Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 23, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13P/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614201584
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614201584.9

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Katarína Šťastná, v právnej veci starostlivosti
o mal. F. M., F.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov matka: J. M., F.. XX.XX.XXXX, T. Č. S., H. - F., J. XXX, právne
zastúpená : JUDr. Petra Hatalová, advokátka, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 11, a otca : A. S., F..
XX.XX.XXXX, T. D. X, Z., Č. S., adresa na doručovanie : Č. S., Z., H. XX, o návrhu starej matky : S. M.,

F.. XX.XX.XXXX, T. J. U. XXX na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh starej matky Ruženy Filipovej, nar. 10.11.1963 na zverenie mal. Natálie Filipovej, nar.
08.08.2009 do jej náhradnej osobnej starostlivosti zamieta.

II. Súd ruší neodkladné opatrenie tunajšieho súdu sp. zn. 13P/28/2014-13 zo dňa 14.05.2014, ktorým
bola mal. Natália dočasne zverená do starostlivosti starej matky Ruženy Filipovej a rodičia maloletej

boli zaviazaní platiť výživné k rukám starej matky.

III. Štát má právo na náhradu trov konania s tým, že navrhovateľka je povinná nahradiť trovy štátu vo
výške 222,44€ v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a matka maloletej je povinná nahradiť
trovy štátu vo výške 222,44€ do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stará matka doručila tunajšiemu súdu dňa 30.01.2014 návrh na zverenie mal. F. do svojej náhradnej
osobnej starostlivosti ktorým zároveň žiadala, aby rodičia maloletej boli povinní prispievať na jej výživu
každýsumoupo50,-€mesačneastykrodičovsmaloletouabysúdneupravoval,nakoľkoimnebuderobiť
problém v kontakte s dcérou. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej dcéra - matka maloletej, má dlhodobo
problémové správanie a kvôli dlhom je voči nej vedené aj exekučné konanie. V novembri 2013 prišla
matka s dcérou na návštevu k starej matke a od vtedy je maloletá v jej starostlivosti. Matka uviedla, že

je to len dočasné, pretože jej priateľ je vážne chorý, následne sa však stará matka dozvedela, že priateľ
matku z domu vyhodil, nakoľko holduje alkoholu a sú s ňou vážne problémy. Stará matka mala za to, že
Natália je pri svojej matke vážne ohrozená a má z nej panický strach.

2. Matka maloletej s návrhom nesúhlasila a žiadala ho v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že
skutočnosti uvádzané starou matkou sa nezakladajú na pravde a že pobyt maloletej dcéry u starej matky

brala ako dočasnú výpomoc, ktorá sa zrazu zmenila na bránenie styku s dcérou zo strany navrhovateľky.
Trvala na tom, že sa o svoju dcéru chce starať a má vytvorené všetky podmienky na jej starostlivosť,
že ju má rada a znamená pre ňu to najdôležitejšie.

3. Otec maloletej s návrhom starej matky nesúhlasil, trval na tom, aby maloletá bola ponechaná v
starostlivosti matky a mal za to, že stará matka podala návrh z finančných dôvodov.

4. Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie na úvahu súdu.5. Uznesením zo dňa 14.05.2014 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú F. do
starostlivosti navrhovateľky a rodičov zaviazal prispievať na jej výživu výživným vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené dieťa. Voči tomuto uzneseniu podala matka odvolanie a Krajský súd
v Košiciach uznesením zo dňa 04.12.2014 potvrdil uznesenie tunajšieho súdu o nariadení predbežného
opatrenia. Návrhom zo dňa 24.08.2015 matka žiadala zrušiť predbežné opatrenie a nariadiť nové
predbežné oparenie, ktorým by bola maloletá dcéra zverená do jej osobnej starostlivosti. Uznesením zo
dňa04.09.2015súdtentonávrhmatkyzamietolatotouzneseniebolopotvrdenéajuznesenímKrajského

súdu v Košiciach zo dňa 12.11.2015.

6. Súd vo veci nariadil pojednávania, kde vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov,
znalca a obsahom listinných dôkazov.

7. Navrhovateľka v priebehu celého konania vo svojich výpovediach a vyjadreniach trvala na podanom

návrhu. Trvala na tom, že jej dcéra sa sama nevie dostatočne postarať o vnučku a nevie jej zabezpečiť
stabilné prostredie, pretože často strieda partnerov, má problémové správanie a neprejavuje o vnučku
záujem, pretože ju nekontaktuje a nezaujíma sa, čo potrebuje, ako sa jej darí, či nie je chorá, neposiela
ani peniaze na jej výživu. Poukázala, že vnučka sa narodila v Čechách a po jej narodení, asi po dobu
4 mesiacov, žila dcéra s vnučkou aj s biologickým otcom maloletej v jednej domácnosti. Následne po

rozchode s partnerom dcéra s vnučkou odišli zo spoločnej domácnosti a ona prišla k dcére a vnučke
do Čiech, kde ostala asi tri mesiace. V tom čase bola dcéra na materskej dovolenke a zároveň chodila
do práce, navrhovateľka pracovala brigádnicky a spoločne zabezpečovali vnučke starostlivosť. Keď
mala vnučka asi 10 mesiacov, odišla s ňou na Slovensko, kde bola nepretržite až do decembra 2012.
V tom čase dcéra za vnučkou na Slovensko vôbec nechodila, len telefonicky sa pýtala na dcéru. Otec

sa o vnučku nijako nezaujímal. V decembri 2012 prišla dcéra s vtedajším partnerom z Čiech s tým,
že si F. berú k sebe. Stalo sa tak v podstate na naliehanie vtedajšieho partnera matky. Následne žila
vnučka so svojou matkou a jej partnerom v spoločnej domácnosti u babky partnera a navrhovateľka bola
spokojná, pretože vedela, že o vnučku je postarané. Bola ich tam aj navštíviť. V novembri 2013 prišla
dcéra s vnučkou na oslavu jej 50-tky. Dcéra odišla bez F. s tým, že buď si príde po ňu ona, alebo ju

