Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 2, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Pc/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616212114
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616212114.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľky:

H. C. X.. XX.XX.XXXX, V. L. E.. O. XX, Z., právne zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou,
advokátkou so sídlom Zimná 62, Spišská Nová Ves proti osobe povinnej podľa návrhu platiť výživné: U.
L. X.. XX.XX.XXXX, V. L. R., R. X, právne zastúpenom JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom
Radničné námestie 4, Spišská Nová Ves, o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov
nevydatej matke, takto

r o z h o d o l :

I. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné j e p o v i n n á prispieť na výživu navrhovateľky
za obdobie od 1.3.2015 do 28.2.2017 sumou 850,- Eur a uhradiť náklady navrhovateľky spojené s

tehotenstvom a pôrodom v sume 28,- Eur, všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

III. Zamieta návrh na prerušenie konania.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

V. Osoba, ktorá je povinná podľa návrhu platiť výživné je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho
súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 52,50 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.8.2016 domáhala, aby súd zaviazal
osobu, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné prispievať na jej výživu a úhradu niektorých nákladov
sumou 250,- Eur mesačne od 1.3.2015. V návrhu uviedla, že zo stykov, ktoré udržiavala s U. L. sa
jej dňa 1.3.2015 narodil syn C.. S menovaným U. L. žili v spoločnej domácnosti po dobu 5 mesiacov,
následne zo spoločnej domácnosti odišla. Po narodení syna jeho otec neprispel na zakúpenie výbavičky

a všetky potrebné veci pre syna musela zabezpečovať z vlastných prostriedkov za pomoci rodiny. Je
slobodná, zabezpečuje sama celodennú starostlivosť o syna. Jej príjmom je rodičovský príspevok a
rodinné prídavky. Vyživovaciu povinnosť má len k synovi C.. Od septembra 2015 býva v 2-izbovom byte
v podnájme, kde platí 130,- Eur mesačne. Jej príjmy jej nestačia na pokrytie jej výdavkov.

2. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu
dňa 20.9.2016 uviedol, že po narodení syna C. žili s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti od mesiaca

apríl 2015 do 28.8.2015, kedy sa navrhovateľka od neho odsťahovala. V uvedenom období chod
domácnosti a nákupy zabezpečovali spoločne. Po odchode navrhovateľky dlhší čas ani nevedel, kde sa
navrhovateľka so synom zdržiava, informácie získal len od kolíznej opatrovníčky syna. Pred narodením
syna s navrhovateľkou plánovali spoločnú budúcnosť a veci pre syna a pre bývanie zakupovali spoločne.Od mesiaca august 2015 prispieval na výživu syna mesačne sumou po 50,- Eur a od mesiaca jún
2016 prispieva na jeho výživu sumou po 70,- Eur mesačne. Od 1.3.2015 býva sám v byte, kde bývali
spoločneajsnavrhovateľkou.Jehopríjemjecca600,-Eurmesačne,jehomesačnévýdavkypredstavujú

sumu 407,28 Eur mesačne vrátane výživného pre syna a príspevku na výživu navrhovateľky, ktorý
uhrádza od mesiaca august 2016 vo výške po 30,- Eur mesačne. Po dobu, kedy žil s navrhovateľkou
v spoločnej domácnosti zabezpečoval výživu navrhovateľky v primeranom rozsahu. Preto súhlasil s
určením príspevku na jej výživu až od 1.9.2015, avšak nie vo výške, ktorú požaduje navrhovateľka a
ktorá je absolútne neprijateľná.

