Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615214387
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615214387.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne F. Q., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom K. XX, XXX XX I., právne zastúpenej JUDr. Erikou Golskou, advokátkou,
so sídlom T. G. Masaryka 29, 984 01 Lučenec, proti žalovaným 1/ J. Y., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom K. XX, XXX XX I., 2/ I. P., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. XX, XXX XX I., 3/ F. P.,

nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. XX, XXX XX I., právne zastúpení JUDr. Róbertom Gombalom,
advokátom, so sídlom Ul. P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho
práva, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 17C/348/2015-107
zo dňa 10. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách prvoinštančného konania (II. výrok) m e n í tak, že
žalovaným 1/, 2/, 3/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

Žalobkyni n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj ,,okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 10. 01. 2017 konanie zastavil (I. výrok). O trovách
prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/, 3/ majú nárok na náhradu trov konania v

plnom rozsahu (II. výrok).
1. 2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 05. 10. 2015 zdržania sa akéhokoľvek konania zo stran žalovaných 1/, 2/ a 3/, ktorým
by vážne ohrozili alebo znemožnili výkon vlastníckeho práva žalobkyne vo vzťahu k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k.ú. K.. Následne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16. 12. 2016
vzala žalobkyňa žalobu späť v celom rozsahu a žiadala konanie v zmysle § 145 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) zastaviť. Ako dôvod späťvzatia žalobkyňa
uviedla uzatvorenie mimosúdnej dohody medzi stranami sporu a poukázala na bod 5 danej dohody, v
zmysle ktorého sa strany sporu zaviazali znášať trovy svojho právneho zastúpenia každý individuálne.
So späťvzatím žaloby vyjadrili súhlas aj žalovaní 1/, 2/ a 3/ zároveň podotkli, že si neuplatňujú náhradu
trov konania a navrhli okresnému súdu, aby o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania.

1.3 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP s tým, že
žalobkyňažalobuprotižalovaným1/,2/a3/zobralaspäťzdôvoduuzavretiamimosúdnejdohody,pričom
z obsahu danej dohody vyplýva, že doposiaľ realizovaným dokazovaním v rámci súdneho konania sa
nepreukázali skutkové tvrdenia žalobkyne a teda žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania. Na
základevyššieuvedenéhosúdprvejinštancierozhodoltak,žežalovaní1/,2/a3/ majúnároknanáhradu
trov konania v plnom rozsahu (II. výrok). Pretože žalovaní 1/, 2/ a 3/ náhradu trov konania nepožadovali,

súd prvej inštancie konštatoval, že o výške trov konania nebude rozhodovať samostatným uznesením.2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku o náhrade trov konania žalovaných 1/,
2/ a 3/ (II. výrok), podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že dňa 14. 12.
2016 uzatvorila so žalovanými 1/, 2/ a 3/ mimosúdnu dohodu, v zmysle ktorej sa zaviazala vziať žalobu

späť v celom rozsahu a súčasťou dojednaní bol aj záväzok žalovaných 1/, 2/ a 3/ znášať trovy svojho
právneho zastúpenia individuálne (bod. č. 5 Mimosúdnej dohody). Žalovaní 1/, 2/ a 3/ si na súde náhradu
trov svojho právneho zastúpenia neuplatnili. Žalobkyňa ďalej konštatovala, že súd prvej inštancie mal
aplikovať ustanovenie § 257 CSP a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nemal trovy konania
žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznať. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie

okresného súdu v druhom výroku, tak, že žalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania nepriznáva.

3. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami §
379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a uznesenie

súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku o trovách prvoinštančného konania (II. výrok) podľa
§ 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho
zrušenie (§ 389 CSP).

