Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 7, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/1575/1995

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7795899597
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7795899597.31

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko Švárny, v právnej veci žalobcov 1./ S. I., R.. X.X.XXXX,
X./. I., R.. XX.XX.XXXX, V. D. K., S. Č..XX, X./. S. H., R.. XX.XX.XXXX, D. K., V. Č.. XXXX/XX, proti
žalovanému Mesto Michalovce, o náhradu škody a odstránenie príčin škody zásahov do nehnuteľnosti,
t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej do tridsať dní.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 12.12.1995 sa žalobcovia domáhali, aby súd zaviazal žalovaného
titulom náhrady škody zaplatiť žalobcom sumu 8.932,- Sk ako aj odstrániť príčiny škody následkov

na rodinnom dome žalobcov, úpravou terénu a zriadenie okapového chodníka rodinného domu vo
vlastníctve žalobcov, vrátane odstránenia spádu terénu a to na tom základe, že žalobcovia sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedených na LV č. XXXX k.ú. K. ako parc. č. KN XXXX
dom č.súp. XX, zastavaná plocha o výmere 349 m2, parc.č. KN XXXX záhrada o výmere 78 m2, pričom
vlastníkom susednej parcely č. KN XXXX je žalovaný a na tejto urobil terénne úpravy rozdielne od
pôvodného stavu, keď táto parcela slúžila ako dvor predchádzajúcemu vlastníkovi. Predovšetkým došlo

kzrušeniukanalizácienachádzajúcejsavdvorovejčastipredchádzajúcehovlastníkaakzvýšeniuterénu
tejto parcely o 50 cm a na základe dlhodobo existujúceho stavu dochádza k zavlhovaniu a zamokrovaniu
muriva domu a celého domu, čím vznikajú na murive plesne a dochádza k poškodzovaniu drevených
konštrukcií domu, opadávaniu omietky a k nepríjemnému zápachu v dome, pričom na žalovaného sa
viackrát obrátili so žiadosťou o odstránenie tohto stavu, avšak do súčasnej doby sa tak nestalo. Svoj
nárok si uplatňovali aj na základe znaleckého posudku znalca X.. Ľ. N., ktorý pripojili k žalobe a ktorý

stanovil príčinu závadného stavu ako aj konkretizoval spôsob odstránenia škodlivých následkov ako aj
finančné vyčíslenie a rovnako finančne vyčíslili už doteraz vzniknutú škodu na rodinnom dome.

Žalobcovia po zmene petitu žaloby, ktorú súd prvého stupňa pripustil uznesením zo dňa 25.9.2001,
žiadali uložiť žalovanému povinnosť vykonať úpravu parc. č. KN XXXX, a to vykonať vonkajšiu
kanalizáciu vedľa jestvujúceho verejného chodníka (spojnice dvoch ulíc) vrátane uličných spustí so

zaústením do verejnej kanalizácie na S. alebo O. ulici, upraviť terén okolo chodníka a domu tak, aby
sklon terénu bol vytvorený od rodinného domu smerom k uličným spustiam novej kanalizácie a vytvoriť
nový okapový chodník okolo rodinného domu č. XX. Na odstránenie škodlivých následkov na rodinnom
dome č. XX stojacom na parc. č. KN XXXX žiadali uložiť žalovanému vykonať vysušenie muriva v
celom dome metódou „elektroosmózou“ (elektrofyzikálnou metódou), pred vysušením muriva odstrániť
navlhnutú omietku a po vysušení previesť nové omietky a vymaľovať poškodené izby s tým, že žalovaný

je povinný začať s prácami na odstraňovaní týchto závad do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.Podaním, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 13.8.2007, žalobcovia upresnili petit žaloby v
druhom navrhovanom výroku tak, že žalovaný je povinný opraviť aj omietky na hospodárskej budove