3. Vpísomnomvyjadrenídoručenomsúdudňa21.12.2016navrhovateľkauviedla,žepredtehotenstvom
pracovala v materskej škôlke s priemerným mesačným zárobkom 420,- Eur. V čase od februára 2015 do
septembra 2015 poberala dávku nemocenského poistenia v priemernej výške 350,- Eur mesačne. Od
októbra 2015 je jej jediným príjmom rodičovský príspevok 203,20 Eur mesačne. Jej mesačné výdavky
sú vo výške 540,- Eur vrátane potrieb maloletého syna. So synom žije sama v prenajatom 2-izbovom

byte. Zo svojho príjmu musí ešte uhrádzať aj potreby maloletého, ktoré sú mesačne vo výške cca 300,-
Eur. Žalovaný pri občasných stretnutiach s dieťaťom mu nič nedonesie. Podľa jej informácii žalovaný
býva v domácnosti jeho matky a nie v prenajatom byte. V súvislosti s tehotenstvom a pôrodom jej vznikli
výdavky a to na lieky v celkovej sume cca 20,- Eur, v súvislosti s jej hospitalizáciou počas tehotenstva
a pôrodu. Navrhla, aby žalovaný bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100,- Eur mesačne za

obdobie od 1.3.2015 do 30.9.2015 a sumou 200,- Eur mesačne od 1.10.2015 do 1.3.2017.

4. Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, svedkyňu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi
a to rodným listom maloletého C. L., potvrdením o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na
dieťa, poštovými poukážkami, výpismi z účtu, platobnými dokladmi, pokladničnými blokmi, mesačným

predpisom platieb, poštovými poukážkami, potvrdeniami o príjme, potvrdením o nemocenských
dávkach, rozhodnutím vysokej školy, potvrdeniami, čestným prehlásením, kópiou inzerátu, obrázkami
a zistil tento skutkový stav:

5. Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti. Dňa 1.3.2015 sa z ich vzťahu narodil syn C. L..

Počas tehotenstva navrhovateľky účastníci konania nežili v spoločnej domácnosti. Po narodení syna
C. a to od začiatku mesiaca apríl 2015 do 28.8.2015 žili spoločne v byte matky otca dieťaťa. Z bytu
sa odsťahovala navrhovateľka aj s dieťaťom účastníkov konania. Podľa vyjadrenia účastníkov výdavky
domácnosti v čase, keď žili v spoločnej domácnosti uhrádzali spoločne a to pokiaľ sa týka zabezpečenia
stravy, ako aj platenia nájomného. Podľa zhodného tvrdenia účastníkov, ale aj predložených poštových

poukážok osoba povinná podľa návrhu platiť výživné, na výživu navrhovateľky začal prispievať až po
obdŕžaní návrhu na začatie konania, pričom celkovo uhradil na výživu navrhovateľke sumu 210,- Eur t.j.
po 30,- Eur mesačne za obdobie od augusta 2016 do februára 2017 vrátane t.j. 7 mesiacov krát 30,-
Eur. Od mesiaca august 2015 prispieval na výživu syna mesačne sumou po 50,- Eur a od septembra
2016 prispieva na výživu maloletého C. sumou po 70,- Eur mesačne.

6. Navrhovateľka pred pôrodom pracovala ako učiteľka v materskej škôlke v P., kde jej príjem za obdobie
od 1.1.2014 do 30.11.2014 predstavoval priemerne 425,23 Eur čistej mzdy mesačne. V mesiacoch
december 2014 a január 2014 jej bolo vyplatené nemocenské vo výške po 309,- Eur mesačne.
Od mesiaca február 2015 do septembra 2015 vrátane, navrhovateľka poberala materské vo výške

priemerne 375,49 Eur mesačne. Od mesiaca október 2015 je príjmom navrhovateľky len rodičovský
príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má navrhovateľka len k maloletému
C., na ktorého poberá rodinné prídavky vo výške po 23,52 Eur mesačne.

7. Osoba povinná podľa návrhu platiť výživné poukázal na to, že okrem rodičovského príspevku má

navrhovateľka aj iné príjmy a to z obrázkov, ktoré kreslí a ktoré ponúka na svojej internetovej stránke
za 15,- resp. 25,- Eur. Navrhovateľka potvrdila, že kreslí obrázky za odplatu a to od leta 2016 z dôvodu,
že potrebovala finančné prostriedky. Mesačne nakreslí 3-4 obrázky, viac to nie je možné vzhľadom na
starostlivosť o syna a jej štúdium na vysokej škole.

