Rozsudok – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, June 27, 2016

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/218/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415203968
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5415203968.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín, samosudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobkyne: R.. F. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B., E. XX, zastúpenej S.. D. R., bytom V., Z. XXX/X, proti žalovanému: František
Radzo, súdny exekútor so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1728/47, zastúpenému spoločnosťou
Advokátska kancelária Kováčik Legal, s.r.o. so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1729, IČO: 47 238 429
o zaplatenie 8.948,42 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 630,05 EUR,

ktoré je p o v i n n á zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.10.2015, žalobkyňa, prostredníctvom splnomocneného
zástupcu, žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.916,88 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 8.916,88 EUR od 21.05.2015 do zaplatenia. Súčasne žiadala
aj na náhradu trov konania, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný v lehote nevrátil celkovú sumu vo výške 8.916,88 EUR na základe
výzvy č. 3 zo dňa 21.05.2015, viď príloha a na výzvy neodpovedal a neodpovedá. Z priloženej výzvy

č. 3 zo dňa 21.10.2015, ktorá tvorí prílohu žaloby vyplýva, že ju žalobkyňa (vo výzve označená
ako poškodená), spolu s S.. D. R. (vo výzve označený ako právny zástupca poškodenej) adresoval
žalovanému k sp. zn. Ex 576/2010, 2C/419/2008 Okresný súd V. a 6T/10/2014 Okresný súd V.. V
tomto liste žalobkyňa žalovaného vyzvala, aby jej vrátil sumu 5.985,75 EUR za výživné na jej maloletú
biologickú dcéru O., nar. XX.XX.XXXX, ktorú protizákonne sťahoval od jej zamestnávateľa ZŠ s MŠ
I., I. XXX, I. od roku 2010 do roku 2013 vo výške 150,- EUR (výživné) + 36,- EUR (na vašu výživu).
Žalobkyňa ďalej v predmetnom liste žalovaného vyzvala na vrátenie sumy vo výške 2.931,13 EUR za

výživné na jej maloletú biologickú dcéru O., nar. XX.XX.XXXX, ktorú protizákonne stiahol a zároveň jej
urobil podlžnosti totálnym zablokovaním jej osobného účtu č.: XXXXXXXXXX/XXXX v Československej
obchodnej banke, a.s. V.Á. od roku 2010 do 21.05.2015. Celkovú sumu 8.916,88 EUR žalobkyňa vo
výzve požiadala žalovaného vrátiť do 7 dní od prevzatia výzvy č. 3 na účet č.: XXXXXXXX/XXXX s VS:
vrátenie výživného. Ďalej je vo výzve uvedené, že ako exekútor by mal vedieť, že je to protizákonné.
Napokon je vo výzve uvedené poučenie, že ak dlžná suma nebude uhradená tak, ako je to vo výzve, tak
vzniknú ďalšie výdaje, ktorými sú úroky z omeškania, súdne poplatky, právne zastupovanie a zároveň

aj trestné stíhanie za zneužitie právomoci verejného činiteľa a treba si uvedomiť, že dlžné financie
sa netýkajú platby za nejaký tovar, ale sa týkajú výživného na maloletú dcéru žalobkyne O. (č.l. 2-3
spisu). K žalobe žalobkyňa okrem uvedenej výzvy pripojila podací lístok, z ktorého vyplýva, že žalobkyňažalovanému prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. odoslala doporučený list. I. triedy dňa 21.05.2015
(č.l. 5 spisu).

Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 22.04.2016 a žalovaný sa k nej písomne nevyjadril.
K žalobe sa vyjadril až na pojednávaní, prostredníctvom zvoleného zástupcu, a to tak, že žalobu
považuje úplne za bezdôvodnú a zmätočnú. Navrhuje ju v celom rozsahu zamietnuť. Zo žaloby nie je
zrejmé, na základe akého právneho titulu by mal žalovaný zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu. Žalovaný v
exekučnom konaní č. EX 576/2010 vykonával exekúciu na vymoženie výživného v prospech oprávnenej

