Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314206565
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4314206565.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice vo veci strán sporu žalobcu:: S., proti žalovanému : I. zastúpený Mgr. Danou

Žlnkovou,advokátkou,sosídlomKomenskéhoč.5,VeľkýKrtíš,ovydaniededičskéhopodielu,sudkyňou
JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že S. je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/12 z celku nehnuteľností
a to parcela č. XX/X o výmere 104 m2 zastavené plochy a nádvoria, parcely č. XXXX/X o výmere
373 m2 zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu s.č. XX na parcele č. XX/X zapísaných na
liste vlastníctva č. XXX vedené Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, okres Levice, obec F.
katastrálne územie F.II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadnej zo strán sporu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 21.3.2014 žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní určil, že je
vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6 z celku na stavbe s.č. XX, postavenej na pozemku
parcela č. XX/X, ďalej na pozemku parcela č. XX/X . o rozlohe 104 m2 ( parcela registra „C) a pozemku
parcela č. XXXX/X o rozlohe 373 m2 pod B1 ( parcela registra „C“) a to všetko zapísané
na LV č. XXX. vedenou Správou katastra Levice, okres Levice, obec Bátovce, kat. územie Bátovce.
Žalobcavžalobeuviedol,žejesynomU.ktorázomreladňaXX.XX.XXXX pričomžalovanýjepozostalým

manželom po U. Po smrti poručiteľky U., ako ďalej uviedol žalobca prebehlo u notárky JUDr. Ivety
Alsterovej dedičské konanie pod sp.zn. 9D 21/2011, Dnot 19/2011, pričom žalovaný sa uvedeného
dedičského konania zúčastnil ako
2 12C /31/2014

jediný dedič a ktorý v predmetnom dedičskom konaní neoznámil, že sú mu známi ďalší dedičia po
poručiteľke VR. a tak žalovaný nadobudol dedičstvo po poručiteľke v celku. Žalobca uviedol, že je

zákonným dedičom, synom poručiteľky U. a nedošlo k žiadnej skutočnosti, ktorá by ho vylučovala z
možnosti dedič po svojej matke, je oprávneným dedičom v prvej dedičskej skupine, pričom zároveň
uviedol, že okrem neho ako zákonného dediča ďalším zákonným dedičom je druhý syn poručiteľky U.
Žalobca preukázal svoje tvrdenie, že je zákonným dedičom, synom poručiteľky U. rodným listom (čl.
6). Zároveň súdu predložil osvedčenie o dedičstve 9D 21/2011, Dnot 19/2011 zo dňa 23.3.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 7.4.2011 ( čl. 8).

2. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že je pravdou, že žalobca ako aj jeho brat R. sú deťmi
poručiteľky, avšak poručiteľka mala z ďalšieho manželstva ďalšie tri deti a to C., takže mala za to,
že každý z týchto zákonných dedičov má nárok na dedičstvo , avšak iba do výšky spoluvlastníckeho
podielu.3. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané.

4. Právna zástupkyňa žalobcu, s poukazom na dokazovanie vykonané v priebehu konania uviedla, že
žalovaným nebolo nikdy spochybnené, že poručiteľka U. teda manželka žalovaného bola matkou 5-
tich detí z jej dvoch predchádzajúcich manželstiev a teda žalobcu a jeho brata z prvého manželstva,
ako aj ďalších troch detí z ďalšieho manželstva. Tento okruh zákonných dedičov žalovaný nikdy
nespochybňoval, tieto údaje oznámil aj notárke, ktorá dedičské konanie prejednávala. Uviedla, že z

predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný sa nesprávne domáha vydania zák. podielu,
teda 1/6, ale má nárok iba na vydanie resp. určenie vlastníckeho práva k 1/12 nehnuteľnosti, ktorá
bola prejednaná v dedičskom konaní. Právna zástupkyňa uviedla, že žalovaný je naďalej výlučným
vlastníkom uvedených nehnuteľností, pričom záložné právo, ktoré bolo pod časťou C na LV zapísané
už bolo vymazané.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :

6. Na okresnom súde Levice sp.zn. 9D/21/2011 prebehlo dedičské konanie po poručiteľke U. zomrelej
dňa 3X.XX.XXXX, naposledy bytom F. Z obsahu dedičského spisu č.k. 9D 21/2011 ( čl. 9), teda zo
zápisnice o predbežnom vyšetrení spísanej dňa 2.2.2011 bolo preukázané, že ako dedičia je uvedený

I., pričom v uvedenej zápisnici je ďalej konštatované pod bodom 3, že poručiteľka nemala žiadnych
potomkov. Dňa 23.3.2011 súdna komisárka JUDr. Yveta Alsterová vydala osvedčenie o dedičstve za
účasti účastníkadedičskéhokonaniaI.PodľaboduI.osvedčeniaodedičstve,poručiteľpodľavyhlásenia
prítomného účastníka konania, ako i podľa lustrácie poručiteľa v notárskom centrálnom registri závetov
podľa potvrdenia zo dňa 2.2.2011 , závet, listinu o vydedení, ani odvolanie týchto úkonov nezanechal.

7. Ako dedič zo zákona I. zákonnej skupine podľa § 474 ods. 1 O.Z. prichádza do úvahy pozostalý
manžel I., ako jediný dedič v celosti, ktorý účastník po poučení vyhlásil, že dedičstvo neodmieta, je
spôsobilý dediť a že započítanie na
3 12C /31/2014

dedičský podiel neprichádza do úvahy. Súčasne bol poučený o povinnosti úplnými a pravdivými údajmi
prispieťkspoľahlivémuzisteniuskutkovéhostavuveciapredložiťalebooznačiťvšetkydôkazynajneskôr
do vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené
neskôr sa neprihliada.

8. Súdna komisárka, ako vyplýva z bodu IV. osvedčenia o dedičstva osvedčila, že preberateľom
dedičstva pozostalej a to osobného účtu číslo XXXXXXXX /XXXX vedeného v Poštovej banke, a.s. ku
dňu smrti poručiteľa v s ume 160,12 eur, vkladnej knižky s číslom vkladu XXXXXXXX/XXXX vedenej
v Poštovej banke, a.s. Bratislava ku dňu smrti poručiteľa v sume 10 eur, domovej nehnuteľnosti s

príslušenstvom, priľahlým pozemkov, vedenej v Správe katastra Levice na LV č. XXX parcely registra
„C“ evidovanej na katastrálnej mape: parc. č. XX/X - zast. plochy a nádvoria - 104 m2 - rodinný dom -
s.č. XX , parcela č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria - 373 m2 pod B1 v 1 v hodnote 10.000 eur, je I.
9. Z predloženého dedičského spisu vyplýva, že počas spisovania zápisnice o predbežnom šetrení
nebolo zistené, resp. z tejto zápisnici ani nevyplýva, že zákonnými dedičmi sú aj deti poručiteľky a súdna

komisárka , ako zo zákonným dedičom konala len s manželom poručiteľky, ktorý prebral, ako vyplýva z
osvedčeniaodedičstvecelédedičstvo. Ďalšízákonnídedičia,tedapäťdetíporučiteľky,ktoráskutočnosť
bola preukázaná v rámci konania sa dedičského konania nezúčastnili, ani z obsahu dedičského spisu
nevyplýva, že by boli počas konania o dedičstve o dedičskom konaní informovaní, prípadne, že by boli
vydedení, resp. že by dedičstvo odmietli.

10. Žalovaný uvádzal v tomto konaní, že súdnej komisárke oznamoval, že poručiteľka mala päť detí z
dvoch manželstiev, ktorú skutočnosť však súdna komisárka nebrala pri prejednaní dedičstva do úvahy
a dedičské konanie bolo ukončené osvedčením o dedičstve, ktoré prebral on, ako jediný zákonný dedič.