8. So synom C. býva navrhovateľka v prenajatom 2-izbovom byte patriacom jej strýkovi D. R., kde podľa
predložených platobných dokladov platí inkaso mesačne vo výške do 127,80 Eur mesačne. Za rok 2015
na poplatkoch spojených s užívaním bytu bol nedoplatok vo výške 300,67 Eur, pričom navrhovateľka
podľa jej vyjadrenia užíva byt od septembra 2015. Navrhovateľka mesačne platí poplatok za internet9,99 Eur. Podľa rozhodnutia Katolíckej univerzity v Ružomberku navrhovateľka uhradila v akademickom
roku 2016/2017 školné vo výške 850,- Eur. Taktiež uhrádza svoju a synovu poistku po 30,- a 15,-
Eur mesačne. Navrhovateľka nevlastní nehnuteľnosti. Je vlastníčkou jedného osobného motorového

vozidla.

9. Navrhovateľka predložila výpis liekov z prehľadu uložených predpisov jej ošetrujúceho lekára za
obdobie od 26.7.2014 do 23.1.2015 t.j. počas jej tehotenstva, za ktoré podľa jej vyjadrenia uhradila sumu
cca 20,- Eur. Nemocnica s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s. potvrdila, že za obdobie od 22.7.2014 do

1.3.2015 bola vykonaná úhrada za nadštandardné ubytovanie navrhovateľky na oddelení gynekológie
a pôrodníctva v sume 56,- Eur dňa 5.3.2015 a poplatok za účasť otca pri pôrode vo výške 25,- Eur
uhradený dňa 2.3.2015. Podľa zhodného tvrdenia účastníkov poplatok za účasť otca pri pôrode vo výške
25,- Eur bol uhradený zo strany otca dieťaťa.

10. Podľa potvrdení zamestnávateľa osoby povinnej podľa návrhu platiť výživné, jeho priemerný čistý

mesačný príjem za obdobie roku 2015 činil 620,- Eur, v roku 2016 bol vo výške 714,17 Eur a za prvé
dva mesiace roku 2017 vo výške 667,94 Eur mesačne.

11. Povinná osoba U. L. býva v 3-izbovom byte patriacom jeho matke C. L.. Uvedené bolo potvrdené
vypočutou svedkyňou C. L., ako aj čestným prehlásením predsedu spoločenstva vlastníkov bytom

zo dňa 13.2.2017, podľa ktorého menovaný býva a zdržiava sa na adrese jeho trvalého bydliska od
1.3.2015. Podľa predložených platobných dokladov za byt uhrádza inkaso vo výške 107,94 Eur a
taktiež uhrádza mesačne 45,- Eur spoločenstvu bytov a nebytových priestorov. Nie je vlastníkom ani
spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnych územiach v pôsobnosti Okresného úradu Spišská Nová
Ves. Nie je vlastníkom motorového vozidla, avšak užíva motorové vozidlo, ktoré bolo zakúpené z

finančných prostriedkov jeho matky, do ktorého opráv investoval finančné prostriedky.

12. Dňa 2.9.2015 navrhovateľka podala na tunajšom súde návrh na úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletému C. L., ktorým sa domáha zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a
určenia výživného pre dieťa zo strany odporcu. Konanie je vedené tunajším súdom pod č. 15P/243/2015

a doposiaľ vo veci nie je rozhodnuté.

13. Podľa § 74 ods.1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatie súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Predmetom toho konania bolo určenie príspevku na výživu nevydatej matke a príspevok na úhradu

nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Zákon o rodine preferuje rodinu založenú manželstvom.
Ochranu však poskytuje všetkých formám rodiny bez rozdielu. Poskytuje aj ochranu nárokov ženy, ktorá
porodí dieťa mimo manželstva. V zmysle citovaného ustanovenia § 74 Zákona o rodine je poskytnutá
ochrana matke, ktorá nie je vydatá za otca svojho dieťaťa. V danej veci sa navrhovateľke ako slobodnej
matke dňa 1.3.2015 narodil syn C., ktorého otcom je U. L.. Navrhovateľka nie je a nebola vydatá za

otca svojho dieťaťa.

