Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/214/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710212961
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8710212961.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľky: T.
W., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XXX/XX, O. proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská
10, Bratislava 26, IČO: 35795752, zast. JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, Kubániho 16, Bratislava
o zrušenie rozhodcovského rozsudku s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok JUDr. Michala Krnáča, sp. zn. RK-1102/10-MK zo dňa

25.8.2010.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 195,23 eur, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným dňa 29.11.2010 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým bude
zrušený rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom dňa 25.8.2010 sp. zn. RK - 1102/10-MK.
Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že napriek neplatnej rozhodcovskej doložke, odporca voči

navrhovateľke podal návrh, o ktorom JUDr. Michal Krnáč ako rozhodca rozhodol rozhodcovským
rozsudkom a navrhovateľku zaviazal na úhradu sumy 2.080,68 eur spolu s príslušenstvom.
Navrhovateľka poukázala na to, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko zmluvné
dojednanie čl. 18.2 zmluvy o revolvingovom úvere je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) ObčZ.
Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že priebeh rozhodcovského konania, v
ktorombolvydanýnapadnutýrozsudok,jeupravenývčl.18zmluvyorevolvingovomúvereč.830019263

zo dňa 13.3.2009 a tým, že navrhovateľka podala v konaní pred rozhodcom žalobnú odpoveď, došlo
k zrušeniu napadnutého rozsudku a ďalší rozsudok vydaný nebol. Z uvedeného dôvodu navrhol návrh
zamietnuť .S ohľadom na argumentáciu odporcu a vyjadrenie rozhodcu JUDr. Michala Krnáča, ktorý
potvrdil zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle pravidiel rozhodcovského súdu, súd uznesením
zo dňa 1.3.2011 konanie prerušil do doby rozhodnutia o právomoci rozhodcovského súdu resp. vo veci
samej. Šetrením súd zistil, že v konaní vedenom rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom pod sp. zn.
RK-1101/10-MK bol dňa 23.11.2011 vydaný nový rozhodcovský rozsudok, ktorým bola navrhovateľka

opätovnezaviazanánaúhradužalovanejsumyatentorozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa9.12.2011
a vykonateľnosť dňa 13.12.2011. S ohľadom na uvedenú skutočnosť súd pokračoval v prerušenom
konaní.

Rozsudkom zo dňa 24.6.2014 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Po podanom odvolaní Krajský súd
Prešov uznesením zo dňa 14.10.2015 rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V zmysle pokynu odvolacieho súdu bolo potrebné odstrániť zmätočné údaje uvedené v odôvodnení a
výroku rozsudku súdu 1. stupňa, nakoľko uvedením nesprávnych označení jednotlivých rozhodnutí súd1. stupňa spôsobil nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia a zmätočnosť. Po vrátení veci súd opätovne
vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

Dňa 13.3.2009 uzavreli účastníci úverovú zmluvu č. 8300019263, predmetom ktorej bolo poskytnutie
revolvingovému úveru navrhovateľke vo výške 896,24 eur. Uvedený úver sa navrhovateľka zaviazala
splácať pravidelnými mesačnými splátkami, vždy k 19. dňu v mesiaci, a to vo výške 54,34 eur. Splatnosť
úveru bola dohodnutá na 30 mesačných splátok a zmluvná odmena odporcu mala pri RPMN vo výške
67,54 %, ročnou úrokovou sadzbou úveru vo výške 67,54 % predstavovať sumu 733,92 eur. Priemerná

RPMN za úver bola určená sumou 34,49 %, poskytnutá čiastka revolvingu sumu 479,25 eur, za ktorú
si navrhovateľ nárokoval odmenu za poskytnutie revolvingu vo výške 498,84 eur. Revolvingový úverový
limit bol v časti 6 zmluvy stanovený sumou 896,24 eur a splatnosťou v 30 mesačných splátkach po 54,39
eur, pričom odmena poskytovateľa ma predstavovať sumu 733,92 eur a zmluvná odmena pri poskytnutí
revolvingu vo výške 479,25 eur má predstavovať sumu 398,84 eur a ročná úroková sadzba revolvingu
61,48 %.