11. Podľa § 485 ods. 1 O.Z. Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný,
je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má,
podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.12. Oprávneným dedičom je osoba, ktorá je síce dedičom poručiteľovho majetku, už v dobe jeho smrti,
ale súd s ňou, ako s dedičom nekonal. Je to teda osoba, ktorej svedčí niektorý z dedičským titulov.
Oprávnený dedič môže svoje právo na vydanie dedičstva uplatniť voči nepravému dedičovi dedičskou

žalobou a takúto žalobu je oprávnený podať len ten, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, hoci
ním mal byť. Žaloba oprávneného dediča smeruje proti nepravému dedičovi a jej obsahom je vydanie
majetku, ktorý má z dedičstva. Takúto žalobu súd akceptuje iba za podmienky, že dedičské konanie,
v ktorom bolo dedičstvo potvrdené nepravému dedičovi bolo právoplatne skončené. Na rozdiel od
vlastníckej žaloby, podlieha dedičská žaloba premlčaniu. Dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto

rozhodnutia, ktorým bolo dedičstvo potvrdené nepravému dedičovi začína plynúť oprávnenému dedičovi
trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku proti nepravému dedičovi. Pokiaľ ide o samotnú žalobu
oprávneného dediča, nejde o žalobu na určenie existencie, či neexistencie právneho pomeru, žalobca
tu nežiada vyjasnenie neistých právnych pomerov, ale vznik nových pomerov a teda ide o osobitnú formu
určovacej žaloby, ktorá má oporu v ustanovení hmotného práva a nejde o určovaciu žalobu v zmysle
ustanovenia § 80

4 12C /31/2014

písm. c/ O.s.p. pretože naliehavý právny záujem na určení tu nie je potrebné preukazovať. Žaloba v
zmysle ustanovenia 485 O.Z. môže byť úspešná, ak sa žalobcovi pri splnení zákonných predpokladov
podarí vyvrátiť právnu domnienku subjektívneho dedičského práva žalovaného ako nepravého dediča

tým, že preukáže svoje dedičské právo a vylúči tak, aby nepravý dedič celkom, alebo sčasti nadobudol
dedičstvo.

13. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný
na podanie predmetnej žaloby, ktorú si uplatnil ako zákonný dedič proti nepravému dedičovi v zmysle §

485 ods. 1 O.Z., pričom zároveň súd konštatuje, že predmetná žaloba bola podaná v rámci trojročnej
premlčacej lehoty. Z vykonaného dokazovania a pripojeného dedičského spisu jednoznačne vyplýva, že
v rámci dedičského konania súd nekonal so zákonnými dedičmi, teda deťmi poručiteľky, ale konal len s
dedičommanželomporučiteľky. Zpredloženýchrodnýchlistovvyplýva,žeporučiteľkakudňusmrtimala
päť detí, takže tieto deti mali dediť v rámci I. dedičskej skupine, spolu s manželom, každý v rovnakom

zákonnom podiele. Z dôvodu, že žalobca nesprávne uviedol a pravdepodobne sám nemal ani vedomosť
o tom, že okrem neho a jeho brata mala poručiteľka, teda jeho matka ešte ďalšie tri deti, žiadal , aby
súd určil, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6 z celku nehnuteľností zapísaných na
LV XXX z dôvodu, že žalobca má nárok na určenie ako zákonný dedič na určenie spoluvlastníckeho
podielu len do výšky jeho zákonného podielu, teda o veľkosti 1/12 . Súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 255 os. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Z dôvodu, že žalobca bol úspešný v časti určenia spoluvlastníckeho podielu , avšak nebol úspešný
v určení výšky tohto spoluvlastníckeho podielu, v ktorej časti bol úspešný teda žalovaný, súd rozhodol
tak, že žiadnej zo strany sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
5 12C /31/2014

k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.