navrhovateľka donesie do Čiech. Následne sa z telefonického rozhovoru od vtedajšieho partnera matky
dozvedela o nezodpovednom a problémovom správaní dcéry, že požíva alkohol, chodí po baroch a že
ju jej partner vyhodil, na čo si následne chcela údajne siahnuť na život. Nevie, prečo sa dcéra takto
nezodpovedne správa, v minulosti nebola liečená ani u psychológa, ani psychiatra. Nevie ani to, že by
dcéra mala problémy s alkoholom, ale keď za ňou bola v Čechách, videla ju pod vplyvom alkoholu s

tým, že mala aj divné správanie, ako keby požila nejaké látky. V jej domácnosti vnučka svojich rodičov
vôbec nespomína, chodí do školy a počas doby, keď je v práci jej so starostlivosťou pomáha dcéra C. a
mama. Dcéra vnučku nenavštevuje tak, ako si to v priebehu tohto súdneho konania dohodli, občas jej
zavolá a na jej výživu neposiela žiadne peniaze. S otcom vnučky sa snažili skontaktovať a povedať mu,
aby výživné zasielal na Slovensko. Zo strany úradu práce je jej za starostlivosť o vnučku poskytovaný

príspevok, z ktorého odkladá vnučke na sporenie.

8. Matka od začiatku ako aj počas celého konania s návrhom nesúhlasila a popierala tvrdenia
navrhovateľky. Nesúhlasila, že by sa o svoju dcéru nikdy sama nestarala, pretože keď sa narodila, tak
s jej biologickým otcom žili v spoločnej domácnosti u jeho rodičov až do apríla 2010. Partner aj jeho

matka pracovali, doma bol len otec partnera, ktorý jej s dcérou nijako nepomáhal. Od biologického otca
dcéry v podstate utiekla kvôli agresívnemu správaniu otca a vrátila sa späť do Pardubíc. Keďže nemala
zabezpečené vlastné bývanie, bývala u kamarátky a z tohto dôvodu nechala dcéru na Slovensku, kde
bola od apríla 2010 až do novembra 2011. Následne žila s dcérou a svojim vtedajším partnerom p. G.
v spoločnej domácnosti. Na Slovensko chodili na Vianoce a aj navrhovateľka bola u nich v Čechách na

návšteve. Na materskej dovolenke bola s dcérou do mája 2013. Po tom, čo jej partner p. G. ochorel na
rakovinu, nastúpila z finančných dôvodov do zamestnania a o dcéru sa zatiaľ staral partner, prípadne
jeho babička alebo jeho mama. V septembri 2013 ukončila prácu, následne bola bez zamestnania s
tým, že koncom októbra 2013 sa zamestnala cez agentúru vo firme, kde pracuje doposiaľ. F. priviezla
na Slovensko dňa 28.10.2013 na oslavu navrhovateľkinej 50-tky s tým, že za 3 týždne sa po ňu vráti,

alebo ju privezie do Čiech navrhovateľka. Do Čiech sa vrátila bez dcéry, keďže od matky partnera sa
dozvedela, že sa s ňou chce rozísť a dali jej mesiac času na to, aby som sa od nich odsťahovala. Našla
si podnájom a prišla si na Slovensko po dcéru, avšak fakticky do domu rodičov ani nevošla, pretože jej
pri telefonáte oznámili, že dcéru jej nedajú. Bola vo veľmi zlom psychickom rozpoložení z toho, ako sajej rodina k nej zachovala, preto ani len nešla domov k rodičom zobrať si dcéru. Na polícii v Čechách sa
informovala ako má ďalej postupovať a bolo jej povedané, že môže nahlásiť únos dcéry, čo ale nechcela
urobiť,pretožedcérusamaodnieslakbabičkenaprázdninyanechcelasataktostavaťprotisvojejmatke.

Dcéru nechala na Slovensku do Vianoc a keď následne volala , že si pre F. príde, bolo jej povedané, že
si ju na Slovensku nechajú pokiaľ si nedá do poriadku svoj život. S dcérou bola v telefonickom kontakte
a niekoľkokrát ju aj osobne navštívila. Má za to, že s dcérou má dobrý vzťah, oslovuje ju " maminka " a
nesúhlasí s tým, že by z nej dcéra mala strach a hrôzu. S alkoholom a drogami nemá, ani nikdy problémy
nemala, pričom poukázala , že aj zamestnávateľ ich priebežne pravidelne kontroluje, či požili alkohol.

Uviedla, že biologický otec sa o F. vôbec nezaujíma, naposledy ju videl v novembri 2011. Českým súdom
jej bola dcéra zverená do starostlivosti a výživné, ktoré otec na dcéru platí, neposiela na Slovensko z
dôvodu, že ho odkladá pre dcéru, keď bude s ňou v Čechách.

9. Otec sa pojednávaní na Slovensku ani raz nezúčastnil. Bol vypočutý dňa 23.04.2015 prostredníctvom
dožiadaného Okresného súdu v Olomouci kde uviedol, že účasť na pojednávaniach na Slovensku

nemôže prisľúbiť z dôvodu, že je nezamestnaný a nemá finančné prostriedky na cestu. Vo svojej
výpovedi uviedol, že s návrhom nesúhlasí a tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu nie sú pravdivé.
Je presvedčený, že F. z matky nemá panický strach a neverí tvrdeniam, že by matka požívala alkoholické
nápoje. Má za to, že navrhovateľka podala návrh z finančných dôvodov a trval na tom, aby dcéra
bola vrátená do výchovy matke. K svojom osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je slobodný,

nezamestnaný,nepoberážiadnesociálnedávkyafinančnemupomáhajehomatka,sktoroužijevjednej
domácnosti. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Na výživu F. prispieva pravidelne sumou 2.000,-
Kč a okrem toho jej posiela darčeky na Vianoce a narodeniny. S dcérou nie je v kontakte a naposledy
ju videl pred rokom a pol. Otec predložil aj kópie poštových poukážok o tom, že k rukám matky platí
výživné na maloletú.

