Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7R/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117203656
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Katarína Muráriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117203656.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: KALITEK - SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Areál
Starej tehelne, Sučany, IČO: 36 239 631, o návrhu na povolenie reštrukturalizácie, takto

r o z h o d o l :

Reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi: KALITEK - SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Areál Starej tehelne,
Sučany, IČO: 36 239 631, zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 02.02.2017, podaným na súde dňa 06.02.2017, sa navrhovateľ - dlžník domáhal
povolenia svojej reštrukturalizácie. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 16.12.2016 poveril správcu
JUDr. Denisu Pejchalovú, so sídlom kancelárie v Banskej Bystrici, vypracovaním reštrukturalizačného
posudku. Poverený správca v reštrukturalizačnom posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil.

2. Uznesením č.k. 7R/1/2017-229 zo dňa 21.02.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 41/2017

zo dňa 28.02.2017, začal súd reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi.

3. Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 28.02.2017 (ďalej len „ZKR“), správca pri príprave posudku
zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku
odporučí alebo neodporučí reštrukturalizáciu dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v

posudku navrhne aj možný spôsob jej uskutočnenia.

4. Podľa § 109 ods. 2 ZKR, posudok je správca povinný vypracovať nestranne a s odbornou
starostlivosťou. Tí, ktorí správcu prípravou posudku poverili, sú povinní poskytnúť správcovi potrebnú
súčinnosť, najmä všetky dokumenty, informácie a vysvetlenia potrebné na riadne vypracovanie posudku.

5. Podľa § 109 ods. 3 ZKR, správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak

a) dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť,
b) dlžníkovi hrozí úpadok alebo už je v úpadku,
c) účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom
účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka,

d) od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu uplynuli aspoň dva
roky,

e) možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a
f) v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia
veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

6. Podľa § 110 ods. 1 ZKR, posudok obsahujea) presné označenie dlžníka,
b) podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka,

c) zistenie, či dlžníkovi hrozí úpadok alebo či je v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením,
prečo úpadok hrozí, prípadne prečo úpadok nastal,
d) podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku,
e) podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka,
f) podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou

predpokladať ich odporovateľnosť,
g)podrobnézhodnotenieprávnychúkonovdlžníkasospriaznenýmiosobami,ktorémohliviesťkúpadku,
uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu k predpisom obchodného
práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich
vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných
zdrojov,

h) označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojím majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú
a opis tohto majetku,
i) odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo
sa reštrukturalizácia odporučila alebo neodporučila,
j) deň vyhotovenia posudku.

7. Podľa § 110 ods. 2 ZKR, posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež

a) zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov,
b) podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej

podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti
odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení,
c) podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo
viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie
možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia

konkurzu,
d) vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať
súhlasu správcu,
e) údaj o výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných
dvoch rokoch,

f)vyjadrenieaudítoraalebosúdnehoznalca,čiúčtovnázávierkadlžníka,pripojenáknávrhunapovolenie
reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva
a o finančnej situácii dlžníka.

8. Podľa § 116 ods. 1 ZKR, ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr

do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie.
Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.

9. Podľa § 116 ods. 2 ZKR, súd povolí reštrukturalizáciu, ak

a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti,
b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný,
c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode
odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd,
d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho

vypracovania,
e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku
je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.

10. Ak sa pozornosť súdu v reštrukturalizačnom konaní do momentu jeho začatia sústreďuje na

posúdenie formálnych náležitostí návrhu, v ďalšej fáze už začatého reštrukturalizačného konania súd
posudzuje najmä obsahové náležitosti reštrukturalizačného posudku.11. Len súd môže rozhodnúť, či sú alebo nie sú splnené podmienky pre povolenie reštrukturalizácie a v
tomto smere nie je viazaný závermi reštrukturalizačného posudku. V opačnom prípade by to znamenalo,
že súd by musel vždy rozhodnúť podľa záverov reštrukturalizačného posudku. Z § 116 ods. 2 ZKR