poškodenej zo severnej strany zamákaním a pôsobením mrazu a previesť opravu prasklín na severnej
strane rodinného domu spôsobené dlhodobým a opakovaným pôsobením poveternostných vplyvov a s
prácami na odstraňovaní menovaných závad má začať do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 11C 1575/95-251 zo dňa 5.10.2007 súd zistil, že bola uložená
žalovanému povinnosť vykonať úpravu pozemku na parcele č. KN XXXX v k.ú. K. a to prevedením
vonkajšej kanalizácie vedľa jestvujúceho verejného chodníka (spojnica dvoch ulíc) vrátane uličných
spustí, upraviť terén okolo chodníka a domu tak, aby sklon terénu bol vytvorený od rodinného domu
smerom k uličným spustiam novej kanalizácie a vytvoriť nový okapový chodník okolo rodinného

domu č. 55. Žalovanému uložil aj povinnosť odstrániť príčiny zamákania rodinného domu v zmysle
znaleckého posudku X.. C. P.. zo dňa 27.8.2004, a to previesť vysušenie muriva v celom dome metódou
elektroosmózou, pred vysušením muriva odstrániť navlhnutú omietku a po vysušení previesť nové
omietky a vymaľovať poškodené izby, previesť opravu omietky na hospodárskej budove poškodenej zo
severnej strany zamákaním a pôsobením mrazu, previesť opravu prasklín na severnej strane rodinného

domu spôsobené dlhodobým a opakovaným pôsobením poveternostných vplyvov. Žalovanému uložil
začať s prácami na odstraňovaní menovaných závad do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne
mu uložil zaplatiť žalobcom trovy konania 14.330,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalobcovia v 1 a 2. rade boli vlastníkmi nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX kat. úz. K. ako parc. KN XXXX zastavaná plocha o výmere 349 m2 s domom súp. č.
XX a parc. č. KN XXXX záhrada o výmere 78 m2, ktoré darovali v priebehu konania žalobkyni v 3.
rade. Žalovaný ako vlastník susednej parcely č. KN XXXX urobil pri výstavbe chodníka na tejto parcele
terénne úpravy, v dôsledku ktorých dochádza k poškodzovaniu domu žalobcov. Táto skutočnosť vyplýva

zo znaleckého posudku X.. O.. Ľ. N., ktorý vypracoval dňa 12.1.1993 na objednávku žalobcov v l. a 2.
rade a o závery ktorého opierajú svoju žalobu.

S poukazom na ustanovenie § 127 ods. 1 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobe v plnom

rozsahu vyhovel. Na základe vykonaného dokazovania výpoveďami svedkov a znaleckým posudkom X..
O.. C., P.. uzavrel, že pri výstavbe predmetného chodníka žalovaný vykonal rušivé zásahy do pozemku
a to tým, že zrušil pôvodnú kanalizáciu nachádzajúcu sa v dvorovej časti tejto parcely, zvýšil terén cca o
40 cm a vyspádoval terén tejto parcely so sklonom k nehnuteľnostiam žalobcov. Namiesto odstránenej
pôvodnej zeminy, nanesená bola ťažká ílovitá zásypová zemina, ktorá je ťažko priepustná. Príloha

č. 9 znaleckého posudku zachytáva riešenie odvodnenia pozemku. Žalovaný nepredložil projektovú
dokumentáciu výstavby chodníka a neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie, že z jeho
strany touto činnosťou nedošlo k takému zásahu do tohto pozemku, ktorý bol v príčinnej súvislosti so
zamákaním rodinného domu žalobcov.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcom, ktorí boli v konaní úspešní, priznal
náhradu trov právneho zastúpenia advokátkou prom. práv. Evou Kravecovou za dva úkony právnej
služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, spísanie žaloby) v celkovej sume 1.950,- Sk, náhradu
súdneho poplatku v sume 500,- Sk, za znalecký posudok X.. P. v sume 2.500,- Sk, za znalecký posudok

X.. O.. N. v sume 2.380,- Sk, za geometrický plán K.. S. Z. v sume 1.500,- Sk, súdny poplatok za
odvolanie v sume 500,- Sk a za znalecký posudok X.. C.V. v sume 5.000,- Sk.

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 17.4.2008 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 4.471,-
Sk na účet konajúceho súdu.

