Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by Mgr. Zuzana Štolcová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112223446
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112223446.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: KP recovery, k.s., so sídlom kancelárie
Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46 404 503, správca konkurznej podstaty úpadcu: Diverso Žilina,
s.r.o., so sídlom Bulharská 8526/2, 010 08 Žilina, IČO: 36 287 199, zastúpeného zástupcom KUBINEC
& PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36
851 574, proti žalovanému: DVO a.s., v likvidácii, so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35

847 212, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 10Cbi 35/2012-54 zo dňa 13.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 35/2012-54 zo dňa 13.10.2015 z r u š u j e
a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal určiť neúčinnosť právneho úkonu Mandátnej
zmluvy č. DZA/MZ-01/10 zo dňa 29.12.2009, uzatvorenej medzi úpadcom ako mandantom a žalovaným
ako mandatárom v postavení spriaznenej osoby. Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie inžinierskej a
koordinačnej činnosti spojenej s realizáciou investičných zámerov mandanta, v mene mandanta a na
jehoúčetsodplatoumandatáravovýške5.000EurmesačnebezDPH.Žalovanýpodľazmluvypostupne
vystavil faktúry, ktoré v lehotách splatnosti neboli zo strany úpadcu uhradené. Žalobca žiadal určiť, s

prihliadnutím na zákonnú úpravu podľa ust. § 9 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len
„ZKR"), § 9 ods. 3 ZKR a § 60 ods. 1, 2 a 3 ZKR, neúčinnosť tejto zmluvy voči veriteľom úpadcu v
konkurznom konaní s odôvodnením, že Ing. Jozef Modrovich ako štatutárny orgán žalovaného mal v
čase podpisu mandátnej zmluvy súčasne priamy podiel predstavujúci viac ako 30% na základnom imaní
úpadcu, a teda jeho podiel je vyšší ako zákonom požadovaný podiel na základom imaní v zmysle § 9
ods. 3 ZKR, predstavujúci kvalifikovanú účasť v spoločnosti. Podľa žalobcu preto platí domnienka, že

právny úkon bol vykonaný s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ktorý bol druhej strane známy.
Podmienka ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka je vzhľadom na
povahu tejto skutkovej podstaty podľa žalobcu naplnená vždy. Vzhľadom na účinky vyhlásenia konkurzu
na majetok úpadcu dňa 05.01.2012 uplatnil žalobca právo odporovať právnemu úkonu v prekluzívnej
šesťmesačnej lehote. Žalobca mal za to, že sú splnené všetky podmienky pre naplnenie skutkovej
podstaty ukracujúceho právneho úkonu, ktorý bol urobený v prospech spriaznenej osoby.

Okresný súd posudzoval zachovanie prekluzívnej šesťmesačnej lehoty na podanie žaloby o určenie
neúčinnosti právneho úkonu a dospel k záveru, že táto lehota bola zachovaná, keďže účinky
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 05.01.2012 a k podaniu žaloby na súde došlo
dňa 04.07.2012. Žaloba bola zároveň podaná aktívne legitimovaným subjektom, ktorým je správca, a
pasívne legitimovaný subjekt je žalovaný, ktorý s dlžníkom (úpadcom) dohodol odporovateľný právny

úkon. Okresný súd za rozhodujúci deň pre posúdenie predpokladov odporovateľnosti mandátnej zmluvy
považoval deň účinnosti tejto zmluvy, ktorá nastala dňa 01.01.2010.Pri skúmaní predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 57 ods. 4 a § 60 ZKR
okresný súd uviedol, že ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových

okolností tvrdených správcom za predpokladu, že sú zároveň aj preukázané. Ukrátenie uspokojenia
pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu, pričom úspešnosť odporovateľnosti závisí od
toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie
jeho záväzkov. Žalobca podľa okresného súdu v konaní žiadne rozhodujúce skutočnosti svedčiace
o ukrátení konkurzných veriteľov napadnutým právnym úkonom neuviedol. Existencia pohľadávok

veriteľov v čase vykonania úkonu a ich následné prihlásenie v konkurznom konaní nesvedčia sami
o sebe o tom, že úkon, ktorému správca odporuje, ukrátil uspokojenie týchto pohľadávok. Právny
úkon síce môže napĺňať predpoklady skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, ak však
tento neukracuje uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov, nie je možné domáhať sa jeho
odporovateľnosti. Vo vzťahu k uplatnenému nároku je žalobca v incidenčnom konaní povinný podľa
ust. § 118a ods. 1 O.s.p. opísať najneskôr do skončenia prvého pojednávania rozhodujúce skutočnosti

ohľadom ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa. Podľa okresného súdu
tvrdenia žalobcu nepreukazujú, že v dôsledku uzavretia mandátnej zmluvy dochádzalo k takému
zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti mandátnej
zmluvy a ktoré boli zároveň prihlásené v konkurze, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase
uspokojené. Žalobca v konaní neuvádzal tvrdenia vo vzťahu k majetkovým pomerom úpadcu ani v čase