vyplýva, že súd je oprávnený a povinný preskúmať posudok v celom jeho rozsahu. Z ustanovenia §
116 ods. 2 písm. e) ZKR explicitne vyplýva, že súd preskúmava, či zo záverov posudku je zrejmé, že
na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Z tohto pohľadu súd preskúmava obsah
celého posudku a na základe toho vyvodí záver, či sú alebo nie sú splnené predpoklady pre povolenie
reštrukturalizácie. Aj pre reštrukturalizačné konanie platí ustanovenie § 191 ods. 1 Civilného sporového

poriadku (za použitia § 196 ZKR), podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Z tohto pohľadu je reštrukturalizačný posudok obligatórny dôkaz, ktorého
posúdenie je však len v právomoci súdu, ktorý ho vyhodnotí spolu s inými dôkaznými prostriedkami
(obdobne uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41 CoKR 12/2011 z 23.2.2011).

12. Základným predpokladom na to, aby súd mohol povoliť reštrukturalizáciu, je predloženie posudku
obsahujúceho všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom posudok musí spĺňať náležitosti nielen z
formálneho hľadiska (tak, že názvy jeho jednotlivých kapitol budú zodpovedať zákonom vymedzeným
náležitostiam posudku), ale aj materiálne náležitosti v tom zmysle, že zistenia správcu zachytené v
posudku budú aj skutočne obsahovo plniť svoju informačnú úlohu. To znamená, že pokiaľ má podľa

zákona správca preskúmať právne úkony dlžníka v stanovenom časovom období, nepostačuje len
zaradiť do posudku kapitolu s príslušným názvom, ale v tejto kapitole musí aj podrobne rozobrať
preskúmavané právne úkony dlžníka. Zároveň obsah posudku musí byť jasný a zrozumiteľný.

13. Z predloženého posudku je zrejmé, že ho vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý

má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný súd (v obvode
Krajského súdu v Banskej Bystrici), posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie
nebol starší ako 30 dní (vychádzajúc z dátumu uvedeného ako dátum vypracovania posudku) a správca
poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil. Po podrobnom preskúmaní
posudku a jeho konfrontácii s prílohami návrhu však súd konštatuje, že neobsahuje všetky zákonom

predpísanénáležitostiažejehoobsahniejejasnýazrozumiteľný.Súčasnesúdkonštatuje,žezposudku
nie je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.

14. Podľa názoru súdu v predloženom posudku absentujú nasledovné náležitosti:

- podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou
predpokladať ich odporovateľnosť,
- podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadku,
uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu k predpisom obchodného
práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich

vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných
zdrojov,
- podrobné odôvodnenie, prečo sa reštrukturalizácia odporučila,
- podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej
podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti

odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení,
- podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo
viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie
možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia
konkurzu.

15. Posudok obsahuje kapitolu 6. nazvanú „odporovateľné právne úkony dlžníka“, v ktorej správca
v podkapitolách 6.1. až 6.4. citoval ustanovenia § 57 až § 60 ZKR. V podkapitole 6.5. nazvanej
„Posúdenie odporovateľnosti“ správca uviedol, že preskúmal účtovnú evidenciu dlžníka, zamerajúc sa
na osoby spriaznené s dlžníkom a neidentifikoval právny úkon dlžníka, u ktorého by bolo a prima facie

bez ďalšieho možné odôvodnene predpokladať jeho možnú úspešnú odporovateľnosť. Obdobne tak v
podkapitole 6.6. nazvanej „podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami“
skonštatoval, že neidentifikoval právny úkon dlžníka, u ktorého by bolo a prima facie bez ďalšieho možné
odôvodnene konštatovať, že je právnym úkonom dlžníka so spriaznenými osobami, ktorý by mohol viesťkúpadku,resp.bybolvykonanýpočashroziacehoúpadkualebovúpadku,najmävovzťahukpredpisom
obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení
nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania

