Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 2, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010073
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3517010073.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. augusta 2017
prejednal odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom a obžalovaného

J. I.,

nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom F., K. XXX/X, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, na verejnom
zasadnutí prítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1T/36/2017 zo dňa 2. mája

2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania prokurátorky a obžalovaného zamietajú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný J. I. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188
ods. 1 Tr.zák. pretože dňa 18.10.2016 v presne nezistenom čase asi o 19.00 hod. v F. na námestí M.R.
V. pri autobusovej stanici fyzicky napadol poškodeného F. B. a to tak, že ho udrel jedenkrát do hlavy

a následne ho udrel jedenkrát päsťou do rebier a sotil, pričom prikázal B. L., aby zodvihla zo zeme a
podala mu telefón značky LG D-160, D.: XXXXXXXXXXXXXXX, čiernej farby, tvrdiac, že je jeho, ktorý
poškodený F. B. v momente útoku držal v ruke a tento mu pri útoku vypadol, čím poškodenému F. B.
spôsobil škodu vo výške 40,- Eur.

Bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, n/, 38 ods. 2, 3 Tr.zák. k trestu

odňatia slobody na 3 roky nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/
Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr.zák. bolo obžalovanému uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podali písomne v zákonnej lehote odvolania prokurátor a obžalovaný. Odvolanie
prokurátorky bolo písomne zahlásené tak, že toto je podávané proti výroku o treste v neprospech
obžalovaného. Následne odvolanie písomne odôvodnil prokurátor, pričom uviedol, že uložený trest
je neprimerane mierny, vrátane nesprávneho určenia stupňa stráženia v ústave na výkon trestu. Tu
poukázal najmä na charakter trestnej činnosti a minulosť obžalovaného. Súd prvého stupňa pritom
pochybil, pokiaľ obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák a nepriznal

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. Ďalej prokurátor uviedol, že nezahladené odsúdenie
obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Senica, sp.zn. 2T/55/2007 pre trestné činy majetkovejpovahy k trestu odňatia slobody na 1 rok a 6 mesiacov na prevýchovu obžalovaného nemalo žiadny
vplyv, práve naopak, trestná činnosť obžalovaného má gradujúci charakter. V tejto súvislosti prokurátor
namietal, že neboli splnené podmienky uvedené v § 48 ods. 4 Tr.zák. pre zaradenie obžalovaného

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ani okolnosť, že nezahladené odsúdenie
obžalovaného je staršie, nemala viesť súd prvého stupňa k nepriznaniu priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písm. m/ Tr.zák. K priznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. prokurátor uviedol, že
obžalovaný nijako nenapomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti,
práve naopak, v priebehu takmer celého prípravného konania popieral spáchanie skutku. Prokurátor

navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, e/ Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste s tým,
aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol o uložení trestu obžalovanému podľa § 188 ods. 1
Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, 37 písm. m/, 38 ods. 2 Tr.zák. k trestu odňatia slobody v dolnej polovici
zákonnej trestnej sadzby so zradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa
§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák.

Odvolanie obžalovaného písomne podala jeho obhajkyňa. Predovšetkým poukázala na to, že
obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.por o tom, že
je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný taktiež trestnú činnosť úprimne
oľutoval. Išlo pritom o „bezvýznamné vybavovanie si dlžôb“, čo potvrdil aj samotný poškodený.
Obhajkyňatiežpoukázalanato,žeobžalovanýmámaloletého3-ročnéhosyna,ktoréhochcevychovávať

so svojou priateľkou. Sú preto splnené podmienky pre dosiahnutie účelu trestu aj bez jeho výkonu so
stanovením probačného dohľadu a uložením obmedzení vo vzťahu k alkoholu a návykovým látkam a
povinnosti vo vzťahu k zamestnaniu (§§ 51 ods. 3 písm. b/, 51 ods. 4 písm. h/, j/ Tr.zák.). Obhajkyňa
navrhlapodľa§321ods.1písm.e/Tr.por.zrušiťvýrokotresteapodľa§322ods.3Tr.por.obžalovanému
uložiť trest odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu s probačným dohľadom a vyššie

uvedenými primeranými povinnosťami a obmedzeniami.

Aj obžalovaný sám písomne odôvodnil svoje odvolanie, pričom najmä poukazoval na to, že si uvedomil
svoju chybu, vstúpil si do svedomia a chce sa bez drog zaradiť naspäť do spoločnosti. Doterajším
spôsobom života už nechce ďalej žiť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, navrhli prítomné procesné strany svojim odvolaniam
vyhovieť v súlade s písomnými návrhy v odvolaniach.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolania nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
neboli v odvolaniach vytýkané žiadne chyby, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. so súhlasom aj
prokurátorky prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo skutku uvedeného v obžalobe.

1) K vytýkaným chybám výroku o treste v odvolaní prokurátorky, uvádza senát odvolacieho súdu

nasledovné. Obžalovanému J. I. bol uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby.
K ukladaniu trestov nad dolnou hranicou trestnej sadzby pritom spravidla má dôjsť postupom podľa
§ 38 ods. 4, 5, 6 Tr.zák. vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností alebo opätovného
spáchania zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu. V predmetnej veci pritom o takýto prípade nešlo.
Pokiaľ aj prokurátor všeobecne poukazoval na charakter trestnej činnosti bez jeho konkretizácie, senát

odvolacieho súdu uvádza, že zo skutkovej vety rozsudku nevyplýva, že by zločin lúpeže bol spáchaný
spôsobom alebo za takých okolností, ktoré sa vymykajú bežnému naplneniu znakov tohto zločinu.
Nevyplýva to ani z použitého násilia obžalovaného, ani následkov na zdraví, či majetku poškodeného.