účinnosti mandátnej zmluvy, ani k okamihu plnenia podľa tejto zmluvy, čo bolo dôvodom pre zamietnutie
žaloby, nakoľko bez preukázania základnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, t.j.
ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, nie je možné zaoberať sa
otázkou naplnenia ďalších predpokladov odporovateľnosti. Pre toto posúdenie je rozhodujúci moment
účinnosti právneho úkonu, a to z dôvodu, že v prípade, ak by došlo k právnemu úkonu dlžníka bez

protiplneniavrámcijehodispozičnýchoprávnení,pričomvdanomčasebymaldlžníkdostatočnýmajetok
na uspokojenie svojich veriteľov, nemohlo by ísť o odporovateľný právny úkon.

Okresný súd nad rámec uvedeného poznamenal, že z úplného výpisu z obchodného registra
úpadcu vyplýva postavenie Ing. Jozefa Modrovicha ako spoločníka úpadcu s vkladom 60.000,- Sk

pri základnom imaní 300.000,- Sk k momentu uzavretia zmluvy a zároveň jeho postavenie konateľa
úpadcu a súčasne postavenie predsedu predstavenstva žalovaného. Žalobcom tvrdené prepojenie
medzi úpadcom a žalovaným prostredníctvom osoby Ing. Jozefa Modrovicha podľa okresného súdu
nezakladá žalovanému postavenie spriaznenej osoby podľa ust. § 9 ZKR vo vzťahu k úpadcovi. Na
naplnenie pojmu spriaznenej osoby, v prospech ktorej mal byť právny úkon mandátnej zmluvy urobený,

by tento právny úkon musel byť uskutočnený v prospech Ing. Modrovicha ako fyzickej osoby, ktorý mal
v čase uzavretia mandátnej zmluvy kvalifikovanú účasť, čo však splnené nebolo. Personálne prepojenie
úpadcu a žalovaného cez osobu Ing. Jozefa Modrovicha nenapĺňa definíciu spriaznenej osoby podľa
§ 9 ods. 1 písm. c) a d) ZKR a neboli zistené skutočnosti, ktoré by zakladali záver o spriaznenosti
týchto osôb podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e), nakoľko z výpisu z obchodného registra nevyplýva štruktúra

akcionárov obchodnej spoločnosti DVO a.s. a na túto skutočnosť neboli zo strany žalobcu produkované
žiadne tvrdenia. V konaní tak podľa okresného súdu nebolo preukázané, že by napadnutá zmluva bola
právnym úkonom urobeným v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bol v celom rozsahu

úspešný žalovaný, ktorý si uplatnil náhradu trov konania v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie
konania. Tieto trovy však v lehote podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil. Vzhľadom na to, že z obsahu
spisového materiálu nevyplývali trovy konania na strane žalovaného, okresný súd žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil, z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa nestotožnil s
postupom okresného súdu, ktorý pokračoval v konaní o určenie neúčinnosti dotknutého právneho úkonu
bez udelenia súhlasu správcu žalovaného Ing. Vladimíra Budiača, nakoľko uznesením Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. 3K/17/2013 zo dňa 20.06.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa
26.06.2013, bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz. V zmysle ust. § 47 ods. 1 ZKR sa
vyhlásením konkurzu prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu patriaceho úpadcovi. Žalobca sa preto domnieva, že vo vzťahu k žalovanému došlo zo zákonak prerušeniu konania, nakoľko otázka určenia neúčinnosti právneho úkonu má síce nepriamy, ale
jednoznačný dopad na majetkovú podstatu žalovaného slúžiacu k uspokojeniu konkurzných veriteľov.
Postup okresného súdu bol v rozpore s ust. § 47 ods. 3 ZKR a vo veci sa vôbec nemalo konať

a rozhodovať. Žalobca poukázal na ust. § 63 ZKR, ktoré zakotvuje právne následky neúčinného
právneho úkonu, spočívajúce najmä vo vydaní veci alebo majetkovej hodnoty, ktoré nastávajú ex
lege, a teda súd uvedenú povinnosť v prípadnom súdnom rozhodnutí len deklaruje pre prípad, ak by
nebola splnená dobrovoľne. Konanie o určení neúčinnosti právneho úkonu sa preto svojimi právnymi
následkami dotýka majetku podliehajúceho konkurzu. Keďže na základe mandátnej zmluvy, ktorej