10. Svedok E. A. uviedol, že matka je jeho partnerka a od marca 2015 žijú v spoločnej domácnosti. Mal
vedomosť o tom, že jeho partnerka má dcéru F., s ktorou sa osobne spoznal počas dovolenky v lete
2015, kedy spolu ešte s ďalšími známymi a ich deťmi chodili na výlety, na ryby. Súhlasil s tým, aby mal.
F. bývala s nimi v spoločnej domácnosti v dome, ktorého je spoluvlastníkom. Je to dvojposchodový dom

so záhradou, kde bývajú aj jeho rodičia a brat a kde by F. mala svoju vlastnú izbu. Počas pobytu u nich
si F. sama vyberala farbu i nábytok do izby, avšak po tom, čo sa vrátila na Slovensko mu do telefónu
povedala, že žiadnu izbu nechce, že už u nich vôbec nechce byť, pričom keď bola s nimi, tak tvrdila
niečo iné. Myslí si, že s F. má dobrý vzťah a tiež si myslí, že F. má veľmi dobrý vzťah so svojou mamou,
na ktorú sa vždy obracala, keď niečo potrebovala. Jeho rodičia tiež súhlasia s tým, aby jeho partnerka

so svojou dcérou F. bývali v spoločnom dome. So svojou partnerkou a matkou maloletej sú zároveň
spoločne aj kolegovia v práci a s vedúcim majú dohodu, že v prípade potreby im prispôsobí smeny tak,
aby mohli vyzdvihnúť F. zo školy a byť s ňou. Svoj vzťah s matkou F.Á. vidí ho ako perspektívny vzťah.

11. Svedkyňa C. A. uviedla, že matka maloletej je partnerkou jej syna, pozná ju od marca 2014 a v

súčasnosti už býva s nimi v spoločnej domácnosti. S matkou maloletej majú dobré vzťahy, nemôže sa
na ňu nijako sťažovať, je starostlivá, v domácnosti jej pomáha a nevidela ju pod vplyvom alkoholu či
iných látok. F. spoznala osobne počas jej pobytu u nich na prázdninách a nadviazali spolu kamarátsky
vzťah. Mala možnosť vidieť, ako až prekvapivo rýchlo si F. zvykla na jej syna E. a ako dobre spolu
vychádzajú. Pri odchode na Slovensko videla, ako bola F. nešťastná, plakala a chcela, aby Marko šiel

s nimi. Má za to, že aj so svojou mamou má Natália dobrý vzťah, nespozorovala nič zlé a myslí si, že
počas týždenného pobytu sa medzi nimi začal vytvárať vzťah, ktorý by bola škoda zničiť a bol to pre obe
dôležitý týždeň. Súhlasila s tým, aby F. bývala s nimi v spoločnej domácnosti, kde jej už pripravujú izbu.
Poukázala, že dom je dosť veľký a tak syn s partnerkou, ako aj F., budú mať svoje súkromie. Podľa jej
názoru je matka schopná postarať sa o svoju dcéru. Pred tým bola samoživiteľka , čo je ťažká situácia

a bola aj v ťažkej finančnej situácii, teraz jej pomáha jej syn ako aj ona s rodinou.
12. Svedok E. G. vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom v Pardubiciach uviedol, že s matkou
žil 3 roky v partnerskom vzťahu a poznal mal. F.. V čase , keď matku spoznal, jej dcéra F. žila na
Slovensku a približne po 2 mesiacoch od svojho zoznámenia s matkou zabezpečil, aby F. bývala s nimi.
V spoločnej domácnosti žili od leta 2011 do novembra 2013. O maloletú sa prakticky staral on, pretože

matka pracovala ako barmanka a keď sa presťahovali k jeho babičke do Čepí, tak mu so starostlivosťou
pomáhala babička. Uviedol, že matka sa o F.A. vôbec nestarala a nestarala sa ani o domácnosť, mala
požívať alkohol a bola veľmi zadĺžená. Keď F. niečo vyviedla, tak ju mala matka zavrieť do pivnice bez
svetla alebo sprchovať oblečenú studenou vodou a mala na ňu neustále kričať. Podľa názoru svedkabola mal. F. radšej s ním ako so svojou matkou, z ktorej mala strach. Od mája 2013 do konca roku 2013
bol neustále v nemocnici a počas tejto doby údajne matka brávala maloletú neustále do pohostinstiev, a
aj keď sa cítil po chemoterapiách zle, tak mu matka nechala F. na starosť a sama odišla do pohostinstva.

Má za to, že F.A. sa má u navrhovateľky dobre, je s navrhovateľkou aj maloletou v kontakte a záleží mu
na tom, aby neskončila zle. Matka namietala túto svedeckú výpoveď s poukazom, že so svedkom ako
svojim bývalým partnerom sa rozišli v zlom a preto jej chce poškodiť.

13. Navrhovateľka žiadala vypočuť ako svedkyňu Mgr. C. M., svoju druhú dcéru, ktorá ospravedlnila

svoju neúčasť z pracovných dôvodov v zahraničí a ktorá predložila svoju písomnú výpoveď zo dňa
24.07.2015 kde uviedla, že F. priviezla na Slovensko matka v novembri 2013 a od vtedy ju kontaktovala
len veľmi sporadicky, neinformovala sa o jej zdravotnom stave a nijako finančne neprispievala na jej
výživu. Až po začatí tohto súdneho konania začala matka svoj postoj meniť a začala častejšie telefonicky
kontaktovať maloletú. Od novembra 2013 navštívila prvýkrát dcéru osobne v júni 2014 a za celé obdobie
1 roka a 8 mesiacov ju doposiaľ navštívila len trikrát, pričom to boli krátke návštevy a chvíle strávené

