dôkazné bremeno v tom, že uzavrel so žalovanou
zmluvu o pôžičke, táto nebola preukázaná, preto navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdiť a priznať náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby vo výške 473,74 eur, t.j.
jeden úkon právnej služby, režijný paušál a 20 % DPH.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie ktoré mu predchádzal v zmysle zásad uvedených v
§ 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné a odvolanie žalovanej vo vzťahu k výroku o trovách konania rovnako nedôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci prijal
správny právny záver a na týchto skutočnostiach a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 534 OZ, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi
povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
Podľa § 100 ods. 1-3 O.z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných
účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 107 ods. 1 - 3 O.z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Z obsahu spisu je zrejme, že dňa 22.4.2010 Karpatsko-nemecká asociácia Košice oznámila žalovanej,
že 14.4.2010 spoločnosť obdŕžala poslednú splátku finančnej podpory poskytnutej asociáciou, čím došlo
k vyrovnaniu všetkých je záväzkov. Žalobca dňa 9.4.2010 uzavrel so Všeobecnou úverovou bankou, a.s.,
Bratislava zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť za dohodnutých
podmienok finančné prostriedky pre klienta. Zo zmluvy je zrejme, že suma 17.544,3 eur bola prevedená
na osobný účet klienta vedenom v tom istom peňažnom ústave, suma 66 eur na účet spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s. a suma 22.455,7 eur na účet Karpatsko-nemeckej asociácie Košice v
Poštovej banke. Dňa 3.8.2011 účastníci uzavreli kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej previedol predávajúci,
teda žalobca podiel 6/10 na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. Z. na žalovanú za dohodnutú
cenu 94.800 eur. Podľa čl. VI tejto zmluvy predávajúci vyhlásil, že úver poskytnutý Karpatsko-nemeckou
asociáciou bol úplne uhradený a preto ak by sa vyhlásenia predávajúce preukázali za nepravdivé je
povinný uhradiť kupujúcej z tohto titulu školu. V čl. VII tejto zmluvy účastníci vyhlásili, že medzi nimi sú
upravené všetky záväzky, pohľadávky a nároky vrátane ich príslušenstva, ktoré vyplýva z kúpy užívania
nehnuteľností rodinného domu a pozemkov nadobudnutých kúpnou zmluvou z 31.7.2008 a kúpnou
zmluvou zo 4.5.2010.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa, na nich v
celom rozsahu poukazuje.

Naviac, k veci udáva, že napriek zmene právnej kvalifikácie zo strany žalobcu a tvrdenej pôžičke,
ktorú mal poskytnúť žalovanej, táto skutočnosť nebola preukázaná. Okrem toho žalovaná v priebehu
od zaplatenia poskytnutej pôžičky zo strany Karpatského-nemeckého spolku so sídlom v Košiciach
vykonala prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve
účastníkov konania v 1/10 a následne uzavrela zmluvu dňa 3.8.2011, z ktorej vyplynulo, že všetky
záväzky vrátane záväzku voči Karpatskému-nemeckému spolku v Košiciach sú vyrovnané, ale
vyrovnané sú aj vzťahy medzi účastníkmi konania, pričom táto zmluva bola koncipovaná potom, čo dlh
vo vzťahu k asociácii bol vyrovnaný prostredníctvom úveru žalobcu. Vzhľadom k tomu, že zmluva je
koncipovaná nielen ako klasická kúpna zmluva, ktorá obsahuje predmet kúpy, kúpnu cenu a spôsob
úhrady obsahuje táto aj ďalšie dojednania, z ktorých vyplýva, že touto zmluvou účastníci definitívne
vyrovnali svoje záväzky medzi sebou vrátane vyplateného dlhu žalobcom. Sám žalobca v pôvodne
podanej žalobe svoj nárok právne kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie, následne o vznesenej
námietke premlčania kvalifikoval právne tento nárok ako pôžičku. Súd prvého stupňa dôsledne vykonal
zistenie skutkového stavu prihliadol na všetky okolnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, v širších
súvislostiach vyhodnotil vzťahy medzi účastníkmi konania, ale aj samotné plnenie žalobcu za žalovanú
a dospel k záveru, že žaloba bol vyrovnaný na svojom nároku a v prípade, žeby sa tak nestalo
uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia považoval za premlčaný. Tieto úvahy sú plne logické,
nadväzujú na seba vzhľadom na jednotlivé listiny, ktoré v priebehu konania boli predložené a súd prvého
stupňa ich jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotiť. Preto odvolanie žalobcu považoval
odvolací súd za nedôvodné.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Pokiaľ išlo o odvolanie žalovanej k nepriznanému úkonu za právnu službu -písomné vyjadrenie zo
14.10.2013 možno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že tento úkon hoci bol vykonaný zo strany
právneho zástupcu žalovaného, nebol účelný. Vzhľadom na argumentáciu žalovanej v odvolaní, že
reagovala tak na zmenu právnej argumentácie žalobcu z pojednávania 4.7.2013, možno konštatovať,
že pokiaľ by to písomné vyjadrenie časovo nadväzovalo na zmenu právnej kvalifikácie žalobu, ktorú
uskutočnil na pojednávaní 4.7.2013 bolo možné uvažovať o účelnosti takéhoto úkonu právnej služby.
Vzhľadom ale k tomu, že toto písomné vyjadrenie žalovaná doložila priamo na pojednávaní, ktoré sa
konalo dňa 14.10.2013 a na ktoré v priebehu pojednávania v celom rozsahu na to poukázala a predniesla
ho, stotožňuje sa odvolací súd so záverom súdu prvého stupňa, že nie pochybné, že tento úkon síce
právny zástupca žalovanej vypracoval, ale v danom časovom slede a spôsobe akým bol realizovaný v
priebehu vytýčeného termínu pojednávania, na ktorom bol právny zástupca osobne prítomný a ústne
predniesol svoje stanovisko mal za to, že je možné dospieť k záveru, že tento úkon právnej pomoci
nebol účelný.

Preto aj rozhodnutie vo vzťahu k trovám konania napadnuté odvolaním žalovanej potvrdil ako vecne
správne odvolací súd poľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na
zásadu úspechu, keďže úspech v konaní mala žalovaná nie žalobca, priznal náhradu trov konania za
jeden úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie sa k odvolaniu žalobcu. Hodnota sporu je suma 22.455,7 eur
za jeden úkon právnej služby podľa § 13a O.s.p. a § 10 vyhlášky č. 655/2004 Zb. je 386,74 eur. K tomu
odvolací súd priznal jedenkrát režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Zb. a keďže právny
zástupca žalovanej je platcom DPH a preukázal to v konaní, priznal aj náhradu 20 % DPH podľa § 18
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Zb. vo výške 78,96 eur. Spolu tak trovy odvolacieho konania predstavovali
sumu 473,74 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.