Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/256/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200875
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200875.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy
Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: Bidvest Slovakia s.r.o., so sídlom Nové
Mesto nad Váhom, Piešťanská 2321/71, IČO: 34 152 199, právne zastúpeného Blaňár Blaňárová &
Partners s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Gunduličova 4, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. augusta 2014, č. 1100306/1/363796/2014/5289, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/363796/ 2014/5289 zo dňa 12.
augusta 2014 a z r u š u j e rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9301401/5/2487951/2014/
Vask zo dňa 6. júna 2014 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm.
d) O.s.p..

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 867,27 eur do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného č.
1100306/1/363796/2014/5289 zo dňa 12.8.2014 , ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9301401/5/2487951/ 2014/Vask zo dňa 6.6.2014 o uložení
predbežného opatrenia. Predmetom tohto predbežného opatrenia bol zákaz nakladania s dlhodobým
hmotným nehnuteľným majetkom žalobcu uvedeným na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. O. D. S.,

konkrétne pozemkami parc.č. XXXX/X - ovocné sady o výmere XXXXX m2 ovocné sady, parc.č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č.
XXXX/XX- trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2 a stavby súpisné číslo XXXX na
parc.č. XXXX/X skladový areál, na parc.č. XXXX/X mraziarenský sklad č. X, XXXX/X sklady, sociálne

a pomocné priestory.

Správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo skutočnosti, že u žalobcu začala dňa 8.8.2013
kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2012, január
až máj 2013, ktorá nie je doposiaľ ukončená. K uloženiu predbežného opatrenia došlo podľa § 50 ods.
1 zák.č. 563/2009 Z.z. na zabezpečenie účelu daňovej kontroly, na základe ktorej je podľa predbežných

zistení predpoklad dorubenia dane žalobcovi vo výške cca 1 847 738 eur. Vychádzali z toho, že
predmetom predbežného opatrenia je majetok s trhovou hodnotou primeranou výške predpokladaného
určenia dane. Žalovaný okrem toho vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že dôvodom vydania predbežnéhoopatrenia správcom dane nebola dôvodná obava, že nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a
vymáhateľnosti nevymožiteľná, a preto správne orgány nemuseli zdôvodňovať objektívne skutočnosti,
ktoré by ich viedli k obave z takejto nevymožiteľnosti.

Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného včas podanou žalobou, v ktorej namietal nesprávne právne
posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi, ako aj to, že zistenie
skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov. Taktiež považoval napadnuté rozhodnutie za
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa jeho názoru nebol správca dane

oprávnený vydať v danom štádiu daňovej kontroly rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia a
následne tu neboli dané ani podmienky pre vydanie rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že pre
vydanie predbežného opatrenia musia byť splnené kumulatívne nasledovné podmienky:

1) vydanie predbežného opatrenia je potrebné na zabezpečenie účelu daňovej kontroly alebo je
odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti

nevymožiteľná, alebo že bude v tejto dobe vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami,

2) môže byť uplatnené iba pri existencii odôvodnenej obavy,

3) a iba v rozsahu nevyhnutne potrebnom.

Správca dane podľa neho rozhodol o predbežnom opatrení na základe svojej odôvodnenej obavy, bez
toho, aby ho čo i len oboznámil s predbežnými zisteniami a zároveň, aby aspoň počkal na odpovede,
ktoré od neho správca dane žiadal. Navyše správca dane zaslal v rámci medzinárodného dožiadania
ďalších 35 žiadostí s otázkami, ktoré mu mali zodpovedať dovtedy ešte nepreukázané, dôkazmi

nedoložené skutočnosti. Vyššie uvedeným postupom správca dane potvrdil, že po 10 mesiacoch od
začatia daňovej kontroly považuje doteraz vykonané dokazovanie za nedostatočné. No paradoxne
na základe takto nedostatočne zisteného skutkového stavu považoval správca dane za dostatočne
preukázanú svoju obavu, na základe ktorej predbežné opatrenie vydal. Vzhľadom na uvedené žalobca
dospel k záveru, že správca dane nebol oprávnený rozhodnúť o predbežnom opatrení, pretože

objektívne nemohol vedieť stanoviť nevyhnutne potrebný rozsah predbežného opatrenia a svoju
odôvodnenú obavu, že nesplatná alebo nevyrubená daň vôbec niekedy vznikne a následne nebude v
dobe jej splatnosti vymožiteľná.