s dcérou nahradila tým, že jej odovzdala tablet alebo mobilný telefón, pri ktorých F. strávila dlhý čas.
Poukázala, že F. spomína viacerých strýkov, s ktorými trávila prázdniny spoločne s matkou v Čechách a
že u jedného z nich sa jej pripravuje vlastná izba, pričom samotná matka nespomínala žiadneho priateľa
alebo to, že by mala dlhodobejší vzťah, na základe čoho sa domnieva, že tieto neustále zmeny partnerov
a prechodné pobyty môžu F. ovplyvniť v negatívnom zmysle. Taktiež poukázala, že okrem sumy 30,02€,

ktoroumatkaprispelanavýživumaloletejrazvjúni204,nijakoinaknavýživudcéryneprispela.Predložila
tiež výpis zo svojho bankového účtu, na ktorom sa šetrí časť príspevku na dieťa, ktorý je vyplácaný
navrhovateľke a na ktorom bola ku dňu 24.07.2015 suma 801,25€.

14. Z dôvodu, že na posúdenie vzájomných vzťahov medzi navrhovateľkou, rodičmi a mal. Natáliou boli

potrebné odborné znalosti, nariadil súd v konaní znalecké dokazovanie znalkyňou v odbore psychológia
PhDr. Karin Štiffelovou. Zo znaleckého posudku č. 10/2016 zo dňa 2.2.2016 súd zistil, že vzťah mal.
Natálie k jej matke je vcelku pozitívny, nemá voči nej žiadne výhrady. Vzhľadom k jej nízkemu veku ale
najmä k tomu, že počas svojho života netrávila s matkou väčšinu času, nemôže mať na ňu vyhradený
názor. Matka je pre F.Á. skôr vzácna, nakoľko ju vidí len niekoľkokrát do roka, čo môže viesť i k

vedomému potláčaniu negatív matky. Vzťah mal. F. k starej matke je výsostne pozitívny, emocionálne
sýtený. Starú matku považuje za najdôležitejšiu osobu a oporu vo svojom živote, ktorej dôveruje. Zápory
starej matky nevníma, má skôr tendenciu k idealizácii k jej osoby. Vzťah matky k navrhovateľke je zjavne
negatívny. Má na ňu hnev a považuje ju zdroj svojich ťažkostí ohľadom jej dcéry. Vyčíta jej, že jej dcéru
ukradla a nechce jej ju vrátiť a v pozícii, v ktorej sa toho času nachádza, cíti aj určitú bezmocnosť, čím

narastá aj jej zlosť na svoju matku. Voči svojej osobe je v ich vzájomnom vzťahu takmer nekritická.
Vzťah navrhovateľky ku svojej dcére je neutrálny až negatívny. Navrhovateľka považuje svoju dcéru
za nezodpovednú a závislú na vonkajšom prostredí, predovšetkým na partneroch. Spochybňuje jej rolu
ženy ako aj rolu matky, zneschopňuje ju, vyčíta jej nezáujem a zanedbanie starostlivosti o jej vnučku
a uprednostňovanie ľahkovážneho životného štýlu. Navrhovateľka aj matka bojujú o priazeň mal. F..

Otec maloletej sa psychologického vyšetrenia bezdôvodne nezúčastnil a jeho neúčasť prinajmenšom
vypovedá o prejave nezáujmu o výchovu dcéry. Nezhody matky a starej matky majú negatívny vplyv
na maloletú, ktorý sa môže prejavovať najmä k sklonom pocitu viny, anxiozitou, intrapsychickou tenziou
a senzitívnym prežívaním, čo môže neskôr viesť k vzniku psychosomatických ťažkostí. Zaznamenaný
bol jej obozretný postoj ku okoliu a výrazná neistota. Je pravdepodobné, že obe ženy - matka aj stará

matka, sa pred maloletou vzájomne dohonestujú. Obe si neuvedomujú alebo čiastočne i uvedomujú,
že ich nepriateľské správanie sa voči sebe maloleté dieťa zraňuje a priamo poškodzuje jeho zdravý
duševný vývin. Pre maloletú to musí byť o to ťažšie, že k obom, matke aj starej matke, prechováva
chladné city. Pokiaľ ide o ovplyvňovanie maloletej, znalkyňa uviedla, že každé dieťa v jej veku je
ovplyvniteľné a manipulatívne a vychádza predovšetkým z informácii, ktoré dostáva zo svojho okolia.

Maloletá F. si v určitej miere už svoje názoru i sama formuluje na základe svojich doterajších životných
skúsenosti a taktiež ich dokáže vyjadriť a čiastočne ustáť pred okolím. K jej nevedomému prirodzenému
ovplyvňovaniu dochádza zo strany starej matky, s ktorou je v každodennom intenzívnom kontakte ako
aj zo strany ostatných príbuzných starej matky, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Zo strany matky
môže dochádzať k vedomému alebo nevedomému ovplyvňovaniu len neosobne cez telefonické hovory,

nakoľko matka je s maloletou vo fyzickom kontakte len minimálne. Keďže matka voči starej matke
prechováva výrazné negatívne emócie, môže to vedome i nevedome prenášať aj na svoju dcéru. Z
hľadiska osobnosti matky a starej matky znalkyňa nenašla vadu, ktorá by mohla negatívne vplývať na
maloletú, avšak z hľadiska osobnostných predpokladov na osobnú starostlivosť a výchovu maloletejmá podľa znalkyne lepšie predpoklady stará matka, pretože v porovnaní s matkou je zodpovednejšia,
vyspelejšia a diferencovanejšia osobnosť, emočne zrelšia a stabilnejšia s vyššou sebakontrolou, ale
najmä citovo uspôsobenejšia a dokáže viac citovo zasýtiť maloletú. Zverenie maloletej do náhradnej