Rozhodnutie odôvodnil ust. § 148 ods. 1 a § 166 O. s. p. Rozsudkom vo veci samej zo dňa 5.10.2007
nebolo rozhodnuté o trovách štátu v celkovej výške 4.471,- Sk, ktorá pozostáva z odmeny vyplatenejznalkyniX..O.C.vsume3.822,50Skzavypracovanieznaleckéhoposudkuč.12/2004zodňa27.8.2004
azodmenyvyplatenejznalcoviX..S.P.vsume648,50Skzavypracovanýznaleckýposudokč.121/2000
zo dňa 25.8.2000.

Proti rozsudku vo veci samej i dopĺňaciemu rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol ich zmeniť
a žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že v spore boli vypracované tri znalecké posudky. X.. O.. N. v
znaleckom posudku, ktorý si zabezpečili žalobcovia, vychádzal z faktu, že technický stav každého
stavebného objektu je neustále ovplyvňovaný vonkajšími aj vnútornými vplyvmi, ktoré v závislosti na

čase spôsobujú fyzikálne, chemické a mechanické rozrušovanie stavebných materiálov a konštrukcií.
Súd prvého stupňa ustanovil v konaní na vypracovanie znaleckého posudku znalca X.. S. P., ktorý
vo svojom znaleckom posudku č. 121/2000 z 25.8.2000 zdôraznil, že žalobcovia nevlastnia žiadnu
projektovú ani inú technickú dokumentáciu k posudzovanej stavbe. Poukázali na základnú zásadu
označenú znalcom pri podlahových konštrukciách kladených na zemine, a to ich odizolovanie proti
prenikaniu vody a vzlínajúcej vlhkosti do konštrukčných podláh. Vlhnutie stien rodinného domu žalobcov

spôsobuje vzlínajúca vlhkosť prenikajúca vzhľadom na chýbajúcu izoláciu proti prenikaniu tejto vlhkosti
zo zeminy do konštrukcie podlahy a postupne až do muriva. Na základe tohto znaleckého posudku súd
prvého stupňa žalobu zamietol. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom bol vypracovaný znalkyňou X..
C., P.. znalecký posudok č. 12/2004, ktorý taktiež jednoznačne nepreukázal vlhnutie rodinného domu
žalobcov zapríčinené susediacou nehnuteľnosťou. Za hlavnú príčinu prejavu vlhkosti znalkyňa označila

porušenie spojitosti hydroizolačného asfaltového pásu medzi izoláciou obvodovej steny a podkladovým
betónom podlahy. Konštatovala, že prejavy vlhkosti vo vnútri objektu nezapríčinila žalovaná strana
bezvýhradne svojou činnosťou na susedných pozemkoch. Napriek týmto znaleckým posudkom súd
prvého stupňa rozhodol o výlučnej povinnosti žalovaného na vykonanie úprav na parc. č. 4549,
odstránenia príčin zamákania rodinného domu a úhrade trov konania.

V odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku žalovaný navrhol, aby odvolací súd jeho povinnosť zaplatiť štátu
sumu 4.471,- Sk „zamietol“ a túto povinnosť uložil žalobcom. Poukázal na to, že netrval na vypracovaní
znaleckých posudkov, tieto boli vypracované len v záujme žalobcov, preto musia znášať aj trovy štátu.

Z obsahu písomného vyjadrenia žalobcov k podanému odvolaniu vyplýva, že navrhli potvrdiť rozsudok
súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny, keďže uviedli, že navrhujú
„odvolanie žalovaného zamietnuť“. Poukázali na to, že žalovaný neprodukoval žiaden relevantný dôkaz
o tom, že svojim konaním im nespôsobil a nespôsobuje škodu a že nie je povinný odstrániť rušivé
následky spočívajúce v spôsobovaní škody. Napriek výzve súdu prvého stupňa nepredložil projektovú

dokumentáciu na výstavbu chodníka, je teda zrejmé, že konal v rozpore s platnou legislatívou pri jeho
budovaní a pri úprave terénu za ich domom.