iných vlastných zdrojov. Zhodnotenie právnych úkonov dlžníka označených v § 110 ods. 1 písm. f) a
g) ZKR má význam z hľadiska porovnania výnosnosti a miery uspokojenia veriteľov v konkurznom a
reštrukturalizačnom scenári vývoja dlžníka. Ak zákonodarca v tejto súvislosti používa slovné spojenie
„podrobné zhodnotenie“, neznamená to, že úlohou správcu by malo byť len strohé konštatovanie,
že takéto úkony dlžníka nezistil. Pod podrobným zhodnotením treba rozumieť opísanie financovania

dlžníka,vrátanevýznamnejších(najmävpomerekjehoobratu,čibežnejčinnosti)majetkovýchdispozícii
dlžníka, či odplatných zmlúv uzavretých so spriaznenými osobami, uskutočnených v dobe, v ktorej sa
začali zhoršovať hospodárske výsledky dlžníka alebo v takom čase, kedy boli hospodárske výsledky
dlžníka ešte dobré, avšak práve takéto majetkové dispozície zhoršenie spôsobili. Dopad na porovnanie
výnosnosti oboch scenárov majú najmä právne úkony dlžníka, ktoré sa týkajú majetku či nárokov,
ktoré sa v reštrukturalizácii nestávajú zdrojmi uspokojenia veriteľov, no v konkurze takýto majetok či

nároky vstupujú, či sú vťahované do konkurznej podstaty. V tomto konkrétnom prípade vyznievajú časti
posudku, ktoré by mali byť zamerané na posúdenie právnych úkonov dlžníka v rozsahu stanovenom
§ 110 ods. 1 písm. f) a g) ZKR ako nedostatočné zvlášť z dôvodu, že z posudku a príloh návrhu na
povolenie reštrukturalizácie vyplýva, že dlžník eviduje v účtovníctve voči jeho spriazneným osobám
veľký objem pohľadávok a záväzkov. Napr. na strane 29 posudku sa uvádza, že na cudzích zdrojoch

tvoria viac ako 10 % záväzky voči spoločníkom. V zozname záväzkov dlžníka (č.l. 165 spisu) dlžník
uviedol záväzky voči spriazneným osobám v celkovej sume 457.813,73 eur, vyplývajúce zo zmlúv o
pôžičke, uzatvorených medzi dlžníkom a spoločníkmi, z objednávky materiálu od spoločnosti KALITEK
b.v.b.a. a zo zmlúv o prenájme súboru vozidiel medzi dlžníkom a spoločnosťou KALITEK, s.r.o. V
zozname majetku správca uviedol pohľadávky voči spriazneným osobám, vyplývajúce napr. zo zmlúv o

subdodávke uzatvorených medzi dlžníkom a spriaznenou osobou KALITEK b.v.b.a., pričom výška týchto
pohľadávok je cca 1.928.462,12 eur.

16. Pod predpokladmi, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť,
je potrebné rozumieť podmienky, za splnenia ktorých možno očakávať ďalšie úspešné pokračovanie

dlžníka v podnikaní a okolnosti, ktoré k tomu môžu prispieť. Správca je povinný v posudku tieto
predpoklady vymedziť a podrobne (t.j. detailne, dôkladne) rozobrať. Následne je povinný ozrejmiť, aké
opatrenia by mal dlžník vykonať na to, aby došlo k naplneniu týchto predpokladov a taktiež by mal
poukázať na skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že správcom označené opatrenia sú splniteľné. Správca
jevposudkupovinnývenovaťsavšetkýmparciálnymčastiamtohtopovinnéhoboduposudkuapodrobne

ich vysvetliť, čo v predloženom posudku absentuje. Predložený posudok obsahuje kapitolu 8., nazvanú
„rozbor predpokladov na zachovanie prevádzky podniku dlžníka“. Z tejto časti posudku sa javí, že
správca považuje za rozhodujúci predpoklad, za splnenia ktorého možno zachovať prevádzku podniku
dlžníka, schválenie reštrukturalizačného plánu a uskutočnenie zvolených metód reštrukturalizácie. Iné
predpoklady, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť správca