osobnej starostlivosti starej matky by tak malo prispieť k pozitívnemu rozvoju osobnosti maloletej.
Počas vyšetrenia bola maloletá spokojná a usmievavá, má vybudované základné vzorce slušného
správania, osobnostne prospieva a jej psychomotorický vývoj je v norme, čo je výsledok priameho
výchovného vzdelávacieho pôsobenia starej matky a jej príbuzných, nakoľko matka bola s dcérou
v kontakte len sporadicky. Vzhľadom k súčasnej situácii dokáže stará matka zabezpečiť stabilnejšie

výchovné prostredie a pravidelný denný režim pre dieťa a ak matka v budúcnosti preukáže, že má
úprimný záujem o svoju dcéru, uprednostní uspokojovanie jej potrieb a záujmov pred svojimi a bude
vyvíjať maximálne úsilie o akýkoľvek kontakt s ňou, ktorý doposiaľ znalkyňa hodnotila ako výsostne
nedostatočnú snahu zo strany matky, je prípustné, aby sa maloletá po určitom čase prinavrátila do
starostlivosti matky.

15. Voči znaleckému posudku podala námietky matka z dôvodu, že závery posudku nie sú jednoznačné
a že pri jeho vypracovaní znalkyňa nemala k dispozícii správu o prešetrení pomerov v domácnosti
matky. O skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku súd vypočul znalkyňu PhDr. Karin Štiffelovú,
ktorá trvala na záveroch svojho znaleckého posudku a k výhradám matky uviedla, že pri vypracovaní
znaleckého posudku vychádza zo súdneho spisu a vlastného vyšetrenia, a pokiaľ by niečo podstatné

chýbalo, tak by súd určite žiadala o doplnenie. Správu o prešetrení pomerov v domácnosti matky v
Čechách nemala k dispozícii, avšak to, v akých bytových podmienkach dieťa žije nemá podstatný vplyv
pre posudok, pretože ako psychológ skúma osobnosť a vzťahy, teda otázky sociálno-emočné. To, že
závery posudku nie sú jednoznačné je preto, že nikto nemôže dopredu vedieť, ako sa situácia bude
vyvíjať a či je niečo na 100% dobré alebo nie. Môže sa vyjadriť iba na základe predpokladov, ktoré zistila

a uviesť len pravdepodobnosti a najlepšie možností. Pri vypracovaní posudku vychádzala zo vzťahov
ako sa vyvíjali ku dňu podania posudku, z osobností účastníkov a matka ju nepresvedčila o tom, že
jej záujem o dcéru je úprimný, pretože vždy ho prezentovala v materiálnom zabezpečení potrieb dcéry.
Správanie matky tak znalkyni pripadá neprirodzené a umelé, ktorým chce dokázať, že si plní dobre svoju
rolu matky avšak má za to, že láska matky k F. nie je bezpodmienečná. Matka ani raz neuviedla, že má

svoju dcéru rada, chce sa o ňu starať a chrániť ju , a práve preto tieto citové potreby maloletej dokáže
zabezpečiť navrhovateľka ako aj stabilitu prostredia, nakoľko osobnosť matky je oploštená a preferuje
svoje záujmy. Osobnosť matky je už uzavretá štruktúra, tam už nemôže dôjsť k zmene. K zmene môže
dôjsť v prístupoch a v postoji. Pokiaľ ide o vyjadrenia mal. F. k tomu, kde chce bývať, tak je vo veku,
kedy je každé dieťa ovplyvniteľné a je preto prirodzené, že keď je s matkou, vyjadruje sa, že chce byť

pri nej a naopak, keď je u navrhovateľky, tak tvrdí opak a to, že chce byť pri babke. F. je zmätená z toho,
ako sa jej vzťah s matkou doteraz vyvíjal, ako jej matka od narodenia postupovala pri jej výchove, kedy
potlačila rolu matky a preferovala svoje potreby. Je zrejmé, že dieťa potrebuje matku a najideálnejšie
je, ak vyrastá v kompletnej rodine, ale zverenie do náhradnej starostlivosti neznamená, že by sa matka
izolovala od dieťaťa. Práve naopak, žiada sa, aby bola s dieťaťom v kontakte, a to v intenzívnom.

Zatiaľ matka nemala dcéru u seba dlhodobo, vždy to bolo na kratší čas, preto sa v súčasnosti nedá
určiť, či sa matka dokáže dlhodobo postarať o potreby dieťaťa. Pokiaľ ide o schopnosť adaptácie na
zmeny, tak vo všeobecnosti k veku mal. F. je každé dieťa schopné adaptovať sa na zmenu bydliska a
pri osobnosti maloletej znalkyňa predpokladá, že adaptácia bude trvať dlhšie, čo ale neznamená, že
sa nedokáže adaptovať. Je evidentné, že vzťah medzi navrhovateľkou a matkou je konfliktný a nemajú

záujem pracovať na zlepšení tohto vzťahu, čo negatívne vplýva na maloletú, pretože tá má rada obe.
Pokiaľsaménebudúchcieť,takimnepomôžeanipsychologickýtréning.Umatkyideovýraznúnezrelosť
a egoizmus, a aj keď navrhovateľka má určité negatíva, ktoré sú opísané v posudku, dokáže zabezpečiť
starostlivosť maloletej aj emocionálne ju nasýtiť, čo sa preukázalo aj pri vyšetrení, keď F. bolo smelé
a spokojné dieťa bez neurotizujúcich prvkov. Pokiaľ si navrhovateľka a jej dcéra uvedomia, že im ide o

záujem dieťaťa a dokážu mať nadhľad, môžu pracovať na zlepšení svojho vzťahu a kvôli maloletej by
tak urobiť mali. V tomto štádiu však ani jedna z nich nie je pripravená urobiť to.