Z rozsudku krajského súdu č.k. 4Co 157/2008-282 zo dňa 10.12.2009 súd zistil, že krajský súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku, ktorým uložil žalovanému

povinnosť vykonať úpravu pozemku na parcele KN XXXX v k.ú. K. a to prevedením vonkajšej kanalizácie
vedľa jestvujúceho verejného chodníka (spojnica dvoch ulíc) vrátane uličných spustí, upraviť terén okolo
chodníka a domu tak, aby sklon terénu bol vytvorený od rodinného domu smerom k uličným spustiam
novej kanalizácie a vytvoriť nový okapový chodník okolo rodinného domu č. 55.

Vo zvyšujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v spojení s dopĺňacím rozsudkom a v rozsahu
zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že v preskúmavanej veci
sa žalobcovia domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva resp. oprávneného užívania označenej
nehnuteľnosti z dôvodu, že žalovaný úpravou svojej susediacej parcely spôsobil zamokrenie ich domu.
Žalobou žiadajú odstrániť nielen závadný stav a to konkrétne navrhovanými úpravami, ale tiež odstrániť

následky týchto škodlivých zásahov.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky, treba prisvedčiť odvolateľovi v tom, že znaleckým dokazovaním
nariadeným v konaní, boli konštatované nedostatky, ktoré majú pôvod v stavbe a mohli byť príčinou jej
zamokrenia (nedostatočná, resp. času výstavby primeraná hydroizolácia, porušená celistvosť izolácie,

príp. žiadna izolácia - špajza, zatekanie strechy). Nemožno však neprihliadať najmä na závery
znaleckého posudku X.. O. C.J., P.., v ktorých jednoznačne konštatovala, že existuje príčinná súvislosť
medzi zásahmi na vedľajších nehnuteľnostiach a prejavmi vlhkosti na vnútorných konštrukciách domu
žalobcov. Poukázala na to, že pri úpravách terénu pri pokládke plynového vedenia a realizácii chodníkana parcele žalovaného došlo k zvýšeniu terénu o cca 20 cm v tesnej blízkosti pozdĺž rodinného domu.
Sklon terénu smerom k domu umožňuje stekanie a nahromadenie zrážkovej vody, lebo podľa zafarbenia
vrchnej vrstvy zeminy ide o hlinité íly, ktoré sú ťažko priepustné, takže voda môže prenikať do muriva

alebo do podzákladia (pod plochu domu) vo forme zvýšenej zemnej vlhkosti a potom vzlínať, čo sa
následne mohlo prejaviť vlhkosťou na miestach porúch vo vnútri objektu.

Vzhľadom na tieto závery znalkyne súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žalobe vyhovel
a uložil žalovanému konkrétnymi opatreniami odstrániť závadný stav, teda zamokrenie rodinného

domu žalobcov, ktorý svojim konaním (úpravou svojho pozemku) spôsobil. Žalovaný v konaní totiž
neprezentoval žiadne dôkazy, ktoré by závery znalkyne v tomto smere spochybnili. Je pravdou,
že súdom ustanovená znalkyňa v súlade s úlohou jej danou v uznesení o nariadení znaleckého
dokazovania odporučila vo svojom znaleckom posudku konkrétne riešenie na odstránenie príčin
vzniknutých porúch (a vyčíslila aj náklady na tieto opatrenia), ktoré nie sú totožné s opatreniami,
na vykonanie ktorých žiadali zaviazať žalovaného žalobcovia. Žalobcovia sa domáhali vykonania

konkrétnych opatrení na odstránenie závadného stavu na základe nimi objednaného znaleckého
posudku, ktorý vyhotovil a uvedené opatrenia na odstránenie zistených porúch navrhol aj v súčasnosti
ako znalec z odboru stavebníctvo odvetvie pozemné stavby vedený X.. O.. Ľ.T. N., K.. Keďže žalobcovia
žalobný petit v tejto časti nezmenili resp. neupravili (hoci znalkyňa uviedla pri výsluchu, že ňou
navrhované opatrenia sú účinnejšie) a zotrvali na vykonaní tých opatrení, ktoré v žalobe žiadali, súd

prvého stupňa mohol rozhodnúť len podľa ich návrhu, ktorým bol viazaný (§ 153 ods. 2 O. s. p.).