spomenul len náznakom, nerozlišujúc pritom, čo je predpoklad, za splnenie ktorého možno zachovať
prevádzku podniku dlžníka a čo je opatrenie, ktoré by mal dlžník vykonať. Celá táto kapitola je veľmi
všeobecná, neobsahuje žiadne konkrétne údaje, na základe ktorých by veritelia mohli zhodnotiť riziká
a posúdiť mieru pravdepodobnosti pokračovania prevádzky podniku, čo je predpokladom, že dôjde ku
vygenerovaniu príjmov, z ktorých bude možné po skončení reštrukturalizácie veriteľov uspokojovať v

zmysle schváleného plánu. Správca napr. v texte označil nasledovné predpoklady / opatrenia:

- získanie času na zabezpečenie výsledkov z vykonaných optimalizačných opatrení,
- obsadenie nových trhov s rastovým potenciálom, najmä v eurozóne a vďaka pôsobeniu v
medzinárodnej skupine,

- dostatočná úroveň cash - flow,
- pokračujúca podnikateľská činnosť,
- pokračovanie v úsporných opatreniach a udržanie súčasných odberateľsko - dodávateľských vzťahov,
resp. ich rozšírenie.

17. Je jasné, že keby nedošlo k schváleniu reštrukturalizačného plánu, došlo by ku konverzii
reštrukturalizácie na konkurz, ktorý má likvidačný charakter. Správca však môže odporučiť
reštrukturalizáciu len vtedy, ak dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť a možno odôvodnene
predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka. Preto predpokladom nazachovanie prevádzky podniku dlžníka logicky nemôže byť len schválenie reštrukturalizačného plánu,
ale musí sa jednať o ďalšie podmienky, ktoré k tomuto cieľu prispejú. Záverom (v podkapitole 8.1.;
číslo listu 63 spisu) správca uviedol, že „čiastočné odpustenie starých dlhov ako prvý reštrukturalizačný

predpoklad v možnej kombinácii s predpokladom zníženia nákladov a/alebo prípadným získaním nových
zdrojov, ako aj získaním času na zabezpečenie výsledkov z vykonaných optimalizačných opatrení,
rozšírením činnosti a obsadenie nových trhov s rastovým potenciálom, pokračujúcou podnikateľskou
činnosťou, ako aj zvýšením prípadných nových investícií sú vo vzájomnej interakcii spôsobilými
dosiahnuť ustanovený účel reštrukturalizácie, teda zachovanie prevádzky podniku dlžníka, alebo aspoň

jej podstatnej časti za súčasného zabezpečenia vyššieho rozsahu uspokojenia pohľadávok veriteľov
dlžníka ako v prípadnom konkurze vyhlásenom na jeho majetok. Je tiež možné konštatovať, že všetky
vyššie uvedené predpoklady zachovania prevádzky podniku dlžníka sú reálne splniteľné a dlžník
podniká potrebné opatrenia smerujúce k ich naplneniu.“ Hodnotiť jednotlivé časti posudku po vecnej
stránkeprináležínajmäveriteľom,súdvšakmusídbaťnato,abyboličastiposudkupoobsahovejstránke
úplné a aby posudok ako celok bol jasný a zrozumiteľný. V tomto prípade tomu tak podľa názoru súdu

nie je, nakoľko celá táto časť posudku obsahuje len strohé vymenovanie predpokladov a opatrení, ktoré
možno vykonať a ničím podložené tvrdenie, že predpoklady zachovania prevádzky podniku dlžníka sú
reálne splniteľné a že potrebné opatrenia sú vykonávané.