16. Zo správy Magistrátu mesta Pardubice oddelenie sociálno - právnej ochrany deti zo dňa 28.7.2016
súd zistil, že v mieste bydliska matky bolo vykonané ohlásené šetrenie pri ktorom bolo zistené, že matka

žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, jeho rodičmi a bratom v dvojposchodovom rodinnom
dome, kde sú veľmi dobré bytové podmienky a kde má mal. F. svoju samostatnú izbu. V období od
13.7.2016 do 14.8.2016 trávila mal. F. v domácnosti matky prázdniny. Pri pohovore sa maloletá vyjadrila,
že izba je zariadená vo farbách, ktoré si sama vybrala, ukázala svoje fotky s rodičmi aj babičkami, fotkyzo školy a uviedla, že v Pardubiciach u mamky sa jej páči a má tu už aj kamarátky. Matkinho priateľa
oslovuje "táto E.", pričom sa ho sama opýtala ako mu má hovoriť, keďže ho nechcela oslovovať len
menom a nechcela ho oslovovať ani " strejdo". Sama mu navrhla, či ho môže oslovovať "táto" a on s

tým súhlasil. Má veľmi rada babičku - matku E., ktorá sa s ňou hrá, učí ju jazdiť na bicykli a plávať. Rada
si kreslí, vystrihuje a lepí obrázky a sama ukázala, že vie čítať český text v detskej knižke. Páčilo sa
jej na výlete v ZOO v Dvúr Králove a tešila sa na oslavu svojich narodenín, ktoré má mať spoločne so
svojou mamou. Vyjadrila sa, že by chcela ostať v Pardubiciach, kde by chcela chodiť aj do školy a nemá
obavy z toho, že by sa musela učiť česky.

17. Zo správy Obce Spišský Hrušov súd zistil, že navrhovateľka býva v obci v rodinnom dome so svojou
dcérou, matkou a bratom . Pracuje ako upratovačka vo firme Embraco a jej správanie na verejnosti
je dobré, doposiaľ nebola riešená komisiou na ochranu verejného poriadku. Matka maloletej sa v obci
vôbec nezdržiava, preto maloletej neposkytuje žiadnu starostlivosť.

18. Zo správ o prešetrení pomerov u navrhovateľky súd zistil, že v domácnosti navrhovateľky býva
maloletá spoločne s navrhovateľkou, bratom a matkou navrhovateľky. V domácnosti má maloletá
vytvorenú svoju vlastnú izbu. Navrhovateľka pracuje s priemerným príjmom 350,-€ mesačne z ktorého
uhrádzačasťnákladovnadomácnosťakoajpotrebypremaloletú.Pripohovoreskolíznymopatrovníkom
maloletá F. uviedla, že u babky sa jej páči a nechce sa vrátiť k matke. Tiež uviedla, že sa jej páči v

škôlke, škole a má veľa kamarátok. Zdravotný stav maloletej je dobrý. V súčasnosti navštevuje maloletá
2. ročník základnej školy.

19. Zo správy MUDr. Alice Lučivjanskej súd zistil, že mal. F. je v jej zdravotnej starostlivosti od
02.06.2014 , jej zdravotný stav je dobrý a do ambulancie prichádza v doprovode starej matky -

navrhovateľky, s ktorou je spolupráca bez problémov.

20. Z listinných dôkazov predložených matkou súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu v Pardubiciach
sp. zn. 14P/21/2011 právoplatným dňa 21.04.2011 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola
mal. F. zverená do výchovy matke a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 2.000,-Kč mesačne

počnúc dňom 01.04.2011. Dlžné výživné za obdobie od 01.04.2010 do 31.03.2011 vo výške 21.900,-Kč
sa otec zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 1.000,-Kč spolu s bežným výživným. V období od
01.11.2013 do 01.11.2014 mala matka uzatvorenú nájomnú zmluvu na prenájom jednoizbového bytu v
H., P. XXX s nájomným vo výške 7.700,-Kč, v súčasnosti býva v spoločnej domácnosti s priateľom v
rodinnom dome, ktorého fotodokumentáciu predložila súdu. Partner matky aj partnerova matka okrem

svedeckých výpovedí predložili súdu aj písomné prehlásenia zo dňa 22.09.2016, kde potvrdzujú, že
sú pripravení byť nápomocní matke v starostlivosti o F.. Pracovnú zmluvu so zamestnávateľom M. O.
s.r.o. má matka uzatvorenú od 03.02.2014 a jej dodatkom č. 7 bol matke zmenený pracovný pomer
na dobu neurčitú. Podľa výplatných pások mala matka v 9/2015 príjem vo výške 11.492Kč, v 10/2015
vo výške 12.381,-Kč, v 11/2015 vo výške 12.644Kč, v 12/2015 vo výške 13.167Kč, v 1/2016 vo výške

15.284Kč, vo 2/2016 vo výške 14.059Kč, v 3/2016 vo výške 16.759Kč, v 4/2016 vo výške 9.548Kč, v
5/2016 vo výške 8.615Kč, v 6/2016 vo výške 9.007Kč, v 7/2016 vo výške 9.672kč a v 8/2016 vo výške
10.112Kč. Zamestnávateľ matky listom zo dňa 31.08.2015 potvrdil, že na základe vnútropodnikovej
smernice prevádza námatkové kontroly na alkohol a návykové látky a v prípade pozitívneho nálezu je
spísaný protokol. V pracovnom posudku zo dňa 30.03.2015 hodnotí zamestnávateľ matku kladne ako

zamestnankyňu, ktorá riadne dodržiava pracovnú dobu a pracovný poriadok, je pracovitá, spoľahlivá
a nekonfliktná a nebol s ňou riešený žiadny pracovný prehrešok. Podľa potvrdenia Materskej školy
Klubíčko , Pardubice mal. F. navštevovala škôlku od 02.09.2013 do 25.10.2013, následne bola jej
neprítomnosť ospravedlnená. Keďže dochádza do škôlky nie je povinná a úhrada za škôlku vo výške
390,-Kč bola každý mesiac zaplatená, nebol daný zákonný dôvod ukončiť dochádzku dieťaťa a maloletá

môže do škôlky kedykoľvek opätovne nastúpiť. Základná škola Pardubice, Staňkova 128 potvrdila, že
majú voľné miesto pre maloletú. Praktický lekár pre deti a dospelých MUDr. Elena Adámková potvrdila,
že v prípade presťahovania môže mal. F. registrovať. Matka ďalej predložila výpis telefonických hovorov
s dcérou od 25.03.2016 do 25.06.2016 a potvrdenia o platbe výživného k rukám navrhovateľky s tým, že
dňa 3.8.2015 zaplatila k rukám navrhovateľky sumu 135,-€ ( dlžné výživné za mesiace júl až november