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť vykonať úpravu pozemku na parc.

KN XXXX v kat. úz. K. a to prevedením vonkajšej kanalizácie vedľa jestvujúceho verejného chodníka
(spojnica dvoch ulíc) vrátane uličných spustí, upraviť terén okolo chodníka a domu tak, aby sklon terénu
bol vytvorený od rodinného domu smerom k uličným spustiam novej kanalizácie a vytvoriť nový okapový
chodník okolo rodinného domu č. 55.

Vo zvyšujúcej časti podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím
rozsudkom a ani pre jeho zmenu neboli dané pre jeho nepreskúmateľnosť a procesné pochybenia súdu
prvého stupňa.

Podľa § 95 ods. 1 a 2 veta prvá O. s. p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh
na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli
prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky
doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Citované ustanovenie vyjadruje oprávnenie navrhovateľa disponovať s konaním alebo jeho predmetom,
teda vziať návrh celkom alebo sčasti späť, zmeniť ho a pod. Zmena návrhu môže spočívať v tom,
že žiada viac alebo iné plnenie ako žiadal pôvodne. Oprávnenie navrhovateľa v takom prípade je
obmedzené len súhlasom súdu, keďže zmena žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti.

Súd pripustí zmenu žaloby len vtedy, ak výsledky doterajšieho dokazovania môžu byť podkladom pre
konanie o zmenenom návrhu. O pripustení alebo nepripustení zmeny návrhu rozhodne súd uznesením,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 202 ods. 3 písm. f/ O. s. p.).

Žalobcovia podaním zo dňa 13.8.2007, ktoré je však podpísané len žalobcom v 1. rade S. I., upresnili

petit v druhom navrhovanom výroku, kde žiadali priznať viac (čo do rozsahu požadovaných opráv), ako
žiadali pôvodne. Súd prvého stupňa na pojednávaní síce zmenu žaloby oboznámil, jej nedostatok v tom,
že je podpísaná len jedným zo žalobcov však neodstránil a následne o tejto zmene nerozhodol, pričom
v rozsudku priznal žalobcom právo v rozšírenom rozsahu.

Záverom uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia umožňuje účastníkom konania posúdiť, ktoré skutočnosti
súd považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri
hodnotení dôkazov, ako vyložila aplikoval príslušné právne predpisy a v konečnom dôsledku akými
úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí vo veci samej (§ 157 ods. 2 OSP). Nedostatok riadnehoa preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia znamená porušenie základného práva na súdnu ochranu
(článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd)
spôsobuje, že konanie je zaťažené inou vadou (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP), ktorá mohla mať za následok

bezprávne rozhodnutie vo veci a zároveň je porušením konkrétneho procesného ustanovenia, ktorého
bezprostredným následkom je odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Odvolací súd z uvedených dôvodov podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa
vo zvyšujúcej časti zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude odstrániť vytýkané procesné pochybenia, doplniť
dokazovanie v naznačenom smere, t.j. znaleckým posudkom zistiť v akom rozsahu sa na zamokrení
domu podieľali nedostatky v konštrukcii domu žalobcov, príp. iné nedostatky na ich strane a v akom
rozsahu ovplyvnili zamokrenie domu žalovaným vykonané terénne úpravy na jeho susediacej parcele;
aké sú vhodné spôsoby odstránenia následkov zamokrenia, resp. či sú vhodné žalobcami navrhované

spôsoby odstránenia následkov zamokrenia a len potom vo veci opätovne rozhodne preskúmateľným
rozsudkom.( § 157 ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 OSP).

Súd po zrušujúcom rozsudku krajského súdu vo zvyšujúcej časti vo veci vykonal ďalšie dokazovanie,
nariadil vo veci znalecké dokazovanie, konkrétne na otázky, ktoré boli predmetom dôvodov zrušujúcej
časti rozsudku krajského súdu, pričom znalec X.. A. R. podal znalecký posudok č.111/2014.