18. Podľa názoru súdu nedostatočne spracovaná je aj časť posudku označená ako „rozbor metód

reštrukturalizácie dlžníka a podmienok uskutočniteľnosti reštrukturalizácie s odôvodnením väčšieho
rozsahu uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu“, očíslovaná ako kapitola
9. V tejto časti správca ako metódu reštrukturalizácie uviedol nováciu pohľadávok, podobu, v akej
prichádza do úvahy a za akých podmienok však neozrejmil, len všeobecne konštatoval, že novácia
pohľadávok závisí od možností dlžníka a požiadaviek veriteľov. Bolo však potrebné, aby správca

na tomto mieste konkrétne uviedol, aké sú reálne možnosti dlžníka (napr. aby uviedol, čo môže
veriteľom reálne ponúknuť, t.j. v akom rozsahu bude schopný uspokojiť ktoré pohľadávky a v akom
časovom horizonte) a za splnenia akých podmienok bude možné túto metódu reštrukturalizácie
realizovať. Okrem toho správca bol v posudku povinný zdôvodniť, že prečo možno v prípade povolenia
reštrukturalizácie odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade

vyhlásenia konkurzu. Správca v tejto súvislosti vyčíslil predpokladané uspokojenie veriteľov dlžníka v
prípade konkurzu, a to vychádzajúc z hodnoty majetku dlžníka, predpokladanej sumy získanej jeho
speňažením a predpokladaných pohľadávok proti podstate, vo vzťahu k uspokojeniu veriteľov v prípade
reštrukturalizácie sa však obmedzil iba na uvedenie predpokladaného rozsahu uspokojenia veriteľov v
reštrukturalizácii, čo vyplýva z tabuľky nachádzajúcej sa v podkapitole 9.2.6., neozrejmiac, ako k danej

miere uspokojenia dospel (100 % pre zabezpečeného veriteľa, 50 % pre nezabezpečených veriteľov
a 1 % pre spriaznené osoby). Súčasne vôbec neuviedol, aký časový rámec uspokojenia veriteľov v
prípadepovoleniareštrukturalizáciepredpokladá.Správcalenzhrnul(podkapitola9.2.7.),žeprinaplnení
stanovených predpokladov je možné odôvodnene očakávať, že rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka v
prípade reštrukturalizácie bude výrazne vyšší, ako by bol rozsah uspokojenia v konkurze, vôbec však

nevysvetlil, na základe čoho dospel k uvedenému konštatovaniu ani neuviedol, akým spôsobom a v
akom rozsahu je schopný dlžník vygenerovať zdroje (príjmy) na uspokojenie veriteľov.

19. Na strane 27 posudku a strane 43 posudku správca uviedol zoznam zazmluvnených zákaziek
na rok 2017, pričom v tomto zozname uviedol zmluvného partnera a hodnotu zákazky, vo vzťahu k

predpokladuzachovaniaprevádzkypodnikuakrozsahuupokojeniaveriteľovvprípadereštrukturalizácie
však nevyvodil z týchto zmluvných vzťahov žiadne závery (napr. vychádzajúc z týchto kontraktov
neprognózoval budúci hospodársky výsledok). Súčasne súd poukazuje na to, že sa javí, že predmetné
zmluvy s týmito partnermi nie sú uvedené v zmluvnom prehľade (v zmluvnom prehľade sú uvedené
len zmluvy s obchodným partnerom SKANSKA SK, a.s., pričom nie je zrejmé, či sa jedná o tieto nové

zmluvy; zmluvy zatvorené so subjektom SKANSKA SK, a.s., ktoré sú uvedené v zmluvnom prehľade,
sú datované 15.10.2013, 06.10.2014 a 10.08.2015).

20. Povinnou náležitosťou posudku je aj vyjadrenie správcu, či reštrukturalizáciu dlžníka odporúča
alebo neodporúča, vrátane podrobného odôvodnenia, prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo

neodporučila (§ 110 ods. 1 písm. i) ZKR). Správca v predloženom posudku uviedol, že reštrukturalizáciu
odporúča, pričom splnenie zákonom stanovených predpokladov na odporučenie reštrukturalizácie
skonštatoval vo väzbe na kapitoly 2, 3, 8 a 9 posudku, obmedziac sa na všeobecné zhrnutie,
podľa obsahu ktorého v prípade reštrukturalizácie dlžníka možno objektívne očakávať vyššiu mieruuspokojenia ako v prípade konkurzu. Vzhľadom na to, že v celom posudku absentuje konkrétne
zdôvodnenie, prečo možno v prípade povolenia reštrukturalizácie odôvodnene predpokladať vyššiu
mieruuspokojeniaakovprípadekonkurzu,tátočasťposudkutaktiežnezodpovedázákonnejpožiadavke