18. Príspevok na úhradu výživy nevydatej matke možno v zmysle citovaného ustanovenia priznať po
dobu najdlhšie dvoch rokov odo dňa pôrodu dieťaťa. Maloletý C. sa narodil dňa 1.3.2015 a teda nároknavrhovateľky je limitovaný do 28.2.2017 t.j. do dvoch rokov od narodenia maloletého. V zmysle § 77
ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania t.j. od podania
návrhu na začatie konania, ktorý navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 10.8.2016. Nárok na

príspevok na výživu nevydatej matky je však výnimkou z uvedeného pravidla a aj keď ide o výživné pre
plnoletú osobu, v tomto prípade možno ho priznať aj za obdobie pred začatím súdneho konania.

19. Priznanie príspevku na výživu nevydatej matky nie je odôvodnené prípadnou neschopnosťou matky
samostatne sa živiť. Základom priznania tohto príspevku sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa nevydatej

matke a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky. Je zrejme, že matka sa spravidla počas
tehotenstva a po narodení dieťaťa dostáva do horšej sociálnej situácie, ktorá je spojená spravidla s tým,
že príde dočasne o príjmy zo zamestnania resp. iný príjem a naopak má zvýšené výdavky pokiaľ sa týka
nákladov spojených s tehotenstvom a následne aj po narodení dieťaťa. Preto zmyslom resp. účelom
príspevku je túto situáciu nevydatej matky priblížiť pomerom v manželstve, aby tieto náklady nemusela
uhrádzať výlučne matka. Na druhej strane príspevok na výživu nevydatej matky má užší rozsah než v

prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov.

20. Dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľka bola pred narodením syna riadne zamestnaná
s priemerným čistým mesačným príjmom 425,23 Eur. Príjmom navrhovateľky po narodení maloletého
C. bolo materské vo výške 375,49 Eur, ktoré poberala do konca mesiaca september 2015. Od októbra

2015 doposiaľ je jej príjmom len rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne. Je teda zrejme,
že u navrhovateľky došlo k zmene jej sociálnej situácie pred tehotenstvom a pôrodom s jej terajšou
situáciou. K podstatnej zmene došlo najmä po tom, čo navrhovateľka začala poberať rodičovský
príspevok, kedy došlo k výraznejšiemu zníženiu jej príjmu oproti príjmu pred narodením syna. K zníženiu
príjmu navrhovateľky došlo aj napriek snahe navrhovateľky zabezpečiť si určité finančné prostriedky

aj kreslením obrázkov. Je zrejme, že takýmto spôsobom nie je možné, aby navrhovateľka dosahovala
príjem vo výške aký mala pred narodením syna a to poukazujúc najmä na jej povinnosti pri starostlivosti
o maloletého.

21. Otec maloletého C. je od roku 2015 riadne zamestnaný, má príjem, ktorý mu umožňuje resp. aj

umožňovalprispievaťnavýživunavrhovateľky.Vtejtosúvislostisúdprihliadolajnato,žeužívamotorové
vozidlo svojej matky, ktoré zhodnotil. Taktiež do bytu, ktorý užíva a ktorý patrí jeho matke investoval, čo
vyplýva nie len z jeho výpovede, ale aj výpovede vypočutej svedkyne. Z týchto dôvodov súd dospel k
záveru, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispieť na výživu navrhovateľky.