Zo znaleckého posudku X.. A. R. č. 111/2014 súd zistil, že na otázku č. 1 - aby zistil a uviedol, v
akom rozsahu sa na zamokrení domu podieľajú nedostatky v konštrukcii domu žalobcov prípadne iné
nedostatky na ich strane uviedol, že nedostatky v konštrukcii domu žalobcov sa podieľajú na zamokrení
v rozsahu 100%, nakoľko po vykonaní terénnych úprav v r. 2011 v mesiacoch august - september
podľa návrhu zo znaleckého posudku č. 12/2004 znalkyňou X.. C., P.. nedošlo k náprave t.j. k zmene

vlhkostných pomerov v interiéri rodinného domu, pričom podľa výpovede navrhovateľky zo dňa 12.10.
t.j. 13 mesiacov po prevedení prác na strane 316 spisu odsek 2 citoval : „ ďalej už nezamáka po tých
prácach, ktoré boli vykonané žalovanou stranou, avšak dosiaľ nedošlo k vysušeniu uvedeného muriva.
13 mesiacov je dostatočná doba na zmenu vlhkostných pomerov základov rodinného domu, ak by
hydroizolácia nad základmi a izolácia pod potermi bola funkčná. Uviedol, že rodinný dom bol postavený

v r. 1957-58. Ako vodorovná izolácia boli použité v základoch oxidované asfaltové pásy. Boli vyrobené
z lepenky a napustené asfaltom bez modifikačných prísad, pričom asfalt v týchto pásoch postupne
oxiduje, čiastočne sa rozpúšťa, pričom priemerná životnosť asfaltových pásov sa stanovuje na 15 až
20 rokov. Z uvedeného možno predpokladať, že použitá hydroizolácia je čiastočne nefunkčná, pričom
dochádza ku kapilárnej vzlínavosti vody zo základov, ktoré sú z prostého nevybrovaného betónu, ktorý

obsahuje kaverny, ktoré dovoľujú vzlínaniu vlhkosti do muriva, nakoľko základy sú v styku so zeminou.
Hydroizolácia podláh, ak je prevedená, neprechádza kontinuálne pod nosné steny, pričom vlhkosť z
násypu pod podlahami difunduje do muriva zvislých nosných stien, kde vplyvom rosného bodu dochádza
k vlhnutiu muriva. Vodné pary z dôvodu nepriepustnosti PVC podlahoviny prechádzajú do muriva, kde
hlavne v letnom období, kedy teplota steny v úrovni podlahy je spravidla nižšia ako teplota okolitého

vzduchu, ktorá je vyššia za predpokladu, že teplota steny sa pohybuje v bode rosného bodu dochádza
na murive k zrážaniu vodnej pary a vznikaniu vlhkosti v murive.

Na otázku v akom rozsahu ovplyvnili zamokrenie domu žalovaným vykonané terénne úpravy na
jeho susediacej parcele uviedol, že zamokrenie domu žalovaným vykonané terénne úpravy na jeho

susediacej parcele, výstavba chodníka v rokoch 1987-1988, čiastočne mohla ovplyvniť zamokrenie
rodinného domu navrhovateľov za predpokladu, že pôda medzi chodníkom a rodinným domom
navrhovateľov bola čiastočne alebo vôbec nepriepustná (viď vyjadrenie v znaleckom posudku X.. O.. N.
zo dňa 12.1.1993 str. 3) a sklon terénu bol k rodinnému domu navrhovateľov. Po prevedení sanačných
prác v roku 2011 zamokrenie muriva z dôvodu zatekania povrchových vôd do základov rodinného domu

a následné vzlínanie vlhkosti do nadzemných murív nie je možné, pokiaľ by rodinný dom mal funkčnú
hydroizoláciu, nakoľko drenáž sa nachádza v úrovni 1,1m od úrovne terénu, čiže dá sa predpokladať,
že pod úrovňou základov, a táto je ešte obsypaná triedeným drveným kamenivom frakcie 8-12 mm,
ktoré neumožňuje vzlínanie vody, pričom vzdialenosť ryhy v ktorej sa nachádza zásyp je 1,2m od lícafasády rodinného domu, po celej dĺžke rodinného domu, hospodárskej prístavby a plechového oplotenia
záhrady.

