Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sdo/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201351
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7013201351.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Mgr. O. A., bytom Q., zastúpený JUDr.
Pavlom Čičmancom, advokátom so sídlom AK, Bavlnárska 312/9, 91105 Trenčín, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o výšku invalidného
dôchodku, konajúc o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
spisová značka 1So/45/2015 zo dňa 27. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom spisová značka 1So/45/2015 zo dňa 27. júla 2016,
potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sd/65/2013-79 zo dňa 12. marca 2015, ktorým
krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. XXX XXX

XXXX X zo dňa 29. júla 2013, ktorým rozhodnutím žalovaná podľa § 73, § 112 ods. 4, 6, § 82 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.)
odo dňa 20.8.2013 znížila invalidný dôchodok navrhovateľa na sumu 272,40 € s odôvodnením, že podľa
posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Michalovce pokles
jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť od 2.7.2013 je 50%. Krajský súd uvedeným rozhodnutím
súčasne potvrdil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. decembra 2014.

2. Navrhovateľ proti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal dovolanie.
Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1So/45/2015 zo dňa 27. júla 2016, zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Uplatnil si
náhradu trov konania.

3. Predmetným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/45/2015 zo dňa 27.
júla 2016, bolo právoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
odporkyne podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej správne súdnictvo.

4. Podľa § 491 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto

zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.5. Podľa § 492 ods. 1, 2, 3 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Lehoty na podanie odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.

6. Podľa § 493 SSP konania vo veciach kompetenčných konfliktov uvedených v § 8, o ktorých

rozhodovali súdy podľa osobitného predpisu, v ktorých nebolo ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto
zákona rozhodnuté, dokončí podľa tohto zákona kompetenčný senát.

7. V súlade s vyššie citovanou právnou úpravou Správneho súdneho poriadku ako nového procesného
kódexu prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa ustanovení
Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že konanie o ňom treba zastaviť.

8. Podľa § 452 ods. 1 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej
časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 99 písm. b/ SSP, správny súd konanie zastaví, ak zistí taký nedostatok, ktorý nemožno

odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP.

10. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane

podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

11. Podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o dovolaní rozhoduje
najvyšší súd.

12. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

13. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa štvrtej časti tretej hlavy CSP. Súčasne
zo žiadneho ustanovenia SSP ustanovujúceho správne súdnictvo nevyplýva prípustnosť dovolania
proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom súdnictve. Z uvedeného plynie záver, že najvyšší súd v

správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako súd dovolací nemá právomoc konať.

14. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je koncipovaná tak, že dovolanie je
možné podať len v prípadoch, keď to zákon pripúšťa. Nový procesný predpis, Správny súdny poriadok,
ktorý upravuje správne súdnictvo, sa v žiadnom zo svojich ustanovení nezmieňuje o dovolaní ako o

mimoriadnom opravnom prostriedku a taktiež neupravuje možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu
správneho súdu.

15. V zmysle Správneho súdneho poriadku sú opravnými prostriedkami v správnom súdnictve iba
kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania. Žiadny iný riadny či mimoriadny opravný prostriedok

Správny súdny poriadok neupravuje. V § 25 SSP je síce daný vzťah subsidiarity medzi SSP a CSP,
avšak predmetná subsidiarita sa obmedzuje len na prvú a druhú časť CSP, zatiaľ čo dovolanie ako
mimoriadny opravný prostriedok je upravený v štvrtej časti CSP. Aj na základe uvedeného je podľa
názoru najvyššieho súdu absolútne a nesporne vylúčená prípustnosť dovolania v správnom súdnictve.

16. S poukazom na uvedené dôvody neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej
veci pred najvyšším súdom.

17. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 99 b/ SSP v spojení s § 452
ods. 1 SSP konanie vo veci zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.

18. Pre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16. februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010 k prípustnosti dovolania v správnom súdnictve. V jeho
publikovanom znení Ústavný súd Slovenskej republiky akceptuje výklad Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky, podľa ktorého je dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu podľa V. časti Občianskeho
súdneho poriadku neprípustné, ako súladný so základným právom na súdnu ochranu.

19. V odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 283/07, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor na prípustnosť dovolania.

20.Ústavnýsúdnálezomsp.zn.IV.ÚS283/07zrušiluznesenienajvyššiehosúduoodmietnutídovolania
dôvodiac, že tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú aj na súdne rozhodnutia vydané podľa V.

časti Občianskeho súdneho poriadku. Argumentácia IV. senátu ústavného súdu bola založená na texte
záhlavia ustanovenia § 237 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sú naplnené zmätočné dôvody.

21. Týmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen konkrétnemu
sťažovateľovivovecisp.zn.IV.ÚS283/07,žejehosťažnosťbolaúspešná,alezároveň(prostredníctvom

internetu) tým oznamoval aj eventuálnym sťažovateľom, že do budúcna môžu podať dovolanie zo
zmätočných dôvodov proti rozhodnutiu správneho súdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s dôvodmi
ústavnoprávnymi. Zároveň tým aj najvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu prípustnosti
dovolania v správnych veciach.

22.Ústavnýsúdvuznesení zo16.februára2010,čísloII.ÚS65/2010,aleuviedol,žeotázkaprípustnosti
dovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom konania o zjednotení právnych názorov.
Z rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo, že citovaný nález ústavného súdu bol ojedinelým, v
inak konštantnej judikatúre ústavného súdu akceptujúcej neprípustnosť dovolania v správnych veciach,
a preto nie je nevyhnutné využiť procedúru zjednocovania právnych názorov. Napokon aj štvrtý senát

akceptoval uvedený právny názor v náleze sp. zn. IV. ÚS 208/08 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 274/09.

23. Ústavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver, podľa ktorého „niet
žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (II. ÚS
87/09, IV. ÚS 208/08).

24. Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti
dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom dovolacom
konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť
rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný

od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je
kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej
správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo
nemusíbyťzjednocovanéprostredníctvomdovolania,pretožedruhostupňovérozhodovanienajvyššieho

súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a
civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ (IV. ÚS
208/08).

25. Podanie dovolania v správnom súdnictve preto ani s poukazom na uznesenie IV. ÚS

283/07 neprichádza do úvahy.

26. V dôsledku tohto právneho názoru ústavného súdu nedošlo k zmene v rozhodovacej činnosti
najvyššieho súdu, a preto bolo konanie vo veci zastavené pre nedostatok podmienok konania.

27. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z
účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.

28. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.