Návrhom adresovaným JUDr. Michalovi Krnáčovi, rozhodcovi, sa odporca domáhal uloženia povinnosti
navrhovateľke zaplatiť odporcovi sumu 2.216,51 eur, spolu s príslušenstvom. Dňa 25.8.2010 rozhodca
vydal rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-1102/10-MK, ktorým odporkyňu zaviazal na úhradu sumy
2.080,68 eur s príslušenstvom. Proti tomuto rozhodcovskému rozsudku podala navrhovateľka žalovanú

odpoveď, v dôsledku čoho bol vydaný rozhodcovský rozsudok zrušený. Dňa 23.11.2011 rozhodca JUDr.
Michal Krnáč v konaní vedenom pod sp.zn. RK-1102/10-MK rozhodcovský rozsudok, ktorým odporkyňu
zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.861,51 eur s príslušenstvom a v zostávajúcej časti
konanie zastavil. Neprihliadol tak na námietky nedostatku právomoci rozhodcu ani na námietky rozporu
obsahu zmluvy so zákonnými ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa.

Z rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom dňa 15.2.2012, sp. zn.
PEC-KKD 9/2011 súd zistil, že pri rozhodovaní rozhodca vychádzal z obsahu spisu a vyhovel žalobe
v plnom rozsahu. Zmluvu zo dňa 30.5.2007 rozhodca považoval za platnú, zodpovedajúcu zákonu,
vrátane jeho vykonávacích predpisov, pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Z ďalšieho obsahu rozhodcovského rozsudku súd zistil, že dôvodom pre ktorý rozhodca navrhovateľa
zaviazal na plnenie je skutočnosť, že navrhovateľ nerozporoval obsah listiny označenej ako splatenie
celého úveru s výzvou k úhrade dlžnej čiastky. Čo sa týka výšky údajného záväzku navrhovateľa,
tento má byť tvorený dlžnou istinou zosplatneného výškou úveru a vyčísleným úrokom ku dňu spísania
žalobného návrhu vo výške 23,98 eur s tým, že podrobná špecifikácia je uvedená v splátkovom

kalendári priloženom k žalobe. Akým spôsobom sa rozhodca vysporiadal s podstatnými náležitosťami
spotrebiteľskej zmluvy, nie je možné z predmetného rozhodcovského rozsudku zistiť rovnako ako nie je
možné zistiť ďalšie skutočnosti tak, ako to vyžaduje § 40 zákona č. 244/2002 Z.z., § 52 ObčZ.

Z úverovej zmluvy č. 5701246751 zo dňa 30.5.2007 súd zistil, že úverová zmluva neobsahuje údaj o

výške ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). Odkazuje na úverové podmienky, z ktorých však nie
je zrejmé, či boli účastníkmi aj podpísané. Navyše ani uvedené podmienky údaje o RPMN neobsahujú.

Z predložených poštových peňažných poukazov súd zistil, že navrhovateľ podľa poštových peňažných
poukazov na účet odporcu a s uvedením variabilného symbolu 5701246751 uhradil sumu 1.046,12 eur.

Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú
ustanovenia ObčZ ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., v platnom znení v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v
závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka
spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške
ročnej percentuálnej miere nákladov.Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí
byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ

poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

Podľa ust. § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný
účet s výnimkou kreditnej karty ( § 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu
mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch

spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia
zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej
percentuálnej miery nákladov.

Podľa ust. § 3 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z., ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému

spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte
podľa prílohy tohto zákona.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ust. § 52 ods. 1 ObčZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa ust. § 52 ods. 2 ObčZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3 ObčZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 ObčZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 ObčZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka ).

Podľa ust. § 53 ods. 3 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa ust. § 53 ods. 4 ObčZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1 ObčZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 54 ods. 2 ObčZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je

pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej
len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých

na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný

vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len "smernica"). Túto smernicu
je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S.
proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F. Smernicu je potrebné aplikovať

tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo
dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

Z uvedeného je zrejmé, že účastníci uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bol revolvingový úver. Ten je
typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí,
pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových

prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa
údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu
vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože
sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN.

So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika inter alia aj záväzky náležite transponovať
smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda
aj finančného spotrebiteľa európska únia prijala viaceré smernice (viď príloha Smernice EP a Rady z
23.4.2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica 93/13)
si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym
zásahom štátu. Súdny dvor vo fundamentálnom rozsudku Océano Grupo Editorial SA C-240/98 až
C-244/98 konštatuje, že je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na
nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom,

majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom
úvere neobsahovala potrebné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., neobsahovala údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov (RPMN) v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) cit. zákona. RPMN nie je v zmluve

ani v obchodných podmienkach uvedená.

