Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoP/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117208120
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8117208120.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov
senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, vo veci starostlivosti súdu o mal. P. N., D..
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Prešov, dieťa rodičov matky M. H., D.. XX.XX.XXXX, H. N. A., Č. XX, prechodne bytom W., D..P..,
U. XX, A., právne zast. JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou, Advokátska kancelária so

sídlom v Prešove, ul. Slovenská 69 a otca G. N., D.. XX.XX.XXXX, H. N. A., Č. XX, v konaní o úpravu
práv a povinností k maloletému dieťaťu, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 28P 38/2017-24 zo dňa 25.4.2017 takto

r o z h o d o l :

Mení prvoinštančné uznesenie tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. Olivera sumou 50
eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletého vopred počnúc dňom doručenia tohto
uznesenia.

V ostatnom zostáva výrok prvoinštančného uznesenia nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého
P. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do

15. dňa v mesiaci vopred, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia.
Ďalej rozhodol, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28P 38/2017.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala
uložiť otcovi maloletého P. povinnosť prispievať na jeho výživu sumou vo výške 150 eur mesačne. Návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej

domácnosti, matka zabezpečuje maloletému celodennú starostlivosť. Otec na výživu maloletého dieťaťa
neprispieva. Matka s mal. P. odišla zo spoločnej domácnosti v máji 2015 a od 1.6.2016 je jej poskytovaná
sociálna služba formou celoročnej starostlivosti v Ú.H. W., D..P.., ktorého je klientkou. Jediným jej
príjmom je rodičovský príspevok a prídavok na dieťa.
Pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia matka maloletého dieťaťa požiadala súd o
úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Prvoinštančný súd zistil, že skutočne matka maloletého P. nežije v spoločnej domácnosti s otcom
maloletého dieťaťa, býva spolu s dieťaťom v R. W., D..P.., od 1.6.2016 je jej v tomto zariadení
poskytovaná sociálna služba formou celoročnej starostlivosti. Tu matka hradí mesačne 70 eur. Čiastku
30 eur mesačne uhrádza ako dlh na nájomnom v pôvodnom byte, ktorý obývali spolu s otcom maloletého
dieťaťa pred opustením spoločnej domácnosti. Matka má rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur
mesačne a poberá aj prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Finančné prostriedky slúžia na

úhradu nevyhnutných platieb a na zabezpečenie stravy, hygieny, oblečenia pre dieťa a pre matku.Podľa informácií matky otec pracuje v Košiciach s mesačným príjmom 500 - 600 eur. Otec sa so synom
stretáva, avšak vyživovaciu povinnosť si neplní.
Z vyjadrenia otca vyplýva, že tento má príjem vo výške 100 eur mesačne, pretože pracuje na základe

dohody a zároveň je evidovaný aj na úrade práce. Otec navrhol, aby maloleté dieťa bolo zverené do
striedavej starostlivosti.
Prvoinštančný súd po právnej stránke vec posúdil podľa § 324 ods. 1 CSP a § 325 ods. 1 CSP. Z
procesného predpisu aplikoval aj ust. § 2 ods. 1, 2 CMP a ďalej § 329 ods. 1 a § 333 CSP. V súvislosti s
špeciálnymi ustanoveniami o neodkladnom opatrení v civilnom mimosporovom konaní aplikoval ust. §

360 ods. 1, § 366, § 367 ods. 1, 3 a § 363 CMP. V súvislosti s vykonateľnosťou neodkladného opatrenia
aplikoval ust. § 332 ods. 1 CSP.
Prvoinštančný súd mal preukázané, že rodičia maloletého nevedú spoločnú domácnosť, matka
zabezpečujestarostlivosťomaloletéhopokaždejstránke.Súdrozhodolvzhľadomnazákonnúlehotulen
na základe listinných dôkazov, ktoré mal k dispozícii v spisovom materiáli a stanovil otcovi neodkladným
opatrením výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, alebo

na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne. Súdu sa nepodarilo zistiť, vzhľadom na
krátku zákonnú lehotu, súčasné osobné, zárobkové a majetkové pomery otca. Stanovený výživné podľa
§ 366 CMP je v nevyhnutnej miere a bližšia úprava rodičovských práv a povinností a bližšie zisťovanie
súčasných osobných, zárobkových a majetkových pomerov rodičov bude v konaní o veci samej, kde sa
preskúmajú aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa,
ktorá namietala výšku určenia výživného v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. Poukázala na
svoje sociálne pomery a uviedla, že súd nestanovil maloletému nárok na výživné v nevyhnutnej miere,
ale stanovil minimálne výživné, ktoré nezabezpečí potreby maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere.