2014 ), dňa 16.01.2016 výživné vo výške 81,-€ ( dlžné výživné za január až marec 2015 ) a vo výške
27€, dňa 27.02.2016 výživné vo výške 81,-€ ( dlžné výživné za apríl až jún 2015 ) a výživné vo výške
27,-€, dňa 22.03.2016 výživné vo výške 81,-€ ( dlžné výživné za júl až september 2015 ) a výživné vovýške 27,-€, dňa 15.04.2016 výživné vo výške 81,-€ ( dlžné výživné za október až december ) a vo výške
27,-€, dňa 07.05.2016 výživné vo výške 30,-€ a dňa 13.07.2016 výživné vo výške 27,-€.

21. Z listu vlastníctva č. 1043 pre obec Spišský Hrušov súd zistil, že dom, kde má trvalý pobyt
navrhovateľka, je vo výlučnom vlastníctve jej sestry L. T., S.. M. a vecné bremeno v práve doživotného
bývania a užívania domu je zriadené v prospech D. M. , F.. XX.XX.XXXX I. E. M., F.. X.X.XXXX.
Navrhovateľka trvala na tom, že bývanie v dome má zabezpečené a jej sestra by ju z tohto domu nikdy
nevyhodila.

22. Zo správy Materskej školy Spišský Hrušov zo dňa 20.01.2015 súd zistil, že mal. F. navštevuje škôlku
od 02.09.2014 pravidelne a v doprovode navrhovateľky, ktorá sa o maloletú pravidelne informuje a
spolupracuje so škôlkou. Starostlivosť o maloletú je na veľmi dobre úrovni. Rodičia maloletej počas jej
dochádzkydopredškolskéhozariadenianeprejavovaliodieťažiadenzáujem,anitelefonickyaniosobne.

23. Navrhovateľka predložila súdu list od otca maloletej zo dňa 25.10.2015 z obsahu ktorého súd zistil,
že sa týka výživného na dcéru, ktoré posielal na adresu matky a ktoré má záujem posielať na adresu
navrhovateľky. Navrhovateľka tiež predložila súdu charakteristiku žiaka - mal. F.A. zo dňa 16.05.2016,
ktorú na jej žiadosť vypracovala triedna učiteľka Základnej školy Spišský Hrušov a z obsahu ktorej
súd zistil, že triedna učiteľka odporúča vyšetrenie u detského klinického psychológa a vyjadruje sa, že

pre dieťa nie je vhodný fyzický kontakt s biologickou matkou, pričom z jej pohľadu pedagóga má páve
stará mama dieťaťa osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne ako aj spôsob života,
ktorý rovnako zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Triedna učiteľka má za to, že vo výchove maloletej je cítiť absenciu oboch rodičov a po telefonickom
kontakte s biologickou matkou pozoruje u dieťaťa panovačnosť, sebeckosť v kolektíve ostatných detí,

máchvílekedynerozprávaaneodpovedánaotázkyajejpostojnavyučovanísaprejavujeabsentovaním
potrebypoznávania,zvedavosti,pomalýmpracovnýmtempom.Vyžiadaniesisprávyodtriednehoučiteľa
navrhovateľka odôvodnila tým, že triedna učiteľka jej opakovane tvrdila, aby matka netelefonovala F.,
pretože to na ňu vplýva negatívne.

24. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.
25. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi

maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a
povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

26. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej
starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

27. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a

spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.

28. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej

republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.29. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti
vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,

ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

30. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu

rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

31. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali
počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné
dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič,
súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej
vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží
povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti.
32. Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s
orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s
pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o
dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť

o maloleté dieťa.

33. Vykonaným dokazovaním a zisteným skutočným stavom vecí mal súd preukázané, že aj keď na
začiatku konania matka nemala vytvorené podmienky pre riadnu starostlivosť o maloletú a osobnú
starostlivosť o maloletú v prevažnej miere zabezpečovala stará matka - navrhovateľka, v priebehu

súdneho konania sa postoj matky zmenil, chce zabezpečovať svojej dcére riadnu každodennú
starostlivosť a vytvorila si na to všetky podmienky. Navrhovateľka namietala spôsobilosť matky postarať
sa o mal. F.Á., poukazujúc na jej nestabilný partnerský život a požívanie alkoholu či iných látok, túto
skutočnosť však súd nemal preukázanú, nakoľko matka žije už dlhšiu dobu s tým istým partnerom,
s ktorým vedie spoločnú domácnosť, ktorý má záujem byť nápomocný pri výchove a starostlivosti o

maloletú a s ktorým má maloletá dobrý vzťah, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že ho sama spontánne
začala oslovovať " táta E.". V domácnosti matky a jej partnera má maloletá vytvorené všetky podmienky
na bývanie a rozvoj, má vlastnú izbu, kamarátky , zabezpečenú školu i lekársku starostlivosť. Vzhľadom
na vek maloletej ako aj na to, že prostredie matky pozná, nakoľko tam mala možnosť tráviť prázdniny,
na príbuznosť českého a slovenského jazyka, má súd za to, že adaptácia maloletej na nové prostredie

nebude maloletú neprimerane zaťažovať. Požívanie alkoholu či iných návykových látok u matky
nebolo preukázané a ani jej zamestnávateľ, ktorý vykonáva náhodné kontroly na požitie návykových
látok, nezaznamenal u matky žiadne požívanie alkoholu. Matka má stabilné zamestnanie s príjmom,
zamestnávateľ ju hodnotí kladne. Pokiaľ ide o platenie výživného, tak mal súd preukázané, že spočiatku
matka na výživu dcéry neprispievala aj napriek nariadenému predbežnému opatreniu, následne od leta