22. Keďže súd rozhodoval o nároku navrhovateľky už po uplynutí obdobia dvoch rokov od narodenia
dieťaťa, výšku príspevku na výživu navrhovateľky určil pevnou sumou. Jedná sa o sumu, ktorá bola
navrhovateľke priznaná za obdobie mesiaca marec 2015 a následne obdobie od mesiaca september
2015 do konca februára 2017. Dokazovaním bolo totiž preukázané, že v období od apríla 2015 do
konca augusta 2015 účastníci konania žili v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili a preto za

toto obdobie súd nárok na výživu navrhovateľke nepriznal. V mesiacoch marec 2015 a september
2015 príjmom navrhovateľky bolo materské. V tomto období nedošlo u navrhovateľky k výraznejšiemu
zníženiu jej príjmu oproti obdobiu pred narodením dieťaťa a preto za tieto dva mesiace súd priznal
navrhovateľke príspevok na výživu vo výške po 20,- Eur mesačne. Od októbra 2015 do 28.2.2017
príjmom navrhovateľky bol už len rodičovský príspevok. Vzhľadom k tomu, ako aj výške príjmu osoby

povinnej podľa návrhu platiť výživné, ako aj vzhľadom na primeranosť príspevku na výživu nevydatej
matke, súd priznal navrhovateľke príspevok na výživu vo výške 60,- Eur mesačne. Navrhovateľke bol tak
priznaný príspevok na výživu vo výške 1 020,- Eur t.j. dva mesiace po 20,- Eur plus 17 mesiacov po 60,-
Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal sumu 210,- Eur, ktorá bola za uvedené obdobie navrhovateľke
uhradená titulom príspevku na výživu nevydatej matke.

23. Navrhovateľka okrem príspevku na výživu sa podaným návrhom domáhala aj úhrady nákladov
spojených s tehotenstvom a pôrodom. V súvislosti s tehotenstvom navrhovateľka požadovala úhradu
sumy 20,- Eur, ktoré vynaložila na lieky predpísané jej lekárom. Navrhovateľka v súvislosti s touto sumou
neuniesla v konaní dôkazné bremeno. Na preukázanie výšky týchto nákladov nepredložila ani nenavrhla

dokazovanie a preto jej uvedená suma titulom nákladov spojených s tehotenstvom priznaná nebola. V
súvislosti s pôrodom syna boli preukázané úhrady za nadštandardnú izbu vo výške 56,- Eur a za účasť
otca pri pôrode vo výške 25,- Eur. Suma 25,- Eur bola uhradená otcom dieťaťa. Preto súd ho zaviazalzaplatiť navrhovateľke len sumu 28,- Eur t.j. polovicu zo sumy 56,- Eur t.j. z nákladov navrhovateľky v
súvislosti s pôrodom.

24. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

26. V zmysle uvedených ustanovení poukazujúc na výšku sumy priznanej navrhovateľke a výšku príjmu
osoby podľa návrhu platiť výživné, bola na plnenie určená súdom dlhšia než trojdňová lehota a to lehota
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

27. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie

prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

28. Osoba povinná podľa návrhu platiť výživné požadovala prerušenie tohto konania do právoplatného
skončenia konania vedeného na základe návrhu navrhovateľky o úprave rodičovských práv a povinností

k maloletému C. L.. Súd návrh na prerušenie konania zamietol z dôvodu, že v uvedenom konaní nie
je riešená otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Súd totiž pri určení výšky príspevku
navrhovateľke je povinný prihliadať okrem iného aj na vyživovacie povinnosti oboch účastníkov a
teda v konaní bola zohľadnená skutočnosť, že obaja účastníci majú vyživovaciu povinnosť k jednému
maloletému dieťaťu.

29. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy,

ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

31. Súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal podľa citovaného ustanovenia § 52 Civilného
sporového poriadku, v konaní totiž neboli zistené okolnosti odôvodňujúce priznanie náhrady trov
niektorému z účastníkov.

32. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo
jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však
žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie

neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v
konaní pred správnym súdom.

33. Navrhovateľka je pre toto konanie oslobodená od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. f/
zákona č. 71/1992 Z.z. V konaní bola osoba povinná podľa návrhu platiť výživné zaviazaná k zaplateniu

sumy 878,- Eur (850,- Eur príspevok na výživu, 28,- Eur príspevok na úhradu nákladov). Z uvedenej
sumy súd podľa citovaného ustanovenia preto súd zaviazal povinnú osobu zaplatiť súdny poplatok,
ktorého výška bola určená podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.