Predovšetkým však poukazoval na to, že odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov nie sú v súlade so

zákonom, keď obsahujú predovšetkým citácie zákona, konštatovania konania, či nekonania tretích osôb
a úkonov vykonaných voči nim. Považoval ich za arbitrárne. Vytkol správnym orgánom,
že si za účelom zistenia nevyhnutného rozsahu uložených opatrení žiadnym spôsobom nezistili trhovú
hodnotu nehnuteľností v jeho vlastníctve, s ktorými mu zakázali nakladať. Podľa odborného vyjadrenia,
ktoré súdu žalobca predložil majú nehnuteľnosti, s ktorými bolo zakázané nakladať hodnotu 2.900.000

eur. Poukázal na to, že správca dane riadne neodôvodnil uplatnenie predbežného opatrenia v danej
veci, pričom je tu rozpor medzi výrokom rozhodnutia a jeho odôvodnením.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že ju žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Všetky námietky
žalobcu považoval za neopodstatnené. Poukázal na to, že v jednom rozhodnutí o uložení predbežného

opatrenia nemôže byť uvedený ako dôvod jeho vydania aj zabezpečenie účelu daňovej
kontroly a súčasne aj obava z nevymožiteľnosti nesplatnej alebo nevyrubenej dane. Rozlišovať medzi
týmito účelmi je potrebné s ohľadom na existujúce dôvody, ktoré správcu dane vedú k uloženiu
predbežného opatrenia a rozdielny časový úsek, kedy je možné predbežné opatrenie uložiť. Podľa
neho predbežné opatrenie na zabezpečenie účelu daňovej kontroly je možné vydať, ak na základe

predbežných výsledkov vykonávanej daňovej kontroly správca dane očakáva budúcu povinnosť plnenia
peňažnéhocharakteru,vyplývajúcuzozistenéhorozdieludane.Predbežnéopatrenieukladanézdôvodu
obavy z nevymožiteľnosti sa týka len „dane“, tak ako je definovaná v ust. § 2 písm. b) daňového poriadku.
Mal za to, že správca dane postupoval v súlade s ust. § 50 zák.č. 563/2009 Z.z., keď vo výrokovej časti
rozhodnutia správne uviedol len jeden dôvod predbežného opatrenia (zabezpečenie účelu

daňovej kontroly) a súčasne svoje rozhodnutie riadne, v súlade so zákonom odôvodnil.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných
rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých
rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho
orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249

ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods.
3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods.
2 O.s.p.) zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.)
proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.
(§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní

(§ 250g ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s
obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že žaloba bola
podaná dôvodne.

Predmetom prieskumu je rozhodnutie č. 1100306/1/363796/2014/5289 zo dňa 12.8.2014, ktorým
žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.

9301401/5/2487951/2014/Vask zo dňa 6.6.2014 o uložení predbežného opatrenia, ktorým bolo
žalobcovi zakázané nakladať s dlhodobým hmotným nehnuteľným majetkom vedeným na liste
vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. O. D. S., a to pozemkami parc.č. XXXX/X - ovocné sady o výmere XXXXX
m2 ovocné sady, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2,
parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2 a stavby
súpisné číslo XXXX na parc.č. XXXX/X skladový areál, na parc.č. XXXX/X mraziarenský sklad č. X,
XXXX/X sklady, sociálne a pomocné priestory.

Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca si uplatnil v zdaňovacích obdobiach január až
december 2012 a január - máj 2013 odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004
Z.z. z dodávateľských faktúr za nákup tovaru od svojich dodávateľov v sume 1 847 738 eur.

V zmysle zápisnice o začatí daňovej kontroly č. 9301401/5/3722717/2014/Vask začal správca dane dňa
8.8.2013 daňovú kontrolu za účelom kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január - december 2012 a január - máj 2013, pričom dospel k záveru, že podľa predbežných
zistení je predpoklad dorubenia dane v sume cca 1 847 738 eur. Uviedol, že vykonal rozsiahle
dokazovanie výsledkom ktorého je dôvodná pochybnosť o deklarovaných zdaniteľných plneniach

na dodávateľských faktúrach od 11 dodávateľov. Dodávateľské faktúry od uvedených dodávateľov
považoval za nevierohodné, ktoré dostatočným spôsobom nepreukazujú vznik nároku na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty. Uvedená daňová kontrola nie je doposiaľ ukončená.

Vzhľadom na uvedené predbežné zistenia daňovej kontroly správca dane pristúpil k nariadeniu

predbežného opatrenia, ktorým zakázal žalobcovi nakladať s jeho nehnuteľným majetkom
špecifikovaným vo výroku jeho rozhodnutia, pričom mal za to, že trhová hodnota tohto majetku je
primeraná výške predpokladaného určenia dane. Potrebu vydania predbežného opatrenia odôvodnil len
poukazom dôvody nevierohodnosti jednotlivých faktúr a na zákonné ustanovenie § 50 ods. 1 zák.č.
563/2009 Z.z..

Na odvolanie žalobcu, ktorý okrem iného namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane
žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán vydal predbežné opatrenie len na zabezpečenie
dosiahnutia účelu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty, na základe ktorej, je podľa predbežných
zistení predpoklad dorubenia dane vo výške približne 1 847 738 eur. Z tohto dôvodu teda správne

neuviedol aj odôvodnenú obavu, že nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti
nevymožiteľná. Z tohto dôvodu teda správca dane nemusí v odôvodnení rozhodnutia uviesť objektívne
skutočnosti, ktoré by ho viedli k obave z nevymožiteľnosti.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.Podľa ust. § 247 ods. 1 až 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a
postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. V daňovom konaní sa postupuje
vsúladesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,chrániasazáujmyštátuaobcíadbásapritomna
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
v daňovom konaní.

Podľa§63ods.5zák.č.563/2009Z.z.rozhodnutieobsahujeodôvodnenie,aktentozákonneustanovuje
inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s
návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa ust. 50 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. správca dane môže počas daňovej kontroly, počas
určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu, alebo ak je
odôvodnenáobava,ženesplatnádaň,alebonevyrubenádaňbudevdobejejsplatnostiavymáhateľnosti
nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu
nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal,

alebo niečo strpel, a to najmä, aby
a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,
b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.

Podľa ust. 50 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia týkajúceho

sa nehnuteľnosti správca dane doručí daňovému subjektu a katastru nehnuteľností; právne úkony
urobené po zapísaní poznámky do katastra nehnuteľností, ktoré sú v rozpore s uloženým predbežným
opatrením, sú neplatné. Správca dane oznámi katastru nehnuteľností, kedy nadobudlo rozhodnutie o
uložení predbežného opatrenia právoplatnosť.

Podľa ust. 50 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno
podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.

Podľa ust. 50 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie
dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.

Podľa ust. 50 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane
alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku
záložného práva podľa § 81; o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne
upovedomiť daňový subjekt.

Súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane sú nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov a z tohto dôvodu obe rozhodnutia správnych orgánov zrušil podľa § 250j ods.2
písm. d) O.s.p..