neúčinnostisažalobcadovoláva,nedošlozostranyžalovanéhokpeňažnýmplneniam,majetkovýdopad
na majetkovú konkurznú podstatu žalovaného by nastal vtedy, keby sa žalovaný v dôsledku vyhlásenia
neúčinnosti tejto mandátnej zmluvy nemohol domáhať uspokojenia ním uplatnenej pohľadávky z titulu
tejto mandátnej zmluvy v rámci konkurzu vedeného na majetok úpadcu Diverso Žilina, s.r.o., čo
nepochybne predstavuje ekonomický dopad na majetok žalovaného.

Žalobca nesúhlasil ani so záverom okresného súdu ohľadom nepreukázania majetkových pomerov
úpadcu v čase účinnosti mandátnej zmluvy. Podľa žalobcu sa existencia majetku z hľadiska ust. §
57 ods. 4 ZKR neposudzuje k momentu účinnosti odporovateľného úkonu, ale k nastúpeniu účinkov,
resp. k momentu konkurzného konania. Relevantné by preto malo byť, či úpadca mal majetok v dobe
uspokojovania pohľadávky, teda k momentu vyhlásenia konkurzu, čo vyplýva zo znenia ust. § 57

ods. 4 ZKR, ktoré hovorí o ukrátení uspokojenia prihlásenej pohľadávky. Uspokojovanie veriteľov sa
v konkurznom konaní realizuje speňažovaním majetku zapísaného do súpisu, pričom tento majetok
na uspokojenie veriteľov v predmetnom konkurznom konaní nepostačuje. Žalobca tiež poukázal na
ust. § 121 O.s.p. s tým, že tak prebiehajúce konanie o určenie odporovateľnosti právneho úkonu,
ako aj konkurzné konanie na majetok úpadcu sú vedené na Okresnom súde Žilina, a preto okresný

súd disponoval dôkazmi, ktorými bolo a je možné preukázať splnenie hmotno-právnej podmienky
odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. Žalobca preto nemusel navrhovať vykonanie dôkazov,
ktoré mal konajúci súd k dispozícii na preukázanie skutočnosti ukrátenia veriteľov. Nevykonaním
navrhnutých dôkazov, resp. dôkazov, ktorými súd mohol disponovať z vlastnej činnosti, dospel okresný
súd k nesprávnym a právnym záverom. Okresný súd rovnako nesprávne aplikoval ust. § 9 ZKR, keď

sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že sa jednalo o právny úkon uzatvorený v prospech spriaznenej
osoby. Postavenie Ing. Mudrovicha ako člena štatutárneho orgánu žalovaného a zároveň spoločníka
úpadcu v rozhodnom čase napĺňa zákonnú podmienku kvalifikovanej účasti, čím je naplnený predpoklad
spriaznenej osoby úpadcu v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. e) v spojení s ust. § 9 ods. 1 písm. b) a ods. 3
ZKR. Žalovaný predstavuje inú právnickú osobu, v ktorej má niektorá z osôb uvedených v písm. a) až d)

§ 9 ods. 1 kvalifikovanú účasť. Fyzickou osobou, ktorá má v osobe úpadcu kvalifikovanú účasť vo výške
33,33%, je Ing. Modrovich. Žalobca na základe uvedených zhodnotení žiadal rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Podľa ust. § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu uvádza, že sa predovšetkým zaoberal jeho

námietkou, že vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného došlo ex lege k prerušeniu konania a
okresný súd tak vo veci nemal vôbec konať a rozhodovať.

Krajský súd po oboznámení sa so žalobou konštatuje, že predmetom konania bolo určenie, že Mandátna
zmluva č. DZA/MZ-01/10 zo dňa 29.12.2009, uzatvorená medzi úpadcom ako mandantom a žalovaným

ako mandatárom, je voči veriteľom úpadcu neúčinná. Podaná žaloba je tak žalobou odporovacou,
uplatnenou v zmysle ust. § 60 ZKR, pričom podmienky a následky uplatnenia odporovacieho práva
upravuje ust. § 62 a § 63 ZKR. Žalobca sa žalobou domáhal výlučne určenia neúčinnosti dotknutej
mandátnej zmluvy voči veriteľom úpadcu, pričom nežiadal peňažnú náhradu za vec, právo aleboinú majetkovú hodnotu, ktorej sa napadnutý právny úkon týkal. Krajský súd zároveň z obsahu
spisového materiálu konštatuje, že podľa výpisu z Obchodného vestníka č. 122/2013, zverejneného
dňa 26.06.2013, bol uznesením Okresného súdu Bratislava I vyhlásený konkurz na majetok žalovaného

DVO a.s., v likvidácii, so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava, IČO: 35 847 212. S ohľadom na uplatnenú
námietkužalobcujepretopotrebnézaoberaťsaotázkou,čivyhlásenímkonkurzunamajetokžalovaného
došlo v zmysle ust. § 47 ZKR k prerušeniu prebiehajúceho konania o určenie neúčinnosti právneho
úkonu.