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zdržania sa akéhokoľvek

konania zo strany žalovaných 1/, 2/, 3/, ktorým by vážne ohrozili alebo znemožnili výkon jej vlastníckeho
práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. K.. Následne podaním doručeným súdu
prvejinštanciedňa16.12.2016vzalažalobkyňažalobuspäťvcelomrozsahuažiadalakonanievzmysle
§ 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) zastaviť. Ako dôvod
späťvzatia žalobkyňa uviedla uzatvorenie mimosúdnej dohody medzi stranami sporu a poukázala na

bod 5 danej dohody, v zmysle ktorého sa strany sporu zaviazali znášať trovy svojho právneho zastúpenia
každý individuálne. So späťvzatím žaloby vyjadrili súhlas aj žalovaní 1/, 2/ a 3/ zároveň podotkli, že
si neuplatňujú náhradu trov konania a navrhli okresnému súdu, aby o náhrade trov konania rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Následne súd prvej inštancie uznesením
konanie zastavil (I. výrok) a žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu

(II. výrok).

6. V posudzovanom prípade došlo k zastaveniu konania, pretože žalobkyňa vzala svoj návrhom späť v
celom rozsahu. Žalobkyňa v späťvzatí (č.l. 103 spisu) uviedla, že dôvodom späťvzatia bolo uzatvorenie
mimosúdnej dohody medzi stranami sporu, pričom poukázala na bod 5 danej dohody, v zmysle ktorého

sa žalobkyňa i žalovaní 1/, 2/ a 3/ zaviazali znášať trovy svojho právneho zastúpenia každý individuálne.
So späťvzatím vyjadrili súhlas aj žalovaní 1/, 2/, 3/ a zároveň vzhľadom k dohode strán oznámili súdu,
že si neuplatňujú náhradu trov konania od žalobkyne a navrhli, aby súd v uznesení o zastavení konania
rozhodol o trovách tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

8. Podľa ustanovenia § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

9.Aplikáciauvedenéhoustanovenia§257CSPprichádzadoúvahyvprípadoch,keďsúnaplnenévšetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v

okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán
sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a
dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri
zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na

mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.

10. Žalobkyňa v späťvzatí výslovne uviedla, že medzi stranami došlo dňa 14. 12. 2016 k uzavretiu
mimosúdnej dohody a poukázala i na bod č. 5 predmetnej dohody, v zmysle ktorého sa žalobkyňai žalovaní 1/, 2/ a 3/ zaviazali znášať trovy svojho právneho zastúpenia každý individuálne. Táto
skutočnosť vplýva i z písomného podania žalovaných 1/,2/ a 3/ zo dňa 19. 12. 2016 (č.l. 106 spisu).
Východiskom pre späťvzatie žaloby, ktorého dôsledkom je zastavenie konania, bol dvojstranný právny

úkon oboch strán. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že správanie oboch strán - uzatvorenie
mimosúdnej dohody odôvodňovalo procesný úkon späťvzatia žaloby v rovnakom rozsahu, ktorý bol
výsledkom kompromisného riešenia oboch strán a túto okolnosť odvolací súd vyhodnotil ako dôvod
osobitného zreteľa, ktorý výnimočne umožňuje náhradu trov konania nepriznať.

11. Z uvedeného vyplýva, že prvoinštančný súd nepostupoval správne, keď na základe vyššie
uvedeného skutkového a právneho stavu priznal žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu, pretože okolnosti predmetného prípadu sú relevantným dôvodom na to, aby žalovaným
1/, 2/ a 3/ nebol priznaný nárok na náhradu trov konania (z dôvodu, že v uvedenom prípade ide o
výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP).

12. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako uznesenie
prvoinštančného súdu vo výroku o trovách prvoinštančného konania (II. výrok) zmeniť tak, že žalovaným
1/, 2, a 3/ nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

13. Odvolaním nenapadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367

ods. 3 CSP).

14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s ustanovením § 257 CSP <., keď žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, súd
náhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,opäťzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,poukazujúcna

odôvodnenie v predchádzajúcich odsekoch, ktoré sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na posúdenie náhrady
trov odvolacieho konania. Pretože odvolací súd dospel k záveru, že aj v odvolacom konaní boli dané
dôvody hodné osobitného zreteľa (majúce charakter výnimočnosti a vedúce k zamedzeniu neprimeranej
tvrdosti) rozhodol, že žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).