Na otázku č. 3 aké sú vhodné spôsoby odstránenia následkov zamokrenia uviedol, že sú to mechanické
a chemické metódy. Medzi mechanické patrí podrezávanie jestvujúceho muriva s dodatočným vložením
izolácie (nerezové plechy). A medzi chemické metódy je to tesniaca injektáž, hydrofobizácia, tlaková
injektáž, beztlaková injektáž, pričom v poznámke k uvedenej otázke uviedol, že po aplikácii sanačných
prác - hydroizolačných systémov pre základy je potrebné previesť sanáciu omietok, nakoľko v murive

a omietkach je vysoká kontaminácia muriva hygroskopickými soľami, ktoré môžu dlhodobo viazať
vlhkosť v stenách a podporovať vzlínajúcu vlhkosť dokonca i v prípade, že už bola úspešne aplikovaná
funkčná izolácia proti vlhkosti. Vysoký obsah hygroskopických solí môže spôsobovať vlhkosť v murive,
znehodnocovať omietky.

Na otázku č. 4 či sú vhodné žalobcami navrhované spôsoby odstránenia následkov zamokrenia uviedol,

že na toto bolo odpovedané v otázke č. 3 znaleckého posudku. Poukázal na to, že vysušenie muriva je
jedným z možností vysušenia muriva, nevedel posúdiť nakoľko je táto metóda účinná z dôvodu malých
referencií pri prevedení tejto metódy. Čo sa týka stavebných úprav z dostupnej literatúry a internetu
je metóda vysúšania muriva elektroosmózou jednou z najlacnejších metód, ktoré nevyžadujú veľké
zásahydokonštrukcieodvlhčovanýchstien.Povysušenímurivajepotrebnépreviesťsanáciupôvodných

omietok, nakoľko v murive a omietkach je vysoká kontaminácia muriva hygroskopickými soľami, ktoré
môžu dlhodobo viazať vlhkosť v stenách a podporovať vzlínajúcu vlhkosť. Poukázal na stranu 182
spisu, kde žalobcami navrhované (vyjadrenie k odporu k znaleckému posudku X.. O. C., P.. o uvedenej
veci) nesúhlas so znížením ílovitej zeminy o 200mm, ale aby bola znížená o 300mm uviedol, že tieto
práce sú bezpredmetné, nakoľko žalovaný Mesto Michalovce, previedol úpravu terénu podľa návrhu zo

znaleckého posudku č. 12/2004 vypracovaného znalkyňou X.. O. C., P.., čo je nad rámec žalobcami
navrhovaného stavu.

Predmetom konania po potvrdzujúcom rozsudku Krajského súdu v Košiciach 4Co 157/2008 zo dňa
10.12.2009 vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť vykonať úpravu pozemku na parcele KN

XXXX k.ú. K. a to prevedením vonkajšej kanalizácie vedľa jestvujúceho verejného chodníka (spojnica
dvoch ulíc) vrátane uličných spustí, upraviť terén okolo chodníka a domu tak, aby sklon terénu bol
vytvorený od rodinného domu smerom k uličným spustiam novej kanalizácie a vytvoriť nový okapový
chodník okolo rodinného domu č. XX zostal len nárok žalobcov odstrániť príčiny zamákania rodinného
domu v zmysle znaleckého posudku X.. C. P.. č. 112/04 zo dňa 27.8.2004 a to previesť vysušenie

muriva v celom dome metódou elektroosmózou pred vysušením muriva má odstrániť navlhnutú
omietku a po vysušení previesť nové omietky a vymaľovať poškodené izby, previesť opravu omietky
na hospodárskej budove poškodenej zo severnej strany zamákaním a pôsobením mrazu, previesť
opravu prasklín na severnej strane rodinného domu spôsobených dlhodobým a opakovaným pôsobením
poveternostných vplyvov, ako aj trovy konania. Po potvrdzujúcom rozsudku krajského súdu vykonal

žalovaný uvedené úpravy v zmysle potvrdzujúceho rozsudku, pričom ani po 13 mesiacoch po vykonaní
týchto rekonštrukčných prác nedošlo k vysušeniu múrov rodinného domu žalobcov.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,kto mu ju neprávom zadržuje.