Takto stanovené výživné nestačí ani na úhradu základných potrieb dieťaťa a výživné v nevyhnutnej
miere je vyššie, ako stanovené minimálne výživné. Ďalej poukázala na to, že minimálne výživné je
objektívna, zákonom určená kategória. Nevyhnutnou výživou sa však rozumie objektívna okolnosť na
strane oprávneného, ktorá vyjadruje minimálnu výšku nákladov na zabezpečenie aspoň jeho základných
potrieb. Obaja rodičia by sa mali rovnakým dielom podieľať na vyživovacej povinnosti svojho dieťaťa

buď osobnou starostlivosťou alebo platením výživného. Osobná starostlivosť matky musí byť vyvážená
stanovením výživného zo strany otca. Preto žiadala, aby odvolací súd zmenil prvoinštančné uznesenie a
určilvýživnézostranyotcanamal.P.vovýškepodľapôvodnéhonávrhumatkynavydanieneodkladného
opatrenia.

3. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že jeho príjem mu
nepostačuje na to, aby prispieval na výživu dieťaťa vyššou čiastkou. Aj matka maloletého dieťaťa je
zdravá a spôsobilá práce a aj on ako otec vie zabezpečiť synovi 24-hodinovú starostlivosť. Preto navrhol
dieťa zveriť do striedavej starostlivosti.
Otec k vyjadreniu pripojil potvrdenie spoločnosti Emir & Adem stav, s.r.o., Gerlachovská 18, Košice,

podľa ktorého je otec zamestnaný v tejto spoločnosti na základe dohody o pracovnej činnosti od
28.9.2016 doposiaľ ako pomocný stavebný robotník. V mesiacoch september až december 2016 bol
jeho hrubý príjem 172,42 eur a čistý príjem 149,46 eur a v mesiacoch január až apríl 2017 hrubý príjem
205 eur a čistý 177,56 eur.

4. K vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila aj matka maloletého dieťaťa, ktorá poukázala na príjem otca
v súčasnom zamestnaní. Poukázala na to, že otec v minulosti pracoval od rána od 6.hod. do večera do
18. hod., preto tento príjem nie je reálny. Naviac, je dosť dobre možné, že pracuje len na kratší pracovný
čas. Otec má príjem a hoci je nízky, musí zabezpečiť v prvom rade vyživovaciu povinnosť mal. P. a až tak
uvedené finančné prostriedky použiť pre svoju potrebu. Preto žiadala, aby jej odvolaniu bolo vyhovené.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 CMP a § 34 CSP preskúmal
napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 62 a nasl. CMP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je
možné zrušiť, ale nie sú splnené ani podmienky na jeho potvrdenie. Preto je potrebné takéto rozhodnutie

podľa § 388 CSP zmeniť.
V prejednávanej veci matka požiadala o vydanie neodkladného opatrenia a určenia výživného zo strany
otca na mal. P. mesačne sumou 150 eur počnúc mesiacom máj 2017.6. Neodkladné opatrenie je inštitút, podľa ktorého sa zabezpečuje dočasná a provizórna úprava
pomerov účastníkov konania. Pri nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad
požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Nariadené neodkladné opatrenie má dočasný (predbežný)

charakter. Nezisťujú sa tu všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť neodkladného opatrenia,
nemusia byť preukázané dôkazmi. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva
dokazovanie, ale postačuje, pokiaľ zistené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu,
sú aspoň osvedčené. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa

posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín, prípadne dodatočne predložených
listín. Tento postup je v súlade s procesným predpisom. Takýto postup umožňuje samotný účel tohto
procesného inštitútu neodkladného opatrenia, kedy pri riadnom vykonaní dokazovania by mohlo dôjsť
k zmareniu účelu tohto inštitútu.

7. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť

výživné v nevyhnutnej miere.

8. V priebehu konania bolo osvedčené, že otec sa s mal. dieťaťom stýka, matka však potvrdila, že na
výživudieťaťaničímneprispievaanakoniectentozávervychádzaajzvyjadreniaotcamaloletéhodieťaťa
k odvolaniu matky, podľa ktorého vyplýva, že jeho príjem je nepostačujúci na to, aby prispieval vyššou

čiastkou na výživu dieťaťa. Bolo osvedčené, že maloleté dieťa má potreby primerané veku, matka má
náklady na stravu dieťaťa, ošatenie, na plienky, drogériu, lieky, mlieko, obuv, bývanie, čo spolu presahuje
jej finančné možnosti. Preto dôvodne podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia, keď otec na
dieťa žiadnym spôsobom neprispieva. Uvedené okolnosti postačujú na osvedčenie dôvodnosti vydania
neodkladného opatrenia.

9. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí však nesprávne vyhodnotil výšku uloženej povinnosti otcovi,
keď na základe osvedčených skutočností ustálil túto povinnosť vo výške len minimálneho výživného.
Nezaoberal sa inštitútom uvedeným v § 366 CMP a nevyhodnotil nevyhnutnú mieru úhrady výživného
v prospech mal. P., ale bez ďalšieho vysvetlenia stotožnil nevyhnutnú mieru vyživovacej povinnosti

v prospech mal. P. s inštitútom minimálneho výživného. Minimálne výživné vychádza zo Zákona o
rodine a tvorí objektívnu, zákonom určenú kategóriu. Nevyhnutná výživa je objektívna okolnosť na
strane oprávneného, ktorá vyjadruje minimálnu výšku nákladov na zabezpečenie aspoň jeho základných
potrieb.
V danom prípade bolo osvedčené zo strany matky mal. P., že poberá rodičovský príspevok 203,20

eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur, z ktorej sumy financuje nielen svoje osobné potreby, ale
potreby maloletého dieťaťa, uhrádza mesačne 70 eur ako náklady za bývanie v Ú.H. W., D..P.., S. A.
a uhrádza dlh 30 eur mesačne z titulu predchádzajúceho užívania bytu. Svoje povinnosti vo vzťahu
k dieťaťu si plní nielen zabezpečovaním všetkých základných potrieb z finančných prostriedkov, ktoré
má k dispozícii ako štátnu dávku, ale aj osobnou starostlivosťou o mal. P., ktorú osobnú starostlivosť

zabezpečuje celodenne.

10. Matka osvedčila, že otec pracuje od 6 hod. ráno do 6 hod. večer, preto jeho príjem, ktorý deklaroval
od zamestnávateľa, nie je príjmom, ktorý by zodpovedal jeho pracovnej aktivite, keď v minulosti
predstavoval 500 - 600 eur.

11. Otec maloletého P. ku svojmu vyjadreniu k odvolaniu matky pripojil aj doklad o svojom príjme u
zamestnávateľa, kde pracuje na základe dohody, kde len v tomto roku jeho mesačný príjem predstavuje
177,56 eur. Pracuje ako pomocný stavebný robotník. Z potvrdenia nie je možné zistiť, či deklarovaný
príjem 177,56 eur je od januára do apríla spolu, alebo mesačne a za aký pracovný čas. Nebolo k tomuto

príjmu na základe tzv. „dohody“ zo strany otca osvedčené, že je evidovaný ako nezamestnaný.
Pokiaľ ale pracuje, je nutné prisvedčiť matke mal. dieťaťa, že minimálne výživné je pre pokrytie výdavkov
na mal. P. v nevyhnutnej miere nízke aj s poukazom na možnosti a schopnosti otca. V minulosti bol otec
schopný zarobiť sumu, ktorá dovoľuje výživné v rámci neodkladného opatrenia stanoviť vo výške 50 eur
mesačne podľa § 366 CMP.

12. Je však potrebné aj uviesť, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd vychádza a
podriaďuje svoju rozhodovaciu činnosti požiadavke rýchlosti nad požiadavku úplnosti s poukazomna dočasný charakter takéhoto opatrenia. Konkrétna výška výživného a konkrétne zistenie okolností
riadnym dokazovaním v súlade s Civilným mimosporovým aj sporovým poriadkom, zistí prvoinštančný
súd vo veci samej. Za tejto situácie však odvolací súd dospel k záveru, že minimálne výživné nie

je výživným ktoré by v nevyhnutnej miere zabezpečilo potreby mal. P., a preto zmenil uznesenie
prvoinštančného súdu tak, že toto výživné od doručenia uznesenia odvolacieho súdu účastníkom
konania stanovil na sumu 50 eur mesačne, pričom táto suma neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej,
avšak zohľadňuje výšku finančných prostriedkov na zabezpečenie nevyhnutnej miery potrieb mal. P..
Preto odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu zmenil.

V konaní o veci samej a po preskúmaní pomerov všetkých účastníkov konania prvoinštančný súd vo
veci rozhodne s tým, že doposiaľ vyplatené výživné zaráta do výživného stanoveného súdom v konaní
vo veci samej. Po ukončení konania vo veci samej dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia odpadne účel
neodkladného opatrenia a toto neodkladné opatrenie zanikne.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.