2015 výživné platila a vyrovnávala aj dlžné výživné. Svedkovia - partner matky a jeho matka, potvrdili
schopnosť matky postarať sa o dcéru a majú záujem byť matke nápomocní. Svedok E. G. poukazoval na
matkin alkoholizmus a na to, že by maloletá F. mala mať z matky panický strach a že sa k nej matka zle
správala pričom súd s poukazom na to, že iné dôkazy jeho výpoveď nepotvrdili ako aj vzhľadom na to,
že svedok bol matkin bývalý partner a mali sa rozísť v zlom, nepokladal jeho výpoveď za hodnovernú.

Otec maloletej neprejavuje o dcéru okrem plnenia si vyživovacej povinnosti veľký záujem, je s ňou v
minimálnom kontakte, s návrhom však nesúhlasil a žiadnym spôsobom nespochybnil spôsobilosť matky
starať sa o dcéru. Znaleckým dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá má dobrý vzťah tak s
navrhovateľkou aj s matkou, obe má rada a matka netrpí žiadnou vadou osobnosti či chorobou, ktorá by
ju robila nespôsobilou starať sa o dieťa. Pokiaľ ide o hodnotenie triednej učiteľky maloletej, tento dôkaz

súd nehodnotí ako hodnoverný, nakoľko bol vyžiadaný jednostranne navrhovateľkou a podľa názoru
súdu tak zásadný a jednoznačný záver triednej učiteľky o nevhodnosti fyzického kontaktu mal. F. s
matkou bez znalosti celého skutočného stavu je prinajmenšom neobjektívny. Je zrejmé, že vzťahy medzi
navrhovateľkouamatkousúkonfliktnéanegatívne,žeobebojujúopriazeňmal.F.ajezrejmé,ževčase,keďmatkafunkciumatkyneplniladostatočne,bolatonavrhovateľka,ktoráposkytovalamaloletejstabilné
a láskyplné rodinné prostredie. Je však základným právom maloletej, aby jej výchovu a starostlivosť
zabezpečovali rodičia, v danom prípade predovšetkým matka vzhľadom k tomu, že rodičia mal. Natálie

nežijú v spoločnej domácnosti a súd schválil rodičovskú dohodu , podľa ktorej bola daná do výchovy
matky. Náhradná osobná starostlivosť je len dočasným inštitútom, ktorým sa má zabezpečiť starostlivosť
odieťavprípadoch,keďrodičianemôžualebonechcútútostarostlivosťzabezpečovať.Vdanomprípade
si matka v priebehu konania usporiadala svoje životné podmienky tak, aby mohla starostlivosť dcére
zabezpečovať a chce ju zabezpečovať, preto aj keď mal súd preukázané, že maloletá má blízky citový

vzťah s navrhovateľkou, že navrhovateľka je osobnostne zrelšia na zabezpečenie starostlivosti, mal
zároveň za to, že je v najlepšom záujme maloletej aby bývala v spoločnej domácnosti so svojou matkou,
ktorú má rada a s ktorou majú navzájom dobré vzťahy, nakoľko v súčasnosti nie je daný dôvod, pre ktorý
by mal súd uprieť toto základné právo matke a dieťaťu na vzájomnú blízkosť a starostlivosť. Zo všetkých
uvedených dôvodov súd návrh starej matky zamietol. Súd zároveň apeluje na matku i navrhovateľku,
aby prehodnotili svoj postoj a vzájomný vzťah a predovšetkým kvôli mal. F., ktorú majú obe radi a ktorá

má rada ich, pracovali na zlepšení svojho vzťahu , aby navrhovateľka bola naďalej prirodzenou súčasťou
života maloletej, aby s ňou a rodinou na Slovensku mohla tráviť voľný čas, pretože pre F. sú to blízky
ľudia a je v jej záujme, aby vzťahy s nimi udržiavala a upevňovala.

34. Podľa § 363 Civilného mimosporového poriadku súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené

neodkladné opatrenie , ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

35. Vzhľadom k tomu, že uznesením zo dňa 14.05.2014 súd nariadil neodkladné opatrenie , ktorým mal.
F.A. dočasne zveril do starostlivosti navrhovateľky a rodičov zaviazal prispievať na jej výživu, mal súd
za to, že došlo k zmenám pomerov a súčasne odpadli dôvody , pre ktoré bolo neodkladné opatrenie

nariadené s poukazom na dôvody, pre ktoré súd návrh vo veci samej zamietol, preto súčasne aj zrušil
neodkladné opatrenie.

36. Podľa § 49 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku účastník platí trovy konania , ktoré vznikajú
jemu a jeho zástupcovi , ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

37. Podľa § 49 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru
účastníctva na veci a na konaní.

38. Podľa § 57 Civilného sporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania , ak nejde o trovy

konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

39.Podľa§58Civilnéhomimosporovéhoporiadkuonárokunanáhraduaovýšketrovkonaniarozhoduje
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Vzhľadom k tomu, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie a za podaný posudok bola
znalkyni priznaná odmena vo výške 444,88€, ktorá bola vyplatená z prostriedkov štátu, vznikol štátu
nárok na náhradu trov týchto trov, ktoré platil. Súd tieto trovy rozdelil na polovicu medzi navrhovateľku
a matku, nakoľko mali ako účastníčky obe pomer na veci rovnaký a ani u jednej z nich súd nevzhliadol
dôvodynaoslobodenieodtýchtotrov,keďžeobepracujúspravidelnýmpríjmomaznaleckédokazovanie

bolo vykonané v ich záujme a záujme mal. F. o starostlivosť ktorej viedli súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazy.

Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd len ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.