Podľa ust. § 47 ods. 1 ZKR v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, ak
tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré
sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené
alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane
úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.

Podľa ust. § 47 ods. 3 ZKR v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, v
konaniach prerušených podľa ods. 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu
na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.

Z citovaného ustanovenia plynie, že vyhlásenie konkurzu spôsobuje prerušenie súdnych a iných konaní

za predpokladu, že sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, ktorý patrí úpadcovi. Takéto konania sa
prerušujú priamo zo zákona a o takomto prerušení nie je potrebné vydávať žiadne osobitné rozhodnutie.
V prejednávanom prípade konanie začalo podaním žaloby na okresnom súde dňa 04.07.2012, teda
pred vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného. K vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného
došlo vyššie uvedeným uznesením Okresného súdu Bratislava, zverejneným v Obchodnom vestníku

dňa 26.06.2013, teda v čase po začatí konania pred súdom prvého stupňa a pred vyhlásením
odvolaním napadnutého rozsudku dňa 13.10.2015. Napriek skutočnosti vyhlásenia konkurzu na majetok
žalovaného v priebehu konania pred súdom prvého stupňa sa okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozhodnutia k tejto otázke nevyjadril.

Pre posúdenie následkov vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného na prebiehajúce súdne konanie o
určení neúčinnosti právneho úkonu mandátnej zmluvy je potrebné zaoberať sa posúdením skutočnosti,
či prebiehajúce konanie sa týka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, a či teda
vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného došlo zo zákona k prerušeniu tohto konania. Ako
už bolo uvedené, predmetom sporu bola žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Následky

neúčinných právnych úkonov upravuje ust. § 63 ZKR, pričom podstatou odporovacej žaloby je určenie
neúčinnosti právneho úkonu, t.j. odstránenie existujúcej právnej neistoty v otázke týkajúcej sa jednej
stránky právneho úkonu. Vo všeobecnosti je potom následkom vyslovenia neúčinnosti právneho
úkonu povinnosť vrátiť vec, resp. prijaté plnenie a v prípade, ak vrátenie veci alebo prijatého plnenia
nie je možné, tak povinnosť zaplatiť za toto plnenie peňažnú náhradu do konkurznej podstaty. V

prejednávanom prípade síce žalobca neuplatnil nárok vo forme požiadavky na peňažné plnenie zo
strany žalovaného v prospech konkurznej podstaty, napriek tomu však konanie o určenie neúčinnosti
predmetnej mandátnej zmluvy dopadá na pohľadávky žalovaného uplatnené práve titulom plnenia
poskytnutého podľa tejto mandátnej zmluvy v prospech úpadcu na strane žalobcu. Určením neúčinnosti
dotknutej mandátnej zmluvy síce tento právny úkon mandátnej zmluvy zostáva naďalej platným, avšak

stávasaneúčinnýmvovzťahukveriteľomúpadcunastranežalobcu,ktorýsiriadneavčasprihlásilisvoju
pohľadávku. Úspešné určenie odporovateľnosti v praxi znamená situáciu, ako keby voči konkurzným
veriteľom tento právny úkon nebol urobený, čo zodpovedá stavu relatívnej neúčinnosti dotknutého
právneho úkonu. Právna neúčinnosť sa tak v praxi prejaví v prospech konkurznej podstaty a v prospech
všetkých veriteľov, ktorí si uplatnili pohľadávky, keďže práva, ktoré vyplývajú z neúčinnosti právnych

úkonov, sa vymáhajú do príslušnej podstaty a v prospech všetkých veriteľov, ktorí si riadne uplatnili
pohľadávky.