Súd konštatuje, že na odvolanie žalobcu, ktorý okrem iného namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia
správcu dane o nariadení predbežného opatrenia žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že
správca dane vydal predbežné opatrenie len na zabezpečenie dosiahnutia účelu
daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty, na základe ktorej je podľa predbežných zistení predpoklad
dorúbeniadanevovýškepribližne1847738eur.Podľažalovanéhotedasprávneniejevprvostupňovom

rozhodnutí uvedená aj odôvodnenú obava, že nevyrúbená daň bude v dobe jej splatnosti
a vymáhateľnosti nevymožiteľná. Z tohto dôvodu sa správne neuvádzajú v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia objektívne skutočnosti, ktoré by viedli k obave z nevymožiteľnosti.

Súd poukazuje na to, že v rozhodnutí správcu dane č. 9301401/5/2487951/2014/Vask zo dňa 6. júna

2014 sa odôvodnenie obmedzuje výlučne na predbežné zistenia daňovej kontroly, podľa ktorých je
predpoklad dorubenia dane žalobcovi vo výške 1 847 738 eur. Pokiaľ ide o uvedenie dôvodu nariadenia
predbežného opatrenia, ktoré spočíva v obmedzení žalobcu nakladať s jeho nehnuteľnosťami vedeným
naLVč.XXXX k.ú.D.O. D.S.,taklenodkazujenazákonnúcitáciu§50zák.č.563/2009Z.z.,stým, že žiadnym spôsobom nekonkretizuje, či sa ním sleduje zabezpečenie účelu daňovej kontroly alebo
ide o zabezpečenie zaplatenia doposiaľ nevyrubenej daňovej povinnosti, ktorá sa zisťuje v prebiehajúcej
daňovej kontrole. Celkový kontext rozhodnutia pritom ukazuje na to, že predbežným opatrením sa

sledovalo zabezpečenie riadnej úhrady predpokladanej daňovej povinnosti vo výške 1 847 738 eur.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že dôvodom vydania rozhodnutia o predbežnom
opatrení je zabezpečenie účelu daňovej kontroly

Súd v tejto súvislosti konštatuje, že daňová kontrola je základným aktom správy daní a na daňové
účely ňou rozumieme podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na
určenie daňovej povinnosti. Vykonáva sa v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný
na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj
kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa

osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Z uvedeného vyplýva, že účelom daňovej kontroly je zistenie alebo preverenie základu dane, alebo inej
skutočnosti rozhodujúcej pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti.

Z rozhodnutia správcu dane, ani napadnutého rozhodnutia žalovaného však žiadnym spôsobom
nevyplýva ako konkrétne má zákaz nakladať s určenými nehnuteľnosťami tento účel daňovej kontroly
v predmetnej právnej veci zabezpečiť. Aký význam má vydanie predbežného opatrenia vo vzťahu k
prevereniu základu dane. Rovnako nie je zrejmé ako dospeli správne orgány k záveru, že nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu, na ktoré sa predbežné opatrenie vzťahuje má trhovú hodnotu primeranú

predpokladanej výške rozdielu dane. Z napadnutých rozhodnutí nie je možné zistiť na základe čoho
dospeli správne orgány k takémuto záveru, z akých podkladov a predpokladov pri tomto závere
vychádzali.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery, ktoré ohľadne inštitútu predbežného opatrenia vyslovil

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Sžf/70/2012 zo dňa 23.4.2013 podľa
ktorých zákon vymedzuje použitie inštitútu predbežného opatrenia aj na zabezpečenie účelu daňovej
kontroly a miestneho zisťovania, ale širší výklad zákona o správe daní napovedá o účele,
ktorým je zabezpečiť včasné zaplatenie prípadnej daňovej povinnosti zistenej v rámci výkonu daňovej
kontroly alebo miestneho zisťovania, ako i zefektívnenie prípadného budúceho núteného vymáhania

daňového nedoplatku vzniknutého z dodatočne dorubenej dane. Uvedené vyplýva zo samotnej úpravy
straty účinnosti predbežného opatrenia dňom úplného zaplatenia daňového nedoplatku alebo dňom jeho
úplného uhradenia vykonaním kompenzácie.

