Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 29, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/221/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216208124
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216208124.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu:

Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní zastúpeného
Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, korešp. adresa:
Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému: V. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., o zaplatenie
185,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 135,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 135,- € od 14.4.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 45,94 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 20.5.2016 domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu 185,- € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil
tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 7.11.2014 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 135,- €. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal

splatiť pravidelnými mesačnými splátkami. Keďže žalovaný porušil zmluvné podmienky, listom zo dňa
26.3.2015 bol vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru. Podanou žalobou si uplatnil na zaplatenie
dlžnú sumu pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 30,33 €, dlžného úroku vo výške 9,- €, zosplatnenej
istiny vo výške 104,67 €, poplatku za upomienky vo výške 24,- € a zmluvnej pokuty vo výške 17,- €. Tiež
si uplatnil na zaplatenie vyčíslený úrok z omeškania z dlžnej sumy za obdobie od 14.4.2015 (15 dňa
od odoslania výzvy) do 12.5.2016 vo výške 10,11 € a od 13.5.2016 do zaplatenia, ako i náhradu trov
konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.

2. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci
po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom, a to výpisom z
obchodného registra žalobcu, predžalobnou výzvou, podacím hárkom, úverovou zmluvou, informáciami
o úvere, úverovými podmienkami, informáciami o poistení, podacími hárkami, výpisom čerpania, splátok
a úhrad ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

3. Žalobca je obchodná spoločnosť s predmetom činnosti (okrem iného) poskytovanie úverov a pôžičiek
nebankovým spôsobom.4. Dňa 7.11.2014 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver
vo výške 135,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach po 12,59 €. Ročná

percentuálna miera nákladov poskytnutého úveru bola v zmluve uvedená vo výške 21,1 % pri priemernej
RPMN vo výške 44,06 % a ročná úroková sadzba 19,19 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola
v zmluve uvedená vo výške vo výške 151,08 €. Lehota konečnej splatnosti bola dohodnutá na deň
29.11.2015. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové podmienky, informácie o úvere a informácie
o poistení.

5. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplynulo, že úver vo výške 135,- € bol žalovanému poskytnutý
dňa 7.11.2014. Žalovaný titulom poskytnutého úveru nič neuhradil.

6. Ako vyplynulo z výzvy žalobcu zo dňa 14.4.2016, žalobca pre neplnenie zmluvných podmienok zo
strany žalovaného tomuto listom zo dňa 26.3.2015 oznámil zosplatnenie úveru a vyzval ho na vrátenie

celého úveru s príslušenstvom naraz. Dlh titulom úveru vyčíslil vo výške 194,39 €. V tomto konaní si
žalobca uplatnil na zaplatenie sumu 185,- € spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne z dlžnej sumy vyčísleného za obdobie od 14.4.2015 do 12.5.2016 vo výške 10,11 € a
od 13.5.2016 do zaplatenia.

7. Žalovaný sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumiea) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel dňa

7.11.2014 zmluvu o úvere č. 4411025200, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 135,-
€. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť 12 mesačnými splátkami po 12,59 €. I keď predmetom
konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere a táto predstavuje tzv.
absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetnú
zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na žalovaného hľadieť ako na spotrebiteľa,

pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez
odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený
záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku)

nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to
najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej
časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto

na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo
sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa
spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Táto zmluva podlieha tiež režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má vpredmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom
ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené
pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred
ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky - úverové zmluvné podmienky,
ktoré žalovaný ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd
preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zákonných

náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávny údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ktorý je uvedený v zmluve v hodnote 21,1 %. Tento
údaj je však nesprávny, pretože po prepočte bolo zistené, že RPMN mala byť správne uvedená
vo výške 23,51 %. Nakoľko je predmetnú zmluvu potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú,
kde žalobca vystupoval ako dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný ako
spotrebiteľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,

pričom ide o formulárovú zmluvu (vrátane všeobecných obchodných podmienok - úverových zmluvných
podmienok), do ktorej textu nemôže dlžník žiadnym spôsobom zasahovať a táto obsahovala nesprávny
údaj o RPMN, súd aplikujúc ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považoval poskytnutý
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd považoval hodnotu RPMN uvedenú v zmluve
za údaj, ktorý bol uvedený v neprospech spotrebiteľa, pretože takýmto zavádzajúcim údajom (ktorý

bol uvedený v nižšej hodnote, než bola skutočnosť) žalobca mohol ovplyvniť správanie žalovaného a
docieliť uzavretie úverovej zmluvy za podmienok, ktoré boli v skutočnosti nevýhodnejšie, než vyplývalo
z uzavretej úverovej zmluvy. Keďže žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 135,- €,
pričom žalovaný vychádzajúc zo žalobcom predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad titulom úveru
nič neuhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie sumy 135,- € tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnenú sumu úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej
sumy 135,- € od 14.4.2015 do zaplatenia, ku ktorému dňu už žalovaný bol v omeškaní s úhradou dlhu.
Žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, keď vypočítal pomer úspechu a
neúspechu strán sporu a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal nárok na náhradu trov konania
v percentuálnej hodnote rozdielu medzi jeho úspechom a neúspechom v konaní (žalobca mal úspech v
rozsahu 72,97 % a neúspech v rozsahu 27,03 %). O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.