Pokiaľideosúdnuminulosťobžalovanéhoprirozhodovanívoblastitrestnéhoprávahmotného,súdmusí

rešpektovaťzákonnúdomnienkuneodsúdenia.Rovnakojemožnéprisvedčiťnázorusúduprvéhostupňa
v tom, že odsúdenie obžalovaného za dva majetkové prečiny (trestný rozkaz Okresného súdu Senica,
sp.zn. 2T/55/2007 zo dňa 30.3.2007), keď odsúdený si dňa 18.12.2008 vykonal nepodmienečný trest
odňatia slobody, nemusí nevyhnutne viesť k uloženiu trestu odňatia slobody nad dolnú hranicu trestnejsadzby. Obžalovaný sa prejednávanej trestnej činnosti dopustil 8 rokov po vykonaní predchádzajúceho
trestu, a preto bez ďalšieho nemožno jednoznačne tvrdiť, že výkon tohto trestu odňatia slobody vo
výmere 18 mesiacov nemal na obžalovaného žiadny prevýchovný vplyv.

V súvislosti s tým súd prvého stupňa zároveň správne využil ustanovenie § 37 písm. m/ Tr.zák. veta
za bodkočiarkou, keď dospel k záveru, že na odsúdenie spred viac ako 8 rokov za dva prečinu nie je
potrebné prihliadnuť.

Ďalej sa senát odvolacieho súdu ani nestotožnil s názorom prokurátora v tom, že súd prvého stupňa
nemal obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. v podobe napomáhania
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Aj keď primárne objasňujú trestnú činnosť orgány
činné v trestnom konaní, niet pochybností o tom, že pod pojmom príslušné orgány v § 36 písm. n/
Tr.zák. sa majú na mysli aj súdy. Vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods.
1 písm. b/ alebo c/ Tr.por. a jeho následné prijatie súdom je potrebné považovať za „najvyššiu“ možnú

formu napomáhania súdom pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Obžalovaný sa prakticky týmto
nielenže vzdáva kontradiktórneho vykonávania hlavného pojednávania z hľadiska vykonávania dôkazov
vo vzťahu k výroku o vine, ale súčasne sa vzdáva aj možnosti napadnúť tento výrok riadnym alebo
mimoriadnym opravným prostriedkom (odvolanie, dovolanie). Teda napomáhanie súdom tu je potrebné
vidieť aj v tom, že súd druhého stupňa ani Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto veci výroky o vine

nebude preskúmavať.

Napokon pokiaľ ide o výrok o zaradení obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ani tu po materiálnej stránke (potreba prevýchovy) súd
prvého stupňa nepochybil, keď ale pochybil po formálnej stránke len v tom, že tu vo výroku necitoval

aj ustanovenie § 48 ods. 4 Tr.zák. Ak totiž mieni súd zaradiť obžalovaného do ústavu s iným stupňom
stráženia, ako tomu tak spravidla má byť, podľa § 48 ods. 2 Tr.zák. môže takto postupovať len za
súčasného použitia § 48 ods. 4 Tr.zák. - tzv. moderačné ustanovenie.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa stotožnil v tomto smere, že ani závažnosť trestného činu, ani

miera narušenia obžalovaného nebráni, aby náprava obžalovaného bola realizovaná výkonom trestu
odňatia slobody v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, odvolací súd vyššie uvedenú
formálnu chybu nenapravoval.

Len úplne na okraj k návrhu prokurátora v odvolaní na uloženie obžalovanému trestu odňatia slobody v

dolnej polovici trestnej sadzby, senát odvolacieho súdu uvádza, že aj trest odňatia slobody uložený na
dolnej hranici trestnej sadzby spĺňa túto požiadavku prokurátora.

2) Ďalej k odvolaniu obžalovaného tiež proti výroku o treste, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné.
Okolnosti, na ktoré poukazovala ako obhajkyňa, tak aj obžalovaný, viedli súd prvého stupňa k priznaniu

dvoch poľahčujúcich okolností (§ 36 písm. l/, n/ Tr.zák.) a nepriznaniu vyššie uvedenej priťažujúcej
okolnosti. To v konečnom dôsledku viedlo súd prvého stupňa k uloženiu trestu odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby. Aj keď uložená výmera trestu odňatia slobody na 3 roky všeobecne umožňuje
aj povolenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa § 51
Tr.zák. Pre správnosť záveru súdu prvého stupňa o nepodmienečnosti uloženého trestu odňatia slobody

svedčí predovšetkým to, že na prevýchovu odsúdeného už bolo vplývané nepodmienečným trestom
odňatia slobody, pričom výkon tohto trestu neviedol k „trvalej“ náprave obžalovaného. Nie je preto možné
vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život dospieť k záveru, že by na neho postačovalo
pôsobiť „výchovným“ trestom odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu.

Okolnosti, ktoré uvádzal vo svojom odvolaní sám obžalovaný (oľutovanie, výchova dieťaťa, zmena
života), našli svoj dostatočný výraz v uloženom treste odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej
sadzby.

Z takto rozvedených dôvodov, keď odvolací súd nezistil v uloženom treste ani jej neprimeranú miernosť,

ani neprimeranú prísnosť - § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por., odvolací súd odvolania obžalovaného a
prokurátorky ako nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.