maloletej O. E., dcéry žalobkyne zastúpenej jej otcom J. E. na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia Okresného súdu V. sp. zn. 2C/419/2008-192 zo dňa 03.03.2010. Žalovaný vykonal exekúciu
na zameškané výživné aj na bežné výživné, na ktoré bola žalobkyňa zaviazaná predmetným rozsudkom.
Pohľadávka na zaplatenie výživného je nepochybne pohľadávkou a je splatná podľa rozhodnutia súdu
a v lehotách ním určených. Exekúciu exekútor vykonal len v rozsahu poverenia vydaného OS V. na
vykonanie exekúcie č. XXXX*XXXXXX zo dňa 14.10.2010. Ak mala žalobkyňa za to, že exekúcia bola

z akéhokoľvek právneho dôvodu nedôvodná, resp. nezákonná, mala možnosť v rámci exekučného
konania podať námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, resp. podať návrh na zastavenie
exekúcie a na základe týchto procesných nástrojov by exekučný súd rozhodol o ich dôvodnosti, resp.
oprávnenosti. V tomto konaní súd ani nemôže preskúmavať zákonnosť, resp. nezákonnosť vedenia
exekučného konania, na to je príslušný exekučný súd a do dnešného dňa neexistuje žiadne súdne

rozhodnutie, ktoré by preukazovalo nezákonnosť vykonávanej exekúcie. Z uvedeného dôvodu nebolo
možnésožalobkyňouuzavrieťakúkoľvekmimosúdnudohodu,pretožesúdnyexekútorvykonalexekúciu
zákonne a vymožené finančné prostriedky boli poukázané, s výnimkou trov exekúcie, oprávnenému.

4. Pokiaľ ide o žalovaným vytýkanú zmätočnosť žaloby a to, že z nej nie je zrejmé na základe akého

právnehotitulubymalžalovanýzaplatiťžalobkynižalovanúsumu,podľanázorusúduzožalobyvspojení
s listinou, na ktorú odkazuje (výzva č. 3) vyplýva, že žalovanú sumu žiada žalobkyňa ako poškodená,
pričom žalovaný túto sumu vymohol protiprávne. Vo výzve je uvedené, o ktoré platby sa jedná a
za aké obdobie. Kým Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 01.07.2016 stanovuje, že opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2), podľa

Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016 (ktorým sa súd spravoval pri prejednávaní a
rozhodovaní daného sporu), takýto odkaz vylúčený nebol. Súd teda posudzoval obsah žaloby v spojení
s obsahom listiny, na ktorú žalobu odkazovala. Pokiaľ ide o samotnú protiprávnosť uvedenú vo výzve č.
3, žalobkyňa (prostredníctvom svojho zástupcu) túto špecifikovala na pojednávaní tak, že táto spočívala
v tom, že súdny exekútor jej sťahoval prostredníctvom zamestnávateľa financie a to dopredu, pričom

exekútor môže využiť právomoc verejného činiteľa len na pohľadávky a v tomto prípade sa o pohľadávku
nejednalo.Vovzťahuknámietkežalovaného,ževtomtokonanísúdniejeoprávnenýskúmaťzákonnosť,
resp. nezákonnosť exekučného konania, súd sa stotožňuje s tým, že rozhodnutie o tejto otázke náleží
exekučnému súdu, ale tunajší súd túto otázku môže posúdiť aj sám, keďže o nej nebolo exekučným
súdom rozhodnuté. Vtedy by bol povinný tunajší súd z rozhodnutia exekučného súdu vychádzať (§ 135

ods. 2 O.s.p.).

Na pojednávaní žalobkyňa, prostredníctvom svojho zástupcu, ďalej uviedla, že súdny exekútor závažne
pochybil a skutočne sa nejednalo o pohľadávky. Poukázala na nezákonnosť konania Okresného súdu V.
sp. zn. 2C/419/2008, na to, že v rozsudok vydaný v tomto konaní jej nebol doručený, nebolo jej doručené

ani exekučné konanie. Až raz zistila, že jej zamestnávateľ sťahuje zo mzdy rôzne sumy a potom zistila,
že aj účet je zablokovaný, dva mesiace jej nebola vyplácaná mzda od zamestnávateľa, lebo bolo vraj
potrebné na exekúciu. Mzda bola uhradená, ale na účet, ktorý bol zablokovaný exekútorom a tak sa
nemohla dostať ku svojim prostriedkom na účte. Na základe týchto postupov beštiálnych a neľudských
postupov, obvinili žalobkyňu z neplatenia výživného a bola odsúdená zatiaľ neplatným rozhodnutím OS