Vzhľadom na uvedené je krajský súd názoru, že bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca podanou
odporovacou žalobou žiadal výlučne určenie neúčinnosti právneho úkonu mandátnej zmluvy bez

požiadavky na finančnú či inú majetkovú kompenzáciu, konanie o neúčinnosti tejto mandátnej zmluvy
má nepochybne vplyv na majetkovú sféru úpadcu na strane žalovaného. Určenie neúčinnosti právneho
úkonu mandátnej zmluvy sa prejaví v majetkovej sfére žalovaného priamym vplyvom na uplatniteľnosť
a vymožiteľnosť pohľadávok, ktoré na základe tejto mandátnej zmluvy vznikli úpadcovi na stranežalovaného proti úpadcovi na strane žalobcu. Otázka určenia neúčinnosti právneho úkonu mandátnej
zmluvy preto podľa názoru krajského súdu dopadá priamo na majetkovú podstatu žalovaného ako
úpadcu, slúžiacu k uspokojeniu veriteľov prihlásených do konkurzného konania na majetok úpadcu

na strane žalovaného. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť aj zmysel samotného konkurzného
konania, ktorého účelom je predovšetkým zabezpečiť čo najvyššie uspokojenie veriteľov prihlásených
pohľadávok. V konkurznom konaní je preto potrebné zabezpečiť čo najväčší rozsah majetku
podliehajúceho konkurznej podstate tak, aby sa maximalizovalo uspokojenie prihlásených pohľadávok
veriteľov. Súčasťou majetku patriaceho úpadcovi na strane žalovaného sú aj jeho pohľadávky z

predmetnej mandátnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom na strane žalobcu. Konanie o určenie neúčinnosti
tohto právneho úkonu v spojení s hmotno-právnym následkom vyjadreným v ust. § 63 ZKR je
preto konaním, ktoré má priamy vplyv na vymožiteľnosť pohľadávok úpadcu na strane žalovaného
z predmetnej mandátnej zmluvy voči úpadcovi na strane žalobcu, čím ovplyvňuje rozsah konkurznej
podstaty úpadcu na strane žalovaného.

Krajský súd je názoru, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného došlo zo zákona
k prerušeniu prebiehajúceho konania o určenie neúčinnosti predmetnej mandátnej zmluvy, nakoľko
prebiehajúce konanie sa týka majetku podliehajúceho konkurzu, patriaceho úpadcovi na strane
žalovaného. Ak nastal zákonný dôsledok prerušenia predmetného súdneho konania z titulu skutočnosti
vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, tak okresný súd bez súhlasu správcu úpadcu (žalovaného)

na pokračovanie v konaní nemal splnené podmienky na to, aby vo veci konal a rozhodol, nakoľko
bez tohto súhlasu nemal okresný súd splnené podmienky na prejednanie veci. Po vyhlásení konkurzu
na majetok žalovaného by bolo možné v konaní pokračovať výlučne za situácie udelenia súhlasu zo
strany správcu úpadcu na strane žalovaného, preto ak okresný súd ďalej vo veci konal so žalovaným,
tak na základe vyššie uvedených skutočností neboli splnené podmienky k takémuto konaniu voči

žalovanému ako úpadcovi a súčasne nebolo konané s tým, kto mal byť účastníkom tohto konania, a to za
predpokladu udelenia súhlasu správcom úpadcu na strane žalovaného, kedy by účastníkom na strane
žalovaného bol práve tento správca. Ak okresný súd nemal splnené podmienky konania k tomu, aby
vec prejednal a súčasne sa vec neprejednala s tým, kto mal byť účastníkom konania, tak za tohto stavu
krajský súd ani nebol oprávnený vyjadrovať sa k ostatným odvolacím dôvodom žalobcu, ktoré sa týkali

naplnenia predpokladov pre určenie odporovateľnosti dotknutého právneho úkonu, nakoľko tieto závery
boli okresným súdom prijaté v konaní, ktoré trpelo vyššie uvedenými vadami. Vo všeobecnosti platí, že
v konaní pred súdom musí byť vec prejednaná len za stavu naplnenia všetkých podmienok konania a s
tým účastníkom, ktorý má byť účastníkom konania, a preto by prípadné právne názory krajského súdu vo
vzťahu k vysloveným záverom okresného súdu mali charakter predčasných vyhodnotení relevantných

skutočností zo strany krajského súdu.

Na základe vyššie uvedených právnych záverov a zhodnotení okresný súd po vrátení veci primárne
bude skúmať, či má splnené podmienky na konanie o podanej žalobe vo vzťahu k žalovanému za
situácie vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného v priebehu začatého súdneho konania o určenie

neúčinnosti dotknutej mandátnej zmluvy. Okresný súd bude môcť v konaní pokračovať len v prípade
udelenia súhlasu správcom konkurznej podstaty žalovaného na pokračovanie v tomto konaní, keďže
konanie je podľa ust. § 47 ods. 1 ZKR prerušené. Za situácie splnenia podmienok na konanie pred
okresným súdom bude vec posúdená a rozhodnutá.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.