podrobného odôvodnenia, prečo sa reštrukturalizácia odporučila. V tejto súvislosti je zároveň potrebné
uviesť, že správca môže odporučiť reštrukturalizáciu za súčasného splnenia podmienky, že účtovné
závierky poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o
finančnej situácii dlžníka. Túto skutočnosť má preukazovať vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či
účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý

obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka. V tomto prípade
prílohou návrhu na povolenie reštrukturalizácie bola individuálna účtovná závierka dlžníka zostavená k
31.12.2015. O tejto účtovnej závierke audítorka Ing. Elena Fioleková v správe nezávislého audítora zo
dňa 29.12.2016 vyhlásila, že poskytuje verný a pravdivý obraz finančnej situácie dlžníka a výsledku jej
hospodárenia za rok končiaci sa k 31.12.2015. Súčasne však táto audítorka upozornila na skutočnosť,
že dlžník má významné pohľadávky po lehote splatnosti voči spriaznenej osobe KALITEK b.v.b.a. Podľa

jej vyjadrenia sa jedná o pohľadávky vo výške 2.022.848 eur, ktoré vznikli v roku 2016, a preto nie sú
premietnuté v účtovnej závierke za rok 2015. Podľa záveru audítorky riziko súvisiace s neuhradením
týchto pohľadávok má významný dopad na finančnú situáciu dlžníka a naznačuje existenciu významnej
neistoty naďalej nepretržite pokračovať v činnosti. Správca vyhotovil posudok na základe účtovných
údajov ku dňu 31.10.2016, vychádzajúc z „neformalizovanej“ účtovnej závierky dlžníka zostavenej k

31.10.2016. Táto účtovná závierka prílohou návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebola, preto nie
je zrejmé, či aj táto účtovná závierka poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú
predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka, v nadväznosti na ktorú skutočnosť musí súd
konštatovať, že nie je zrejmé, či boli splnené podmienky pre odporučenie reštrukturalizácie. Pokiaľ je
náležitosťou posudku uvedenie dňa vyhotovenia posudku, pričom posudok nesmie byť v deň podania

návrhu na povolenie reštrukturalizácie starší ako 30 dní, uvedené značí, že sa vyžaduje, aby správca
pri vypracovávaní posudku vychádzal z aktuálnych údajov a z aktuálnej účtovnej závierky. Predmetná
aktuálna účtovná závierka musí byť zároveň prílohou návrhu na povolenie reštrukturalizácie, a to z
dôvodu, aby bolo možné údaje zachytené v posudku verifikovať s údajmi vyplývajúcimi z predloženej
účtovnej závierky. V opačnom prípade by bol posudok nepreskúmateľný. Podľa názoru súdu, napriek

tomu, že z ustanovenia § 110 ods. 2 písm. f) ZKR sa môže javiť, že požiadavka predloženia
vyjadrenia audítora alebo súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie
reštrukturalizácie (t.j. príloha návrhu podľa § 112 ods. 2 písm. f) ZKR), poskytuje verný a pravdivý
obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka, sa viaže iba
výlučne na účtovnú závierku, ktorá bola vyhotovená naposledy, uvedené neznamená, že súd povolí

reštrukturalizáciu na základe neaktuálnej účtovnej závierky. Preto pokiaľ sa dlžník domáha povolenia
reštrukturalizácie, je v jeho záujme a jeho povinnosťou vyhotoviť mimoriadnu účtovnú závierku, ku
ktorej zaobstará príslušné vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, nakoľko v opačnom prípade nie
sú splnené podmienky pre odporučenie reštrukturalizácie. Požiadavka predloženia aktuálnej účtovnej
závierky je v tomto prípade opodstatnená najmä z dôvodu existencie pohľadávok voči spriaznenej