V.. Exekútor to sťahoval dva roky, ale od februára 2013 sa prestal zaujímať o výživné. Teda nezákonne
strhával 3 roky, t.j. od 14.10.2010 do februára 2013 (pozn. sudkyne vo výzve č. 3 je uvedené obdobie
október 2010 - január 2013) a porušil ust. § 67 ods. 4 a 5 Exekučného poriadku, kde mal nahlásiť
Sociálnej poisťovni, aby Sociálna poisťovňa robila zrážky, keď žalobkyňa bola v čase od 08.01.2013
do 31.06.2013 a následne na materskej dovolenke od 01.07.2013 do 23.02.2014 a od 24.02.2014 na

rodičovskej dovolenke. V súvislosti s tým nerozumie, akým spôsobom mohol exekútor od februára 2013
vymôcťčiastku,ktorúuviedolvspise.Žalobkyňaktomudoplnila,žetaktiežsatotýkaúhradodnovembra
2015, kedy uhrádzala výživné na základe podvodného rozsudku OS V. sp. zn. 6T/10/2004.Na pojednávaní súd podľa ust. § 95 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako
“O.s.p.”) za prítomnosti oboch strán sporu uznesením pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobkyne
predneseného na pojednávaní, keď navrhnutá zmena spočívala v rozšírení žalovanej sumy o 31,54

EUR, pričom výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.
Po pripustení predmetnej zmeny sa žalovaná suma (bez príslušenstva žalovaného v podobe úroku z
omeškania) ustálila na 8.948,42 EUR.

7. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah spisu vedeného žalovaným

pod sp. zn. EX 576/2010 a taktiež správou žalovaného, ktorú od neho vyžiadal súd (č.l. 71 spisu).
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 05.10.2010 J.Á. E., otec
maloletej O. E., nar. XX.XX.XXXX žalovanému doručil návrh na vykonanie exekúcie proti žalobkyni,
ktorým žiadal vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 16.06.2010 do 15.09.2010 vo výške
450,- Eur, bežného výživného od 16.09.2010 vo výške 150,- EUR mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci, notárskych poplatkov v sume 9,50 EUR a trov exekúcie. K návrhu pripojil rozsudok Okresného

súdu V. sp. zn. 2C/419/2008-192 zo dňa 03.03.2010, ktorým bolo rozvedené manželstvo žalobkyne
s J. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorému súčasne bola zverená do osobnej starostlivosti dcéra O., nar.
XX.XX.XXXX pochádzajúca z manželstva a žalobkyni bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu
sumou 150,- EUR mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletej počnúc
právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Súčasne bol upravený styk maloletej s matkou.

Na rozsudku je vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, podľa ktorej rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.05.2010, okrem výroku o platení výživného, ktorý nadobudol
vykonateľnosť dňa 16.06.2010. Na základe žiadosti žalovaného o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 06.10.2010, Okresný súd V. dňa 14.10.2010 vydal poverenie č. XXXX XXXXXX *,
ktorým žalovaného poveril vykonaním exekúcie na základe predmetného rozsudku, a to na vymoženie

zameškaného výživného za obdobie od 16.06.2010 do 15.09.2010 vo výške 450,- EUR a bežného
výživného vo výške 150,- EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, ako aj trov exekúcie. Žalovaný
následne vydal upovedomenie o začatí exekúcie (21.10.2010), ktoré žalobkyňa odmietla prevziať, keď
o následkoch odmietnutia prevzatia zásielky bola doručujúcim orgánom (zamestnávateľ) poučená. Dňa
21.10.2010 žalovaný vydal aj príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktorým prikázal vtedajšiemu

zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy vo výške stanovenej príslušnými predpismi
a zrazené sumy nevyplácať povinnej. V ten istý deň vydal a príkaz na začatie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke, ktorým Československej obchodnej banke, a.s prikázal, aby odo dňa
doručenia tohto príkazu zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva a predbežných
trov exekúcie z účtu povinnej a zo všetkých účtov s vedenými predčíslami k tomuto účtu (podúčtov)

a zo všetkých účtov vedených pre povinnú. Dňa 19.11.2010 žalovaný vydal exekučné príkazy, ktorým
nariadil exekúciu zrážkami zo mzdy povinnej vo výške stanovenej príslušnými predpismi, na ktorú
má nárok voči platiteľovi mzdy (ZŠ s MŠ I.), ako aj exekúciu prikázaním z účtu povinnej a zo
všetkých účtov s vedenými predčíslami k tomuto účtu (podúčtov) a zo všetkých účtov vedených pre
povinnú v Československej obchodnej banke, a.s. Exekučné príkazy žalobkyňa prevzala do vlastných

rúk dňa 24.11.2010 (doručenka na č.l. 6 spisu). Ako vyplýva z listu žalovaného zo dňa 03.06.2015
EX 576/2010-33 povinná v rámci exekučného konania uhradila celkom 5.918,22 EUR (z toho na
pohľadávku 4.715,38 EUR a na trovy exekúcie 1.202,84 EUR), pričom úhrady boli realizované na
základe exekučných príkazov prikázaním účtov v banke a na základe exekučného príkazu zrážkami
zo mzdy. Z listu žalovaného zo dňa 01.04.2015 EX 576/2010-24 vyplýva, že odkedy išla povinná na

materskú dovolenku, t.j. od 01.07.2013 neeviduje žiadne úhrady od povinnej. Podľa správy žalovaného
na EX 576/2010-45 (č.l. 71 súdneho spisu) od 03.06.2015 povinná zaplatila sumu 3.070,- EUR priamo
oprávnenému a celkovo tak zaplatila sumu 7.785,38 EUR s tým, že doposiaľ vzniknuté trovy exekúcie sú
spolu 1.439,68 EUR (z toho hotové výdavky sú v sume 27,73 EUR a DPH 234,40 + 5,55 EUR) a úhrady
na trovách exekúcie ku dnešnému dňu sú vo výške 1.202,84 EUR. Z pripojeného spisu nevyplýva, že

by do dňa vyhlásenia rozsudku žalovaný exekučnému súdu vrátil poverenie na vykonanie exekúcie.

Na zistený skutkový stav súd aplikoval ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak
osobitný zákon (Exekučný poriadok tu odkazuje na zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov) neustanovuje inak, exekútor

zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa
tohto zákona. Pod uvedené ustanovenie súd zistený skutkový stav subsumoval z týchto dôvodov: 1.
žalobkyňa vznik tohto nároku odvodzovala od porušenia právnej povinnosti žalovaného (použila termín
protizákonnosť), 2. sama sa aj označila za poškodenú, 3. žalobu podala proti súdnemu exekútorovi(a nie voči štátu). K dôvodu pod č. 3 súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 75/2015,
podľa ktorého závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného, či bude náhradu škody požadovať podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov alebo či bude predmetný nárok uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1
Exekučného poriadku. Ohľadne dôvodu č. 1 žalobkyňa na pojednávaní svoje skutkové tvrdenia doplnila
tak, že žalovaný postupoval protiprávne tým, že sťahoval financie prostredníctvom jej zamestnávateľa,
a to dopredu, pričom sa nejednalo o pohľadávku. Exekútor môže využiť svoju právomoc len v
prípade pohľadávok. Z uvedeného je zrejmé, že právny dôvod vzniku nároku žalobkyňa odvodzovala

z nesprávneho postupu súdneho exekútora pri výkone jeho činnosti podľa Exekučného poriadku. Súd
na základe uvedeného skúmal, či je naplnený základný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu,
ktorým je protiprávne konanie, pričom protiprávnosť tohto konania musí vyplývať z porušenia zákonom
ustanovenej povinnosti. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že tento základný
predpoklad splnený nebol. Súdny exekútor vykonal exekúciu na základe poverenia exekučného súdu,
pričom použil spôsob vykonania exekúcie, ktorý Exekučný poriadok predpokladá v ust. § 63 ods. 1 písm.