Keďže použitie inštitút predbežného opatrenia presahuje ciele daňovej kontroly, t. j. zistenie

alebo preverenie základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo
vznik daňovej povinnosti, je potrebné pri jeho využití zohľadniť a dostatočne uviesť
odôvodnenú obavu, že dodatočne určené dane nebudú zaplatené včas a riadne, prípadne, že
vymáhanie na nich vzniknutého nedoplatku bude spojené s neprimeranými ťažkosťami
alebo budú daňové nedoplatky nevymožiteľné.

Z uvedeného je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky mal za to, že v prípade vydania
predbežného opatrenia, ktoré bezpochyby predstavuje zásah do vlastníckeho práva daňového subjektu,
je vždy potrebné odôvodniť obavu, že neskôr určené dane nebudú uhradené riadne a včas.

S poukazom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného

ako správcu dane neobsahuje uvedenie konkrétnych dôvodov pre ktoré bolo potrebné zabezpečiť
účel daňovej kontroly, t.j. preverenie základu dane, obmedzením vlastníckeho práva žalobcu
nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, resp. ak malo byť dôvodom zabezpečenie riadneho a včasného
zaplatenia preverovanej dane, ich rozhodnutia neobsahujú žiadnu úvahu o primeranosti použitého
prostriedku na zabezpečenie plnenia daňových povinností žalobcu vo vzťahu k jeho právu na užívanie

svojho majetku. Správca dane a ani žalovaný vo svojom rozhodnutí neuviedli odôvodnenú obavu, že
dodatočne určená daň nebude zaplatená včas, prípadne jej vymáhanie bude spojené s neprimeranými
ťažkosťami alebo nevymožiteľné.Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné, a preto ho zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm.
d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 70 eur a v odmene za právne
zastúpenie podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) v sume 797,27 eur .

Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta žalobcu je podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. 139,83 eur pre rok 2015 a 134 eur pre rok 2014. Súd priznal žalobcovi odmenu za 4 úkony právnej
služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia (tarifná odmena 134 eur + 8,04 eur), vypracovanie žaloby
(134 eur + 8,04 eur), vypracovanie vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného (139,83 eur + 8,39 eur) a za
účasť na pojednávaní konanom dňa 11.11.2015 (139,83 eur + 8,39 eur). Vzhľadom na skutočnosť, že

právny zástupca žalobcu je platcom DPH bola uvedená odmena priznaná spolu s 20% DPH. Takto patrí
žalobcovi náhrada v celkovej sume 696,62 eur.

Súd žalobcovi priznal v rámci trov právneho zastúpenia aj náhradu za stratu času za cestu
z miesta sídla jeho advokátskej kancelárie (Bratislava) do sídla súdu (Trenčín) 6 polhodín

x 13,98 eur, t.j. 83,88 eur. Uvedená cesta bola vykonaná za účelom účasti na vytýčenom
pojednávaní. Spolu s DPH predstavuje uvedená náhrada celkovo sumu 100,65 eur.

Žalobcovi neboli priznané uplatnené trovy právneho zastúpenia za úkon „príprava memoranda zo
dňa 12.10.2014“ pre klienta, ktorý úkon mal byť vykonaný pred podaním žaloby a nie je zrejmé ako

súvisí s uplatňovaním práv žalobcu v tomto súdnom konaní. Okrem toho jeho vykonanie nebolo súdu
žiadnym spôsobom preukázané. Taktiež uplatnené úkony za tri porady s klientom v presne neurčené
dni, ktoré mali byť vykonané v súvislosti s prípravou žaloby a vyjadrení, neboli súdu žiadnym spôsobom
preukázané. Z tohto dôvodu neboli žalobcovi priznané. Z rovnakého dôvodu nebol priznaný ani nárok za
náhradu času, za cesty, ktoré mali byť vykonané advokátom žalobcu v súvislosti s týmito poradami.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n éodvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne,

cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami

tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.