Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/233/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416209725
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416209725.4

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloleté deti U., deti rodičov: matka - P.
a otec - M. zastúpený advokátskou kanceláriou Mančíková s.r.o., so sídlom Pečnianska 3, Bratislava, o
návrhu matky na určenie zročného výživného na maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 26.10.2016 žiadala matka o určenie
zročného výživného vo výške XXX,- eur na každé maloleté dieťa za obdobie od 01.11.2015 do
31.08.2016.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že odo dňa 01.11.2015 žije sama spolu s maloletými deťmi, nakoľko bola
nútená opustiť spoločnú domácnosť. Od ukončenia spolužitia až do 31.08.2016 otec platil na každé
z maloletých detí výživné len vo výške XX,- eur mesačne, čo je za celé obdobie XXX,- eur na každé
maloleté dieťa. Určenia výživného, ako aj zročného výživného sa domáhala aj návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia, pričom súd otcovi uložil povinnosť platiť výživné vo výške XXX,- eur na každé
maloleté dieťa, čo otec začal plniť dňa 01.09.2016. Keďže vyplatenie spätného výživného nebolo možné

neodkladným opatrením uložiť, domáha sa jeho určenia riadnym návrhom, pričom vychádza zo sumy
výživného uloženého neodkladným opatrením a teda otec mal za toto obdobie zaplatiť výživné spolu vo
výške XXXX,- eur na každé maloleté dieťa. Ďalej uviedla, že o vyplatenie spätného výživného žiadala už
aj v návrhu na rozvod manželstva, kde sa však súd k tomuto návrhu nevyjadril. Manželstvo bolo napokon
rozvedené, deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bol na čas po rozvode zaviazaný na
vyživovaciu povinnosť vo výške XXX,- eur mesačne na každé maloleté dieťa.

3. Otec poukázal na to, že matka sa určenia zročného výživného domáhala už v konaní o rozvod
manželstva, pričom rozsudok o rozvode obsahoval výrok, ktorým súd návrh matky vo zvyšku zamietol.
Matka sa voči tomuto rozsudku neodvolala a teda je toho názoru, že by v prebiehajúcom konaní išlo o
neprípustné revidovanie skoršieho rozhodnutia.

4. V prejednávanej veci súd zistil, že návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 30.09.2015
sa matka domáhala rozvodu manželstva, úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode a určenia zročného výživného od 01.10.2015. Konanie bolo vedené pod sp.zn.
13P/264/2015.

5. Vo vyššie uvedenom konaní Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 13P/264/2015-84 zo dňa

08.09.2016 manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol, maloleté deti na čas po rozvode zveril do
osobnej starostlivosti matky, otcovi na čas po rozvode určil vyživovaciu povinnosť vo výške XXX,- eurmesačne na každé maloleté dieťa a vo zvyšku návrh matky na určenie výživného zamietol. Styk otca s
maloletými deťmi neupravil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2016.

6.Ďalejbolozistené,žeuznesenímč.k.13P/191/2016-13zodňa12.09.2016bolonariadenéneodkladné
opatrenie, v zmysle ktorého bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí výživným
vo výške XXX,- eur mesačne na každé dieťa počnúc dňom 12.09.2016. Vo zvyšku súd návrh matky
zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2016.

7. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len “C.s.p.“), ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

8. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

9. Podľa § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

10. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len “C.m.p.“), na konania podľa tohto

zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Prekážka veci právoplatne rozsúdenej (rei iudicatae) bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne
rozhodnuté bola znovu prejednávaná. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej nastáva v prvom rade
vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O identickú vec sa jedná vtedy, ak v novom

konaní ide o rovnaký nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa zároveň týka
rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Nie je právne relevantné, či majú osoby v novom konaní
rovnaké alebo rozdielne postavenie. Rovnaký predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo
stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, t. j. z identického skutku. Pre
posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je významné, ako bol súdom skutok

(skutkový dej), ktorý bol predmetom pôvodného konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci
právoplatnerozhodnutejjedanáivtedy,akskutok(skutkovýdej)bolsúdomposúdenýpoprávnejstránke
nesprávne alebo neúplne.

12. Po opätovnom dôkladnom preskúmaní návrhu matky v konaní sp.zn. 13P/264/2015, celého obsahu

spisu, rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/264/2015-84 zo dňa 08.09.2016 a po posúdení
všetkých rozhodujúcich skutočností, súd konštatuje, že o návrhu matky na určenie zročného výživného
už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní pod sp.zn. 13P/264/2015 tak, že návrh matky súd v tejto
časti zamietol. Je nepochybné, že matka sa v predmetnom konaní okrem rozvodu manželstva a úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom domáhala aj určenia zročného výživného,

pričom tento svoj návrh v priebehu konania nezobrala späť a súd o ňom vo výroku rozsudku rozhodol.
Keďže voči tomuto rozsudku nepodal ani jeden z účastníkov opravný prostriedok, rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 20.12.2016 márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania.

13. Vzhľadom k tomu, že predmetom prebiehajúceho konania je návrh matky, ktorého sa domáhala a o

ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní, súd nemohol rozhodnúť inak, ako toto konanie
v zmysle § 230 C.s.p. zastaviť.

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p.. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje v 3 rovnopisoch.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.