Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 22, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 7P/378/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416221585
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vachulíková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4416221585.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Katarínou Vachulíkovou, vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa: J. E., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: nebohý O. E., nar. XX.XX.XXXX a U. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E., E. E. XXX a vo veci starostlivosti o maloleté deti B.: E., nar. XX.XX.XXXX a J., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, deti rodičov: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., E. E. XXX a otec neuvedený, o zverenie do
náhradnej osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e maloleté deti: J. E., nar. XX.XX.XXXX, E. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar.

XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., E. E. XXX, počnúc
od 01.12.2016, ktorý je p o v i n n ý vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu,
v akom ju vykonávajú rodičia a m á p r á v o zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok iba
v bežných veciach.

II. Matka je p o v i n n á platiť výživné na maloleté deti: J. E., nar. XX.XX.XXXX, E. B., nar. XX.XX.XXXX
a J. B., nar. XX.XX.XXXX, na každé dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky, počnúc od 01.12.2016.

III. Zročné výživné na maloleté deti: J. E., nar. XX.XX.XXXX, E. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar.
XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.12.2016 do 31.05.2017, na každé dieťa v sume 162,78 eur, matka je
p o v i n n á splácať u každého dieťaťa po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania,
pod stratou výhody splátok, od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 27.12.2016 domáhal zverenia maloletých detí do svojej
náhradnej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti matke. Svoj návrh odôvodnil tým, že
matka maloletých detí bola odsúdená za ohrozovanie mravnej výchovy maloletých detí a do výkonu
trestu nastúpila začiatkom mesiaca december 2016. Ďalej uviedol, že otec maloletého J. E. zomrel a u
maloletých detí B.: E. a J. otec nie je uvedený.

2. Navrhovateľ na pojednávaní ďalej uviedol, že maloleté deti sú jeho mladší súrodenci a žijú v jeho
domácnosti s jeho družkou a ich dvoma maloletými deťmi. Výchovné problémy s nimi nemá, odkedy
matku zobrali do výkonu trestu odňatia slobody. Uviedol tiež, že je ochotný sa o maloletých súrodencov
ďalej starať.3. Podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku, súd pojednával v neprítomnosti matky.

4. Matka bola vypočutá prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Nitra, kde uviedla, že súhlasí so
zverením maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľovi, kým sa ona vráti z výkonu
trestu odňatia slobody, pričom trest jej končí 01.06.2017.

5. Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu vyhovieť a zveriť maloleté deti do náhradnej osobnej

starostlivosti navrhovateľovi, ktorý má vytvorené podmienky pre ich zdravý fyzický a psychický vývin.
Poukázala na vyjadrenie maloletých detí, ktoré si želajú ostať v rodine. Vzhľadom na súčasné príjmové
pomery matky, navrhla určiť jej vyživovaciu povinnosť na každé dieťa vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodnými listami maloletých detí, správou zo

šetrenia pomerov od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, potvrdením o zdravotnom stave
navrhovateľa, jeho výpisom z registra trestov, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným
dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Maloleté deti E. a J. B. pochádzajú z druhovského pomeru matky, otec maloletého J. E. zomrel a u

maloletej E. a J. otec nie je uvedený. Matka maloletých detí nastúpila do výkonu trestu odňatia slobody
od 01.12.2016. Koniec trestu odňatia slobody mala stanovený na 01.06.2017. Od doby, kedy matka
nastúpila do výkonu trestu odňatia slobody prevzal starostlivosť o maloleté deti navrhovateľ, ktorý je ich
bratom a bývajú v spoločnej domácnosti.

8. Zo správy zo šetrenia pomerov od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky súd mal
preukázané, že navrhovateľ spolu s maloletými deťmi bývajú v rodinnom dome, ktorý v jednej polovici
je vo vlastníctve matky maloletých detí U. B. a druhá polovica domu patrí starej matke L. B.. Obe
časti domu majú samostatné vchody. Časť, ktorú obýva navrhovateľ s maloletými deťmi má tri izby a
malú vstupnú chodbu, kde je umiestnený sporák na plynovú bombu, na ktorom rodina varí. Dom je bez

sociálnehozariadenia.NadvorejesuchéWC.Jednaizbasavyužívanaodkladanievecíadruhúpoužíva
navrhovateľ s družkou A. H. a ich spoločnými deťmi: maloletou H. E., nar. XX.XX.XXXX a maloletou J.
E., nar. XX.XX.XXXX. Izba je zariadená manželskou posteľou, jedným samostatným lôžkom, detskou
postieľkou, starším sektorovým nábytkom, kde boli uložené osobné veci rodiny a umiestnené potraviny.
V domácnosti sa v čase šetrenia nachádzali potravinové články v dostatočnom počte. V tejto miestnosti

má rodina umiestnenú aj chladničku a kachle na tuhé palivo. Tretiu izbu využívajú maloleté deti J., E.
a J., ktorá je zariadená tromi lôžkami a sektorovým nábytkom, na ktorom je umiestnený TV a izba je
vykurovaná prostredníctvom piecky na tuhé palivo. V čase šetrenia bol vykonaný pohovor s maloletými
deťmi, ktoré uviedli, že navrhovateľ a jeho priateľka sa o ne dobre starajú a maloleté deti si naďalej
želajú bývať s ním.

9. Podľa § 45 odsek 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže
zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto
zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a

morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje
osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím
súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti

uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského

štátu Európskej únie. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté
dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverenédo náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej
30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie
maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a

dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením.
Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba
predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v
súlade s o záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí
zákonného zástupcu preskúmal súd.

10. Podľa § 45 odsek 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

11. Podľa § 45 odsek 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému

dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali
počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné
dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič,
súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 odsek 2 druhej

vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží
povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti.

12. Podľa § 45 odsek 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti

s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s
pomermi maloletého dieťaťa, náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v
náhradnejosobnejstarostlivostiaskutočnosť,čirodičiamôžuzabezpečiťosobnústarostlivosťomaloleté
dieťa.

13. Podľa § 46 odsek 1, 2, 3 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej
osobnej starostlivosti manželom. Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti
jednému z manželov so súhlasom druhého manžela. Súhlas podľa odseku 2 nie je potreby, ak manželia
nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak
zadováženie súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

14. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine, vykonané dokazovanie, ako aj výpovede
účastníkov konania, súd dospel k záveru, že bude v prospech maloletých detí, keď budú zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľovi, ktorý ma vytvorené všetky podmienky pre ich zdravý
psychický a fyzický vývoj.

15. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

16. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

18. Podľa § 81 odsek 1, 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných

poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť,
súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné, povinnosť,
aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vetyneplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať
úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa.

19. Zároveň súd matku zaviazal na platenie výživného na každé dieťa vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pričom toto životné minimum činí od 01.07.2016 90,42 eur
mesačne podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, teda výživné
na jedno maloleté dieťa činí 27,13 eur mesačne. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

20. Určením výživného od 01.12.2016 do 31.05.2017 vznikol matke za uvedené obdobie nedoplatok na
výživnom na každé dieťa v sume 162,78 eur, ktorý jej súd povolil splácať u každého dieťaťa po 10,- eur
mesačne (§ 232 odsek 3 Civilného sporového poriadku).

21. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.