Citované ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu proti tomu, kto do jeho práv
vyplývajúcich z vlastníckeho práva (vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia
nakladaťsňou)neoprávnenezasahuje.Žalobanavydanievecipredpokladá,žeináosobaneoprávnene,
teda bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať.

Zapieracia žaloba (negatórna žaloba) chráni vlastníka pred každým iným zásahom do jeho oprávnení,
než je zadržiavanie veci.

Negatórnou žalobou sa vlastník veci, ale tiež jej oprávnený užívateľ, môže domáhať, aby sa žalovaný
zdržal neoprávnených zásahov do jeho vlastníckeho práva, resp. do práv oprávneného užívateľa,

aby mu bolo určité rušivé konanie zakázané alebo aby vec uviedol do pôvodného stavu. Zákaz
neoprávneného rušenia vlastníka veci prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie vlastníka
zo strany rušiteľa trvá, príp. pokračuje, alebo tam, kde síce už prestalo, ale existuje konkrétne
nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti.V preskúmavanej veci sa žalobcovia domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva, resp. oprávneného
užívania označenej nehnuteľnosti z dôvodu, že žalovaný úpravou svojej susediacej parcely spôsobil

zamokrenie ich domu. Žalobou žiadajú odstrániť nielen závadný stav a to konkrétne navrhovanými
úpravami, ale tiež odstrániť následky týchto škodlivých zásahov.

Súd po vykonanom doplnenom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba v časti odstránenia následkov
škodlivých zásahov je nedôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Túto skutočnosť má súd

preukázanú zo znaleckého posudku znalca X.. A. R., ktorý vo svojom znaleckom posudku uviedol,
že nedostatky v konštrukcii domu žalobcu sa podieľajú na zamokrení v rozsahu 100%, nakoľko aj po
vykonaní terénnych úprav v roku 2011 v mesiacoch august a september v zmysle znaleckého posudku
č. 12/2004 znalkyne X.. C., P.. nedošlo k náprave t.j. k zmene vlhkostných pomerov v interiéri rodinného
domu. Túto skutočnosť má súd za preukázanú aj z výpovede žalobkyne v 3.rade na pojednávaní
dňa 14.9.2012, kde uviedla, že ďalej už nezamáka po tých prácach, ktoré boli vykonané žalovanou

stranou, avšak doposiaľ nedošlo k vysušeniu uvedeného muriva. Aj podľa názoru súdu 13 mesiacov je
dostatočná doba na zmenu vlhkostných pomerov základov rodinného domu, ak by hydroizolácia nad
základmi a izolácia pod potermi bola funkčná. Súd má v konaní za preukázané takisto zo znaleckého
posudku znalca X.. R., že zamokrenie domu, žalovaným vykonané terénne úpravy na susediacej parcele
čiastočne mohla ovplyvniť zamokrenie rodinného domu navrhovateľov za predpokladu, že pôda medzi

chodníkom a rodinným domom bola čiastočne alebo vôbec nepriepustná. Po prevedení sanačných
prác v roku 2011 zamokrenie muriva z dôvodu zatekania povrchových vôd do základov rodinného
domu a následne vzlínanie vlhkosti do nadzemných murív nie je možné, pokiaľ by rodinný dom mal
funkčnú hydroizoláciu, nakoľko drenáž sa nachádza v úrovni mínus 1,1m od úrovne terénu, čiže dá
sa predpokladať, že je pod úrovňou základov a táto je ešte obsypaná triedeným drveným kamenivom

frakcie 8-12mm, ktoré neumožňuje vzlínanie vody, pričom vzdialenosť ryhy v ktorej sa nachádza zásyp
je 1,2m od líca fasády rodinného domu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v
tejto časti návrh žalobcov na odstránenie príčin zamákania rodinného domu je nedôvodný a preto v tejto
časti žalobu zamietol.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP do tridsať
dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.