a) a následne podrobnejšie upravuje v ust. § 66 až § 92 Exekučného poriadku. Ak bola potom exekúcia
vykonávaná formou zrážok zo mzdy povinnej, bola vykonávaná v súlade s Exekučným poriadkom.
Rovnaký záver platí aj ohľadne exekúcie vykonávanej formou prikázania pohľadávky z účtu povinnej,
ktorý spôsob exekúcie zakotvuje ust. § 63 ods. 1 písm. b) a podrobnejšie je upravený v ust. § 94 až
104 Exekučného poriadku. Takisto nemožno konštatovať, že by žalovaný porušil zákonom ustanovenú

povinnosť, ak boli zrážky vykonávané vopred, pretože vymáhanou pohľadávkou bola pohľadávkou na
výživnom a výživné je splatné vždy na jeden mesiac dopredu (§ 76 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine). Napokon vymáhaný nárok, ktorý je predstavuje nárok na výživné (zameškané aj bežné) je z
hľadiska svojej právnej povahy jednoznačne pohľadávkou, keďže ide o právo na plnenie, ktoré patrí
osobe oprávnenej k výžive voči osobe povinnej k výžive. V nadväznosti na uvedené sa súd podrobnejšie

nezaoberal tým, ktoré konkrétne časti žalovanej sumy mali byť uhradené zrážkami zo mzdy (podľa
žaloby - v spojení s jej prílohou - malo ísť o sumu 5.985,75 EUR) a ktoré prikázaním pohľadávky z účtu
(podľa žaloby - v spojení s jej prílohou - malo ísť o sumu 2.931,13 EUR) a tiež, ktoré konkrétne mali byť
zrazené vopred. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že vymožená bola len suma 5.918,22 EUR
a sumu 3.070,- EUR žalobkyňa uhradila priamo oprávnenému, ako to vyplýva aj z ústrižkov poštových

peňažných poukazov nachádzajúcich sa v spise EX 576/2010. Čo do sumy presahujúcej sumu 5.918,22
EUR je potom žaloba nedôvodná aj z druhého dôvodu, a to, že činnosť žalovaného, za ktorú by mal
zodpovedať podľa ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku tu nebola žiadna, teda ak nedošlo ku nejakému
konaniu, nemožno potom hovoriť o protiprávnom konaní.

Vzhľadom na konštatovanie súdu o tom, že nebol naplnený predpoklad vzniku zodpovednosti
žalovaného za škodu, a to konanie, resp. konanie protiprávne, súd žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol.

9. Vzhľadom na výsledok konania, právo na náhradu trov konania vzniklo podľa ust. § 142 ods. 1

O.s.p. žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný. Jeho trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia,
keďže bol v konaní zastúpený spoločnosťou vykonávajúcou advokáciu. Tá v spore vykonala dva úkony
právnej služby: 1. Prevzatie veci a príprava zastúpenia dňa 24.06.2016, 2. Účasť na pojednávaní dňa
25.06.2016. Za každý z týchto úkonov mu z hodnoty veci (prvý úkon 8.916,88 EUR, druhý úkon 8.948,42
EUR) náleží odmena 253,94 EUR a režijný paušál 8,58 EUR, čo za jeden úkon predstavuje 262,52 EUR

a za dva úkony 525,04 EUR. K tejto sume ešte náleží 20% DPH, ktorej je zástupca platiteľom (č.l. 84
spisu), čo predstavuje 105,01 EUR. Spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavujú 630,05 EUR, ktoré
je žalobkyňa povinná zaplatiť zástupcovi žalovaného s poukazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Zástupca
žalovaného žiadal trovy poukázať na účet vedený v SLSP, a.s. č.účtu: S.:T. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom v čase vyhlásenia uznesenia a § 362 ods. 1 Civilného
sporového poriadku - ďalej len „CSP“ účinného od 01.07.2016).V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).