osobe KALITEK b.v.b.a. v sume 2.022.848 eur, na ktoré upozornila audítorka Ing. Elena Fioleková.
Správca tieto pohľadávky len vo všeobecnej rovine spomenul v posudku v kapitole 3. označenej hrozba
alebo existencia úpadku, v podkapitole 3.1.2.4., v ktorej uviedol, že dlžník bol ku dňu 31.10.2016
oprávneným veriteľom peňažných pohľadávok po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní v hodnote
1.027.472,01 eur, pričom v súčasnosti (zrejme v čase vypracovania posudku) nebolo možné vyhodnotiť

ich vymožiteľnosť, nakoľko značná časť pohľadávok je voči zahraničnému veriteľovi (správne malo byť
uvedené zrejme „voči zahraničnému dlžníkovi“), ktorý podľa informácii dlžníka vstupuje do obdobného
procesu insolvenčného konania akým je reštrukturalizácia. Správca na tomto ani na inom mieste
neuviedol, o akého zahraničného veriteľa sa má jednať, pričom súd sa môže len domnievať, že sa jedná
o spriaznenú osobu KALITEK b.v.b.a., ktorá skutočnosť je zistiteľná zo zoznamu majetku (peňažné

pohľadávky - zmluvy o subdodávke v hodnote cca 1.928.462,12 eur). Rovnako tak správca nevysvetlil,
o aký proces sa jedná a aký to môže mať dosah na pohľadávky dlžníka, pričom uvedené informácie je
potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k miere uspokojenia veriteľov v konkurze a v reštrukturalizácii, pričom sa
javí že práve tieto pohľadávky sú zdrojom problematickej finančnej situácie dlžníka. Okrem uvedeného
súd poukazuje na to, že posudok bol vyhotovený dňa 02.02.2017, a teda pokiaľ správca na základe

účtovných dokladov ku dňu 31.10.2016 vyčíslil pohľadávky po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní na
sumu 1.027.472,01 eur, tento údaj už v čase vypracovania posudku nemohol byť aktuálny, nakoľko v
čase vypracovania posudku boli tieto pohľadávky už určite viac ako 30 dní po lehote splatnosti, pričom
mohli byť už aj uhradené. Aj uvedené je dôkazom toho, že posudok musí byť vyhotovený na základeaktuálnych údajov. Súd v tejto súvislosti zvažoval, či nie je dôvodné aplikovať ustanovenie § 116 ods.
3 ZKR, avšak dospel k záveru, že uvedené ustanovenie dopadá na prípady, keď by k zmene pomerov
dlžníka mohlo dôjsť po vypracovaní posudku. Predložený posudok však bol neaktuálny už v čase jeho

vyhotovovania, resp. nezodpovedal skutočnému stavu finančnej situácie, a preto plynutie času mal
zohľadniť už správca v čase vypracovania posudku. Keby súd pripustil aplikáciu § 116 ods. 3 ZKR, musel
by správcovi umožniť prepracovanie posudku, čo však nie je možné.

21. Zohľadniac vyššie uvedené nedostatky predloženého reštrukturalizačného posudku a s tým spojené

vyššie popísané súvislosti, čo činí posudok nejasným a nezrozumiteľným, prihliadnuc zároveň na to,
že podľa názoru súdu zo záverov posudku nie je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli
splnené podmienky, čo súd konštatuje najmä vo väzbe na absenciu riadneho zdôvodnenia, prečo sa
reštrukturalizácia odporučila, s prihliadnutím na opomenutie ďalších obsahových náležitostí posudku,
pričom ako problematické súd považuje najmä predpoklady na odporučenie reštrukturalizácie podľa §
109 ods. 3 písm. c), e) a f) ZKR, súd reštrukturalizáciu dlžníka nemohol povoliť. Preto súd s poukazom

na § 116 ods. 1 a 2 písm. a), b), e) ZKR reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania (§ 116 ods.
5 ZKR) v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia zverejnením v Obchodnom vestníku, na Okresnom súde
Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).