Keďže odporca ako dodávateľ spotrebiteľského úveru nedodržal ustanovenia § 3, § 4 zákona č.
258/2001 Z.z., ani ust. § 53 ObčZ, súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, aleboi) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa ust. § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno
podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa ust. § 41 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu
podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania
ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát
uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Za okolností, aké sú vo veci samej, neexistencia údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, ktorý má podstatný význam v kontexte smernice Rady 87/102/EHS z 22.
decembra1986oaproximáciizákonov,inýchprávnychpredpisovasprávnychopatreníčlenskýchštátov,
ktorésatýkajúspotrebiteľskéhoúveru,zmenenejadoplnenejsmernicouEurópskehoparlamentuaRady
98/7/ES zo 16. februára 1998, môže predstavovať rozhodujúcu okolnosť pre vnútroštátny súd v rámci

jeho analýzy otázky, či podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúca sa jeho nákladov, v ktorej
sa nenachádza takýto údaj, je zrozumiteľná v zmysle článku 4 smernice 93/13.
Ak nejde o takýto prípad, tento súd má možnosť aj bez návrhu posúdiť, či vzhľadom na všetky
okolnosti týkajúce sa uzavretia tejto zmluvy je opomenutie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov
v jej podmienke týkajúcej sa nákladov tohto úveru spôsobilé prisúdiť tejto doložke nekalú povahu v

zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13. Napriek tomu bez ohľadu na priznanú možnosť posúdiť túto
zmluvu z hľadiska smernice 93/13, smernica 87/102 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu
súdu umožňuje aj bez návrhu uplatniť ustanovenia preberajúce do vnútroštátneho práva článok 4
tejto poslednej uvedenej smernice a stanovujúce, že neexistencia údaja o ročnej percentuálnej miere
nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov (Uznesenie Európskeho súdneho dvora vo veci C 76/10 Pohotovosť s. r. o.
proti Ivete Korčkovskej).

Podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné
rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď jeho významnými

prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť
a aj nižšie trovy konania.
Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej
činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní možno
tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne

vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti.
Aj keď toto rozhodcovské konanie možno označiť za menej zložitú procedúru, než aká je vlastná konaniu
pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti, zákonnosti a
tiež ústavnosti (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 95/2010).

Tietozásadyvprípadenavrhovateľavšakdodržanéneboli.Jenepochybné,žeajnavydanierozhodnutia
rozhodcu či rozhodcovského súdu sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež z práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv. Znamená to, že aj takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad
(čl. 2 ods. 2 ústavy) a nemôže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 ústavy). Aj rozhodcovské súdy sú

povinné aplikovať právo tak, aby výsledkom nimi uplatnenej právomoci bolo rozhodnutie, ktoré spĺňa
parametre zákonnosti a ústavnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 51 ods. 3 zákona
o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, subsidiárne sa aplikujú
ustanovenia generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces. Danou právnou normou je zákon č.99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (obdobne napr. nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 95/2010, II. ÚS 173/2010).

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je zrejmé, že napadnutý rozsudok rozhodcu JUDr. Radima
Kuchtu zo dňa 15.2.2012, sp. zn. PEC-KKD 9/2011, uvedené stanovisko neakceptoval, nie je zrejmý
spôsob výpočtu žalovanej sumy, teda napadnutý rozsudok je zmätočný, arbitrárny a nepreskúmateľný.
Navyše z predložených poštových peňažných poukazov jednoznačne vyplýva, že istina, teda poskytnutý
úver bol navrhovateľom splatený, teda nie je zrejmé, čo tvorí prisúdenú sumu 1.711,35 eur. Podľa

názoru súdu je takýto postup rozhodcu neprípustný, nakoľko bezdôvodne nerešpektovaním záväzných
aplikačných pravidiel odoprel ochranu spotrebiteľovi - navrhovateľovi.

V zmysle ust. § 40 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z., sa môže účastník rozhodcovského konania
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané,

že postupom rozhodcu došlo v rozhodcovskom konaní k nedostatkom, preto napadnutý rozhodcovský
rozsudok zrušil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu
trov konania za 3 úkony poskytnutej právnej služby (2x 55,46 eur, 1x 61,85 eur) a 3x režijný paušál (2x

7,21 eur, 1x 8,04 eur)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.